ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 8. marca 2012 (*)
„Sociálna politika – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 5 bod 1 – Opakovane uzatvorené pracovné zmluvy na dobu určitú – Opatrenia zamerané na predchádzanie zneužívaniu takýchto zmlúv – Zmena poslednej uzatvorenej pracovnej zmluvy na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú – Povinnosť identicky prebrať hlavné ustanovenia poslednej uzatvorenej zmluvy na dobu určitú“
Vo veci C‑251/11,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal administratif de Rennes (Francúzsko) z 5. mája 2011 a doručený Súdnemu dvoru 23. mája 2011, ktorý súvisí s konaním:
Martial Huet
proti
Université de Bretagne occidentale,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory U. Lõhmus, sudcovia A. Ó Caoimh (spravodajca) a A. Arabadžiev,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– M. Huet, v zastúpení: M. Faguer a V. Lahalle, advokáti,
– francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a J. Rossi, splnomocnení zástupcovia,
– poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Van Hoof a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú M. Huet na jednej strane a jeho zamestnávateľ Université de Bretagne occidentale (ďalej len „UBO“) na strane druhej vo veci ustanovení a podmienok pracovnej zmluvy, ktorú M. Huet s touto univerzitou uzatvoril v nadväznosti na zmenu jeho poslednej uzatvorenej pracovnej zmluvy na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.
Právny rámec
Právna úprava Únie
3 V súlade s odôvodnením č. 14 smernice 1999/70 signatárske strany vyjadrili vôľu uzavrieť rámcovú dohodu o práci na dobu určitú, ktorá stanovuje všeobecné zásady a minimálne požiadavky na pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú.
4 Účelom smernice 1999/70 je podľa jej článku 1 „uviesť do účinnosti rámcovú dohodu…, ktorú… uzavreli všeobecné medzirezortné [medziodvetvové – neoficiálny preklad] organizácie (ETUC, UNICE a CEEP), pripojenú v prílohe k tejto smernici“.
5 Druhý a tretí odsek preambuly rámcovej dohody znejú:
„Strany tejto dohody uznávajú, že pracovné zmluvy na dobu neurčitú predstavujú a naďalej budú predstavovať všeobecnú formu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Takisto uznávajú, že pracovné zmluvy na dobu určitú za určitých podmienok zodpovedajú potrebám zamestnávateľov, ako aj zamestnancov.
Táto dohoda určuje všeobecné zásady a minimálne požiadavky v súvislosti s prácou na dobu určitú a uznáva, že pri ich uplatňovaní v konkrétnej situácii je potrebné zohľadňovať príslušné vnútroštátne, rezortné [odvetvové – neoficiálny preklad] a sezónne podmienky. Ilustruje ochotu sociálnych partnerov vytvoriť všeobecný rámec na zabezpečenie rovnoprávneho postavenia zamestnancov na dobu určitú ich ochranou pred diskrimináciou a na to, aby sa pracovné zmluvy na dobu určitú využívali na princípe prijateľnom pre zamestnávateľov aj pracovníkov.“
6 Body 6 až 8 a 10 všeobecných odôvodnení rámcovej dohody znejú:
„6. keďže pracovné zmluvy na dobu neurčitú predstavujú všeobecnú formu pracovnoprávnych vzťahov, prispievajú ku kvalite života príslušných pracovníkov a zlepšujú výkon;
7. keďže objektívne zdôvodnené využívanie pracovných zmlúv na dobu určitú predstavuje spôsob, ako predchádzať nezákonnému počínaniu [zneužívaniu – neoficiálny preklad];
8. keďže v určitých rezortoch [v určitých odvetviach – neoficiálny preklad], povolaniach a pri niektorých činnostiach je pre pracovnoprávne vzťahy príznačné uplatňovanie pracovných zmlúv na dobu určitú, čo vyhovuje zamestnávateľom i pracovníkom;
…
10. keďže táto dohoda ponecháva na členské štáty a sociálnych partnerov, aby sa dohodli na uplatňovaní všeobecných zásad, minimálnych požiadaviek a ustanovení v nej obsiahnutých, za účelom zohľadnenia situácie príznačnej pre jednotlivé členské štáty, ako aj podmienky v jednotlivých rezortoch [ako aj podmienok v osobitných odvetviach – neoficiálny preklad] a povolaniach, vrátane činností sezónnej povahy“.
7 Podľa doložky 1 rámcovej dohody je jej účelom:
„a) zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie;
b) vytvoriť rámec na zamedzovanie nezákonného počínania [zneužívania – neoficiálny preklad] prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.“
8 Doložka 2 bod 1 rámcovej dohody znie:
„Táto dohoda sa vzťahuje na pracovníkov na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný v jednotlivých členských štátoch.“
9 Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody stanovuje:
„Pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.“
10 Doložka 5 rámcovej dohody nazvaná „Opatrenia proti nezákonnému konaniu [zneužívaniu – neoficiálny preklad]“ znie:
„1. V úsilí zabrániť nezákonnému konaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú [Aby sa predišlo zneužívaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú – neoficiálny preklad], členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi právom, kolektívnymi dohodami alebo zaužívanými postupmi a/alebo sociálni partneri sú v prípade [a/alebo sociálni partneri v prípade – neoficiálny preklad], že neexistujú ekvivalentné zákonné opatrenia na zamedzenie nezákonného konania [zneužívania – neoficiálny preklad], prijmú spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby príslušných rezortov alebo [odvetví a/alebo – neoficiálny preklad] kategórií pracovníkov, jedno alebo viacero z týchto opatrení:
a) na základe objektívnych dôvodov predĺžiť platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov [objektívne dôvody odôvodňujúce obnovenie takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov – neoficiálny preklad];
b) určiť maximálne prípustné celkové obdobie platnosti opakovane uzatvorených pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú;
c) určiť, koľkokrát možno platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov predĺžiť.
2. Členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a/alebo sociálni partneri prípadne určia, za akých podmienok sú považované za pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú [sú pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú považované za – neoficiálny preklad]:
a) ‚opakovane uzatvorené‘;
b) pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu neurčitú.“
11 Doložka 8 bod 3 rámcovej dohody znie:
„Vykonávanie tejto dohody neoprávňuje k znižovaniu všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom, na ktorých sa táto dohoda vzťahuje.“
Vnútroštátna právna úprava
12 Článok 13 ods. 1 zákona č. 2005-843 z 26. júla 2005, ktorým sa stanovujú rôzne opatrenia na prebratie práva Spoločenstva na verejnú službu, uvádza:
„Ak zamestnanec prijatý do zamestnania na stále miesto vykonáva prácu ku dňu uverejnenia tohto zákona alebo k tomuto dňu čerpá dovolenku podľa ustanovení dekrétu uvedeného v článku 7 zákona č. 84-16 z 11. januára 1984, ktorým sa ustanovuje služobný poriadok pre verejnú službu štátu, obnovenie jeho zmluvy podlieha podmienkam stanoveným vo štvrtom, v piatom a šiestom odseku článku 4 toho istého zákona. Ak ku dňu uverejnenia tohto zákona zamestnanec vykonáva prácu nepretržite aspoň šesť rokov, jeho zmluva môže byť po uplynutí predĺžená iba výslovným rozhodnutím a na dobu neurčitú. …“
13 Článok 4 zákona č. 84-16 upravuje:
„Odchylne od zásady uvedenej v článku 3 hlavy I všeobecného služobného poriadku môžu byť zmluvní zamestnanci prijatí do zamestnania v týchto prípadoch:
1. ak neexistuje skupina stálych zamestnancov, ktorí sú spôsobilí zabezpečiť príslušné úlohy;
2. na pracovné miesta na úrovni kategórie A a iných kategórií, pokiaľ ide o zastúpenia štátu v zahraničí, ak to odôvodňuje povaha úloh alebo potreby služieb.
Takto prijatí zamestnanci sú zamestnaní na základe zmlúv na dobu určitú v maximálnej dĺžke troch rokov. Tieto zmluvy možno predĺžiť na základe výslovného obnovenia. Dĺžka po sebe nasledujúcich zmlúv nemôže prekročiť šesť rokov.
Ak sú po skončení maximálnej doby šesť rokov uvedenej v predchádzajúcom odseku tieto zmluvy predĺžené, môže sa tak urobiť len výslovným rozhodnutím a na dobu neurčitú. …“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
14 Žalobca vo veci samej pracoval šesť po sebe nasledujúcich rokov ako výskumný pracovník pre UBO. Bol zamestnávaný na základe viacerých opakovane uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré sa bez prerušenia obnovovali od 1. marca 2002 do 15. marca 2008, pričom v každej zo zmlúv bola uvedená jeho pozícia výskumného pracovníka.
15 Podľa článku 13 zákona č. 2005‑843 a v súlade so žiadosťou žalobcu vo veci samej mu UBO po skončení platnosti poslednej uzatvorenej zmluvy na dobu určitú ponúkla pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. V tejto zmluve, ktorá bola podpísaná 26. marca 2008, bolo stanovené jednak, že žalobca vo veci samej bude pracovať na pozícii inžiniera štúdií, teda na pozícii, ktorá je odlišná od pozície výskumného pracovníka, a jednak, že jeho odmena bude nižšia než odmena, ktorú poberal predtým na základe zmlúv na dobu určitú.
16 Podľa žalobcu vo veci samej sa v zmluve na dobu neurčitú síce uvádzajú odlišné pracovné úlohy než tie, ktoré plnil predtým, v praxi sa však tieto povinnosti nezmenili.
17 Dňa 26. mája 2008 žalobca vo veci samej požiadal UBO o zmenu svojej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú z dôvodu, že na základe tejto zmluvy by došlo k zníženiu jeho pracovného postavenia a odmeny.
18 UBO túto žiadosť implicitným rozhodnutím zamietla.
19 Žalobca vo veci samej sa preto obrátil na Tribunal administratif de Rennes (Správny súd v Rennes) so žalobou pre prekročenie právomoci s cieľom dosiahnuť jednak zrušenie implicitného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zmenu pracovnej zmluvy na dobu neurčitú a jednak zmenu tejto zmluvy, pokiaľ ide o výšku odmeny a povahu úloh.
20 Žalobca vo veci samej sa domnieva, že podľa článku 13 zákona č. 2005‑843 sa pri zmene poslednej uzatvorenej pracovnej zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú majú identicky prebrať hlavné ustanovenia tejto poslednej uzatvorenej pracovnej zmluvy na dobu určitú.
21 Za týchto okolností Tribunal administratif de Rennes rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„V prípade, ak štát rozhodne o obnovení zamestnania zamestnanca predtým prijatého do zamestnania počas obdobia šiestich rokov na základe zmluvy na dobu určitú, zahŕňa povinnosť uplatniť zmluvu na dobu neurčitú upravená v článku 13 zákona z 26. júla 2005 z hľadiska cieľov [smernice 1999/70] nevyhnutne identické prebratie hlavných ustanovení poslednej uzatvorenej zmluvy do novej zmluvy, a to najmä tých ustanovení, ktoré sa týkajú označenia pracovného miesta a odmeny?“
O prípustnosti
22 Žalobca vo veci samej tvrdí, že Súdny dvor o položenej prejudiciálnej otázke nemusí rozhodnúť, keďže nikto z účastníkov konania sa na vnútroštátnom súde nedovolával porušenia smernice 1999/70 alebo iného právneho predpisu Únie.
23 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že skutočnosť, že účastníci konania vo veci samej pred vnútroštátnym súdom nevzniesli otázku týkajúcu sa práva Únie, nebráni tomu, aby sa vnútroštátny súd obrátil na Súdny dvor. Článok 267 druhý a tretí odsek ZFEÚ tým, že stanovuje podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor v prípade, že „sa položí otázka pred vnútroštátnym súdom“, neobmedzuje toto podanie len na prípady, keď dal niekto z účastníkov konania vo veci samej podnet na položenie otázky týkajúcej sa výkladu alebo platnosti práva Únie, ale vzťahuje sa aj na prípady, kde je takáto otázka položená samotným vnútroštátnym súdom, ktorý považuje rozhodnutie Súdneho dvora v tejto veci „za nevyhnutné na vydanie svojho rozhodnutia“ (rozsudok zo 16. júna 1981, Salonia, 126/80, Zb. s. 1563, bod 7).
24 Článok 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom možnosť a v prípade potreby im stanovuje povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, keď súd či už z vlastného podnetu, alebo na návrh účastníkov konania konštatuje, že podstata sporu obsahuje otázku, ktorú treba vyriešiť, spadajúcu pod prvý odsek tohto článku. Vnútroštátne súdy majú čo najširšiu možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že konanie, ktoré na nich prebieha, obsahuje otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Únie vyžadujúceho si rozhodnutie z ich strany (rozsudky zo 16. januára 1974, Rheinmühlen‑Düsseldorf, 166/73, Zb. s. 33, bod 3, a z 10. júla 1997, Palmisani, C‑261/95, Zb. s. I‑4025, bod 20).
25 V tomto prípade stačí konštatovať, že vnútroštátny súd považoval za potrebné požiadať Súdny dvor o výkladové prvky týkajúce sa smernice 1999/70 a rámcovej dohody, ktorá tvorí prílohu tejto smernice, na účely posúdenia zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej zmenu pracovnej zmluvy na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a podmienky, v rámci ktorých sa táto zmena uskutočňuje, s touto rámcovou dohodou.
26 Na výhradu žalobcu vo veci samej v súvislosti s podaním návrhu na Súdny dvor preto nemožno prihliadnuť, a teda treba poskytnúť odpoveď na položenú otázku.
O prejudiciálnej otázke
27 Najskôr treba uviesť, že v položenej otázke sa neuvádza nijaké konkrétne ustanovenie smernice 1999/70 alebo rámcovej dohody, ktorá je prílohou tejto smernice, ktorého výklad je potrebný na to, aby mohol vnútroštátny súd vydať svoj rozsudok v spore vo veci samej. Uvedená otázka len všeobecne odkazuje na smernicu 1999/70.
28 Podľa ustálenej judikatúry v prípade nepresne formulovaných otázok prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a zo spisu vo veci samej prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok z 10. februára 2011, Haribo Lakritzen Hans Riegel a Österreichische Salinen, C‑436/08 a C‑437/08, Zb. s. I‑305, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).
29 Vnútroštátny súd vo svojom uznesení odkazuje na doložku 4 bod 1, doložku 5 a doložku 8 bod 3 rámcovej dohody.
30 V súvislosti s doložkou 4 bodom 1 rámcovej dohody, ktorá zakazuje znevýhodňovanie pracovníkov na dobu určitú voči porovnateľným pracovníkom na dobu neurčitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody, treba uviesť, že toto ustanovenie nie je v tomto prípade relevantné. Ako totiž uviedla francúzska vláda, žalobca vo veci samej sa nedovoláva odlišného zaobchádzania v porovnaní s pracovníkmi na dobu neurčitú, ktorých zamestnáva UBO.
31 Vzhľadom na predmet sporu vo veci samej nie je v tomto prípade relevantný ani zákaz znižovania úrovne podľa doložky 8 bodu 3 rámcovej dohody. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, na to, aby namietané zníženie patrilo pod zákaz formulovaný touto doložkou, musí na jednej strane súvisieť s „vykonaním“ rámcovej dohody a na druhej strane sa musí týkať „všeobecnej úrovne ochrany“ pracovníkov na dobu určitú (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, Zb. s. I‑3071, bod 126, ako aj v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2005, Mangold, C‑144/04, Zb. s. I‑9981, bod 52).
32 V tomto prípade žalobca vo veci samej netvrdil, že by skutočnosť, že do jeho novej zmluvy na dobu neurčitú neboli identicky prebraté hlavné ustanovenia jeho poslednej uzatvorenej zmluvy na dobu určitú, viedla k zníženiu všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom, ako to vyžaduje táto doložka.
33 S prihliadnutím na údaje, ktoré sa nachádzajú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a vzhľadom na skutočnosť, že článok 13 ods. 1 zákona č. 2005‑843 predstavuje opatrenie proti zneužívaniu v zmysle doložky 5 rámcovej dohody, je potrebné domnievať sa, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa táto doložka má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovuje zmenu pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, ak pracovné zmluvy na dobu určitú dosiahli určitú dĺžku trvania, musí stanoviť povinnosť týkajúcu sa identického prebratia hlavných ustanovení predchádzajúcej zmluvy do pracovnej zmluvy na dobu neurčitú.
34 Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, doložka 5 bod 1 rámcovej dohody má za cieľ vykonať jeden z cieľov sledovaných touto rámcovou dohodou, a to upraviť opakované využívanie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, považované za možný zdroj zneužívania pracovníkov, tým, že stanoví určitý počet minimálnych ochranných opatrení určených na predchádzanie zneisteniu pracovníkov (pozri rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, Zb. s. I‑6057, bod 63; Angelidaki a i., už citovaný, bod 73, ako aj z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, bod 25).
35 Z druhého odseku preambuly rámcovej dohody, bodov 6 a 8 všeobecných odôvodnení tejto rámcovej dohody a z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výhoda stability zamestnania sa chápe ako prvoradý prvok ochrany pracovníkov, pričom pracovné zmluvy na dobu určitú môžu zodpovedať potrebám tak zamestnávateľa, ako aj pracovníkov iba za určitých okolností (rozsudky Mangold, bod 64, ako aj Adeneler a i., bod 62).
36 Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody preto s cieľom predísť zneužívaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo zakladaní pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ukladá členským štátom povinnosť prijať jedno alebo viaceré opatrenia, ktoré vymenováva, ak rovnocenné zákonné opatrenia neobsahuje ich vnútroštátne právo. Tri opatrenia vymenované v bode 1 písm. a) až c) tejto doložky sa týkajú objektívnych dôvodov odôvodňujúcich opakované uzatváranie takýchto pracovných zmlúv alebo zakladanie takýchto pracovnoprávnych vzťahov, maximálne prípustnej celkovej dĺžky platnosti takýchto opakovane uzatváraných pracovných zmlúv alebo zakladaných pracovnoprávnych vzťahov a počtu ich obnovení (pozri rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, body 74 a 151, ako aj uznesenie z 1. októbra 2010, Affatato, C‑3/10, body 43 a 44 a citovanú judikatúru).
37 Ako však vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku, a v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, zmena zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú sa nemôže považovať za zmenu, na ktorú by sa nevzťahovala rámcová dohoda (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Rosado Santana, C‑177/10, Zb. s. I‑7907, body 41 až 44). V tomto prípade totiž vnútroštátny zákon, podľa ktorého UBO vykonala zmenu poslednej uzatvorenej zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú, skutočne patrí medzi preventívne opatrenia uvedené v doložke 5 bode 1 písm. b) rámcovej dohody.
38 Súdny dvor tiež viackrát uviedol, že rámcová dohoda nestanovuje všeobecnú povinnosť členských štátov zakotviť zmenu pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú (pozri najmä rozsudok Adeneler a i., už citovaný, bod 91).
39 Doložka 5 bod 2 rámcovej dohody totiž necháva v zásade členským štátom voľnosť, pokiaľ ide o určenie podmienok, za akých sa pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú považujú za uzatvorené, resp. založené na dobu neurčitú (pozri najmä rozsudok Adeneler a i., už citovaný, bod 81).
40 Z uvedeného vyplýva, že rámcová dohoda nestanovuje podmienky, za ktorých možno využiť pracovné zmluvy na dobu neurčitú.
41 Okrem toho treba pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia č. 14 smernice 1999/70, tretieho odseku preambuly rámcovej dohody, bodov 7 až 10 všeobecných odôvodnení a doložky 1 rámcovej dohody, rámcová dohoda nemá za cieľ zosúladiť všetky vnútroštátne pravidlá v oblasti pracovných zmlúv na dobu určitú, ale prostredníctvom stanovenia všeobecných zásad a minimálnych požiadaviek má len vytvoriť všeobecný rámec na zabezpečenie rovnoprávneho postavenia zamestnancov na dobu určitú ich ochranou pred diskrimináciou a na zamedzenie zneužívania vyplývajúceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo zakladania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. septembra 2007, Del Cerro Alonso, C‑307/05, Zb. s. I‑7109, body 26 a 36, a z 15. apríla 2008, Impact, C‑268/06, Zb. s. I‑2483, bod 111, ako aj uznesenie z 11. novembra 2010, Vino, C‑20/10, bod 54).
42 Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody tým, že predpisuje účinné a záväzné prijatie najmenej jedného opatrenia, ktoré vymenováva a ktoré majú za cieľ predísť zneužívaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv na dobu určitú, ak vnútroštátne právo ešte neobsahuje rovnocenné opatrenia, určuje členským štátom všeobecný cieľ spočívajúci v zamedzení takéhoto zneužívania, pričom voľbu prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa necháva na členské štáty (rozsudok Impact, už citovaný, bod 70).
43 Miera voľnej úvahy, ktorá je rámcovou dohodou ponechaná členským štátom, nie je skutočne neohraničená, pretože nemôže v žiadnom prípade viesť až k spochybneniu cieľa alebo potrebného účinku rámcovej dohody (rozsudky Adeneler a i., už citovaný, bod 82, ako aj Angelidaki a i., už citovaný, bod 155).
44 Ako v tejto súvislosti tvrdila francúzska vláda, ak by členský štát umožnil, aby sa spolu so zmenou pracovnej zmluvy na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú vykonali podstatné zmeny hlavných ustanovení predchádzajúcej zmluvy spôsobom, ktorý je vo všeobecnosti pre zmluvného zamestnanca nepriaznivý v prípade, že sa cieľ jeho práce a povaha jeho úloh nezmenia, nemožno vylúčiť, že tento zamestnanec by mohol byť odradený od uzavretia novej zmluvy, ktorá mu bola navrhnutá, pričom by tak stratil výhodu stability zamestnania chápanú ako hlavný prvok ochrany pracovníkov.
45 Príslušným orgánom však prislúcha v súlade s právnou úpravou, kolektívnymi zmluvami a/alebo vnútroštátnou praxou overiť, či zmeny, ktoré sa dotkli hlavných ustanovení predmetnej pracovnej zmluvy, môžu byť považované za podstatné zmeny tejto zmluvy.
46 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanoví zmenu pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, ak zmluvy na dobu určitú dosiahli určitú dĺžku trvania, nemusí stanoviť povinnosť týkajúcu sa identického prebratia hlavných ustanovení predchádzajúcej zmluvy do pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Aby však neboli ohrozené ciele, ktoré sleduje smernica 1999/70, a jej potrebný účinok, členský štát musí dohliadnuť na to, aby pri zmene pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú nedochádzalo k podstatným zmenám ustanovení predchádzajúcej zmluvy spôsobom, ktorý je pre dotknutú osobu vo všeobecnosti nepriaznivý v prípade, že sa cieľ jej práce a povaha jej úloh nezmenia.
O trovách
47 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanoví zmenu pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, ak zmluvy na dobu určitú dosiahli určitú dĺžku trvania, nemusí stanoviť povinnosť týkajúcu sa identického prebratia hlavných ustanovení predchádzajúcej zmluvy do pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Aby však neboli ohrozené ciele, ktoré sleduje smernica 1999/70, a jej potrebný účinok, členský štát musí dohliadnuť na to, aby pri zmene pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú nedochádzalo k podstatným zmenám ustanovení predchádzajúcej zmluvy spôsobom, ktorý je pre dotknutú osobu vo všeobecnosti nepriaznivý v prípade, že sa cieľ jej práce a povaha jej úloh nezmenia.
Podpisy