ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

zo 17. októbra 2013

Vec F‑59/12

BF

proti

Dvoru audítorov Európskej únie

„Verejná služba – Menovanie – Obsadenie miesta riaditeľa – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Akt spôsobujúci ujmu – Neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou žalobca BF navrhuje zrušenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste ECA/2011/67 na obsadenie miesta riaditeľa Riaditeľstva pre ľudské zdroje v rámci Generálneho sekretariátu Dvora audítorov Európskej únie, ako aj priznanie náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. BF znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Dvor audítorov Európskej únie.

Abstrakt

Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste, ktoré neovplyvňuje právne postavenie žalobcu – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90)

Jedine opatrenia majúce záväzné právne účinky, ktoré sú spôsobilé priamo a okamžite zasahovať do záujmov žalobcu tým, že menia podstatným spôsobom jeho právne postavenie, sú aktmi spôsobujúcimi ujmu, ktoré môžu byť predmetom žaloby podľa článku 91 služobného poriadku.

V rámci žaloby namierenej proti oznámeniu o voľnom pracovnom mieste, ktorým sa druhýkrát začalo prijímacie konanie a ktoré nemá za následok vylúčenie kandidatúry žalobcu, účinky pripisujúce tomuto oznámeniu o voľnom pracovnom mieste žalobcom, a síce, že by sa jeho menovanie na sporné pracovné miesto prakticky znemožnilo na základe výkonu prípadného rozsudku Súdu pre verejnú službu zrušujúceho rozhodnutia prijaté v prvom prijímacom konaní o menovaní tretej osoby na sporné pracovné miesto a odmietnutí jeho kandidatúry, sú ku dňu uverejnenia oznámenia o voľnom pracovnom mieste čisto hypotetické a nemôžu preukázať, že sa uvedené oznámenie priamo a bezprostredne dotýka jeho záujmov.

V druhom prijímacom konaní totiž menovací orgán nie je nutne povinný obsadiť sporné pracovné miesto. Nič neumožňuje ku dňu uverejnenia napadnutého oznámenia o voľnom pracovnom mieste dospieť k záveru, že pokiaľ bude druhé prijímacie konanie skončené, žalobca nebude menovaný na sporné pracovné miesto. Pokiaľ ide o účinky rozsudku, ktorý bude vydaný vo veci týkajúcej sa zrušenia rozhodnutí prijatých v prvom prijímacom konaní, na tieto posledné uvedené rozhodnutia sa vzťahuje prezumpcia zákonnosti a samotná skutočnosť spočívajúca v tom, že bola podaná žaloba, nezakladá žalobcovi subjektívne právo na to, aby bol menovaný na sporné pracovné miesto, ani právo paralyzovať akúkoľvek prípadnú iniciatívu administratívy smerujúcu k obsadeniu uvedeného pracovného miesta. Navyše v prípade, ak by Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutia prijaté v prvom prijímacom konaní, tak dotknutej inštitúcii prináleží prijať opatrenia vhodné na vykonanie rozsudku, ktoré potom môže žalobca prípadne napadnúť.

Napadnuté oznámenie o voľnom pracovnom mieste a druhé prijímacie konanie teda samé osebe nemajú záväzný právny účinok, ktorým by mohli byť priamo a bezprostredne dotknuté záujmy žalobcu. Napadnuté oznámenie o voľnom pracovnom mieste teda z dôvodu samotnej skutočnosti spočívajúcej v tom, že bolo uverejnené, nezasahuje nepriaznivo do právneho postavenia žalobcu.

(pozri body 20 – 26)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. mája 1978, De Roubaix/Komisia, 25/77, body 7 a 8

Súd pre verejnú službu: 18. mája 2006, Corvoisier a i./BCE, F‑13/05, bod 44; 9. júla 2009, Torijano Montero/Rada, F‑91/07, body 24 a 27 a tam citovaná judikatúra