Language of document : ECLI:EU:F:2013:90

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 26. júna 2013

Vec F‑78/11

BM

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Predĺženie skúšobnej doby so spätnou účinnosťou – Rozhodnutie o ukončení pracovnej zmluvy v priebehu skúšobnej doby – Disciplinárne konanie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je priložený k Zmluve o EÚ a k Zmluve o FEÚ, ktorou BM ako zamestnanec Európskej centrálnej banky (ECB) podáva návrh na zrušenie rozhodnutia z 20. mája 2011 o skončení jeho pracovnej zmluvy a na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, pričom nemajetková ujma bola vyčíslená na 10 000 eur

Rozhodnutie:      Rozhodnutie vedenia Európskej centrálnej banky z 20. mája 2011, ktorým sa ukončuje zmluva BM k 31. októbru 2011, sa zrušuje. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Európska centrálna banka znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil BM.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Osobitný opravný prostriedok – Neuplatnenie pred podaním žaloby proti rozhodnutiu o nepotvrdení zmluvy zamestnanca v skúšobnej dobe – Prípustnosť

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 41; predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 8.1.6)

2.      Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Žaloba podaná bez predchádzajúceho podania osobitného opravného prostriedku v súlade s pravidlami uplatniteľnými na zamestnancov banky – Oznámenie zastupujúceho generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje o neexistencii interného konania – Prípustnosť – Ospravedlniteľný omyl

(Predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 8.1.6)

3.      Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Záujem na konaní – Žaloba podaná proti rozhodnutiu o ukončení pracovnej zmluvy – Prípustnosť

4.      Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Hodnotenie priebehu – Žiadne upozornenia administratívy v súvislosti s prípadným predĺžením skúšobnej doby pred jej uplynutím – Dôsledok – Potvrdenie skúšobnej doby – Neskoršie prijatie rozhodnutia a predĺžení skúšobnej doby so spätnou účinnosťou – Neprípustnosť – Porušenie zásady právnej istoty

(Predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 2.1.2 až 2.1.3)

1.      Pokiaľ ide o žalobu podanú zamestnancom Európskej centrálnej banky proti rozhodnutiu o nepotvrdení zmluvy zamestnanca po uplynutí skúšobnej doby, okolnosť, že žaloba bola podaná bez predchádzajúceho podania osobitného opravného prostriedku v zmysle článku 8.1.6 predpisov uplatniteľných na uvedených zamestnancov, nemôže viesť k neprípustnosti tejto žaloby.

Z článku 41 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky uplatniteľných od 1. januára 2009 totiž jednoznačne nevyplýva, že rozhodnutia o nepotvrdení zmluvy zamestnanca v skúšobnej dobe podliehajú konaniu na základe osobitného opravného prostriedku. V záujme riadnej správy vecí verejných a účinnej súdnej ochrany musia byť ustanovenia upravujúce konania na základe interných opravných prostriedkov inštitúcie jasné, presné a jednoznačné.

(pozri body 37, 40 a 42)

2.      Zamestnanec Európskej centrálnej banky je oprávnený uplatniť ospravedlniteľný omyl na odôvodnenie podania svojej žaloby bez predchádzajúceho podania osobitného opravného prostriedku v zmysle článku 8.1.6 predpisov uplatniteľných na uvedených zamestnancov, ak mu zastupujúci generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje, rozpočet a organizáciu oznámil, že neexistuje interné konanie proti rozhodnutiu o nepotvrdení zmluvy uvedeného zamestnanca v skúšobnej dobe, a že sa z tohto dôvodu musí obrátiť priamo na súd Únie.

(pozri bod 41)

3.      Zamestnanec Európskej centrálnej banky nepríde o záujem na podaní žaloby o zrušenie rozhodnutia ukončiť jeho zmluvu z dôvodu, že prípadné zrušenie tohto rozhodnutia nevyhnutne nespôsobí predĺženie jeho zmluvy ani opätovné zamestnanie.

(pozri bod 45)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, bod 127

4.      Cieľom skúšobnej doby stanovenej v článku 2.1.1 predpisov uplatniteľných na zamestnancov Európskej centrálnej banky je umožniť banke konkrétne posúdiť spôsobilosť uchádzača vykonávať zverenú funkciu, postoj, aký má pri plnení svojich úloh, a jeho správanie v službe. V tejto súvislosti môže predĺženie skúšobnej doby predstavovať primerané opatrenie na tieto účely. V dôsledku toho existencia pochybností o spôsobilosti nového zamestnanca teda môže predstavovať „výnimočný prípad“ podľa článku 2.1.2 uvedených predpisov odôvodňujúci predĺženie skúšobnej doby. Z toho vyplýva, že uplynutie skúšobnej doby podstatným spôsobom mení právnu situáciu dotknutého zamestnanca v rozsahu, v akom od toho dňa nemožno uplatniť článok 2.1.3 uvedených predpisov, pokiaľ ide o spôsobilosť zamestnanca po uplynutí skúšobnej doby zastávať pracovné miesto, na ktoré bol vybratý, a spĺňať úlohy, ktoré s ním súvisia.

Za týchto podmienok pri neexistencii akýchkoľvek opačných indícií zo strany administratívy pred uplynutím skúšobnej doby môže zamestnanec odo dňa vydania správy o jeho skúšobnej dobe legitímne očakávať, že banka neprijme rozhodnutie o predĺžení jeho skúšobnej doby. Hoci je pravda, že administratíva má veľkú mieru voľnej úvahy pokiaľ ide o otázku, či uchádzač spĺňa všetky osobné a odborné podmienky na zastávanie pracovného miesta, na ktoré bol vybratý, a na spĺňanie úloh, ktoré s ním súvisia, akýkoľvek individuálny akt prijatý v rámci výkonu tejto voľnej úvahy, ktorý zamestnancovi spôsobuje ujmu a dotýka sa jeho osobnej právnej situácie, musí dodržiavať zásadu právnej istoty, ktorej podlieha každá inštitúcia Únie pri riadení svojich zamestnancov. Táto zásada predovšetkým bráni tomu, stanoviť začiatok platnosti individuálneho aktu na dátum pred prijatím tohto aktu. Výnimočne to však môže byť inak, pokiaľ si to vyžaduje sledovaný cieľ a pokiaľ je riadne rešpektovaná legitímna dôvera očakávania adresáta aktu.

Rozhodnutie banky o predĺžení skúšobnej doby so spätnou účinnosťou je teda protiprávne z dôvodu porušenia zásady právnej istoty.

(pozri body 61 – 64 a 66)

Odkaz:

Súdny dvor: 25. januára 1979, Racke, 98/78, bod 20; 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, bod 45; 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C‑110/97, bod 151; 26. mája 2005, Tralli/BCE, C‑301/02 P, bod 73

Súd prvého stupňa: 1. apríla 1992, Kupka‑Floridi/CES, T‑26/91, bod 43

Súd pre verejnú službu: 26. mája 2011, Kalmár/Europol, F‑83/09, bod 92, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑455/11 P; 13. júna 2012, Guittet/Komisia, F‑31/10, body 63 a 64 a tam citovaná judikatúra