ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 11. septembra 2008 (*)
„Verejná služba – Úradníci – Verejné výberové konania – Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov – Hodnotenie písomných a ústnych skúšok“
Vo veci F‑127/07,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,
Juana Maria Coto Moreno, úradníčka Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Gaborone (Botswana), v zastúpení: K. Lemmens a C. Doutrelepont, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: B. Eggers a M. Velardo, splnomocnené zástupkyne,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora),
v zložení: predseda komory P. Mahoney, sudcovia H. Kanninen a S. Gervasoni (spravodajca),
tajomník: R. Schiano, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. júna 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobou podanou do kancelárie Súdu pre verejnú službu faxom 30. októbra 2007 (podanie originálu sa uskutočnilo 6. novembra toho istého roku) pani Coto Moreno v podstate navrhuje, aby Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie z 12. februára 2007, ktorým výberová komisia pre výberové konanie EPSO/AD/28/05 odmietla zapísať jej meno do zoznamu úspešných uchádzačov, rozhodol, že príslušné orgány musia zapísať jej meno do uvedeného zoznamu a uložil Komisii Európskych spoločenstiev, aby zaplatila náhradu škody spolu s úrokmi za profesijnú, majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá jej bola údajne spôsobená.
Skutkové okolnosti
2 Dňa 16. septembra 2004 bola žalobkyňa menovaná za úradníčku v platovej triede B*3 a pridelená na zastúpenie Komisie v Botswane.
3 Žalobkyňa sa prihlásila do výberového konania EPSO/AD/28/05, ktorého cieľom bolo vytvoriť zoznam 100 úspešných uchádzačov na účely prijatia do zamestnania referentov v platovej triede AD 5 v oblasti „Správa finančných prostriedkov“.
4 Ako vyplýva z oznámenia o výberovom konaní EPSO/AD/28/05 uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie 20. júla 2005 (Ú. v. EÚ C 178 A, s. 3, ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“), toto výberové konanie pozostávalo s troch fáz.
5 Po prvé výberové konanie sa začínalo tromi predbežnými testami v druhom jazyku, ktorý si zvolil uchádzač, ktoré spočívali v otázkach s výberom z ponúknutých možných odpovedí. Uchádzači, ktorí získali minimum požadované v každom z týchto testov a ktorí sa zaradili medzi 300 najlepších uchádzačov, boli pripustení k písomnej skúške.
6 Po druhé písomná skúška v hlavnom jazyku uchádzača sa týkala témy podľa jeho výberu vo vzťahu k oblasti výberového konania a jej cieľom bolo zhodnotiť vedomosti uchádzača, jeho schopnosti porozumenia, analytické a syntetické schopnosti, ako aj štylistické schopnosti. Skúška bola hodnotená známkou od 0 do 50 a požadované minimum bolo 25 bodov. Uchádzači, ktorí získali minimum požadované na písomnej skúške a ktorí sa zaradili medzi 150 najlepších uchádzačov, boli vyzvaní, aby sa dostavili na ústnu skúšku.
7 Po tretie ústna skúška, stále v hlavnom jazyku uchádzača, mala výberovej komisii umožniť posúdiť jeho spôsobilosť plniť svoje úlohy zodpovedajúce pracovnému miestu, ktoré sa malo na základe výberového konania obsadiť. Týkala sa špecifických vedomostí súvisiacich s oblasťou výberového konania a znalostí o Európskej únii, jej inštitúcií a politík. Vedomosti boli takisto skúšané v druhom jazyku, ako aj schopnosť prispôsobiť sa práci v multikultúrnom prostredí v rámci európskej verejnej služby. Skúška bola hodnotená známkou od 0 do 50, s požadovaným minimom 25 bodov.
8 Predbežné testy a písomná skúška sa konali 31. marca 2006. Žalobkyňa ich úspešne absolvovala a bola pozvaná na ústnu skúška, ktorá sa konala 10. januára 2007 v Bruseli.
9 Listom z 12. februára 2007 informoval Európsky úrad pre výber zamestnancov (EPSO) žalobkyňu, že výberová komisia nezapísala jej meno do zoznamu úspešných uchádzačov, pretože jej výsledok nebol uvedený medzi 100 najlepšími výsledkami (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Zatiaľ čo totiž posledný uchádzač získal 56,1 bodov, žalobkyňa dosiahla len 54 bodov, a to 25/50 z písomnej skúšky a 29/50 z ústnej skúšky.
10 V liste zaslanom EPSO 22. februára 2007 bola žalobkyňa prekvapená známkou, ktorú dosiahla na ústnej skúške, podala pripomienky k tejto skúške a nakoniec požiadala o opätovné preskúmanie svojej písomnej a ústnej skúšky výberovou komisiou.
11 Listom z 22. marca 2007 predseda výberovej komisie žalobkyni odpovedal, že výberová komisia potom, čo vykonala opätovné preskúmanie jej písomnej a ústnej skúšky, potvrdila výsledok žalobkyne a zaslala jej kópiu písomnej skúšky, ako aj hodnotenie výberovej komisie.
12 Z hodnotenia výberovej komisie žalobkyne vyplýva, že táto komisia rozhodla, že odpoveď žalobkyne na prvú otázku bola z hľadiska vedomostí „dostatočná, ale chýbali detaily“, a z hľadiska jej analytických, syntetických a štylistických schopností „dobrá“. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku č. 3, ktorú si žalobkyňa zvolila ako tému skúšky spomedzi otázok č. 2, č. 3 a č. 4, výberová komisia skonštatovala, že „chýbali niektoré pojmy“, a kvalifikovala odpoveď z hľadiska vedomostí ako „dostatočnú“ a z hľadiska analytických, syntetických a štylistických schopností ako „dobrú“.
13 Dňa 29. marca 2007 žalobkyňa poslala EPSO ďalší list, v ktorom tvrdila, že na svoje pripomienky k ústnej skúške nedostala dostatočnú odpoveď a považovala poznámky výberovej komisie sa dosť stručné. Žiadala tiež o bodové hodnotenie k poznámkam „dostatočný“ a „dobrý“. Nakoniec žalobkyňa spochybnila posúdenie svojej odpovede na otázku č. 3 písomnej skúšky.
14 Listom z 2. mája 2007 predseda výberovej komisie opäť odpovedal žalobkyni. Konkrétne odôvodnil posúdenie písomnej skúšky žalobkyne výberovou komisiou. Uviedol, že štyri kritériá na posúdenie tejto skúšky nemali rovnakú hodnotu, pričom vedomosti v oblasti skúšky sa považovali za dôležitejšie ako schopnosti porozumenia, analytické a vyjadrovacie schopnosti. Predseda výberovej komisie uviedol, že pokiaľ ide o prvú otázku, nedostatky v obsahu eseje boli vyrovnané kvalitou analýzy, syntézy a štylistiky, čo umožnilo žalobkyni dosiahnuť známku 25/50.
15 Pokiaľ ide o posúdenie odpovede na otázku č. 3, predseda výberovej komisie v liste z 2. mája 2007 uviedol nasledujúce vysvetlenia:
„Keďže ste požiadali o viac konkrétnych detailov týkajúcich sa Vašej odpovede na otázku 3, výberová komisia zastáva názor, že Vaša odpoveď obsahovala viaceré nedostatky. Po prvé výberové kritériá neboli vysvetlené ani odôvodnené. Aké boli ciele navrhovaných limitov? Prečo by mal mať obrat hodnotu desaťnásobku zákazky? Prečo by malo byť 50 % obratu dosiahnutých v oblasti zákazky? Prečo by sa muselo 50 % zamestnancov venovať oblasti zákazky? Atď.
Pokiaľ ide o zadávacie kritériá, neboli uvedené výkon a kvalita zariadenia. Také kritériá, ako je napríklad miera odpisovania sadzba a vzťah medzi nákladmi na nákup a nákladmi na údržbu, neboli spomenuté. Kritériá súvisiace so skúsenosťami zamestnancov a spoločnosti sú zjavne výberovými a nie zadávacími kritériami; nebol spomenutý ani základný, ale veľmi dôležitý dátum dodávky.
Okrem toho citované zmluvné doložky neboli vždy relevantné (napríklad záruka predbežného financovania) pre takúto zákazku, ale iné, možno dôležitejšie doložky chýbali, ako je doložka o sankciách v prípade omeškania alebo nesplnenia, o zmluvnej zodpovednosti za škodu spôsobenú nesplnením povinností, o povinnosti uzavrieť profesijné poistenie. Neboli uvedené ani doložky o odstúpení od zmluvy v prípade profesijného pochybenia.“ [neoficiálny preklad]
(« As you specifically requested more detail as regards your answer to question 3, the opinion of the Board is that your answer contained many weaknesses. First, the selection criteria were not explained or justified. What were the purposes of the proposed ceilings ? Why would the turnover have to be 10 times the value of the market ? Why did 50 % of the turnover have to come from the tender domain? Why would 50 % of the personnel have to be dedicated to the tender domain ? etc.
As regards the award criteria there was no mention of performance and quality of the equipment. Criteria such as the rate of becoming obsolete and the purchase cost versus maintenance, for example, were not mentioned. The criteria on the experience of the personnel and the company are clearly selection criteria and not award criteria ; the simple but crucial date of delivery was also not mentioned.
Further the contractual clauses given were not always pertinent (e.g. Pre-financing guarantee) for such a market, but other more important possible clauses were missing such as a clause for the sanctions in case of delay or non-function, the contractual responsibility for damages resulting from faults, the obligation to subscribe a professional insurance. Clauses for cancelling the contract in case of professional misconduct were also not mentioned. »)
16 Dňa 3. mája 2007 podala žalobkyňa sťažnosť proti spornému rozhodnutiu. Rozhodnutím z 31. júla toho roku menovací orgán túto sťažnosť zamietol.
Návrhy účastníkov konania
17 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil sporné rozhodnutie,
– uložil Komisii, aby jej zaplatila náhradu škody vo výške 25 000 eur za nemajetkovú ujmu, ktorá jej bola údajne spôsobená,
– uložil Komisii, aby jej vyplatila náhradu škody vo výške 8 000 eur zodpovedajúcej odmene jej advokátov,
– rozhodol, že príslušné orgány musia zapísať jej meno do zoznamu úspešných uchádzačov alebo subsidiárne, ak by k zapísaniu nedošlo, zaplatil jej náhradu škody vo výške 384 000 eur za majetkovú ujmu, ktorá jej bola údajne spôsobená,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
18 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
O návrhoch na neplatnosť
19 Na podporu týchto návrhov na neplatnosť žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody:
– prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila výberová komisia pri posúdení jej odpovedí na písomnej a ústnej skúške,
– druhý žalobný dôvod založený na porušení oznámenia o výberovom konaní, zásady rovnosti a „zásady primeranosti“,
– tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia,
– štvrtý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení súvisiacom s neexistenciou zhody medzi číselnou známkou písomnej skúšky a slovnými posúdeniami výberovej komisie.
O prvom a štvrtom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila výberová komisia
Tvrdenia účastníkov konania
– O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila výberová komisia pri posúdení odpovedí žalobkyne na písomnej a ústnej skúške
20 Žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že výberová komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď spomenula „viaceré nedostatky“ jej odpovede na otázku č. 3 písomnej skúšky. Na jednej strane žalobkyni nemôže byť vytýkané, že nevysvetlila a neodôvodnila výberové kritériá týkajúce sa hospodárskej a technickej kapacity uchádzajúcich sa podnikov, keďže sa od uchádzačov vyžadovalo, aby vymedzili výberové kritériá, a nie aby odôvodnili svoju voľbu. Okrem toho výberové kritériá uvádzané žalobkyňou boli také samozrejmé, že by bolo vysvetlenie alebo odôvodnenie ich voľby nadbytočné. Na druhej strane výberové kritériá predložené žalobkyňou sú relevantné a zároveň používané v praxi, pretože sú uvedené v „Praktickom sprievodcovi pre zmluvné konania v rámci vonkajších činností“ Komisie. Keďže žalobkyňa spomenula kritériá tohto sprievodcu Komisie, výberová komisia sa nemohla domnievať, že jej odpoveď obsahuje „viaceré nedostatky“.
21 V druhom rade sa výberová komisia takisto dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že rozhodla, že skúsenosti zamestnancov a podniku boli žalobkyňou nesprávne citované ako zadávacie kritériá, aj keď išlo o výberové kritériá. „Praktický sprievodca pre zmluvné konania v rámci vonkajších činností“ Komisie totiž spomína curriculum vitae navrhovaných odborníkov medzi zadávacími kritériami pre zákazky na poskytnutie služieb. Výberová komisia tak porušila pravidlá, ktoré si stanovila sama Komisia a v dôsledku toho porušila zásadu patere legem quam ipse fecisti (dodržiavaj zákon, ktorý si sám vytvoril).
22 V treťom rade výberová komisia nesprávne tvrdila, že zmluvné doložky navrhnuté žalobkyňou na účely zaručenia kvality výrobkov a služieb a obmedzenia finančných rizík neboli vždy relevantné. Záruka predbežného financovania citovaná výberovou komisiou v liste z 2. mája 2007 ako príklad, je naopak nielen relevantná, ale dokonca povinná v zmluvách uzavretých Európskym rozvojovým fondom (FED).
23 Nakoniec na otázku položenú na ústnej skúške, ako možno znížiť riziko finančných strát v dôsledku zmien výmenného kurzu v rámci zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami z krajín, ktoré majú rôzne meny, podala žalobkyňa odpoveď, ktorá je v súlade s praxou FED: platiť cenu s využitím oboch mien a stanoviť zmluvné doložky umožňujúce zmenu ceny. Výberová komisia teda nesprávne považovala túto odpoveď sa nedostatočnú.
24 Komisia pripomína obmedzenú povahu kontroly vykonávanej Súdom pre verejnú službu nad posúdeniami výberovej komisie.
25 Pokiaľ ide o písomnú skúšku, Komisia sa domnieva, že rôzne odkazy na „Sprievodcu Úradu pre spoluprácu EuropAid“, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojej žalobe, aby preukázala dôvodnosť svojich odpovedí, jasne ukazujú na omyl v chápaní. Tento sprievodca sa zaoberal zákazkami na poskytnutie služieb uzavretých FED, zatiaľ čo znenie otázok písomnej skúšky nespomínalo FED a týkalo sa zákaziek na dodávku tovaru.
– O štvrtom žalobnom dôvode založenom na zjavnej neexistencii zhody medzi číselnou známkou z písomnej skúšky a slovnými posúdeniami výberovej komisie.
26 Žalobkyňa tvrdí, že výberová komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vyjadrila posúdenie jej písomnej skúšky v jednej číselnej známke. Keďže výberová komisia považovala jej odpovede za „dostatočné“ s ohľadom na vedomosti a „dobré“ s ohľadom na jej schopnosti porozumenia, analytické, syntetické a štylistické schopnosti, ktoré nimi preukázala, výberová komisia sa zjavne zmýlila, keď jej dala známku 25/50, teda minimálnu známku na pripustenie k ústnej skúške.
27 Tým, že žalobkyni dala známku 25/50, výberová komisia okrem toho porušila zásadu rovnosti. Výberová komisia totiž pristupovala k žalobkyni ako ku ktorémukoľvek uchádzačovi, ktorý dosiahol dvakrát posúdenie „dostatočný“ pre svoje vedomosti a dvakrát posúdenie „dostatočný“ pre svoje analytické a syntetické schopnosti a schopnosti porozumenia a štylistiky. Žalobkyňa sa domnieva, že jej známka mala odrážať to, že pre všetky kritériá, ktoré sa nevzťahovali na vedomosti, dosiahla známku „dobrý“.
28 V každom prípade známka dosiahnutá na písomnej skúške nie je primeraná k posúdeniu uvedenému v hodnotení.
29 Komisia uvádza, že medzi číselnou známkou 25/50 a jej poznámkami nie je žiadny nesúlad. Ako to totiž vysvetlil predseda výberovej komisie vo svojom liste z 2. mája 2007, vedomosti v oblasti výberového konania mali pri hodnotení uchádzačov rozhodujúci význam. Aj keby bol medzi číselnou známkou a poznámkami nesúlad, bol by celkom zanedbateľný a v žiadnom prípade nie zjavný.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
30 Žalobkyňa poukazuje na dve zjavne nesprávne posúdenia, a to prvé, ktoré postihuje posúdenia výkonov uchádzačov výberovou komisiou a druhé, ktoré sa dotýka zhody medzi číselnou známkou z písomnej skúšky a slovnými posúdeniami výberovej komisie.
31 Na úvod je potrebné pripomenúť rozsah kontroly, ktorú vykonáva Súd pre verejnú službu nad rozhodnutím, ktorým výberová komisia pre výberové konanie odmieta zapísať uchádzača do zoznamu úspešných uchádzačov.
32 Keď Súd pre verejnú službu prejednáva zákonnosť takéhoto rozhodnutia, preskúmava dodržanie uplatniteľných právnych pravidiel, teda najmä procesných pravidiel, vymedzených v služobnom poriadku a oznámení o výberovom konaní, a pravidiel, ktoré upravujú práce výberovej komisie, konkrétne povinnosť nestrannosti výberovej komisie a dodržanie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi touto komisiou (rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T‑24/01, Zb. VS s. I‑A‑79 a II‑423, body 47 až 52; z 25. júna 2003, Pyres/Komisia, T‑72/01, Zb. VS. s. I‑A‑169 a II‑861, body 32 až 42, a z 10. novembra 2004, Vonier/Komisia, T‑165/03, Zb. VS s. I‑A‑343 a II‑1575, bod 39), ako aj neexistenciu zneužitia právomoci (rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 1974, Campogrande a. i./Komisia, 112/73, 144/73 a 145/73, Zb. s. 957, body 34 až 53; rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. februára 1999, Jiménez/ÚHVT, T‑200/97, Zb. VS s. I‑A‑19 a II‑73, body 43 až 57). V niektorých prípadoch, v ktorých výberová komisia nedisponuje voľnou úvahou, sa môže táto kontrola týkať správnosti skutočností, z ktorých výberová komisia vychádzala pri prijatí svojho rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 277 a 278).
33 Naopak posúdenia, ktoré výberová komisia vykonáva, keď hodnotí vedomosti a schopnosti uchádzačov, sú vyňaté spod kontroly Súdu pre verejnú službu (rozsudok Campogrande a. i./Komisia, už citovaný, bod 53; rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. januára 2005, Roccato/Komisia, T‑267/03, Zb. VS s. I‑A‑1 a II‑1, bod 42).
34 To neplatí, ak ide o zhodu číselnej známky so slovnými posúdeniami výberovej komisie. Táto zhoda, ktorá je zárukou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, je totiž jedným z pravidiel, ktoré upravujú práce výberovej komisie, ktorých dodržiavanie prislúcha overiť v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou súdu. Navyše zhoda číselnej známky a slovného posúdenia môže byť na strane Súdu pre verejnú službu predmetom nezávislej kontroly posúdenia výkonov uchádzačov vykonaného výberovo komisiou, ktorú Súd pre verejnú službu odmieta vykonať, iba ak sa kontrola zhody obmedzuje na overenie neexistencie zjavného nesúladu. Páve z tohto dôvodu v rozsudku z 13. decembra 2007, Van Neyghem/Komisia (F‑73/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 87) Súd pre verejnú službu preskúmal, či sa s prihliadnutím na slovné posúdenie zapísané na hodnotení písomnej skúšky výberová komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri stanovení známky za túto skúšku.
35 V prvom rade z judikatúry pripomenutej v bode 33 tohto rozsudku vyplýva, že žalobkyňa na Súde pre verejnú službu nemôže užitočne uplatňovať zjavne nesprávne posúdenie, ktoré sa podľa jej názoru dotýka posúdenia výkonov uchádzačov výberovou komisiou, a že preto musí byť prvý žalobný dôvod zamietnutý.
36 Z bodu 34 tohto rozsudku v druhom rade vyplýva, že Súdu pre verejnú službu napriek tomu prináleží preskúmať, či výberová komisia pre výberové konania nedala žalobkyni známku, ktorá je v zjavnom nesúlade so slovnými posúdeniami, ktoré uviedla do hodnotenia jej písomnej skúšky.
37 Žalobkyňa v podstate uvádza, že výberová komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že jej za písomnú skúšku udelila 25/50, teda najnižšiu známku, na základe ktorej mohla byť pripustená k ústnej skúške, aj keď jej odpovede na obe otázky na písomnej skúške považovala za „dostatočné“, pokiaľ ide o vedomosti a „dobré“ z hľadiska analytických, syntetických a štylistických schopností.
38 Je potrebné pripomenúť, že v rámci výberového konania je hodnota výkonov uchádzačov posudzovaná relatívne a nič nebráni najmä tomu, aby boli k absolvovaniu ústnej skúšky pripustení výlučne uchádzači, ktorí sú považovaní za uchádzačov na dobrej úrovni. Žalobkyňa teda nemôže zo známky, ktorú dosiahla na písomnej skúške (25/50), ktorá stačila len na to, aby bola pripustená k absolvovaniu ústnej skúšky, dôvodne vyvodzovať, že výberová komisia nepovažovala jej písomnú skúšku za uspokojivú. Za týchto podmienok sa skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla minimálnu známku, ktorá jej umožňuje dostaviť sa na ústnu skúšku, aj keď jej písomné odpovede boli celkovo považované za viac než dostatočné, nepovažuje za zjavnú nezhodu medzi známkou a slovným posúdením. V dôsledku toho nemôže byť v prejednávanej veci z porovnania medzi známkou udelenou za písomnú skúšku dotknutej osoby a slovnými posúdeniami výberovej komisie za túto skúšku vyvodené zjavne nesprávne posúdenie.
39 Štvrtý žalobný dôvod musí byť teda zamietnutý.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení oznámenia o výberovom konaní, zásady rovnosti a „zásady primeranosti“
Tvrdenia účastníkov konania
40 Podľa žalobkyne, aj keď oznámenie o výberovom konaní stanovilo, že písomná skúška mala preskúmať „vedomosti uchádzača, jeho schopnosti porozumenia, analytické a syntetické schopnosti, ako aj jeho štylistické schopnosti“, výberová komisia hodnotila výlučne vedomosti žalobkyne. Vedomostné kritérium bolo v každom prípade uprednostňované na úkor iných kritérií.
41 Keďže nebolo dodržané oznámenie o výberovom konaní, nebolo zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi, ktorá má zaručovať toto oznámenie.
42 Známka dosiahnutá žalobkyňou na písomnej skúške, ktorá stačila práve na to, aby bola žalobkyňa pripustená k ústnej skúške, odráža len posúdenie „dostatočný“ zapísané výberovou komisiou o vedomostiach žalobkyne, a nie priaznivé posúdenie, ktorého predmetom bola jej písomná skúška, s ohľadom na jej analytické, syntetické a štylistické schopnosti. Nezhoda medzi známkou a slovnými posúdeniami tak jasne ukazuje, že vedomostné kritérium bolo nadmerne hodnotené, ba dokonca sa prihliadalo výlučne na toto kritérium. Výberová komisia teda porušila „zásadu primeranosti“.
43 Komisia poukazuje na to, že písomná skúška bola hodnotená s ohľadom na všetky stanovené kritériá a domnieva sa, že pokiaľ ide o výberové konanie organizované na účely prijatia do zamestnania úradníkov, ktorí majú osobitnú kompetenciu v oblasti správy finančných prostriedkov, je primerané prikladať rozhodujúci význam vedomostiam uchádzačov v tejto oblasti.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
44 Žalobkyňa predstavuje dve tvrdenia na podporu žalobného dôvodu, založeného na porušení oznámenia o výberovom konaní, zásady rovnosti a „zásady primeranosti“.
45 V prvom rade tvrdí, že výberová komisia prihliadala výlučne na vedomosti uchádzačov v oblasti výberového konania, teda na správu finančných prostriedkov, a nie na ďalšie kritériá hodnotenia písomnej skúšky vyjadrené v oznámení o výberovom konaní. Tomuto tvrdeniu jasne protirečia slovné posúdenia zapísané výberovou komisiou v hodnotení písomnej skúšky žalobkyne. Tieto posúdenia sa totiž vzťahujú na vedomosti žalobkyne považované za „dostatočné“, a zároveň na analytické, syntetické a štylistické schopnosti kvalifikované ako „dobré“.
46 Žalobkyňa sa v druhom rade a bez rozporu s predchádzajúcim tvrdením domnieva, že z výberových kritérií vymenovaných v oznámení o výberovom konaní výberová komisia protiprávne pripísala rozhodujúcu hodnotu kritériu vedomostí v oblasti výberového konania. Nie je spochybnené, že výberová komisia toto kritérium skutočne považovala za najdôležitejšie.
47 Napriek tomu stanovenie poradia kritérií vykonaná výberovou komisiou nie je v rozpore s oznámením o výberovom konaní, keďže v tomto oznámení sa neuvádzalo, že by vymenované kritériá mali pri hodnotení uchádzačov rovnaký význam.
48 Navyše stanovenie poradia kritérií nie je samo osebe v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi. Žalobkyňa napokon netvrdila, že výberová komisia uplatňovala tieto kritériá na iných uchádzačov odlišne.
49 Nakoniec žalobkyňa vychádza výlučne podľa nej zo zjavnej nezhody medzi známkou, ktorú dosiahla na písomnej skúške a slovnými posúdeniami výberovej komisie za túto skúšku, pričom tvrdí, že výberová komisia pripisovala kritériu vedomostí zjavne neprimeraný význam. Pritom, ako bolo vyjadrené v bode 38 tohto rozsudku, medzi známkou dosiahnutou žalobkyňou na písomnej skúške a slovnými posúdeniami výberovej komisie nemôže byť na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, zistená žiadna zjavná nezhoda.
50 Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod musí byť zamietnutý.
O treťom žalobnom dôvode založenom na povinnosti odôvodnenia
Tvrdenia účastníkov konania
51 Podľa žalobkyne predseda výberovej komisie vo svojom liste z 2. mája 2007 potvrdil, že jej odpoveď na otázku č. 3 písomnej skúšky obsahovala viaceré nedostatky, aj keď v hodnotení výberová komisia uviedla, že v uvedenej odpovedi chýbali niektoré pojmy, ale bola dostatočná. S prihliadnutím na tieto rozpory nemôže byť posúdenie výberovej komisie považované za odôvodnené.
52 Výberová komisia v žiadnej zo svojich odpovedí na listy, ktoré jej zaslala žalobkyňa, nevysvetlila, prečo jej ústna odpoveď na otázku o finančných rizikách v dôsledku zmien výmenného kurzu nebola dostatočná. Výberová komisia tak porušila svoju povinnosť odôvodnenia.
53 Komisia uvádza, že ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95P, Zb. s. I‑3423, bod 31), oznámenie známok dosiahnutých v rôznych skúškach predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie. Inštitúcia z toho vyvodzuje, že nedostatok odôvodnenia nemôže vychádzať z údajného nesúladu medzi dvoma listinami vytvorenými po udelení známky. Okrem toho žalobkyňa dostala všetky vysvetlenia nevyhnutné pre štádiá konania o opätovnom preskúmaní a konania pred podaním žaloby. Komisia poukazuje na to, že žalobkyni bola odovzdaná nielen kópia jej písomnej skúšky, ale aj jej hodnotenie.
54 Pokiaľ ide o otázku položenú žalobkyni počas ústnej skúšky o spôsobe, ako sa uchrániť pred finančným rizikom spojeným so zmenami výmenného kurzu, výberová komisia už žalobkyni vysvetlila, že jej odpoveď nebola úplne chybná, ale že boli aj vhodnejšie a lepšie vyargumentované odpovede, ako bola tá jej.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
55 Povinnosť odôvodnenia rozhodnutia výberovej komisie musí byť na jednej strane zladená s mlčanlivosťou, ktoré obklopuje je prácu. Zachovanie tejto mlčanlivosti bráni tak prezradeniu postojov zaujatých jednotlivými členmi výberových komisií, ako aj odhaleniu akejkoľvek skutočnosti, ktorá súvisí s posúdeniami personálnej alebo porovnávacej povahy týkajúcimi sa uchádzačov (rozsudok Parlament/Innamorati, už citovaný, bod 24).
56 Na druhej strane je potrebné, aby povinnosť odôvodnenia nadmerne nezaťažovala pôsobenie výberových komisií a prácu orgánov riadenia zamestnancov (rozsudky Súdneho dvora z 28. februára 1980, Bonu/Rada, 89/79, Zb. s. 553, bod 6, a, a contrario, z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, zatiaľ nezverejnený v Zbierke, bod 58). Práve z tohto dôvodu vo výberovom konaní s veľkým počtom účastníkov predstavuje oznámenie známok dosiahnutých v rôznych skúškach dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie (rozsudok Parlament/Innamorati, už citovaný, bod 31).
57 V prejednávanej veci bolo po skončení predbežných skúšok k absolvovaniu písomnej skúšky pripustených 300 uchádzačov a nakoniec bol vypracovaný zoznam 100 úspešných uchádzačov. Výberové konanie, na ktorom sa zúčastnila žalobkyňa, tak bolo výberovým konaním s veľkým počtom účastníkov. Za týchto podmienok, ako bolo pripomenuté v predchádzajúcom bode, predstavuje oznámenie známok dosiahnutých v rôznych skúškach dostatočné odôvodnenie rozhodnutí prijatých výberovou komisiou týkajúcich sa každého uchádzača. Pritom je nepochybné, že žalobkyňa dostala oznámenie o jej známkach. Okrem toho v každom prípade žalobkyňa obdržala ďalšie podklady, ktoré jej umožňujú ešte presnejšie sa oboznámiť s dôvodmi jej neúspechu vo výberovom konaní, akými sú kópia jej písomnej skúšky, hodnotenie tejto písomnej skúšky a vysvetľujúci list z 2. mája 2007, ktorý jej zaslal predseda výberovej komisie. Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia nemôže byť prijatý.
58 Žalobné návrhy smerujúce k neplatnosti uvedeného rozhodnutia musia byť v dôsledku toho zamietnuté.
O návrhoch na náhradu škody
59 Žalobkyňa žiada o náhradu škody za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá jej bola spôsobená sporným rozhodnutím. Z tohto dôvodu zamietnutie návrhov namierených proti tomuto rozhodnutiu zahŕňa aj zamietnutie žalobných návrhov na náhradu škody.
60 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá.
O trovách
61 Podľa článku 122 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II o trovách konania a súdnych výdavkoch sa uplatnia až na konania začaté na Súde pre verejnú službu po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku, teda 1. novembra 2007. Na konania prebiehajúce na Súde pre verejnú službu pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku sa budú uplatňovať mutatis mutandis príslušné ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
62 V súlade s článkom 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa každý účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 88 tohto rokovacieho poriadku v sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami znášajú inštitúcie vlastné trovy konania. Keďže žalobkyňa nemala vo svojej žalobe úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba pani Coto Moreno sa zamieta.
2. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. septembra 2008.
Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Spoločenstva zatiaľ neuverejnených v Zbierke sú k dispozícii na internetovej stránke Súdneho dvora www.curia.europa.eu