Odvolanie podané 3. decembra 2019: Európsky parlament proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 20. septembra 2019 vo veci T-47/18, UZ/Parlament

(vec C-894/19 P)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Európsky parlament (v zastúpení: V. Montebello-Demogeot, I. Lázaro Betancor, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: UZ

Návrhy odvolateľa

zrušiť napadnutý rozsudok,

v dôsledku toho zamietnuť žalobu na prvom stupni,

rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy tohto konania,

uložiť UZ povinnosť nahradiť trovy konania na prvom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvým odvolacím dôvodom, založeným na nesprávnom právnom posúdení, skreslení skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia, Parlament tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že vykonané vyšetrovania neboli objektívne nestranné. Obmedzená predchádzajúca znalosť skutkových okolností jedným z vyšetrovateľov nemohla odôvodniť legitímnu pochybnosť o jeho objektívnej nezávislosti, keďže táto pochybnosť mohla byť vyvážená účasťou viacerých vyšetrovateľov na dotknutom vyšetrovaní. Súd rozhodujúci vo veci tento podstatný prvok vôbec nezohľadnil. Nakoniec Všeobecný súd neposúdil ani neodôvodnil skutočnosť, ako mohla údajná neexistencia objektívnej nezávislosti v tomto kontexte viesť k odlišnému výsledku, pričom to vyžaduje judikatúra.

Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, skreslení skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia v súvislosti so záverom, v ktorom sa rozhodlo o porušení zásady rovnosti zbraní pri práci disciplinárnej komisie. Parlament tvrdí, že súd rozhodujúci vo veci neprihliadol na skutkové okolnosti, keď nesprávne rozhodol, že menovací orgán bol zastúpený dvoma osobami, zatiaľ čo žalobkyňa mala rovnaké právo byť zastúpená svojím advokátom. Parlament tvrdí, že Všeobecný súd sa protiprávne odchýlil od svojej judikatúry týkajúcej sa uplatňovania zásady rovnosti zbraní v oblasti administratívy a nepreskúmal skutočnosť, či by pri neexistencii tejto údajnej protiprávnosti mohlo konanie viesť k inému výsledku.

Tretím odvolacím dôvodom, založeným na nesprávnom právnom posúdení, skreslení skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia v súvislosti so záverom, v ktorom sa rozhodlo o porušení práva žalobkyne na vypočutie, Parlament tvrdí, že žalobkyňa bola riadne vypočutá jednak ústne na základe splnomocnenia menovacieho orgánu, a jednak zaslaním svojím písomných pripomienok po vypočutí. Keďže splnomocnenie je stanovené vnútornými predpismi a dochádza k nemu iba vtedy, keď menovací orgán nemôže konať zo služobných dôvodov sám, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že článok 22 prílohy IX služobného poriadku nebol dodržaný. Parlament navyše uvádza nesprávne zaradenie preradenia z platovej triedy AD 13 do platovej triedy AD 12 ako závažnú sankciu, pretože so sebou prináša stratu pozície riadiaceho pracovníka. Parlament nakoniec tvrdí, že súd rozhodujúci vo veci nepreskúmal, či v prípade, ak by žalobkyňa bola vypočutá priamo menovacím orgánom, mohla uviesť iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v spise, a do akej miery mohlo byť rozhodnutie menovacieho orgánu v skutočnosti odlišné.

____________