ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 10. septembra 2014
Vec F‑120/13
KE
proti
Európskej železničnej agentúre (ERA)
„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Zamestnanci agentúry – Zníženie počtu zamestnancov – Viacročný finančný rámec ERA – Zrušenie dvoch miest zo zoznamu pracovných miest – Dodržanie podstatných formálnych náležitostí – Právo byť vypočutý – Interné smernice – Záujem služby“
Predmet: Žaloba podaná na základe článku 270 ZFEÚ, ktorou KE navrhuje zrušenie rozhodnutia výkonného riaditeľa Európskej železničnej agentúry (ERA alebo ďalej len „Agentúra“) z 22. marca 2013, ktorým potvrdil žalobkyni, že jej zmluva dočasného zamestnanca uplynie k dátumu stanovenému v tejto zmluve, teda 30. septembra 2013
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Európska železničná agentúra znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila KE. KE znáša polovicu vlastných trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Prijatie interných smerníc umožňujúcich zamestnancovi predložiť pripomienky pred prijatím rozhodnutia – Právne účinky
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47)
2. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Neobnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Prijatie interných smerníc umožňujúcich zamestnancovi predložiť pripomienky pred prijatím rozhodnutia – Spôsob vedenia dialógu so zamestnancom
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47)
3. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Neobnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Prijatie interných smerníc, ktorými sa zavádza konanie pre rozhodnutia vo veci obnovovania – Nedodržanie v nich stanovených indikatívnych lehôt administratívou – Dôsledky
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47)
4. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Neobnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Dosah – Zrušenie pracovných miest z rozpočtových dôvodov
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47)
5. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Obnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zohľadnenie záujmov dotknutého zamestnanca – Hranice
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 8 a 47)
1. Hoci podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, konkrétne ich článok 47, nestanovujú osobitný postup, ktorého cieľom by malo byť, aby sa dočasnému zamestnancovi zamestnanému na dobu určitú umožnilo byť riadne vypočutý pred tým, ako sa voči nemu prijme rozhodnutie o neobnovení jeho zmluvy, nič to nemení na tom, že v prípade neexistencie úpravy v služobnom poriadku však môže inštitúcia alebo agentúra stanoviť interné postupy a podmienky umožňujúce vypočuť dočasného zamestnanca predtým, ako sa rozhodne o osude jeho pracovného pomeru, najmä prijatím interných smerníc, pokiaľ využitie takejto možnosti nevedie k odchýleniu sa od výslovného pravidla služobného poriadku alebo uvedených podmienok.
V tejto súvislosti môžu mať také interné predpisy v oblasti, v ktorej inštitúcia alebo agentúra disponuje širokou mierou voľnej úvahy priznanou služobným poriadkom, formu rozhodnutia oznámeného všetkým zamestnancom, ktoré má zabezpečiť dotknutým úradníkom a zamestnancom rovnaké zaobchádzanie. Ak inštitúcia alebo agentúra prijme také rozhodnutie, treba ho považovať za orientačné pravidlo správania, ktoré si administratíva sama stanovila a od ktorého sa nemôže odchýliť bez uvedenia presných dôvodov, ktoré ju k tomu viedli, inak poruší zásadu rovnosti zaobchádzania.
(pozri body 46 – 48)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudky Louwage/Komisia, 148/73, EU:C:1974:7, bod 12, a Lux/Dvor audítorov, 129/82 a 274/82, EU:C:1984:391, bod 20
Súd prvého stupňa: rozsudky Schneider/Komisia, T‑54/92, EU:T:1994:283, bod 19, a Monaco/Parlament, T‑92/96, EU:T:1997:105, bod 46
Súd pre verejnú službu: rozsudky Petrilli/Komisia, F‑98/07, EU:F:2009:7, bod 55 a tam citovaná judikatúra, a Bernard/Europol, F‑99/07 a F‑45/08, EU:F:2009:84, bod 79 a tam citovaná judikatúra
2. V rámci výkonu usmernení agentúry Únie týkajúcich sa postupu obnovovania zmlúv dočasných zamestnancov na dobu určitú, predovšetkým dialógu medzi agentúrou a dotknutým zamestnancom pokiaľ ide o možnosti obnovenia jeho zmluvy, musí agentúra dohliadať na to, aby bol dotknutý zamestnanec jasne informovaný o predmete pohovoru so svojím nadriadeným, a aby mohol pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa ho nepriaznivo dotkne, pokiaľ ide o skončenie jeho pracovnej zmluvy, účinne vyjadriť svoje stanovisko. Hoci usmernenia nepredpisujú písomnú formu stanoveného dialógu medzi nadriadeným a dotknutým zamestnancom a informácia o predmete pohovoru môže byť podaná ústne a vychádzať z kontextu, v ktorom prebiehal, písomné predvolanie dotknutej osoby sa zdá byť vhodnejšie.
(pozri bod 55)
3. Ak nie sú dodržané orientačné lehoty stanovené v interných smerniciach agentúry Únie týkajúcich sa postupu obnovovania zmlúv dočasných zamestnancov na dobu určitú, je ďalej nevyhnutné, aby taká nezrovnalosť mohla mať dopad na obsah rozhodnutia o neobnovení.
V tejto súvislosti sú v situácii, keď hrozí zrušenie dotknutého pracovného miesta, je totiž rozpočtový dopad, predpokladaný z hľadiska výdavkov rozpočtu na fungovanie Agentúry, návrhu smerujúceho k neobnoveniu zmluvy dočasného zamestnanca na tomto pracovnom mieste, skutočne neutrálny, pretože takéto rozhodnutie iba potvrdzuje nepoužitie rozpočtových prostriedkov zrušených pre nasledujúce rozpočtové obdobie. Pokiaľ ide totiž o požiadavku uvedenú v interných smerniciach konzultovať pred prijatím rozhodnutia o neobnovení oddelenie ľudských zdrojov agentúry, ak by uvedené oddelenie nemohlo uviesť žiadny komentár k návrhu rozhodnutia, ktoré nemôže mať žiadne konkrétne rozpočtové dôsledky, nemala by prípadná konzultácia, hoci by k nej došlo v stanovených lehotách, pravdepodobne vplyv na obsah a ďalej na legalitu rozhodnutia o neobnovení.
(pozri body 67, 69 a 70)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Wunenburger/Komisia, T‑246/04 a T‑71/05, EU:T:2007:34, bod 149 a tam citovaná judikatúra
4. Organizácia a fungovanie služby je vo výlučnej právomoci inštitúcie a za organizáciu služieb je zodpovedný iba nadriadený orgán. Iba jemu prináleží posúdiť potreby služby a v súlade s nimi prideliť zamestnancov, ktorých má k dispozícii.
Inštitúcie a agentúry Únie majú tiež voľnosť usporiadať si svoje administratívne jednotky a zohľadniť pritom všetky faktory, akými sú povaha a rozsah úloh, ktoré sú im zverené, a rozpočtové možnosti. Táto voľnosť znamená aj možnosť zrušiť pracovné miesta a zmeniť pridelenie úloh v záujme väčšej efektivity organizácie práce alebo s cieľom splniť rozpočtové požiadavky na zrušenie pracovných miest stanovené politickými inštitúciami Únie, rovnako ako právomoc prerozdeľovať úlohy, ktoré predtým vykonával zamestnanec na zrušenom pracovnom mieste, pričom takéto zrušenie pracovného miesta nemusí nevyhnutne podliehať podmienke, že všetky stanovené úlohy budú vykonávané nižším počtom zamestnancov ako pred reorganizáciou. Zrušenie pracovného miesta nevyhnutne neznamená zrušenie úloh, ktoré zahŕňalo.
V dôsledku toho inštitúcia tým, že sa rozhodla z dôvodov rozpočtových obmedzení zrušiť pracovné miesta asistentov namiesto pracovných miest administrátorov. pričom identifikovala a vybrala z pracovných miest asistentov zastávaných dočasnými zamestnancami, ktorých zmluvy mali skončiť v priebehu roku, pracovné miesto ako jedno z tých, ktorých zrušenie bude mať najmenší prevádzkový dopad, zostala v medziach svojej voľnej úvahy v tejto oblasti
(pozri body 81 – 83)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudky Labeyrie/Komisia, 16/67, EU:C:1968:37, s. 445; Geist/Komisia, 61/76, EU:C:1977:127, bod 38, a Bellardi‑Ricci a i./Komisia, 178/80, EU:C:1981:310, bod 19
Súd prvého stupňa: rozsudky Scheuer/Komisia, T‑108/89, EU:T:1990:45, bod 41; Pitrone/Komisia, T‑46/89, EU:T:1990:62, bod 60; Sebastiani/Parlament, T‑163/89, EU:T:1991:49, bod 33; Lacruz Bassols/Súdny dvor, T‑109/92, EU:T:1994:16, bod 88; Cesaratto/Parlament, T‑108/96, EU:T:1997:115, body 48 až 51, a Karatzoglou/AER, T‑471/04, EU:T:2008:540, bod 59
5. Hoci článok 8 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje možnosť obnoviť zmluvu dočasného zamestnanca, nejde o právo, ale len o možnosť ponechanú na posúdenie príslušného orgánu. Na rozdiel od toho, čo je stanovené pre úradníkov, neexistuje prednostné právo dočasného zamestnanca zamestnaného na dobu určitú, ktorého pracovná zmluva má skončiť, ktoré by mu umožnilo ku koncu jeho pracovného pomeru byť začlenený na akékoľvek iné miesto rovnakej funkčnej skupiny, ktoré sa uvoľní alebo bude vytvorené v inštitúcii alebo v agentúre, ktorá ho zamestnávala.
V dôsledku toho, osobitne v súvislosti s globálnymi politickými požiadavkami kladenými na inštitúcie a agentúry Únie postupne a každoročne znižovať počet zamestnancov, nemožno orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy vytýkať, že porušil povinnosť starostlivosti tým, že z dôvodu zrušenia pracovných miest vo svojom rozpočte neobnovil pracovný pomer zamestnanca na dobu neurčitú.
V každom prípade to platí o to viac, ak záznamy o službe dotknutého zamestnanca neodhalili žiadne zvláštne zásluhy pri plnení úloh zadaných v poslednej dobe. Zohľadnenie osobného záujmu zamestnanca, ktorého pracovné výkony boli považované za neuspokojivé, nemôže ísť totiž až tak ďaleko, aby bolo príslušnému orgánu zakázané neobnoviť zmluvu uzavretú na dobu určitú, ak si to vyžaduje záujem služby, napriek námietke tohto zamestnanca.
(pozri body 91, 92, 95 a 96)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudky Nebe/Komisia, 176/82, EU:C:1983:214, bod 18, a Lux/Dvor audítorov, 69/83, EU:C:1984:225, bod 17
Všeobecný súd Európskej únie: rozsudky Potamianos/Komisia, T‑160/04, EU:T:2008:438, bod 30, a ETF/Michel, T‑108/11 P, EU:T:2013:625, bod 88
Súd pre verejnú službu: rozsudky Klug/EMEA, F‑35/07, EU:F:2008:150, bod 79; AI/Súdny dvor, F‑85/10, EU:F:2012:97, body 167 a 168, a Solberg/EMCDDA, F‑124/12, EU:F:2013:157, bod 45