ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 23. októbra 2013
Vec F‑39/12
BQ
proti
Dvoru audítorov Európskej únie
„Verejná služba – Úradník – Hodnotiaca správa – Psychické obťažovanie – Náhrada ujmy – Prípustnosť – Lehoty“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou BQ navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie zo 7. decembra 2011, ktorým bola zamietnutá sťažnosť tohto úradníka z 26. apríla 2011 proti zamietnutiu jeho žiadosti o založenie zodpovednosti Dvora audítorov Európskej únie vzhľadom na protiprávne konanie voči žalovanému, a jednak zaviazanie Dvora audítorov na náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorá bola údajne spôsobená týmto protiprávnym konaním
Rozhodnutie: Európsky dvor audítorov je povinný zaplatiť BQ sumu 2 000 eur. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Dodržanie primeranej lehoty – Dĺžka a začiatok plynutia lehoty
(Štatút Súdneho dvora, článok 46; služobný poriadok úradníkov, článok 90)
2. Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Dôvody – Protiprávnosť rozhodnutia menovacieho orgánu, ktoré nebolo napadnuté v lehotách – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Nesprávny služobný postup – Pojem – Existencia vyostrených vzťahov medzi úradníkom a jeho nadriadeným – Zahrnutie – Podmienky
4. Úradníci – Práva a povinnosti – Interné vyšetrovanie údajného psychického obťažovania – Právo sťažovateľa byť vypočutý a na prístup k vyšetrovaciemu spisu – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, články 12a, 24 a 26)
1. Pokiaľ uplatniteľná právna úprava nestanovuje lehotu na podanie návrhu na náhradu škody vyplývajúcu zo služobného pomeru medzi úradníkom a inštitúciou, ku ktorej patrí, musí sa uvedený návrh podať v primeranej lehote, ktorá sa určí so zreteľom na okolnosti daného prípadu.
Navyše pri chýbajúcej právnej úprave uplatniteľnej v danej oblasti, premlčacia doba päť rokov stanovená v článku 46 služobného poriadku Súdneho dvora je relevantné porovnávacie kritérium na rozhodnutie o prípustnosti návrhu úradníka na náhradu škody bez toho, aby predstavovala pevné a nemenné obmedzenie. Treba dodať, že podľa znenia uvedeného článku 46 päťročná premlčacia lehota plynie od momentu, keď došlo k skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody, alebo presnejšie, keď vznikli škodlivé účinky aktu alebo protiprávneho konania alebo nanajvýš od momentu, keď sa škodlivé účinky objavili.
(pozri body 38, 39)
Odkaz:
Súdny dvor: 27. januára 1982, De Franceschi/Rada a Komisia, 51/81, bod 10; 19. apríla 2007, Holcim(Deutschland)/Komisia, C‑282/05 P, bod 29
Súd prvého stupňa: 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, body 66 a 71; 27. augusta 2009, Abouchar/Komisia, T‑367/08, body 22 a 23
Všeobecný súd Európskej únie: 15. septembra 2010, Marcuccio/Komisia, T‑157/09 P, body 46 a 47
2. Úradník, ktorý v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku nepodal žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorý mu údajne spôsobuje ujmu, nemôže prostredníctvom návrhu na náhradu ujmy spôsobenej týmto aktom napraviť túto nečinnosť a zabezpečiť si tak nové lehoty na podanie žaloby. Údajnej protiprávnosti tohto aktu sa nemôže dovolávať ani v rámci žaloby o náhradu ujmy.
(pozri bod 62)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 29. februára 1996, Lopes/Komisia, T‑547/93, body 174 a 175; 1. decembra 1999, Schuerer/Komisia, T‑81/99, bod 31
3. Existencia vyostrených vzťahov medzi úradníkom a jeho nadriadeným nemôže ako taká predstavovať nesprávny služobný postup pripínateľný administratíve, s výnimkou prípadu, že by to preukazovalo nečinnosť tejto administratívy v tom zmysle, že situáciu, ktorá bola škodlivá tak pre fungovanie služby, ako aj zdravie zainteresovaných osôb, nechala ešte zhoršiť.
(pozri bod 68)
4. Pokiaľ vyšetrovanie vedené v nadväznosti na žiadosť o pomoc podanú úradníkom spolu so sťažnosťou na psychické obťažovanie nemožno považovať za vyšetrovanie začaté proti tomuto úradníkovi, môže sa tento úradník podľa zásady riadnej správy vecí verejných dovolávať práva byť vypočutý v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sa ho týkajú, keďže rozhodnutie o zamietnutí takej sťažnosti môže priniesť závažné následky z toho dôvodu, že psychické obťažovanie môže mať mimoriadne škodlivé účinky na zdravotný stav obete a prípadné uznanie existencie psychického obťažovania administratívou samo osebe môže mať priaznivý účinok v terapeutickom procese uzdravovania obťažovanej osoby.
Procesné právo byť vypočutý nezahŕňa právo úradníka tvrdiaceho, že bol obeťou psychického obťažovania, oboznámiť sa v každom prípade s celým vyšetrovacím spisom po jeho vyhotovení, pretože v kontexte vyšetrovania psychického obťažovania nie je iracionálne – pokiaľ nie sú dané osobitné okolnosti – vynaloženie úsilia o ochranu svedkov tým, že sa im zaručí anonymita a dôvernosť každého údaja, ktorý by ich mohol identifikovať, aby sa v samotnom záujme sťažovateľov mohlo viesť neutrálne a objektívne vyšetrovanie využívajúce bezvýhradnú spoluprácu zamestnancov s cieľom zabrániť akémukoľvek riziku dodatočného ovplyvňovania svedkov obvinenými osobami alebo dokonca sťažovateľom a chrániť priaznivé pracovnoprávne vzťahy pri riadnom fungovaní služby.
Naproti tomu ak menovací orgán rozhodne o zamietnutí sťažnosti s ohľadom na tvrdenia týkajúce sa psychického obťažovania, pričom svoje rozhodnutie založí na záveroch vyšetrovacej správy, sťažujúcemu úradníkovi sa musia oznámiť dôvody, na ktorých sa závery vyšetrovacej správy zakladajú, čo znamená, že ak sa tieto dôvody nenachádzajú v rozhodnutí menovacieho orgánu, musí mu byť predložené nedôverné znenie vyšetrovacej správy.
(pozri body 72 – 74)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 16. mája 2012, Skareby/Komisia, F‑42/10, bod 46; 12. decembra 2012, Cerafogli/ECB, F‑43/10, body 85, 92 a 97, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑114/13 P