UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 10. júla 2008

Vec F‑141/07

Daniele Maniscalco

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Zaradenie do platovej triedy – Pracovná zmluva zmluvného zamestnanca – Prípustnosť – Akt spôsobujúci ujmu – Dodržanie lehôt stanovených v služobnom poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou D. Maniscalco navrhuje v podstate zrušiť rozhodnutie orgánu oprávneného na uzatváranie pracovných zmlúv zamietajúce jeho sťažnosť podanú proti rozhodnutiu o jeho zaradení do platovej triedy 13, stupňa 1 funkčnej skupiny IV tak, ako vyplýva z jeho zmluvy zmluvného zamestnanca

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Charakter verejného záujmu – Začiatok plynutia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 117)

2.      Konanie – Trovy konania – Návrh rozhodnúť v súlade s právom

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 87 ods. 1)

1.      Zmluva uzatvorená medzi zamestnancom a inštitúciou vyvoláva účinky od podpisu a následne má najmä svoju spôsobilosť spôsobiť ujmu zamestnancovi, pokiaľ sú stanovené všetky náležitosti zmluvy, konkrétne zaradenie zamestnanca. Teda od tohto dňa treba počítať lehotu na včasné podanie sťažnosti proti rozhodnutiu o zaradení zmluvného zamestnanca vyplývajúce z jeho zmluvy v súlade s článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorý je podľa článku 117 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov analogicky uplatniteľný na zmluvných zamestnancov. Tento záver nemôže byť vyvrátený tvrdením, podľa ktorého podanie sťažnosti pred skončením skúšobnej doby môže viesť k ukončeniu zmluvy na konci tejto doby. Zohľadnenie takejto okolnosti totiž vedie k nezohľadneniu účelu lehôt na podávanie sťažností a žalôb stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, určených na zabezpečenie jasnosti a istoty právnych situácií, ako aj ich charakteru verejného záujmu, ktorá bráni účastníkom konania alebo súdu voľne nimi disponovať.

(pozri body 20, 23, 25 a 27)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. júla 2002, Martínez Páramo a i./Komisia, T‑137/99 a T‑18/00, Zb. VS s. I‑A‑119, II‑639, body 54 a 56; 14. februára 2005, Ravailhe/Výbor regiónov, T‑406/03, Zb. VS s. I‑A‑19, II‑79, bod 57; 5. marca 2007, Beyatli a Candan/Komisia, T‑455/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 37

Súd pre verejnú službu: 6. marca 2008, R bis/Komisia, F‑105/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 43

2.      Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Návrh rozhodnúť o trovách konania v súlade s právom podaný v návrhoch sa nemôže považovať za návrh smerujúci k zaviazaniu účastníka konania, ktorý nemal vo veci úspech, na náhradu trov konania.

(pozri body 31 a 33)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C‑30/91 P, Zb. s. I‑3755, bod 38; 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C‑470/00 P, Zb. s. I‑4167, bod 86