ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
zo 14. júna 2017 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné a priemyselné vlastníctvo – Smernica 2001/29/ES – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv – Článok 3 ods. 1 – Verejný prenos – Pojem – Platforma vzájomného poskytovania online – Vzájomné poskytovanie chránených súborov bez súhlasu nositeľa práv“
Vo veci C‑610/15,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) z 13. novembra 2015 a doručený Súdnemu dvoru 18. novembra 2015, ktorý súvisí s konaním:
Stichting Brein
proti
Ziggo BV,
XS4ALL Internet BV,
SÚDNY DVOR (druhá komora)
v zložení: predseda druhej komory M. Ilešič (spravodajca), sudcovia A. Prechal, A. Rosas, C. Toader a E. Jarašiūnas,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomníčka: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. októbra 2016,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Stichting Brein, v zastúpení: J. C. H. van Manen, advocaat,
– Ziggo BV, v zastúpení: F. E. Vermeulen a E. A. de Groot, advocaten,
– XS4ALL Internet BV, v zastúpení: C. Alberdingk Thijm a C. F. M. de Vries, advocaten,
– španielska vláda, v zastúpení: V. Ester Casas a A. Gavela Llopis, splnomocnené zástupkyne,
– francúzska vláda, v zastúpení: D. Segoin, splnomocnený zástupca,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. Di Matteo, avvocato dello Stato,
– portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a M. Figueiredo, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Rendas, právny poradca,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: G. Brown a J. Kraehling, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci N. Saunders, barrister,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda, T. Scharf a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 8. februára 2017,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka jednak výkladu článku 3 ods. 1 a článku 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230) a jednak článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Stichting Brein, nadáciou zameranou na ochranu záujmov nositeľov autorského práva, a spoločnosťami Ziggo BV a XS4ALL Internet BV (ďalej len „XS4ALL“), poskytovateľmi prístupu na internet, vo veci návrhov predložených nadáciou Stichting Brein na nariadenie týmto poskytovateľom, aby blokovali názvy domény a IP adresy platformy vzájomného poskytovania online „The Pirate Bay“ (ďalej len „platforma vzájomného poskytovania online TPB“).
Právny rámec
3 Odôvodnenia 9, 10, 23 a 27 smernice 2001/29 stanovujú:
„(9) Akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Ich ochrana pomáha zaistiť udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, kultúry, priemyslu a verejnosti ako celku. Duševné vlastníctvo sa preto považuje za integrálnu súčasť vlastníctva.
(10) Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne produkty a služby, ako sú služby ‚na požiadanie‘ sú značné. Primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií.
…
(23) Táto smernica ďalej harmonizuje práva autorov na verejný prenos. Pod týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo nezahŕňa žiadne iné činnosti.
…
(27) Samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo osebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice.“
4 Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.“
5 Článok 8 uvedenej smernice s názvom „Sankcie a opravné prostriedky“ vo svojom odseku 3 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby nositelia práv mali možnosť žiadať o súdny zákaz proti sprostredkovateľom, ktorých služby využívajú tretie strany na porušovanie autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva.“
6 Odôvodnenie 23 smernice 2004/48 znie:
„Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné opatrenia, postupy a dostupné prostriedky právnej nápravy, držitelia práv by mali mať možnosť podať návrh, aby súd vydal rozhodnutie proti sprostredkovateľovi, ktorého služby využíva tretia strana na porušovanie práv držiteľa práv priemyselného vlastníctva. Podmienky a postupy súvisiace s takými súdnymi prípadmi [príkazmi – neoficiálny preklad] by mali byť ponechané na vnútroštátne právo členských štátov. Čo sa týka porušení autorského práva a jemu príbuzných práv, rozsiahla úroveň zosúladenia je už stanovená v smernici 2001/29/ES. Touto smernicou by preto nemal byť dotknutý článok 8 ods. 3 smernice 2001/29/ES.“
7 Podľa článku 11 smernice 2004/48, nazvaného „Súdne príkazy“:
„Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak bolo prijaté súdne rozhodnutie vyslovujúce porušenia práva duševného vlastníctva, mohli súdne orgány vydať proti porušovateľovi súdny príkaz zakazujúci ďalšie porušovanie. Ak to umožňuje vnútroštátne právo, za nedodržanie príkazu možno v prípade… potreby opakovane uložiť pokutu, aby sa zabezpečilo jeho dodržiavanie. Členské štáty tiež zabezpečia, aby vlastníci práv mali možnosť navrhnúť vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľom, ktorých služby využíva tretia strana na porušovanie práva duševného vlastníctva; tým nie je dotknutý článok 8 ods. 3 smernice 2001/29/ES.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
8 Stichting Brein je holandská nadácia zameraná na ochranu záujmov nositeľov autorského práva.
9 Spoločnosti Ziggo a XS4ALL sú poskytovateľmi prístupu na internet. Veľká časť predplatiteľov týchto služieb používa platformu vzájomného poskytovania online TPB, na ktorej sa nachádzajú odkazy na súbory BitTorrent. BitTorrent je protokol, ktorým si používatelia (nazvaní „partneri“ alebo peers) môžu vzájomne poskytovať súbory. Základnou charakteristikou BitTorrentu je, že vzájomne poskytované súbory sa rozdelia na malé fragmenty, čo umožňuje, aby sa tieto súbory neuchovávali na jednom centrálnom serveri, pričom počas procesu vzájomného poskytovania sa tak odľahčuje záťaž individuálnych serverov. Aby si používatelia mohli vzájomne poskytovať súbory, musia najskôr stiahnuť určitý softvér, nazvaný „BitTorrent klient“, ktorý platforma vzájomného poskytovania online TPB neposkytuje. Tento „BitTorrent klient“ je softvér, pomocou ktorého možno vytvárať torrentové súbory.
10 Používatelia nazvaní „seeders“, ktorí chcú iným používateľom nazvaným „leechers“ poskytnúť súbor nachádzajúci sa v ich počítači, musia pomocou svojho BitTorrent klienta vytvoriť torrentový súbor. Torrentové súbory odkazujú na centrálny server nazvaný tracker, ktorý sleduje, ktorí používatelia majú jednak osobitný torrentový súbor, ako aj mediálny súbor, na ktorý tento torrentový súbor odkazuje. Seederi tieto torrentové súbory uložia do časti (upload) na platforme vzájomného poskytovania online, akou je TPB, ktorá ich následne indexuje, aby ich mohli používatelia platformy vzájomného poskytovania online nájsť a aby diela, na ktoré tieto torrentové súbory odkazujú, mohli títo používatelia stiahnuť (download) do svojich počítačov po viacerých fragmentoch prostredníctvom BitTorrent klienta.
11 „Magnet odkazy“ sa často používajú namiesto torrentových súborov. Tieto odkazy identifikujú obsah torrentového súboru a odkazujú naň kontrolnou sumou hash.
12 Torrentové súbory ponúkané na platforme vzájomného poskytovania online TPB odkazujú zväčša na diela chránené autorským právom, pričom nositelia práv však neudelili administrátorom a používateľom tejto platformy súhlas na vykonávanie úkonov týkajúcich sa vzájomného poskytovania.
13 V konaní vo veci samej nadácia Stichting Brein navrhuje, aby sa spoločnostiam Ziggo a XS4ALL uložila povinnosť zablokovať názvy domén a IP adresy platformy vzájomného poskytovania online TPB a zabrániť tak tomu, aby bolo možné služby týchto poskytovateľov prístupu na internet využívať na porušovanie autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom nositeľov práv, ktorých záujmy Stichting Brein zastupuje.
14 Prvostupňový súd vyhovel návrhom nadácie Stichting Brein. V odvolacom konaní boli však zamietnuté.
15 Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) uviedol, že v tejto veci sa preukázalo, že využívaním platformy vzájomného poskytovania online TPB sa chránené diela sprístupňujú verejnosti bez súhlasu nositeľov týchto práv. Tiež sa preukázalo, že predplatitelia Ziggo a XS4ALL sprístupňujú prostredníctvom tejto platformy chránené diela bez povolenia nositeľov týchto práv a porušujú tak autorské právo a práva súvisiace s autorským právom daných nositeľov.
16 Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) však uviedol, že na základe judikatúry Súdneho dvora nemožno s určitosťou odpovedať na otázku, či platforma vzájomného poskytovania online TPB predstavuje zároveň aj verejný prenos diel v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, predovšetkým tým, že:
– vytvára a prevádzkuje systém, v rámci ktorého sa používatelia internetu spájajú, aby si mohli vzájomne poskytovať fragmenty diel nachádzajúcich sa na ich osobných počítačoch,
– prevádzkuje internetovú stránku, na ktorej môžu používatelia sprístupniť online torrentové súbory odkazujúce na fragmenty týchto diel, a
– indexuje torrentové súbory, ktoré sú sprístupnené online na tejto internetovej stránke, tým, že ich kategorizuje tak, aby fragmenty týchto diel, na ktoré odkazujú, bolo možné nájsť a aby používatelia mohli tieto diela (ako celok) stiahnuť do svojich počítačov.
17 Za týchto podmienok Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Ide o verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 prevádzkovateľom internetovej stránky v prípade, ak táto internetová stránka neobsahuje nijaké chránené diela, ale existuje systém…, prostredníctvom ktorého sa indexujú a kategorizujú metaúdaje o chránených dielach, ktoré sa nachádzajú v počítačoch používateľov, aby následne používatelia na základe týchto informácií dokázali nájsť chránené diela a sprístupniť ich online, ako aj stiahnuť si ich do svojich počítačov?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:
Možno na základe článku 8 ods. 3 smernice 2001/29 a článku 11 smernice 2004/48 vydať súdny príkaz proti sprostredkovateľovi v zmysle týchto ustanovení, ktorý spôsobom uvedeným v prvej otázke uľahčuje tretím osobám protiprávne konanie?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
18 Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že za okolností ako vo veci samej zahŕňa sprístupnenie a správu platformy vzájomného poskytovania na internete, ktorá tým, že indexuje metaúdaje týkajúce sa chránených diel a poskytuje vyhľadávač, umožňuje používateľom tejto platformy nájsť dané diela a vzájomne si ich poskytovať v rámci siete výmeny údajov medzi používateľmi (peer‑to‑peer).
19 Z článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 vyplýva, že členské štáty majú povinnosť dohliadať, aby autori mali výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos svojich diel, či po drôte, alebo bezdrôtovými prostriedkami, vrátane sprístupňovania svojich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.
20 Podľa tohto ustanovenia autori teda disponujú právom preventívnej povahy, ktoré im umožňuje postaviť sa medzi prípadných používateľov ich diela a verejný prenos, ktorý títo používatelia zamýšľajú uskutočniť, a na tento účel zakázať tento prenos (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 25 a citovaná judikatúra).
21 Keďže článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 nespresňuje pojem „verejný prenos“, je potrebné vymedziť zmysel a rozsah tohto pojmu z hľadiska cieľov sledovaných touto smernicou a kontextu, do ktorého vykladané ustanovenie spadá (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 26 a citovaná judikatúra).
22 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z odôvodnení 9 a 10 smernice 2001/29 vyplýva, že hlavným cieľom tejto smernice je zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov, ktorá im umožní získať zodpovedajúcu odmenu za používanie ich diel, najmä v súvislosti s ich verejným prenosom. Z toho vyplýva, že pojem „verejný prenos“ treba chápať v širšom zmysle, ako to výslovne uvádza odôvodnenie 23 tejto smernice (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 27 a citovaná judikatúra).
23 Súdny dvor, pokiaľ ide o pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, tiež zdôraznil, že tento pojem si vyžaduje individuálne posúdenie (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 28 a citovaná judikatúra).
24 Z článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 vyplýva, že pojem „verejný prenos“ zahŕňa dva kumulatívne prvky, a to samotný „prenos“ diela a „verejný“ prenos tohto diela (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 29 a citovaná judikatúra).
25 Na účely posúdenia, či používateľ uskutočňuje „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, sa musí zohľadniť viacero dodatočných kritérií, ktoré nie sú samostatné a sú navzájom závislé. Treba ich preto uplatňovať tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, keďže je zrejmé, že v rôznych konkrétnych situáciách môžu mať veľmi premenlivú intenzitu (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 30 a citovaná judikatúra).
26 Spomedzi týchto kritérií Súdny dvor zdôraznil v prvom rade nezastupiteľnú úlohu, ktorú zohráva používateľ, a vedomú povahu jeho konania. Tento používateľ totiž uskutočňuje prenos, ak s vedomím dôsledkov svojho konania sprostredkúva svojim zákazníkom prístup k chránenému dielu, a to najmä vtedy, ak by bez tohto zásahu nemohli mať, alebo mohli mať len ťažko prístup k zverejnenému dielu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 31 a citovanú judikatúru).
27 Súdny dvor ďalej spresnil, že pojem „verejnosť“ sa týka neurčitého počtu potenciálnych adresátov a navyše zahŕňa relatívne vysoký počet osôb (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 32 a citovaná judikatúra).
28 Súdny dvor tiež pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry na to, aby bolo možné prenos kvalifikovať ako „verejný prenos“, musí sa prenos chráneného diela uskutočniť podľa špecifickej technológie, odlišnej od technológií, ktoré sa doteraz používali, alebo v prípade, že taká technológia neexistuje, musí byť sprístupnené „novej verejnosti“, t. j. verejnosti, ktorú nositelia autorského práva pri udelení súhlasu na pôvodný verejný prenos svojho diela ešte nezohľadnili (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 33 a citovaná judikatúra).
29 Napokon Súdny dvor viackrát zdôraznil, že odplatná povaha prenosu v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 nie je irelevantná (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 34 a citovaná judikatúra).
30 V prvom rade, pokiaľ ide o otázku, či sprístupnenie a správa platformy vzájomného poskytovania online ako vo veci samej predstavuje „prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, treba uviesť, ako vyplýva aj z odôvodnenia 23 smernice 2001/29, že právo autora na verejný prenos uvedený v danom článku 3 ods. 1 zahŕňa všetky transmisie alebo retransmisie diela verejnosti, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká, drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania.
31 Okrem toho, ako vyplýva z článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, na to, aby išlo o „prenos“, najmä postačuje, aby bolo dielo verejnosti sprístupnené takým spôsobom, že osoby, ktoré ju tvoria, môžu mať k tomuto dielu prístup z miesta a v čase, ktoré si samy zvolia, a nie je rozhodujúce, či využijú, alebo nevyužijú túto možnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 36 a citovanú judikatúru).
32 Súdny dvor už v tejto súvislosti rozhodol, že ak sa na jednej stránke poskytnú hypertextové odkazy na chránené diela, ktoré sú bez akéhokoľvek obmedzenia prístupu uverejnené na inej stránke, ponúka sa tým používateľom prvej stránky priamy prístup k uvedeným dielam (rozsudok z 13. februára 2014, Svensson a i., C‑466/12, EU:C:2014:76, bod 18; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie z 21. októbra 2014, BestWater International, C‑348/13, EU:C:2014:2315, bod 15, a rozsudok z 8. septembra 2016, GS Media, C‑160/15, EU:C:2016:644, bod 43).
33 Súdny dvor tiež už rozhodol, že tak je to v prípade predaja multimediálneho prehrávača, na ktorý boli vopred nainštalované doplnky, ktoré sú dostupné na internete a ktoré obsahujú hypertextové odkazy na internetové stránky, ktoré sú voľne dostupné verejnosti a na ktorých boli verejnosti sprístupnené diela chránené autorským právom bez súhlasov nositeľov tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, body 38 a 53).
34 Z tejto judikatúry možno vyvodiť, že v zásade každý akt, ktorým používateľ poskytne pri plnej znalosti veci prístup svojim zákazníkom k chráneným dielam, môže predstavovať „prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
35 V prejednávanom prípade treba najskôr konštatovať, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, že je nesporné, že prostredníctvom platformy vzájomného poskytovania online TPB sa diela chránené autorským právom sprístupňujú používateľom tejto platformy takým spôsobom, že títo používatelia môžu mať k týmto dielam prístup z miesta a v čase, ktoré si sami zvolia.
36 Okrem toho, ako zdôraznil vnútroštátny súd, takto sprístupnené diela používateľom platformy vzájomného poskytovania online TPB neboli sprístupnené online na tejto platforme jej administrátormi, ale jej používateľmi. Nič to nemení na skutočnosti, že títo administrátori sprístupnením a správou platformy vzájomného poskytovania online ako vo veci samej poskytovali s vedomím dôsledkov svojho konania prístup k chráneným dielam tým, že indexovali torrentové súbory a zostavovali ich zoznamy na uvedenej platforme, pričom tieto súbory umožňovali jej používateľom nájsť tieto diela a vzájomne si ich poskytovať v rámci siete výmeny údajov medzi používateľmi (peer‑to‑peer). V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, keby uvedení administrátori nevykonávali uvedené sprístupňovanie a správu, používatelia by si nemohli uvedené diela vzájomne poskytovať, alebo by bola táto činnosť na internete oveľa zložitejšia.
37 Preto treba konštatovať, že sprístupňovaním a správou platformy vzájomného poskytovania online TPB administrátori tejto platformy ponúkajú svojim používateľom prístup k dotknutým dielam. Možno ich teda považovať za zohrávajúcich kľúčovú úlohu v sprístupňovaní predmetných diel.
38 Napokon administrátorov platformy vzájomného poskytovania online TPB nemožno považovať za poskytujúcich „samotné zabezpečenie“ fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos v zmysle odôvodnenia 27 smernice 2001/29. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že na tejto platforme sa torrentové súbory indexujú tak, aby diela, na ktoré tieto súbory odkazujú, mohli používatelia danej platformy vzájomného poskytovania ľahko nájsť a stiahnuť. Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru navyše vyplýva, že platforma vzájomného poskytovania online TPB ponúka okrem vyhľadávača aj register, v ktorom sú diela zaradené do rôznych kategórií zoradených podľa povahy, druhu alebo obľúbenosti, pričom dodržiavanie zaradenia diela do náležitej kategórie overujú administrátori tejto platformy. Uvedení administrátori navyše zmažú neaktuálne alebo nesprávne torrentové súbory a aktívne filtrujú určitý obsah.
39 So zreteľom na tieto úvahy treba poskytnutie a správu platformy vzájomného poskytovania online ako vo veci samej považovať za prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
40 Po druhé, aby bol zahrnutý pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, je ešte potrebné, aby chránené diela boli predmetom prenosu verejnosti (rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 43 a citovaná judikatúra).
41 Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil na jednej strane, že pojem „verejný“ obsahuje určitú prahovú hodnotu, čo z tohto pojmu vylučuje skupinu osôb, ktorá je príliš malá, či dokonca úplne zanedbateľná. Na druhej strane je nutné zohľadniť kumulatívne účinky vyplývajúce zo sprístupňovania chránených diel potenciálnym adresátom. Preto treba zistiť nielen to, koľko osôb má paralelne prístup k dielu, ale takisto koľko z týchto osôb má prístup k tomuto dielu postupne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 44 a citovanú judikatúru).
42 V prejednávanej veci z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že veľká časť predplatiteľov spoločností Ziggo a XS4ALL si stiahla mediálne súbory prostredníctvom platformy vzájomného poskytovania online TPB. Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru tiež vyplýva, že túto platformu použil veľký počet osôb, pričom administrátori TPB počítali, že na ich platforme vzájomného poskytovania online bolo vykonaných viacero desiatok miliónov „partnerov“. V tejto súvislosti prenos ako vo veci samej sa týka minimálne všetkých používateľov tejto platformy. Títo používatelia môžu mať kedykoľvek a súčasne prístup k chráneným dielam, ktoré si používatelia navzájom poskytujú prostredníctvom danej platformy. Uvedený prenos je teda určený neurčitému počtu potenciálnych adresátov a zahŕňa vysoký počet osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 45, ako aj citovanú judikatúru).
43 Z toho vyplýva, že prenosom ako vo veci samej skutočne dochádza k „verejnému“ prenosu chránených diel v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
44 Navyše, pokiaľ ide o otázku, či boli tieto diela sprístupnené „novej“ verejnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 28 tohto rozsudku, treba uviesť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 13. februára 2014, Svensson a i. (C‑466/12, EU:C:2014:76, body 24 a 31), ako aj v uznesení z 21. októbra 2014, BestWater International (C‑348/13, EU:C:2014:2315, bod 14), rozhodol, že taká verejnosť predstavuje verejnosť, ktorú nositelia autorského práva nezohľadnili, keď udeľovali súhlas na pôvodný prenos.
45 V prejednávanej veci z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že jednak administrátorom platformy vzájomného poskytovania online TPB bolo oznámené, že táto platforma, ktorú sprístupňujú používateľom a spravujú, poskytuje prístup k dielam zverejneným bez súhlasu nositeľov autorských práv, a jednak, že tí istí administrátori výslovne uvádzali na blogoch alebo fórach nachádzajúcich sa na uvedenej platforme svoj cieľ, ktorým bolo sprístupňovanie chránených diel používateľom, a podnecovali týchto používateľov, aby si vyhotovovali kópie týchto diel. V každom prípade so zreteľom na okolnosť, ktorú výslovne zdôraznil vnútroštátny súd, že veľmi veľká časť torrentových súborov nachádzajúcich sa na platforme vzájomného poskytovania online TPB odkazovala na diela zverejnené bez súhlasu nositeľov týchto práv, z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že administrátori platformy vzájomného poskytovania online TPB nemohli nevedieť, že touto platformou sa poskytuje prístup k dielam zverejneným bez súhlasu nositeľov autorských práv. Za týchto okolností treba dospieť k záveru, že ide o prenos „novej verejnosti“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Stichting Brein, C‑527/15, EU:C:2017:300, bod 50).
46 Okrem toho nemožno spochybniť, že cieľom sprístupnenia a správy platformy vzájomného poskytovania online ako vo veci samej je dosiahnutie zisku, pretože ako vyplýva z pripomienok predložených Súdnemu dvoru, táto platforma generuje značné zisky z reklamy.
47 Preto treba dospieť k záveru, že sprístupnenie a správa platformy vzájomného poskytovania online ako vo veci samej predstavuje „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
48 So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností ako vo veci samej zahŕňa sprístupnenie a správu platformy vzájomného poskytovania na internete, ktorá tým, že indexuje metaúdaje týkajúce sa chránených diel a poskytuje vyhľadávač, umožňuje používateľom tejto platformy nájsť dané diela a vzájomne si ich poskytovať v rámci siete výmeny údajov medzi používateľmi (peer‑to‑peer).
O druhej otázke
49 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú položenú otázku.
O trovách
50 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností ako vo veci samej zahŕňa sprístupnenie a správu platformy vzájomného poskytovania na internete, ktorá tým, že indexuje metaúdaje týkajúce sa chránených diel a poskytuje vyhľadávač, umožňuje používateľom tejto platformy nájsť dané diela a vzájomne si ich poskytovať v rámci siete výmeny údajov medzi používateľmi (peer‑to‑peer).
Podpisy