ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 13. decembra 2012

Vec F‑63/09

Paola Donati

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Sťažnosť na psychické obťažovanie – Administratívne vyšetrovanie – Prístup k vyšetrovaciemu spisu – Sprístupnenie spisu osobám obvineným v sťažnosti – Povinnosť dôvernosti – Rešpektovanie práva na obhajobu“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ, ktorou P. Donati v podstate navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) nevyhovieť jej sťažnosti na psychické obťažovanie a jednak zaviazať ECB, aby jej zaplatila náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej centrálnej banke.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Dosah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Správa z interného vyšetrovania údajného psychického obťažovania navrhujúca zamietnutie tvrdení – Rozhodnutie výkonnej rady ukončiť vyšetrovanie s odložením sťažnosti – Dôsledok – Nezačatie disciplinárneho konania

(Predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 8.3.2; Európska centrálna banka, obežník č. 1/2006)

3.      Európska centrálna banka – Právomoci výkonnej rady – Implicitné prijímanie rozhodnutí – Prípustnosť

(Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 11 ods. 5)

4.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Interné administratívne vyšetrovania – Lehota na predloženie pripomienok – Neexistencia – Dodržanie primeranej lehoty – Kritériá posúdenia

(Európska centrálna banka, obežník č. 1/2006)

5.      Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Prípravný akt – Správa vypracovaná na záver interného administratívneho vyšetrovania – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2; predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 8.3.2)

6.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zásady – Právo na obhajobu – Právo na pomoc advokáta – Rozsah – Povinnosť umožniť sťažovateľovi, aby mu v rámci interného vyšetrovania bola poskytnutá pomoc – Neexistencia

7.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Práva a povinnosti – Interné vyšetrovanie údajného psychického obťažovania – Právo sťažovateľa na prístup k vyšetrovaciemu spisu – Hranice – Povinnosť dôvernosti, ktorú má administratíva

(Európska centrálna banka, obežník č. 1/2006)

8.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Interné administratívne vyšetrovania – Povinnosť výboru povereného vyšetrovaním predvolať všetkých svedkov navrhnutých sťažovateľom – Neexistencia

(Európska centrálna banka, obežník č. 1/2006)

9.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Interné administratívne vyšetrovania – Vymenovanie členov výboru povereného vyšetrovaním – Voľná úvaha administratívy – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice

(Európska centrálna banka, obežník č. 1/2006)

10.    Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Časová pôsobnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

1.      Povinnosť starostlivosti administratívy voči svojim zamestnancom, zakotvená v článku 24 služobného poriadku, odráža rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktorú služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe. Táto povinnosť, ako aj zásada riadnej správy vecí verejných znamenajú najmä to, že príslušný orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka alebo zamestnanca prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka alebo zamestnanca. Túto povinnosť starostlivosti, ako aj povinnosť rešpektovať zásadu riadnej správy vecí verejných má aj Európska centrálna banka voči svojim zamestnancom.

(pozri bod 94)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 27. novembra 2008, Klug/EMEA, F‑35/07, bod 67; 11. júla 2012, AI/Súdny dvor, F‑85/10, bod 166

2.      Z článku 2 a článku 6 ods. 14 správneho obežníka č. 1/2006, ktorý sa týka interných administratívnych vyšetrovaní, prijatého Európskou centrálnou bankou v spojení s článkom 8.3.2 predpisov uplatniteľných na zamestnancov banky vyplýva, že keď správa z interného administratívneho vyšetrovania údajného psychického obťažovania dochádza k záveru, že tvrdenia sťažovateľa týkajúce sa údajného porušenia pracovných povinností zamestnancom banky nie sú dôvodné, môže byť pre príslušný orgán nutným dôsledkom iba ukončenie interného administratívneho vyšetrovania a odloženie podanej sťažnosti.

V dôsledku toho, keď výkonná rada prijme formálne rozhodnutie, ktorým vezme na vedomie záverečnú správu z vyšetrovania a rozhodne sa požiadať príslušné služby o to, aby o jeho výsledku informovali dotknuté osoby, schváli tým v skutočnosti tak obsah záverečnej správy z vyšetrovania, ako aj dôsledky, ktoré tento obsah prináša, a to ukončenie správneho vyšetrovania a odloženie sťažnosti. Takéto rozhodnutie nevyhnutne znamená, že výkonná rada neprijala rozhodnutie na účely začatia disciplinárneho konania. Sťažovateľ teda nemôže vytýkať výkonnej rade, že implicitne prijala rozhodnutie nezačať disciplinárne konanie, keďže nezačatie takéhoto konania je automatickým dôsledkom každého rozhodnutia o odložení sťažnosti na záver administratívneho vyšetrovania.

V každom prípade, pokiaľ záverečná správa z vyšetrovania dochádza k záveru, že tvrdenia sťažovateľa nie sú dôvodné, schválenie tejto správy výkonnou radou by bolo nezlučiteľné so začatím disciplinárneho konania proti osobe, ktorá bola predmetom administratívneho vyšetrovania. Hoci totiž článok 8.3.2 predpisov uplatniteľných na zamestnancov stanovuje, že výkonná rada môže rozhodnúť, že osobe, ktorá bola predmetom administratívneho vyšetrovania, neuloží žiadne disciplinárne opatrenie, a teda voči nej nezačne disciplinárne konanie dokonca ani v prípade porušenia pracovných povinností, naopak, keď podľa záverečnej správy z vyšetrovania nemožno proti tejto osobe vzniesť žiadne obvinenie, výkonná rada o tom môže iba informovať dotknutú osobu a vec odložiť.

(pozri body 105, 106, 111 a 112)

3.      Článok 11 ods. 5 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky nezavádza osobitné konanie na prijímanie rozhodnutí výkonnej rady, ale len určuje počet hlasov, ktoré má každý člen výkonnej rady, a väčšinu hlasov vyžadovanú na prijímanie rozhodnutí. Toto ustanovenie teda neumožňuje dospieť k záveru, že je zakázané, aby výkonná rada prijímala rozhodnutia implicitne.

(pozri bod 113)

4.      Pokiaľ ide lehotu poskytnutú zamestnancovi Európskej centrálnej banky na predloženie pripomienok k návrhu vyšetrovacej správy týkajúcej sa údajného psychického obťažovania, ktorého mal byť obeťou, keďže správny obežník č. 1/2006, ktorý sa týka interných administratívnych vyšetrovaní, prijatý bankou nestanovuje žiadnu lehotu, treba uplatniť zásadu primeranej lehoty.

V tejto súvislosti sa primeranosť dĺžky správneho konania posudzuje v závislosti od okolností každej veci, a najmä od jej kontextu, rôznych procesných štádií, ktoré nasledovali, zložitosti veci, ako aj od jej významu pre rôzne dotknuté osoby. Naopak primeranosť tejto lehoty na predloženie pripomienok nemožno určiť v závislosti od odbornej disponibility tretej osoby.

(pozri body 129 a 131)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T‑213/95 a T‑18/96, bod 57; 17. septembra 2003, Stadtsportverband Neuss/Komisia, T‑137/01, bod 125

5.      Akt spôsobujúci ujmu úradníkovi je akt so záväznými právnymi účinkami, ktorý môže priamo a bezprostredne ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že podstatne mení jeho právne postavenie. V oblasti žalôb úradníkov teda prípravné akty pre rozhodnutia nespôsobujú ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Platí to aj pre správu vypracovanú na záver interného administratívneho vyšetrovania Európskej centrálnej banky, ktorá uvádza skutočnosti a okolnosti sprevádzajúce porušenie pracovných povinností zamestnanca banky a ktorá predstavuje nanajvýš prípravný akt na konečné rozhodnutie začať alebo nezačať disciplinárne vyšetrovanie.

(pozri body 137 a 138)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑71/08, bod 28 a tam citovaná judikatúra; 15. septembra 2011, Munch/ÚHVT, F‑6/10, bod 32 a tam citovaná judikatúra

6.      Keďže vyšetrovanie vykonávané počas interného administratívneho vyšetrovania Európskej centrálnej banky má správnu, a nie súdnu povahu, pričom jediným účelom tohto vyšetrovania je overiť skutkový stav, zamestnanec Banky, ktorý má v tomto vyšetrovaní postavenie sťažovateľa, nemôže s úspechom tvrdiť, že má počas vyšetrovania právo na pomoc svojho poradcu, ktoré je súčasťou jeho práva na obhajobu. Skutočnosť, že dotknutej osobe počas vyšetrovania nemohol pomáhať jej poradca, teda nemá za následok vadu tohto vyšetrovania a v dôsledku toho ani vadu rozhodnutia výkonnej rady Banky ukončiť vyšetrovanie.

(pozri body 137 a 139)

7.      V administratívnom vyšetrovaní vedenom v nadväznosti na sťažnosť na psychické obťažovanie je administratíva povinná uviesť do rovnováhy dve práva, ktoré si môžu navzájom odporovať, a to právo osoby, ktorá je predmetom sťažnosti, vykonať svoje právo na obhajobu, a právo sťažovateľa na to, aby jeho sťažnosť bola správne prešetrená. Výrazom tohto práva sťažovateľa je povinnosť dôvernosti prislúchajúca administratíve, ktorá je na základe nej povinná zdržať sa každého postupu, ktorý by mohol ohroziť výsledky administratívneho vyšetrovania.

V tejto súvislosti z článku 7 ods. 3 správneho obežníka č. 1/2006, ktorý sa týka interných administratívnych vyšetrovaní, prijatého Európskou centrálnou bankou vyplýva, že osoby, ktoré sú predmetom administratívneho vyšetrovania, majú právo na obmedzený prístup k dokumentom, ktoré predložil sťažovateľ na podporu svojej sťažnosti, pričom toto právo na prístup je obmedzené na dokumenty odhaľujúce významné skutočnosti. Toto ustanovenie má obmedzením práva na prístup osôb, ktoré sú predmetom administratívneho vyšetrovania, chrániť právo na obhajobu týchto osôb pri súčasnom zabezpečení rešpektovania povinnosti dôvernosti administratívou.

(pozri body 171 a 174)

8.      Výbor poverený viesť interné administratívne vyšetrovanie Európskej centrálnej banky nie je vôbec povinný predvolať všetkých svedkov, ktorých navrhol sťažovateľ v rámci vyšetrovania.

(pozri bod 187)

9.      V rámci interného administratívneho vyšetrovania Európskej centrálnej banky má vedúci vyšetrovania a výbor širokú mieru voľnej úvahy pri posúdení potreby obrátiť sa na tretie osoby mimo Banky na účely ich vymenovania za členov výboru a vyžiadania si ich stanoviska. Preskúmanie súdu Únie sa obmedzuje na otázku, či vedúci vyšetrovania a výbor postupovali v primeraných medziach a nevyužili svoju voľnú úvahu zjavne nesprávnym spôsobom.

(pozri bod 194)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 2. mája 2007, Giraudy/Komisia, F‑23/05, bod 136

10.    Výklad pojmu psychické obťažovanie v článku 12a ods. 3 služobného poriadku sa uplatňuje na správanie, ku ktorému došlo po nadobudnutí účinnosti ustanovenia, teda 1. mája 2004.

(pozri bod 212)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2008, Q/Komisia, F‑52/05, body 132, 133 a 135