Language of document :

Odvolanie podané 9. novembra 2020: P. Krücken Organic GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 9. septembra 2020 vo veci T-565/18, P. Krücken Organic GmbH/Európska komisia

(vec C-586/20 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: P. Krücken Organic GmbH (v zastúpení: H. Schmidt, Rechsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 9. septembra 2020 vo veci T-565/18,

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 216 749,02 eura a úroky z omeškania odo dňa doručenia tejto žaloby vo výške 8 percentuálnych bodov nad rámec základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB),

uložil Európskej komisii povinnosť, aby jej sprístupnila všetky dokumenty, ktoré vznikli v rámci činnosti ECOCERT pri ekologickej kontrole podniku, ktorý vyrobil sporný výrobok, tým, že jej umožní nahliadnuť do spisu, najmä do správy o kontrole a súvisiacimi vyhodnoteniami z rokov 2016, 2017 a 2018, ktoré sa týkajú zistení, hodnotení a rozhodnutí ECOCERT a ktoré boli základom pre vydanie potvrdenia o kontrole pre sporný výrobok a pre následné zrušenie tohto potvrdenia o kontrole zo strany ECOCERT,

zaviazal Komisiu, aby ekologickým kontrolným subjektom, ktoré poveruje v tretích krajinách plnením úloh v rámci kontrolného sa Európskej únie pre ekologické poľnohospodárstvo, uložila povinnosť doručiť príslušnému dovozcovi jej rozhodnutia týkajúce sa zrušenia, späťvzatia alebo vyhlásenia neplatnosti udelených potvrdení o kontrole a prijať jeho námietky a rozhodnúť o nich; aby ekologickým kontrolným subjektom, ktoré poveruje v tretích krajinách nariadila poskytnúť dovozcom dokumenty týkajúce sa ekologického kontrolného konania, na ktorých boli založené tieto rozhodnutia, najmä správy o kontrole a vyhodnotenia, pričom sa skryjú časti, ktoré podliehajú ochrane osobných údajov v prospech tretích osôb; subsidiárne túto povinnosť Komisie obmedziť na povinnosť voči navrhovateľke.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka tvrdí, že boli porušené jej základné práva na slobodu podnikania a na ochranu vlastníctva. Právo Únie týkajúce sa ekologickej výroby sa musí podľa nej vykladať v zmysle Charty základných práv. Všeobecný súd to vo svojom rozsudku vôbec nezohľadnil. Podniky, ktoré dovážajú ekologické produkty zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie, sú tým úplne pozbavené ochrany vyplývajúcej zo základných práv.

Podľa odvolateľky rozsudok Všeobecný súd spočíva na nesprávnom právnom posúdení rozsahu povinností, a teda zodpovednosti Európskej komisie za konanie a rozhodnutia kontrolných subjektov. Všeobecný súd nesprávne vychádzal vo svojom rozsudku z toho, že neexistujú nijaké „konkrétne ustanovenie“, z ktorého by vyplývalo, že konanie ECOCERT v rozpore s jeho povinnosťami prostredníctvom dcérskej spoločnosti v Čínskej ľudovej republike je nutné pričítať Únii alebo Európskej komisii. Všeobecný súd usudzuje, že pričítanie predpokladá, že ekologická kontrola bola zverená samotnej Komisii ako výsostná úloha v štátoch, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Ustanovenia nariadenia (ES) č. 834/20071 a nariadenia (ES) č. 1235/20082 stanovujú pre Európsku komisiu spôsob, akým sa má ekologická kontrola vykonávať v štátoch, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a to poverením ekologických kontrolných subjektov ako agentov Únie.

Odvolateľka ďalej tvrdí, že úvaha Všeobecného súdu, podľa ktorej článok 33 nariadenia č. 834/2007, ako aj rámec skúmania zodpovednosti Únie majú za následok, že Európskej komisii bola priznaná „široká miera voľnej úvahy“, tak pokiaľ ide o zistenie a hodnotenie rizika, tak aj vo vzťahu k opatreniam dohľadu, ktoré možno vyvodiť zo zisteného rizika, nezodpovedá významu ochrany základných práv. Taká široká miera voľnej úvahy by mala za následok neexistenciu súdneho preskúmania konania Európskej komisie.

Odvolateľka napokon tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu, pokiaľ ide o odmietnutie návrhu v žalobe na uloženie povinností Komisii, aby zabezpečila transparentnosť rozhodnutí prijatých ekologickými kontrolnými subjektmi, je nezlučiteľné s významom základných práv a významom zabezpečenia účinnej právnej ochrany z hľadiska základných práv.

____________

1 Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 2007, s. 1).

2 Nariadenie Komisie (ES) č. 1235/2008 z 8. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 334, 2008, s. 25).