UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 18. februára 2009

Vec F‑42/08

Luigi Marcuccio

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Nedodržanie primeranej lehoty na podanie žiadosti o náhradu škody – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pán Marcuccio v podstate navrhuje zaviazať Komisiu na náhradu škody vyplývajúcej z toho, že Komisia mu zaslala oznámenie na telefaxové číslo, ktoré nemala použiť

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Žaloba – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Dodržanie primeranej lehoty

(Štatút Súdneho dvora, článok 46; služobný poriadok úradníkov, článok 90)

Úradníkom alebo zamestnancom prináleží obrátiť sa v primeranej lehote na inštitúciu so žiadosťou, ktorou sa domáhajú náhrady škody, ktorú údajne Spoločenstvo zapríčinilo, a to od okamihu, keď sa o situácii, na ktorú sa sťažujú, dozvedeli. Primeranú povahu lehoty treba posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a najmä vzhľadom na význam sporu pre dotknutú osobu, zložitosť veci a správanie sa dotknutých účastníkov.

V tejto súvislosti treba tiež zohľadniť aj porovnávací prvok, ktorý ponúka päťročná premlčacia lehota stanovená pre oblasť žalôb na uplatnenie mimozmluvnej zodpovednosti podľa článku 46 Štatútu Súdneho dvora. Päťročná lehota však nemôže predstavovať fixnú a neporušiteľnú lehotu v tom zmysle, že ak bude v nej podaný akýkoľvek návrh, musí byť prípustný bez ohľadu tak na čas, ktorý uplynul dovtedy, kým žalobca predložil administratíve svoju žiadosť, ako aj na okolnosti daného prípadu.

(pozri body 19 – 22)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Zb. s. II‑3381, body 65 a 66

Súd pre verejnú službu: 1. februára 2007, Tsarnavas/Komisia, F‑125/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑43, II‑A‑1‑231, body 76 a 77