ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 10. novembra 2011
Vec F‑110/10
Denise Couyoufa
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Zastúpenia Európskej komisie v členských štátoch – Rotácia v roku 2011 – Návrh na výnimku z rotácie – Prípustnosť – Akt s účinkami rozhodnutia – Zmeškanie lehoty“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou D. Couyoufa v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia z 26. februára 2010 zamietajúceho jej návrh na udelenie výnimky z povinnej rotácie úradníkov pôsobiacich na zastúpeniach Komisie v členských štátoch a zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu z 27. júla 2010 zamietajúceho jej sťažnosť proti rozhodnutiu z 26. februára 2010
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Komisia znáša okrem svojich vlastných trov konania polovicu trov konania vzniknutých žalobkyni. Žalobkyňa znáša polovicu svojich vlastných trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Charakter verejného poriadku – Začiatok plynutia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)
2. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Opätovné začatie – Podmienka – Nová a podstatná skutočnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Úradníci – Žaloba – Námietka nezákonnosti – Incidenčný charakter – Neprípustnosť žaloby vo veci samej – Neprípustnosť námietky
(Článok 277 ZFEÚ)
1. Podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku sa sťažnosť musí podať v lehote troch mesiacov, ktorá začína plynúť dňom oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe, ale v každom prípade najneskôr odo dňa, keď sa s ním príslušná osoba oboznámila, ak opatrenie postihuje uvedenú osobu. Táto lehota bola zavedená s cieľom zabezpečiť jasnosť a bezpečnosť právnych situácií, a teda je kogentná a nie je dispozitívna pre účastníkov konania ani pre sudcu.
(pozri bod 22)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: 21. júna 2010, Meister/ÚHVT, T‑284/09 P, bod 25 a tam citovaná judikatúra
Súd pre verejnú službu: 28. apríla 2009, Verheyden/Komisia, F‑72/06, bod 39 a tam citovaná judikatúra
2. Možnosť poskytnutá každému úradníkovi podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku požiadať menovací orgán, aby prijal rozhodnutie, ktoré sa ho týka, neumožňuje úradníkovi, aby obišiel kogentné lehoty stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku na podanie sťažnosti a žaloby a tým prostredníctvom takéhoto návrhu spochybnil skoršie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v stanovených lehotách. Iba existencia nových podstatných skutočností môže odôvodňovať podanie návrhu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia.
(pozri bod 27)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. mája 1985, Esly/Komisia, 127/84, bod 10
Súd prvého stupňa: 7. júna 1991, Weyrich/Komisia, T‑14/91, bod 33
Súd pre verejnú službu: 20. septembra 2007, Giannopoulos/Rada, F‑111/06, bod 28; 25. marca 2010, Marcuccio/Komisia, F‑102/08, bod 36
3. Článok 277 ZFEÚ nezakladá právo podať samostatnú žalobu a možno sa naň odvolávať len incidenčne v rámci konania o prípustnej žalobe, pričom nemôže predstavovať predmet žaloby. Námietka nezákonnosti vznesená v rámci konania o neprípustnej žalobe je teda neprípustná.
(pozri bod 32)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 23. apríla 2008, Pickering/Komisia, F‑103/05, bod 94; 23. apríla 2008, Bain a i./Komisia, F‑112/05, bod 96 a tam citovaná judikatúra; 4. júna 2009, Adjemian a i./Komisia, F‑134/07 a F‑8/08, bod 38