ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 23. apríla 2008

Vec F‑103/05

Stephen Pickering

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Opravné koeficienty – Prevod časti príjmov mimo krajinu zamestnania – Dôchodky – Rozsudok pre zmeškanie – Časová pôsobnosť Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa – Výplatné listiny – Námietka nezákonnosti – Rovnosť zaobchádzania medzi úradníkmi – Zásada ochrany legitímnej dôvery, nadobudnuté práva, zásada právnej istoty a povinnosť starostlivosti – Povinnosť odôvodnenia“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou S. Pickering navrhuje zrušiť jeho výplatné listiny za mesiace december 2004, január a február 2005, ako aj všetky nasledujúce výplatné listiny v rozsahu, v akom uplatňujú údajne nezákonné ustanovenia nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130), nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 856/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa od 1. mája 2004 určujú koeficienty, ktoré sa použijú pre dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 161, s. 6; Mim. vyd. 01/005 s. 99), a nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 31/2005 z 20. decembra 2004, ktorým sa od 1. júla 2004 upravuje odmeňovanie a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na toto odmeňovanie a dôchodky (Ú. v. EÚ L 8, 2005, s. 1), tým, že tieto ustanovenia jednak znižujú tak časť príjmov prevoditeľných mimo krajinu zamestnania ako aj opravné koeficienty uplatniteľné na prevod, a jednak znižujú opravné koeficienty uplatniteľné na práva na dôchodok nadobudnuté pred 1. májom 2004, ako aj zavádzajú novú podmienku bydliska pre uplatnenie týchto znížených opravných koeficientov a rušia opravné koeficienty uplatňované na práva na dôchodok nadobudnuté od 1. mája 2004; okrem toho žalobca žiada, ak to bude potrebné, zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu zo 4. júla 2005 zamietajúce sťažnosť, ktorú podal proti jeho výplatným listinám

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Lehoty – Podanie vyjadrenia k žalobe po uplynutí lehoty – Námietka neprípustnosti podaná riadne a včas – Prípustnosť – Nemožnosť vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie – Pripomienky vo veci samej predložené v deň pojednávania – Neprípustnosť

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 48 ods. 2 a článok 122)

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Výplatná listina

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Začiatok plynutia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Žaloba – Námietka nezákonnosti – Incidenčný charakter

(Článok 241 ES; nariadenia Rady č. 723/2004, č. 856/2004 a č. 31/2005)

5.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní

6.      Úradníci – Odmena – Opravné koeficienty – Pravidelné prevody mimo krajiny zamestnania

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 17)

7.      Úradníci – Odmena – Pravidelné prevody mimo krajiny zamestnania – Opravné koeficienty

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII článok 17)

1.      Ak žalovaná podá riadne a včas námietku neprípustnosti, skutočnosť, že vyjadrenie k žalobe nebolo podané v lehote na to stanovenej, neumožňuje vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie podľa článku 122 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Z dôvodu predloženia námietky neprípustnosti sa totiž na žalovanú nemôže hľadieť tak, že na žalobu neodpovedala v stanovenej forme a lehote.

Vyjadrenie vo veci samej predložené žalovanou v deň pojednávania však nie je prípustné. Ak totiž nie je v stanovenej lehote predložené vyjadrenie k žalobe počas písomnej časti konania, prednes žalovanej týkajúci sa veci samej zodpovedá predloženiu nových dôvodov, ktoré je zakázané podľa článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa; akékoľvek pripustenie opačného výkladu by predstavovalo súhlas s tým, že žalovaná nie je po podaní samostatným podaním námietky neprípustnosti viazaná lehotou stanovenou Súdom prvého stupňa na predloženie vyjadrenia k žalobe.

Vedľajší účastník konania je naopak plne oprávnený predkladať tvrdenia týkajúce sa veci samej, a to tak v písomnej časti konania, ako aj na pojednávaní. Pokiaľ totiž ide konkrétne o žalobu vytýkajúcu sa protiprávnosti nariadení prijatých vedľajším účastníkom konania, bolo by to v rozpore so zásadami rešpektovania práva na obranu a riadneho výkonu spravodlivosti, ak by z dôvodov, ktoré od neho nezávisia, ale závisia od žalovanej, nemohol tento vedľajší účastník konania, ktorého návrhy smerujú presne k tomu istému výsledku ako návrhy žalovanej uvedené v jej námietke neprípustnosti, t. j. zamietnutiu žaloby, predložiť pripomienky týkajúce sa veci samej, najmä pripomienky ktorými sa snaží obhájiť zákonnosť napadnutých nariadení.

(pozri body 49 a 53 – 55)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. februára 2007, Komisia/Holandsko, C‑34/04, Zb. s. I‑1387, bod 49

Súd prvého stupňa: 1. decembra 1999, Boehringer/Rada a Komisia, T‑125/96 a T‑152/96, Zb. s. II‑3427, bod 183

2.      Výplatná listina nemá v dôsledku svojej povahy a účelu vlastnosti aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 služobného poriadku, pretože je len peňažným vyjadrením dosahu skorších právnych rozhodnutí vzťahujúcich sa na situáciu úradníka. Hoci je pravda, že výplatné listiny sú bežne považované za akty spôsobujúce ujmu, pretože z nich zreteľne vyplýva, že došlo k negatívnemu zásahu do peňažných práv úradníka, akt spôsobujúci ujmu v skutočnosti predstavuje rozhodnutie prijaté menovacím orgánom, ktorým sa rozhodlo o znížení alebo zrušení platby dovtedy poskytovanej úradníkovi, ktorá bola uvedená na jeho výplatných listinách.

Nič to však nemení na skutočnosti, že výplatná listina si v plnej miere zachováva svoj význam pri určovaní procesných práv úradníka, ako stanovuje tieto práva služobný poriadok. Odovzdanie výplatnej listiny úradníkovi má totiž dvojakú úlohu; jednak ide o informačnú úlohu o prijatí rozhodnutia a jednak úlohu spojenú s plynutím lehôt v tom zmysle, že ak z výplatnej listiny jasne vyplýva existencia a dosah prijatého rozhodnutia, jej odovzdaním začína plynúť lehota na napadnutie daného rozhodnutia.

(pozri body 72 a 75)

Odkaz:

Súdny dvor: 19. januára 1984, Andersen a i./Parlament, 262/80, Zb. s. 195, bod 4

Súd prvého stupňa: 27. októbra1994, Benzler/Komisia, T‑536/93, Zb. VS s. I‑A‑245, II‑777, bod 15

Súd pre verejnú službu: 28. júna 2006, Grünheid/Komisia, F‑101/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑155, II‑A‑1‑199, bod 33 a tam citovaná judikatúra, a bod 42; 24. mája 2007, Lofaro/Komisia, F‑27/06 a F‑75/06, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, ktoré sú predmetom odvolania prejednávanom pred Súdom prvého stupňa, T‑293/07 P

3.      Keďže v prípadoch, v ktorých ujma na peňažných nárokoch, o ktoré ide v tejto veci, je vo forme zrušenia platby alebo zníženia jej výšky, pričom zrušenie alebo zníženie sa vykonáva mesačne a je zobrazené na všetkých výplatných listinách nasledujúcich po prvej výplatnej listine, v ktorej sa zobrazilo, tak v momente doručenia úradníkovi prvej výplatnej listiny zobrazujúcej dané zrušenie alebo zníženie začína plynúť lehota na podanie sťažnosti.

Ak sa v niekoľkých dôchodkových alebo výplatných listinách za po sebe nasledujúce obdobia vyskytuje rovnaká protiprávnosť, pôvodná sťažnosť podaná len proti prvej takejto dôchodkovej alebo výplatnej listine, obsahujúca predmetnú námietku nezákonnosti, musí za normálnych okolností stačiť na zabezpečenie žalobcovi, že ak bude úspešný v konaní o žalobe podanej po zamietnutí danej sťažnosti, bude mu poskytnuté peňažné odškodnenie aj za obdobia nasledujúce po uvedenej napadnutej dôchodkovej alebo výplatnej listine. Musí to platiť tým skôr, ak žalobca spresní, že nenapadá len dôchodkovú alebo výplatnú listinu ako takú, ale rozhodnutie týkajúce sa jeho práv, ktoré sa zobrazujú v spornej dôchodkovej alebo výplatnej listine zrušením platby alebo jej znížením.

(pozri body 76 a 89)

Odkaz:

Súdny dvor: 25. mája 2000, Kögler/Súdny dvor, C‑82/98 P, Zb. s. I‑3855, bod 49

Súd prvého stupňa: 20. januára 1998, Kögler/Súdny dvor, T‑160/96, Zb. VS s. I‑A‑15, II‑35, bod 39

4.      Článok 241 ES je pre účastníka konania nedisponujúceho právom podať podľa článku 230 ES priamu žalobu proti všeobecne platnému aktu vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá zabezpečuje tomuto účastníkovi právo napadnúť, s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne dotýka, platnosť všeobecne platných aktov, ktorých následky musí znášať bez toho, aby mohol žiadať o zrušenie uvedených aktov. Článok 241 ES však nezakladá právo podať samostatnú žalobu a možno sa naň odvolávať len incidenčne v rámci konania o prípustnej žalobe, pričom nemôže predstavovať predmet tejto žaloby.

Námietka nezákonnosti vznesená v rámci konania o neprípustnej žalobe je teda tiež neprípustná.

(pozri body 94 a 97)

Odkaz:

Súdny dvor: 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, bod 39

Súd prvého stupňa: 29. novembra 2006, Agne Dapper a i./Komisia a i., T‑35/05, T‑61/05, T‑107/05, T‑108/05 a T‑139/05, Zb. VS s. II A 2 1497, bod 42 a tam citovaná judikatúra

5.      Úradník v aktívnom pracovnom pomere nemôže preukázať svoj existujúci a skutočný záujem na rozhodnutí o opravnom koeficiente, ktorý sa bude uplatňovať na jeho budúci starobný dôchodok, pretože najmä z dôvodu podmienky spojenej s výberom krajiny bydliska, čo je podmienka, ktorú možno overiť až po skončení jeho aktívnej služby, pričom stanovenie opravného koeficientu nemôže byť predmetom predpokladaného rozhodnutia bezprostredne a priamo ovplyvňujúceho právne postavenie dotknutej osoby. Také riešenie sa uplatní aj v prípade, že výhrady nesmerujú proti stanoveniu opravných koeficientov, ale proti samotnému systému týchto koeficientov.

(pozri bod 101)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. februára 1992, Pfloeschner/Komisia, T‑6/91, Zb. s. II‑141, bod 27

6.      Ak úradník poberá svoju odmenu a objektívne vynakladá veľkú časť svojich výdavkov, najmä na bývanie, stravu a voľný čas v krajine svojho pridelenia, pričom do členského štátu, z ktorého pochádza, prevádza len časť svojej odmeny, situáciu takéhoto úradníka nemožno považovať za porovnateľnú so situáciou úradníka, ktorý je zamestnaný v členskom štáte, z ktorého pochádza, a ktorý poberá svoju odmenu, na ktorú sa uplatňuje opravný koeficient v danom členskom štáte.

(pozri bod 109)

7.      Zákonodarca Spoločenstva je oprávnený kedykoľvek prijať zmeny pravidiel služobného poriadku, ktoré sú podľa neho v súlade so záujmom služby, a do budúcnosti prijať ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú pre dotknutých úradníkov menej výhodné, pod podmienkou, že stanoví dostatočne dlhé prechodné obdobie, a úradníci teda nemajú právo na zachovanie takého služobného poriadku, ktorý bol platný v čase ich prijatia. Je síce pravda, že nový systém prevodu časti príjmov je pre úradníkov finančne menej výhodný, než systém, ktorý existoval pred zmenou služobného poriadku, nič to však nemení na skutočnosti, že zákonodarca, ktorý prijal prechodné ustanovenia uvedené v článku 17 prílohy XIII služobného poriadku vzťahujúce sa na obdobie od 1. mája 2004 do 31. decembra 2008, bol oprávnený služobný poriadok zmeniť a prijať ustanovenia týkajúce prevodu časti príjmov, ktoré sú pre úradníkov menej výhodné než ustanovenia starého služobného poriadku.

(pozri body 115 a 116)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, Zb. VS s. II‑A‑2‑1527, bod 85 a tam citovaná judikatúra