ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 28. júna 2010

Vec F‑49/10

Carlo De Nicola

proti

Európskej investičnej banke

„Verejná služba – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Zdravotné poistenie – Odmietnutie nahradiť liečebné náklady – Žiadosť o vymenovanie nezávislého lekára – Primeraná lehota“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ako aj článku 41 Poriadku zamestnancov Európskej investičnej banky, ktorou C. De Nicola najmä navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie zo 7. mája 2010, ktorým riaditeľ úseku ľudských zdrojov Európskej investičnej banky (ďalej len „Banka“) zamietol ako neprípustný jeho návrh na začatie zmierovacieho konania podaný na základe článku 41 poriadku zamestnancov Banky s cieľom získať náhradu určitých liečebných nákladov, a jednak zaviazať Banku, aby mu z titulu týchto nákladov uhradila sumu 3 000 eur zvýšenú o úroky

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu odvolacieho výboru zriadeného v rámci Banky – Prípustnosť – Námietka – Rozhodnutie, ktoré nepredstavuje opätovné preskúmanie odvolacieho rozhodnutia

(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Dôvody – Dôvod založený na nedodržaní konania v oblasti zdravotného poistenia – Neúčinný dôvod v prípade žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiu o zamietnutí začať konanie

(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 35)

3.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Lehota na podanie návrhu na začatie opravného konania – Analogické uplatňovanie článkov 90 a 91 služobného poriadku

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, články 35 a 41)

4.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Práva a povinnosti – Povinnosť Banky uviesť v aktoch spôsobujúcich ujmu opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii osoby, ktorým sú určené, ako aj lehoty – Neexistencia – Porušenie povinnosti starostlivosti a zásady riadnej správy vecí verejných – Neexistencia

1.      Návrhy smerujúce proti stanovisku odvolacieho výboru zriadeného v rámci Európskej investičnej banky v oblasti hodnotenia zamestnancov majú za následok, že súdu Únie sú predložené hodnotiace správy, proti ktorým bola podaná takáto administratívna žaloba. Platí to aj pre návrhy týkajúce sa rozhodnutia odvolacieho výboru, ktorý má právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti hodnotiacim správam a rozhodnutiam v oblasti povýšenia.

Stanoviskom nahrádzajúcim napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutie o zamietnutí návrhu na začatie zmierovacieho konania v súlade s článkom 41 poriadku zamestnancov Banky, ktoré sa zakladá na rovnakých dôvodoch ako napadnuté rozhodnutie a v ktorom sa namieta neprípustnosť návrhu. Takéto rozhodnutie o zamietnutí samotným svojím cieľom bráni opätovnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, ktorého by sa muselo týkať zmierovacie konanie, ak by bolo začaté.

(pozri body 42 a 43)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, bod 132

2.      Námietka neprípustnosti, podľa ktorej žalobe nepredchádzalo interné konanie v oblasti zdravotného poistenia, je pojmovo neúčinná proti návrhom na zrušenie smerujúcim proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu začať toto interné konanie, ktorými žalobca napáda práve zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí.

(pozri bod 57)

3.      Ak poriadok zamestnancov neobsahuje žiadnu úpravu, treba sa v sporoch medzi Európskou investičnou bankou a jej zamestnancami, ktoré sa svojou povahou podobajú na spory medzi inštitúciami Únie a ich úradníkmi alebo zamestnancami vyplývajúce z článkov 90 a 91 služobného poriadku, inšpirovať pravidlami služobného poriadku a uplatniť ich analogicky so zohľadnením osobitnej povahy režimu, ktorý sa uplatňuje na zamestnancov Banky. V tejto súvislosti, keďže opravné prostriedky upravené v rámci Banky v prospech jej zamestnancov a ich právo podať žalobu na Súdny dvor majú rovnaký účel ako konania o sťažnosti a žalobe upravené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, môže v dôsledku toho analogické uplatnenie trojmesačnej lehoty ako v prípade úradníkov a iných zamestnancov Únie predstavovať spravodlivú rovnováhu medzi právom na účinnú súdnu ochranu na jednej strane a požiadavkou právnej istoty na druhej strane.

Keď nie je stanovená lehota na podanie žiadosti o vymenovanie tretieho lekára v rámci režimu zavedeného Bankou na náhradu liečebných nákladov, treba sa v dôsledku toho domnievať, že žiadosť o vymenovanie treba podať v lehote troch mesiacov. Konanie o vymenovaní, prostredníctvom ktorého môže zamestnanec napadnúť stanovisko lekára povereného Bankou, totiž predchádza podaniu návrhu na súd. V tomto ohľade sa podobá viac konaniu o sťažnosti upravenému v článku 90 ods. 2 služobného poriadku než zmierovaciemu konaniu, ktoré má iba fakultatívnu povahu.

(pozri body 62 – 64, 66, 70 a 72)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: De Nicola/EIB, už citovaný, body 98 až 101

4.      Hoci je so zreteľom na povinnosť starostlivosti a zásadu riadnej správy vecí verejných značne poľutovaniahodné, že príslušné služby plne neinformujú zamestnanca o jeho právach a zdá sa, že samotné ignorujú existenciu opravného konania, žiadne ustanovenie neukladá Európskej investičnej banke povinnosť oznámiť opravné prostriedky a lehoty stanovené proti niektorému z jej aktov spôsobujúcich ujmu zamestnancovi, ktorému je akt určený.

(pozri bod 79)