ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 16. januára 2007

Vec F‑119/05

Charlotte Gesner

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Úradníci – Neplatnosť – Zamietnutie žiadosti o ustanovenie posudkovej komisie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pani Gesner navrhuje zrušenie rozhodnutia ÚHVT z 2. septembra 2005, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti rozhodnutiu z 21. apríla 2005, ktorým uvedený úrad zamietol žiadosť žalobkyne o ustanovenie posudkovej komisie

Rozhodnutie: Rozhodnutie z 21. apríla 2005, ktorým ÚHVT zamietol žiadosť žalobkyne o ustanovenie posudkovej komisie, sa zrušuje. ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Neplatnosť – Dočasní zamestnanci – Začatie konania o invalidite

(Služobný poriadok úradníkov, článok 59 ods. 4; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 31 prvý odsek a článok 33 ods. 1)

Vzhľadom na neexistenciu protichodného ustanovenia v podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov, pojem invalidity v zmysle týchto podmienok je totožný s pojmom invalidity podľa služobného poriadku. Vzťahuje sa teda na situáciu dočasného zamestnanca, ktorý rovnako ako úradník je postihnutý invaliditou považovanou za úplnú a ktorý z tohto dôvodu musí prestať vykonávať svoje pracovné povinnosti. Dočasný zamestnanec, ktorý musí prestať vykonávať svoje pracovné povinnosti z dôvodu svojho zdravotného stavu, má teda právo na to, aby začalo konanie na preskúmanie jeho prípadnej invalidity. Inak sa môže postupovať iba v prípade, ak by jeho žiadosť mala zneužívajúci charakter, najmä pokiaľ je zameraná len na spochybnenie predchádzajúcich záverov posudkovej komisie, ktorá sa jeho situáciou už zaoberala, bez existencie nových skutočností.

Začatie uvedeného konania nepodlieha žiadnym podmienkam, pokiaľ ide o predchádzajúcu dĺžku nemocenskej dovolenky. V prípade, že by takáto podmienka bola stanovená, v mnohých prípadoch by bola prekážkou toho, aby dočasní zamestnanci, ktorým sa vážne alebo náhle zhoršil zdravotný stav alebo sa stali obeťou nehody, mohli využívať poistenie pre tieto prípady rizík.

Podmienka dĺžky predchádzajúcej nemocenskej dovolenky stanovená v článku 59 ods. 4 služobného poriadku nie je uplatniteľná na prípad, keď dočasný zamestnanec žiada o začatie konania o invalidite. Toto ustanovenie sa totiž vzťahuje na prípad, keď administratíva rozhodla o začatí tohto konania a toto rozhodnutie je viazané na podmienku, že absencie úradníka alebo dočasného zamestnanca z dôvodu nemocenskej dovolenky presiahli určitú dobu. Toto ustanovenie je tiež zárukou tak pre zamestnanca, ako aj pre administratívu. Na jednej strane poskytuje zamestnancovi primeranú lehotu, aby sa zotavil a znovu sa ujal svojich povinností predtým, ako bude v invalidite. Na druhej strane po uplynutí tejto lehoty oprávňuje administratívu, aby konštatovala invaliditu dotknutej osoby a aby prípadne mohla definitívne zabezpečiť náhradu na jeho pracovné miesto, a tak menovaciemu orgánu priznať možnosť, avšak nie povinnosť, obrátiť sa na posudkovú komisiu.

(pozri body 28 – 30 a 32 – 34)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. júla 1975, Vellozzi/Komisia, 42/74 a 62/74, Zb. s. 871, body 25 až 27; 15. januára 1981, B./Parlament, 731/79, Zb. s. 107, bod 7

Súd prvého stupňa: 16. júna 2000, C/Rada, T‑84/98, Zb. VS s. I‑A‑113, II‑497, bod 68