ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 8. júla 2010
Vec F‑139/06
Christian Kurrer
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Vymenovanie – Dočasní zamestnanci vymenovaní za úradníkov – Uchádzači zapísaní do rezervného zoznamu pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy pri prijímaní – Zaradenie do platovej triedy podľa nových nevýhodnejších pravidiel – Článok 5 ods. 4 a článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou C. Kurrer navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 27. marca 2006, ktorým bol vymenovaný za administrátora v skúšobnej dobe, v časti, v ktorej bol zaradený do platovej triedy A*6 platový stupeň 22, bez zachovania bodov potrebných na povýšenie
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy – Zavedenie nového profesionálneho zloženia zamestnancov nariadením č. 723/2004 – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 31 ods. 1, príloha XIII článok 5 ods. 2 a 4, článok 12 ods. 3 a článok 13 ods. 1; nariadenie Rady č. 723/2004)
2. Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy – Zavedenie nového profesionálneho zloženia zamestnancov nariadením č. 723/2004 – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy
(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII článok 5 ods. 4; nariadenie Rady č. 723/2004)
1. Článok 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku sa týka dočasných zamestnancov, ktorých mená sú uvedené „na zozname uchádzačov vhodných pre preloženie z jednej kategórie do druhej“ ako aj „na zozname úspešných uchádzačov z výberového konania v rámci inštitúcie“. Aj keď výberové konanie „na preloženie do druhej kategórie“ je svojou povahou tiež interným výberovým konaním, predmetné ustanovenie sa má vykladať tak, aby malo potrebný účinok a v rámci možností sa vyhnúť akémukoľvek výkladu, ktorý by viedol k záveru, že toto ustanovenie je nadbytočné. Zdá sa, že normotvorca chcel „interným výberovým konaním“ označiť výberové konania na vymenovanie do stálej služby, ktoré pri dodržaní všetkých ustanovení služobného poriadku o prístupe k európskej verejnej službe majú umožniť prijímanie ako úradníkov zamestnancov, ktorí už nadobudli v inštitúcii určité skúsenosti a ktorí preukázali svoje schopnosti zastávať pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť. Tento výklad potvrdzuje znenie odseku 2 článku 5 prílohy XIII služobného poriadku ktoré uvádza iba úradníkov zapísaných „na zozname uchádzačov vhodných na preloženie z jednej kategórie do druhej“, bez zmienky o úradníkoch zapísaných „na zozname úspešných uchádzačov z výberového konania v rámci inštitúcie“. Taká zmienka by bola neodôvodnená, keďže v prípade zamestnancov, ktorí sú už úradníkmi, nie je dôvod na vymenovanie.
Na uplatnenie článku 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku je potrebné, aby išlo o preloženie zo „starej kategórie“ do „novej kategórie“ na záver alebo výberového konania vedúceho k vypracovaniu „zoznamu uchádzačov vhodných na preloženie z jednej kategórie do druhej“ alebo interného výberového konania na vymenovanie do stálej služby, ktorého dôsledkom je také preloženie do druhej kategórie. Normotvorca sa tým v rámci výkonu svojej širokej miery voľnej úvahy v oblasti prechodných ustanovení a kritérií na zaradenie, odchýlil od všeobecného pravidla v oblasti zaradenia novoprijatých úradníkov uvedeného v článku 31 ods. 1 služobného poriadku doplneného článkom 12 ods. 3 alebo článkom 13 ods. 1 prílohy XIII uvedeného služobného poriadku, pokiaľ ide o úspešných uchádzačov zapísaných do zoznamu vhodných uchádzačov pred 1. májom 2006 a prijatých medzi 1. májom 2004 a 30. aprílom 2006, a po 1. máji 2006, tým, že vyhradil možnosť zaradenia do inej platovej triedy ako tej, ktorá bola uvedená v oznámení o výberovom konaní, pre tých zamestnancov, ktorí boli prijatí ako úradníci v skušobnej dobe, už nadobudli skúsenosti v inštitúcii a vo výberovom konaní uvedenom vyššie preukázali svoju schopnosť zastávať pracovné miesto vyššej kategórie.
(pozri body 49, 50, 53 a 55)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 6. marca 1997, de Kerros a Kohn-Bergé/Komisia, T‑40/96 a T‑55/96, Zb. VS s. I‑A‑47 a II‑135, body 45 a 46; 12. novembra 1998, Carrasco Benítez/Komisia, T‑294/97, Zb. VS s. I‑A‑601 a II‑1819, bod 51
2. Nie je dôvod domnievať sa, za neexistencie presného údaja v tomto zmysle, že by normotvorca mienil rozšíriť možnosti článku 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku na úspešných uchádzačov verejného výberového konania, ktoré je určené uchádzačom mimo inštitúcií Únie, ako aj úradníkom a zamestnancom, ktorí sa môžu tiež zúčastniť takého výberového konania. Okrem toho široký výklad článku 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku s cieľom zahrnúť aj úspešných uchádzačov verejného výberového konania nie je potrebný na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania medzi dočasnými zamestnancami, ktorí sú úspešnými uchádzačmi verejného alebo interného výberového konania. Treba totiž konštatovať, že dočasní zamestnanci, ktorí sú úspešnými uchádzačmi výberového konania organizovaného s cieľom obsadiť pracovné miesta kategórie, do ktorej už patria, sa nenachádzajú v rovnakej situácii ako úspešní uchádzači výberového konania, ktorého cieľom alebo dôsledkom je umožniť preloženie do vyššej kategórie a teda podstatný posun v služobnom postupe. Výsledkom okolnosti, že normotvorca dbal prijatím článku 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku na to, aby títo dočasní zamestnanci mohli byť výnimočne vymenovaní za úradníkov v skúšobnej dobe v platovej triede, ktorú mali v „starej“ kategórii, nie je svojvoľné alebo zjavne neprimerané rozlišovanie, vzhľadom na cieľ sledovaný normotvorcom vo vzťahu k dočasným zamestnancom, ktorí boli prijatí ako úradníci na záver verejného výberového konania v kategórii, do ktorej patrili.
Navyše široký výklad článku 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku by mohol narušiť rovnosť zaobchádzania s úspešnými uchádzačmi toho istého výberového konania, ktorí sa podľa judikatúry nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii a pri neexistencii objektívnych dôvodov odôvodňujúcich rozlišovanie sa má s nimi zaobchádzať rovnako najmä v oblasti zaradenia. Rozdielne zaobchádzanie v závislosti od toho, či boli prijatí pred alebo po nadobudnutí účinnosti reformy služobného poriadku však môže byť objektívne odôvodnené nutnosťou zachovať pre normotvorcu Únie možnosť kedykoľvek uskutočniť zmeny služobného poriadku, o ktorých sa domnieva, že sú v súlade so záujmom služby, aj keď sa tieto ustanovenia zdajú byť pre úradníka menej výhodné ako predchádzajúce.
(pozri body 58 – 60)
Odkaz:
Súdny dvor: 5. decembra 1974, Van Belle/Rada, 176/73, Zb. s. 1361, bod 8; 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, Zb. s. I‑10945, bod 79
Súd prvého stupňa: 9. júla 1997, Monaco/Parlament, T‑92/96, Zb. VS s. I‑A‑195 a II‑573, bod 55; 16. marca 2004, Afari/CEB, T‑11/03, Zb. VS s. I‑A‑65 a II‑267, bod 65; 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, T‑58/05, Zb. s. II‑2523, bod 86