Language of document : ECLI:EU:T:2019:752

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

zo 17. októbra 2019 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia – Slovná ochranná známka AXICORP ALLIANCE – Staršia slovná a staršia obrazová ochranná známka Európskej únie ALLIANCE – Relatívne dôvody zamietnutia – Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Dôkaz o riadnom používaní starších ochranných známok – Článok 47 ods. 2 nariadenia 2017/1001 – Výklad opisu tovarov uvedených v abecednom zozname priloženom k Niceskému triedeniu“

Vec T‑279/18,

Alliance Pharmaceuticals Ltd, so sídlom v Chippenhame (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: M. Edenborough, QC,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: J. Crespo Carrillo a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO:

AxiCorp GmbH, so sídlom vo Friedrichsdorfe (Nemecko),

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 7. februára 2018 (vec R 1473/2017–5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Alliance Pharmaceuticals a AxiCorp,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia K. Kowalik‑Bańczyk a C. Mac Eochaidh (spravodajca),

tajomník: E. Hendrix, referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 30. apríla 2018,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. júla 2018,

so zreteľom na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 31. januára 2019,

po pojednávaní z 28. marca 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 17. januára 2011 AxiCorp GmbH získala na medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia, č. 1072913 slovnej ochrannej známky AXICORP ALLIANCE. Tento zápis bol oznámený Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) 28. apríla 2011 na základe nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. ES L 78, 2009, s. 1) v znení zmien [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

2        Tovary a služby, pre ktoré sa žiadala ochrana, patria do tried 3, 5, 10 a 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

–        trieda 3: „Bieliace prípravky a pracie prostriedky, prípravky na čistenie, leštenie, odmasťovanie a brúsenie, mydlá, voňavkárske výrobky, éterické oleje, kozmetické prípravky, vlasové vodičky, prípravky na čistenie zubov“;

–        trieda 5: „Farmaceutické a veterinárne prípravky, lieky; hygienické prípravky na použitie v lekárstve; dietetické výrobky na liečebné účely, detská výživa; náplasti, materiály na obväzovanie, materiál na plombovanie zubov a zubné odtlačky; dezinfekčné prípravky; prípravky na ničenie škodcov; fungicídy, herbicídy; lieky“;

–        trieda 10: „Chirurgické, lekárske, zubné a veterinárne prístroje a nástroje, umelé končatiny, oči a zuby; ortopedické výrobky; materiály na zašívanie rán; aplikátory farmaceutických prípravkov; injekčné striekačky na lekárske použitie; inhalátory“;

–        trieda 35: „Reklama; obchodný manažment; obchodná administratíva; kancelárske práce; veľkoobchodný a maloobchodný predaj farmaceutických prípravkov a kozmetických a lekárskych výrobkov“.

3        Prihláška ochrannej známky bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 2011/082 z 29. apríla 2011.

4        Dňa 30. januára 2012 podala žalobkyňa, Alliance Pharmaceuticals Ltd, na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia 2017/1001) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 2 vyššie.

5        Námietka boli založené na týchto skorších právach:

–        staršia ochranná známka Európskej únie ALLIANCE, ktorej prihláška bola podaná 29. júla 2002 a bola zapísaná 11. augusta 2006 pod číslom 2816098, označujúca tovary patriace do triedy 5 a zodpovedajúce tomuto opisu: „Farmaceutické prípravky, ale s výnimkou výživy pre deti a invalidné osoby a chemické prípravky na farmaceutické použitie“;

–        staršia obrazová ochranná známka Európskej únie, ktorej prihláška bola podaná 29. júla 2002 a bola zapísaná 17. decembra 2003 pod číslom 2816064, označujúca tovary patriace do triedy 5 a zodpovedajúce tomuto opisu: „Farmaceutické prípravky, ale s výnimkou výživy pre deti a invalidné osoby a chemické prípravky na farmaceutické použitie“, zobrazená takto:

Image not found

–        nezapísaná ochranná známka ALLIANCE, používaná v obchodnom styku pre „farmaceutické látky a prípravky“ v Spojenom kráľovstve.

6        Dôvody uvedené na podporu námietky boli tie, ktoré sú upravené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 4 a 5 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 4 a 5 nariadenia 2017/1001].

7        Na podporu dôvodov námietky podľa článku 8 ods. 4 a 5 nariadenia č. 207/2009 žalobkyňa predložila výňatok z výročnej správy za rok 2009 jej materskej spoločnosti Alliance Pharma plc.

8        Na základe žiadosti spoločnosti AxiCorp EUIPO vyzval žalobkyňu, aby predložila dôkaz o používaní svojich starších ochranných známok v súlade s článkom 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 47 ods. 2 nariadenia 2017/1001) pre tovary, s ohľadom na ktoré mala byť námietka dôvodná.

9        Dňa 22. júla 2016 žalobkyňa predložila dôkazy o používaní svojich starších ochranných známok v lehote stanovenej EUIPO.

10      Dňa 11. mája 2017 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom rozsahu z dôvodu neexistencie dôkazov o riadnom používaní starších ochranných známok Európskej únie a neexistencie dôkazov o používaní staršej nezapísanej ochrannej známky v obchodnom styku.

11      Žalobkyňa podala 7. júla 2017 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie v rámci EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).

12      Rozhodnutím zo 7. februára 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) piaty odvolací senát EUIPO čiastočne zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia a vrátil vec námietkovému oddeleniu.

13      Na jednej strane, pokiaľ ide o staršie ochranné známky Európskej únie, odvolací senát sa domnieval, že námietka bola dôvodne zamietnutá v rozsahu, v akom bola založená na článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001. V tejto súvislosti uviedol po prvé, že špecifikácia uvedených ochranných známok, ktorá sa vzťahuje na „farmaceutické prípravky, ale s výnimkou výživy pre deti a invalidné osoby a chemické prípravky na farmaceutické použitie“, nebola jasná. Po druhé sa domnieval, že by nebolo ani neprimerané, ani v rozpore s gramatickými pravidlami, keby sa špecifikácia vykladala tak, že zahŕňa farmaceutické výrobky „s výnimkou tých, ktoré sú určené ako výživa pre deti a invalidné osoby a ktoré používajú chemické farmaceutické prípravky“. Po tretie odvolací senát dospel k záveru, že pokiaľ nie je možné vylúčiť iné výklady, tovary a služby musia byť v registri opísané dostatočne jasne a presne na to, aby bolo možné určiť rozsah požadovanej ochrany už na tomto samotnom základe. Okrem toho odvolací senát uvádza, že nejednoznačnosť špecifikácie nemôže byť vykladaná priaznivo v prospech majiteľa práva. V dôsledku toho odvolací senát rozhodol, že námietkové oddelenie dalo správny výklad špecifikácii reštriktívnym spôsobom v tom zmysle, že sú z nej vylúčené chemické prípravky na farmaceutické použitie. Navyše uviedol, že aj keby sa malo vychádzať z toho, že špecifikácia zahŕňa určité farmaceutické výrobky rastlinného pôvodu, žalobkyňa nepreukázala, že ochranná známka ALLIANCE bola používaná pre tieto farmaceutické výrobky, keďže predložené dôkazy o používaní odkazovali výlučne na syntetické zložky.

14      Na druhej strane, pokiaľ ide o staršiu nezapísanú ochrannú známku a dôvod námietky uvedený v článku 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001, odvolací senát dospel k rozhodnutiu, že záver námietkového oddelenia, podľa ktorého žalobkyňa nepredložila na podporu námietky v stanovenej lehote nijaký dôkaz o používaní tejto ochrannej známky, bol zjavne nesprávny. Dospel k záveru, že vec sa má vrátiť námietkovému oddeleniu na úplné preskúmanie vyššie uvedeného dôvodu námietky, pričom sa majú zohľadniť všetky dôkazy o používaní predložené žalobkyňou v priebehu konania, vrátane dôkazov predložených 22. júla 2016.

 Návrhy účastníkov konania

15      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        subsidiárne zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že námietka sa vráti námietkovému oddeleniu na opätovné preskúmanie podľa článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001, a navyše aj článku 8 ods. 4 uvedeného nariadenia,

–        uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy tohto konania, ako aj trovy, ktoré vznikli v konaní pred odvolacím senátom, a subsidiárne, pokiaľ ďalší účastník konania pred odvolacím senátom vstúpi do konania, uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania.

16      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 O veci samej

 rozsahu návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

17      V odpovedi na otázky Všeobecného súdu položených v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania účastníci konania na pojednávaní potvrdili, ako to bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania, že žalobu podanú žalobkyňou treba chápať tak, že jej cieľom je čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom odvolací senát zamietol odvolanie, ktoré mu bolo podané, pokiaľ ide o dôvody námietky uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001. Žalobkyňa teda nenavrhuje Všeobecnému súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát vrátil vec námietkovému oddeleniu na úplné preskúmanie dôvodu námietky podľa článku 8 ods. 4 uvedeného nariadenia.

 veci samej

18      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na tom, že odvolací senát nesprávne vyložil špecifikáciu starších ochranných známok Európskej únie, na základe čoho dospel k záveru, že predložené dôkazy o používaní nepreukazujú riadne používanie týchto ochranných známok pre tovary zahrnuté do uvedenej špecifikácie, čo podľa nej predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, nariadenia 2017/1001 alebo právneho pravidla o uplatňovaní tohto nariadenia v zmysle článku 72 nariadenia 2017/1001.

19      Žalobkyňa presnejšie spochybňuje reštriktívny výklad špecifikácie použitý námietkovým oddelením a potvrdený odvolacím senátom, podľa ktorého boli „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ vylúčené z „farmaceutických prípravkov“.

20      Na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že použitý reštriktívny výklad špecifikácie je nesprávny v tom, že je v rozpore s pokynmi EUIPO na preskúmavanie, a predovšetkým odporuje spôsobu, akým sa majú formulovať vylúčenia v špecifikáciách. Keby cieľom špecifikácie bolo vyňať druhy tovarov, mala byť použitá vylučovacia spojka „alebo“, a nie zlučovacia spojka „a“. V dôsledku toho sa v prejednávanej veci slová „ale s výnimkou výživy pre deti a invalidné osoby a chemické prípravky na farmaceutické použitie“ majú podľa žalobkyne vykladať tak, že sa vylučuje len prvá kategóriu tovarov, t. j. výživa pre deti a invalidné osoby, a že sa zahŕňa druhá kategória tovarov, t. j. chemické prípravky na farmaceutické použitie. V prípade uplatnenia tohto výkladu by dôkazy predložené žalobkyňou na preukázanie riadneho používania starších ochranných známok Európskej únie pre „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ boli akceptované. Vec sa má preto vrátiť námietkovému oddeleniu, aby preskúmalo námietku aj z hľadiska dôvodov námietky podľa článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001. Žalobkyňa okrem toho uvádza, že AxiCorp nepredložila žiadne tvrdenie týkajúce sa rozsahu špecifikácie pred rozhodnutím námietkového oddelenia.

21      Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že použitý reštriktívny výklad špecifikácie je nesprávny v tom, že vedie k špecifikácii, ktorá nemá obchodné využitie, čo je v rozpore s bežnými pravidlami výkladu právnych textov. Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že keby boli „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ vylúčené, tieto prípravky sa majú vykladať reštriktívne v tom zmysle, že sa nimi označujú len syntetické chemické prekurzory v čistom stave, ktoré môžu byť kombinované na farmaceutické účely, t. j. na vytvorenie samotných konečných farmaceutických prípravkov. Zložky v čistom stave tvoriace farmaceutické prípravky by boli teda z rozsahu chráneného zápisom vylúčené, zatiaľ čo dosiahnutá kombinácia, ktorá predstavuje samotný farmaceutický prípravok, by bola zahrnutá. Predložené dôkazy o používaní by tak postačovali na preukázanie riadneho používania starších ochranných známok Európskej únie.

22      EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta. Po prvé EUIPO tvrdí, že jeden príklad pochádzajúci z pokynoch EUIPO na preskúmavanie, ako má byť upravené vylúčenie, nemôže predstavovať základ pravidla určujúceho vetné zlučovanie, aké sa má použiť pri redakcii vylúčenia v špecifikácii. Prihlasovateľ ochrannej známky Európskej únie musí jasne a presne formulovať špecifikáciu tovarov a služieb, pre ktoré sa ochrana žiada. Po druhé podľa EUIPO je špecifikácia nejednoznačná. Spôsob, akým námietkové oddelenie a odvolací senát vykladali špecifikáciu, však nebol ani neprimeraný, ani v rozpore s gramatickými pravidlami, hoci iný výklad nebolo možné vylúčiť. Po tretie EUIPO pripomína, že rozsah požadovanej ochrany musí byť možné určiť na základe samotného registra. Pokiaľ označenie tovarov alebo služieb nie je jasné a presné, pôsobnosť ochrannej známky sa má vykladať v úzkom zmysle slova, pretože majiteľ ochrannej známky nesmie mať prospech z porušenia svojej povinnosti jasne a presne stanoviť zoznam tovarov a služieb.

 Úvodné pripomienky

23      Ako žalobkyňa potvrdila na pojednávaní, treba dospieť k záveru, že žalobkyňa v podstate implicitne odvolaciemu senátu vytýka porušenie článku 47 ods. 2 nariadenia 2017/1001.

24      V tejto súvislosti ak prihlasovateľ ochrannej známky nastolí otázku riadneho používania staršej ochrannej známky, táto otázka musí byť vyriešená skôr, než sa rozhodne o samotnej námietke [pozri rozsudok z 22. marca 2007, Saint‑Gobain Pam/ÚHVT – Propamsa (PAM PLUVIAL), T‑364/05, EU:T:2007:96, bod 37 a citovanú judikatúru].

25      Prináleží teda žalobkyni, aby ešte predtým, než EUIPO preskúma dôvody námietky uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001, predložila dôkaz o riadnom používaní starších ochranných známok Európskej únie, takže v prípade nepredloženia takého dôkazu sa musí v súlade s článkom 47 ods. 2 tohto nariadenia námietka zamietnuť. Toto používanie sa navyše musí vzťahovať na tovary, pre ktoré boli staršie ochranné známky Európskej únie zapísané a na ktorých sa námietka zakladala, t. j. tovary patriace do triedy 5, ktoré sú uvedené vyššie v bode 5. Ak by sa staršie ochranné známky Európskej únie používali iba pre časť tovarov, pre ktoré boli zapísané, považovali by sa za zapísané len pre túto časť tovarov v súlade s článkom 47 ods. 2 uvedeného nariadenia.

26      Podľa judikatúry rozvinutej v rámci výkladu pojmov tvoriacich názvy tried tovarov a služieb sa má rozsah prihlášky posudzovať ku dňu podania prihlášky [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2018, Edison/EUIPO (EDISON), T‑471/17, neuverejnený, v odvolacom konaní, EU:T:2018:887, bod 34; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. októbra 2017, EUIPO/Cactus, C‑501/15 P, EU:C:2017:750, body 44 až 49].

27      V prejednávanej veci boli prihlášky týkajúce sa starších ochranných známok Európskej únie podané žalobkyňou a zapísané v čase, keď ešte platilo nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) (nahradené nariadením č. 207/2009, ktoré bolo nahradené nariadením 2017/1001) (pozri bod 5 vyššie). Nariadenie č. 40/94, ktoré bolo účinné v momente prijatia napadnutého rozhodnutia, neobsahovalo také podrobné ustanovenia, ako sú ustanovenia uvedené v článku 33 ods. 2 a 5 nariadenia 2017/1001.

28      Článok 26 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, ktorý sa uplatňoval v momente podania prihlášok ochranných známok týkajúcich sa starších ochranných známok Európskej únie a v momente ich zápisu, pritom stanovoval, že prihláška ochrannej známky musí obsahovať zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada. Okrem toho vtedy účinné pravidlo 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) (v podstate prebraté do článku 33 ods. 2 nariadenia 2017/1001), stanovovalo, že zoznam tovarov a služieb musí byť stanovený najmä tak, „aby bol jasne označený charakter tovarov a služieb“.

29      Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že ten, kto žiada o zápis označenia ako ochrannej známky, musí vo svojej prihláške uviesť zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada, a predložiť pre každý z týchto tovarov alebo služieb opis, aby bol jasne označený ich charakter [rozsudok z 9. júla 2008, Reber/ÚHVT – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (Mozart), T‑304/06, EU:T:2008:268, bod 23].

30      Z judikatúry vyplýva, že keď tieto ustanovenia vyžadujú, aby tovary, pre ktoré sa žiada ochrana, boli prihlasovateľom dostatočne jasne a presne identifikované, je to preto, aby EUIPO a hospodárske subjekty mohli už na tomto samotnom základe určiť rozsah požadovanej ochrany [rozsudok z 3. júna 2015, Lithomex/ÚHVT – Glaubrecht Stingel (LITHOFIX), T‑273/14, neuverejnené, EU:T:2015:352, bod 27; pozri tiež analogicky rozsudky z 12. decembra 2002, Sieckmann, C‑273/00, EU:C:2002:748, body 49 až 51, a z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys, C‑307/10, EU:C:2012:361, bod 49].

31      Okrem toho treba uviesť, že na to, aby mohli oddelenia EUIPO skúmať totožnosť alebo podobnosť predmetných tovarov alebo služieb, musia vždy určiť tovary a služby, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, a v rámci toho musia prípadne vykonať výklad zoznamu tovarov a služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná [pozri rozsudok zo 6. apríla 2017, Nanu‑Nana Joachim Hoepp/EUIPO – Fink (NANA FINK), T‑39/16, EU:T:2017:263, bod 26 a citovanú judikatúru].

32      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba preskúmať, či odvolací senát porušil článok 47 ods. 2 nariadenia 2017/1001, keď rozhodol, že námietkové oddelenie dalo správny reštriktívny výklad zoznamu tovarov, na ktoré sa vzťahujú staršie ochranné známky Európskej únie, v tom zmysle, že sú vylúčené chemické prípravky na farmaceutické použitie, t. j. farmaceutické výrobky využívajúce chemické farmaceutické prípravky (body 19 a 22 napadnutého rozhodnutia), a že námietka bola správne zamietnutá v rozsahu, v akom sa zakladala na článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001, keďže neexistovali dôkazy o riadnom používaní uvedených ochranných známok (body 23 a 24 napadnutého rozhodnutia).

 O relevantnosti pokynov EUIPO na preskúmavanie

33      Na úvod treba uviesť, že argumentáciu, ktorou žalobkyňa tvrdí, že reštriktívny výklad špecifikácie použitý odvolacím senátom je nesprávny, keďže je v rozpore s pokynmi EUIPO na preskúmavanie, s cieľom preukázať prípadné porušenie ustanovení nariadenia 2017/1001, treba zamietnuť ako neúčinnú.

34      Pokyny EUIPO na preskúmavanie nepredstavujú záväzné právne akty pre výklad ustanovení práva Únie (rozsudok z 19. decembra 2012, Leno Merken, C‑149/11, EU:C:2012:816, bod 48). Ustanovenia pokynov EUIPO na preskúmavanie nemôžu mať samy osebe ani prednosť pred ustanoveniami nariadenia 2017/1001 a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1), ani vplývať na výklad týchto ustanovení zo strany súdu Únie. Naopak, tieto pokyny sa majú vykladať v súlade s ustanoveniami týchto nariadení [pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2012, Interkobo/ÚHVT – XXXLutz Marken (my baby), T‑523/10, EU:T:2012:326, bod 29].

35      V každom prípade z pokynov EUIPO na preskúmavanie, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nevyplýva, že by sa na to, aby sa „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ mohli považovať za zahrnuté do rámca ochrany, odporúčalo použitie formulácie špecifikácie použitej v prejednávanej veci, t. j. kategória tovarov, pre ktorú sa ochrana žiada, za ktorou nasleduje výraz „ale s výnimkou“ a ďalej kategória tovarov vylúčených z ochrany, po ktorej bez interpunkčného znamienka nasleduje spojka „a“, a kategória tovarov, ktoré by mali byť zahrnuté do ochrany.

 O výklade špecifikácie starších ochranných známok Európskej únie

36      V prejednávanej veci treba konštatovať, že znenie špecifikácie v angličtine, t. j. jazyku, v ktorom boli podané prihlášky starších ochranných známok Európskej únie, môže viesť k dvom možným doslovným výkladom.

37      Vzhľadom na neexistenciu interpunkčného znamienka, najmä bodkočiarky, ktorá by oddeľovala „výživu pre deti a invalidné osoby“ od „chemických prípravkov na farmaceutické použitie“, alebo dodatočných spresnení, sa dá podľa jedného možného doslovného významu špecifikácie dospieť k záveru, že tak na „výživu pre deti a invalidné osoby“, ako aj na „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ sa vzťahuje vylúčenie „ale s výnimkou“. Tento výklad je tým výkladom, ktorý bol použitý námietkovým oddelením a odvolacím senátom.

38      Podľa druhého možného doslovného výkladu, ako ho navrhuje žalobkyňa, však nie sú zo špecifikácie vylúčené „chemické prípravky na farmaceutické použitie“.

39      V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že EUIPO pripustil túto možnosť na pojednávaní. Okrem toho odvolací senát v bodoch 19 a 20 napadnutého rozhodnutia uznal, že sú možné aj iné výklady než tie, pre ktorý sa rozhodol.

40      Po druhé Všeobecný súd konštatuje, v súlade s tvrdením žalobkyne, že zo spisu EUIPO, a najmä z pripomienok spoločnosti AxiCorp zo 16. marca a z 20. októbra 2016, ako aj z 10. novembra 2017 vyplýva, že AxiCorp až v štádiu odvolania pred odvolacím senátom uviedla, že špecifikácia sa nevzťahovala na „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ a že žalobkyňa podľa nej nepredložila dôkaz o riadnom používaní svojich ochranných známok pre farmaceutické alebo chemické prípravky ako také.

41      Ako už bolo pritom pripomenuté v bode 30 vyššie, cieľom registra je najmä informovať hospodárske subjekty, vrátane súčasných alebo potenciálnych konkurentov majiteľov ochrannej známky alebo žiadateľov o ochrannú známku, o právach tretích osôb.

42      Je teda dôležité, že reštriktívny výklad špecifikácie nebol spoločnosťou AxiCorp predložený pred námietkovým oddelením. Keďže AxiCorp neprejavila pred námietkovým oddelením pochybnosti o výklade špecifikácie, o rozsahu kategórií tovarov chránených staršími ochrannými známkami Európskej únie, ani o údajnom nedostatku dôkazov o používaní daných známok v tejto súvislosti, je jednak možné dospieť k záveru, že nebolo vôbec zrejmé, že špecifikácia bude v konečnom dôsledku vykladaná takým spôsobom, akým ju vyložilo námietkové oddelenie a následne potvrdil odvolací senát, a jednak, že požiadavka jasnosti a presnosti pripomenutá v bode 30 vyššie bola dodržaná.

43      Po tretie treba uviesť, že síce výklad špecifikácie použitý odvolacím senátom, podľa ktorého sú „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ vylúčené, je vzhľadom na svoje znenie možný, no tento výklad riadne nezohľadňuje ďalšie podstatné prvky na účely vymedzenia rozsahu uvedenej špecifikácie, t. j. skutočnú vôľu majiteľa dotknutých ochranných známok a snahu o poskytnutie užitočného významu tohto znenia, ktorý by vylučoval výklad vedúci k nezmyselnému výsledku pre majiteľa známky.

44      Všeobecný súd v tejto súvislosti predovšetkým poznamenáva, že skutočná vôľa prihlasovateľa ochrannej známky Európskej únie nie je podľa judikatúry irelevantná. Hoci k tomuto zisteniu došlo v rámci analýzy rozsahu ochrany národnej ochrannej známky, ktorý vyplýval z použitia všetkých všeobecných označení uvedených v názve určitej triedy, Súdny dvor poznamenal, že keby rozsah ochrany priznaný ochrannej známke závisel od výkladového prístupu zvoleného príslušným orgánom, a nie skutočnej vôle prihlasovateľa, hrozilo by narušenie právnej istoty tak pre uvedeného prihlasovateľa, ako aj pre tretie hospodárske subjekty (rozsudok z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys, C‑307/10, EU:C:2012:361, bod 60).

45      Pokiaľ by prístup zaujatý odvolacím senátom bol správny a ak by sa zápisy starších ochranných známok Európskej únie vzťahovali na farmaceutické výrobky s výnimkou tých, „ktoré používajú chemické farmaceutické prípravky“, t. j. že by sa vzťahovali len na „prírodné“ alebo „rastlinné“ prípravky, ktoré neobsahujú chemické látky alebo syntetické zložky, uvedené zápisy by sa vzťahovali len na tovary, ktoré neboli žalobkyňou zamýšľané a ktoré neboli výslovne uvedené v špecifikácii uvedených ochranných známok. Ako vyplýva z bodu 44 vyššie, takáto situácia je nezlučiteľná s požiadavkami predvídateľnosti a právnej istoty.

46      Ďalej, hoci je pravda, že doslovný výklad špecifikácie ochrannej známky sa má uprednostniť, táto zásada je takmer neužitočná v prípade, keď existuje možnosť výberu z dvoch doslovných výkladov.

47      V takom prípade treba spomedzi viacerých možných výkladov právnych predpisov Únie uprednostniť ten, ktorý nevedie k nezmyselnému výsledku. Výklad ustanovení práva Únie je totiž predovšetkým a najmä založený na ich znení, pričom tento prístup zodpovedá základným zásadám predvídateľnosti a právnej istoty. Ak je však znenie daného ustanovenia nejednoznačné alebo pokiaľ by uplatnenie doslovného významu viedlo k nezmyselnému výsledku, je možné takéto znenie prehodnotiť po tom, čo bude vsadené do svojho kontextu a vyložené v zmysle daného ustanovenia práva Únie ako celku s prihliadnutím na jeho ciele a stav vývoja v čase, keď sa má dané ustanovenie uplatniť (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci European Federation for Cosmetic Ingredients, C‑592/14, EU:C:2016:179, body 36 a 37; pozri tiež v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mayras vo veci Fellinger, 67/79, EU:C:1980:23, s. 550).

48      Súdny dvor už mal príležitosť vylúčiť výklad ustanovení práva Únie, ktoré viedli k nezmyselnému výsledku (pozri v tomto zmysle v oblasti voľného pohybu pracovníkov rozsudok z 10. decembra 2009, Peśla, C‑345/08, EU:C:2009:771, body 46 a 48, a v oblasti dizajnov rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 96).

49      Všeobecný súd sa domnieva, že úvahy uvedené v bodoch 46 až 48 vyššie treba analogicky uplatniť na taký prípad, o aký ide v prejednávanej veci, ktorý sa týka výkladu špecifikácie staršej ochrannej známky Európskej únie.

50      Námietkové oddelenie a prípadne odvolací senát totiž musia podať výklad zoznamu tovarov a služieb, pre ktoré bola zapísaná staršia ochranná známka Európskej únie a s ohľadom na ktoré sa požaduje dôkaz o riadnom používaní, aby tak určili rozsah ochrany uvedenej ochrannej známky a rozhodli o otázke jej riadneho používania ešte predtým, než rozhodnú o námietke v pravom zmysle slova. V rámci toho im však prináleží vykladať znenie zoznamu zahrnutých tovarov a služieb čo najjednotnejšie so zreteľom nielen na doslovný význam a gramatickú konštrukciu tohto znenia, ale aj v prípade rizika nezmyselného výsledku, aj jeho kontext a skutočnú vôľu majiteľa tejto ochrannej známky, pokiaľ ide o jej rozsah.

51      Všeobecný súd sa teda domnieva, že v rámci článku 47 ods. 2 nariadenia 2017/1001 je odvolací senát pri stanovení rozsahu ochrany staršej ochrannej známky Európskej únie a posúdení dôkazov o riadnom používaní uvedenej ochrannej známky, ak existujú dva možné doslovné výklady špecifikácie tejto ochrannej známky, ale jeden z nich by viedol k nezmyselnému výsledku, pokiaľ ide o rozsah ochrany ochrannej známky, povinný vyriešiť ťažkosti tak, že sa rozhodne pre najpravdepodobnejší a najpredvídateľnejší výklad uvedenej špecifikácie. Všeobecný súd konštatuje, že by bolo nezmyselné prijať výklad špecifikácie, ktorý by mal za následok vylúčenie všetkých tovarov žalobkyne, a chránené staršími ochrannými známkami Európskej únie by ostali len tovary, pre ktoré nepožiadala o ochranu prostredníctvom svojich ochranných známok.

52      V prejednávanej veci odvolací senát považoval v podstate za totožné „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ a konečné farmaceutické chemické alebo syntetické prípravky. V dôsledku toho boli všetky dôkazy o používaní starších ochranných známok Európskej únie zamietnuté, a to napriek okolnostiam, že hlavnou činnosťou žalobkyne bolo uvádzanie farmaceutických prípravkov na trh a že uvedené ochranné známky boli napriek tomu zapísané pre „farmaceutické prípravky“. Ako tvrdí žalobkyňa, bolo by nezmyselné predpokladať, že jej cieľom bolo požiadať o zápis ochrannej známky Európskej únie pre kategóriu tovarov, ktorú následne obmedzila kategóriou značne podobných tovarov.

53      Tento záver nie je v ničom vyvrátený judikatúrou uvedenou v bode 21 napadnutého rozhodnutia, ako ani judikatúrou citovanou úradom EUIPO v bode 27 vyjadrenia k žalobe a uvedenou na pojednávaní na podporu jednak zamietnutia výkladu špecifikácie v prospech žalobkyne a jednak potreby uplatniť reštriktívny výklad uvedenej špecifikácie, konkrétne bodom 67 uznesenia zo 6. februára 2014, El Corte Inglés/ÚHVT (C‑301/13 P, neuverejnené, EU:C:2014:235); bodom 31 rozsudku z 11. novembra 2009, Frag Comercio Internacional/ÚHVT – Tinkerbell Modas (GREEN by missako) (T‑162/08, neuverejnený, EU:T:2009:432); bodom 62 rozsudku zo 6. apríla 2017, NANA FINK (T‑39/16, EU:T:2017:263), a bodom 62 rozsudku z 18. októbra 2018, Next design + produktion/EUIPO – Nanu‑Nana Joachim Hoepp (nuuna) (T‑533/17, neuverejnené, EU:T:2018:698).

54      V tejto súvislosti je na jednej strane pravda, že pokiaľ ide o judikatúru uvedenú v bode 21 napadnutého rozhodnutia, súd Únie v rámci námietkového konania a pri porovnaní tovarov a služieb uznal, že je možné, že opis tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, neumožňuje ich porovnanie s tovarmi a službami, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 6. februára 2014, El Corte Inglés/ÚHVT, C‑301/13 P, neuverejnené, EU:C:2014:235, bod 67, a rozsudok z 11. novembra 2009, GREEN by missako, T‑162/08, neuverejnený, EU:T:2009:432, bod 31). Na druhej strane, pokiaľ ide o judikatúru citovanú úradom EUIPO v bode 27 vyjadrenia k žalobe a na pojednávaní, je pravda, že Všeobecný súd konštatoval, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie nemôže mať prospech z porušenia svojej povinnosti uviesť jasne a presne tovary alebo služby (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. apríla 2017, NANA FINK, T‑39/16, EU:T:2017:263, bod 48, a z 18. októbra 2018, nuuna, T‑533/17, neuverejnený, EU:T:2018:698, bod 62).

55      Skutkový stav a štádium konania vo vyššie uvedených veciach sa však odlišujú od tých v prejednávanej veci.

56      Po prvé na jednej stane vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 6. februára 2014, El Corte Inglés/ÚHVT (C‑301/13 P, neuverejnené, EU:C:2014:235), ani znenie opisu služieb označených staršou ochrannou známkou, dotknutou v uvedenej veci, ani skutočnosti, ktoré žalobkyňa tvrdila v rámci konania pred EUIPO, nepreukazovali, že by sa ochrana uvedenej ochrannej známky vzťahovala aj na iné tovary alebo služby, ako sú tie, ktoré patria do triedy 35 v zmysle Niceskej dohody. Na druhej strane tvrdenia a dôkazy týkajúce sa osobitostí vnútroštátneho práva, ktoré údajne umožňovali spresniť zmysel, akým boli opísané služby označené staršou ochrannou známkou, dotknutou v uvedenej veci, nemohli byť zohľadnené, pretože boli po prvýkrát predložené až v konaní na Všeobecnom súde. Za týchto osobitných okolností Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd správne rozhodol, že opis služieb označených staršou ochrannou známkou, dotknutou v uvedenej veci, neumožňoval ich porovnanie s tovarmi označenými ochrannou známkou, o ktorej zápis sa žiadalo.

57      Po druhé vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 11. novembra 2009, GREEN by missako (T‑162/08, neuverejnený, EU:T:2009:432), hoci služby, na ktoré sa vzťahovala staršia ochranná známka, dotknutá v uvedenej veci, boli príliš neurčité na to, aby umožnili skutočné porovnanie so službami prihlasovanej ochrannej známky v danej veci, rozdiely medzi predmetnými označeniami predstavovali dostatočný dôvod na vylúčenie pravdepodobnosti zámeny, a to napriek zhodnosti a podobnosti niektorých tovarov, na ktoré sa vzťahovali dotknuté ochranné známky.

58      Po tretie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. apríla 2017, NANA FINK (T‑39/16, EU:T:2017:263), hoci opis niektorých tovarov, na ktoré sa vzťahovala staršia ochranná známka, dotknutá v uvedenej veci, mohol byť chápaný dvomi rôznymi spôsobmi (buď tak, že zahŕňa len hotové výrobky z kože a z imitácie kože, alebo tak, že zahŕňa aj „imitácie kože“), oba výklady boli rovnako možné a neviedli k nezmyselnej špecifikácii.

59      Po štvrté vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. októbra 2018, nuuna (T‑533/17, neuverejnený, EU:T:2018:698), Všeobecný súd uviedol, že tovary, na ktoré sa vzťahovali dotknuté staršie ochranné známky, boli určitým spôsobom spresnené, čo si odvolací senát nevšimol, a Všeobecný súd ich mohol porovnať s tovarmi, na ktoré sa vzťahovala prihlasovaná ochranná známka v danej veci. Uvedená vec sa teda netýkala ani nesplnenia povinnosti jasnosti a presnosti, ani prípadnej nezmyselnosti špecifikácie predmetných tovarov.

60      Za týchto okolností dospel Všeobecný súd k záveru, že iba vtedy, keď sú dva eventuálne doslovné výklady zoznamu tovarov a služieb označených staršou ochrannou známkou Európskej únie rovnako možné a sú rovnako predvídateľné, je pri určovaní rozsahu ochrany uvedenej ochrannej známky a posúdenia dôkazov o riadnom používaní potrebné uplatniť zásadu založenú na bode 48 rozsudku zo 6. apríla 2017, NANA FINK (T‑39/16, EU:T:2017:263), podľa ktorej majiteľ ochrannej známky Európskej únie nemôže mať prospech z porušenia svojej povinnosti uviesť jasne a presne tovary a služby.

61      Tento záver nie je spochybnený ani tvrdením EUIPO, podľa ktorého v špecifikácii po vylúčení syntetických chemických výrobkov zostane ešte celá škála tovarov, akými sú bylinné liečivá. Takýto prístup totiž vykazuje rovnaké ťažkosti, ako sú tie, ktoré sú uvedené v bode 45 vyššie, a to že zápisy starších ochranných známok Európskej únie by sa vzťahovali len na tovary, ktoré neboli žalobkyňou zamýšľané a ktoré neboli výslovne uvedené v špecifikácii, čo by bolo nezlučiteľné s požiadavkami predvídateľnosti a právnej istoty.

62      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že odvolací senát tým, že sa domnieval, že špecifikácia sa má vykladať v tom zmysle, že „chemické prípravky na farmaceutické použitie“ majú byť vylúčené a že staršie ochranné známky Európskej únie tak pokrývali farmaceutické výrobky s výnimkou tých, „ktoré používajú chemické farmaceutické prípravky“, použil nesprávny výklad uvedenej špecifikácie. Táto špecifikácia sa totiž mohla vykladať tak, že zahŕňa jednak „farmaceutické prípravky“ a jednak „chemické prípravky na farmaceutické použitie“, teda syntetické chemické prekurzory v čistom stave, ktoré môžu byť kombinované na farmaceutické účely, t. j. na vytvorenie samotných konečných farmaceutických prípravkov.

63      Z toho vyplýva, že je potrebné vyhovieť jedinému žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 47 ods. 2 nariadenia 2017/1001 a zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát zamietol odvolanie, ktoré mu bolo predložené, pokiaľ ide o dôvody námietky uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001.

64      Pokiaľ ide o druhú časť žalobného dôvodu predloženého subsidiárne, ktorou žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd vykonal svoju právomoc zmeniť rozhodnutie, ktorú mu priznáva článok 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001, treba pripomenúť, že uvedená právomoc neznamená, že je Všeobecnému súdu priznaná právomoc vykonať posúdenie, ktoré ešte nevykonal sám odvolací senát. Výkon právomoci zmeniť rozhodnutie preto v zásade musí byť obmedzený na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie mal odvolací senát povinnosť prijať (rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, bod 72).

65      Treba však konštatovať, že odvolací senát sa dopustil chyby, keď nepreskúmal všetky dôkazy predložené na preukázanie riadneho používania starších ochranných známok.

66      Všeobecnému súdu neprináleží, aby vyššie uvedené dôkazy preskúmal po prvýkrát v rámci preskúmania návrhu na zmenu napadnutého rozhodnutia, ktorý žalobkyňa v podstate predložila v rámci svojho druhého žalobného návrhu.

67      Prináleží teda odvolaciemu senátu, aby sa v tejto súvislosti vyjadril na účely rozhodnutia, ktoré má vydať na základe odvolania, ktoré mu bolo predložené [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. decembra 2014, CEDC International/UHVT – Underberg (Tvar stebla trávy vo fľaši), T‑235/12, EU:T:2014:1058, body 101 a 102 a citovanú judikatúru].

68      Keďže Všeobecný súd nemôže vykonať svoju právomoc zmeniť napadnuté rozhodnutie, tento druhý žalobný návrh treba zamietnuť.

 O trovách

69      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

70      Okrem toho žalobkyňa navrhla uložiť EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v konaní pred odvolacím senátom EUIPO. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku sa náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Preto treba tiež EUIPO uložiť povinnosť nahradiť nevyhnutné náklady vynaložené žalobkyňou v konaní pred odvolacím senátom.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 7. februára 2018 (vec R 1473/2017-5) týkajúce sa námietkového konania medzi spoločnosťami Alliance Pharmaceuticals Ltd a AxiCorp GmbH sa zrušuje v rozsahu, v akom odvolací senát zamietol odvolanie, ktoré mu bolo predložené, pokiaľ ide o dôvody námietky uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      EUIPO je povinný nahradiť trovy konania, vrátane nevyhnutných nákladov vynaložených spoločnosťou Alliance Pharmaceuticals v konaní pred odvolacím senátom EUIPO.

Gervasoni

Kowalik‑Bańczyk

Mac Eochaidh

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. októbra 2019.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.