Language of document : ECLI:EU:F:2013:211

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 12. decembra 2013

Vec F‑58/12

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Rozhodnutie o odchode do dôchodku z dôvodu invalidity – Zrušenie Všeobecným súdom pre nedostatok odôvodnenia – Žiadosť o vykonanie rozsudku – Žiadosť o opätovné začlenenie – Zrušenie rozsudku Všeobecného súdu – Nedostatok záujmu na konaní – Článok 266 ZFEÚ – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcie – Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia, ktorým Európska komisia zamietla jeho žiadosť z 25. marca 2011 smerujúcu k opätovnému začleneniu a k náhrade vzniknutej škody

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta čiastočne ako zjavne neprípustná a čiastočne ako zjavne bez právneho základu. L. Marcuccio znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu – Posúdenie v čase podania žaloby – Žaloba, ktorá môže byť žalobcovi na prospech

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah

(Článok 266 ZFEÚ)

1.      Aby bolo prípustné, aby úradník alebo bývalý úradník v žalobe podanej podľa článkov 90 a 91 služobného poriadku navrhol zrušenie aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 musí mať v čase podania žaloby dostatočne kvalifikovaný záujem, ktorý už vznikol a trvá, na zrušení tohto aktu, pričom takýto záujem predpokladá, že výsledok konania o návrhu mu môže byť na prospech.

(pozri bod 23)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 29. novembra 2006, Agne‑Dapper a i./Komisia a i., T‑35/05, T‑61/05, T‑107/05, T‑108/05 a T‑139/05, bod 35 a tam citovaná judikatúra

Všeobecný súd Európskej únie: 11. septembra 2013, Marcuccio/Komisia, T‑475/11 P, body 13 až 18

2.      Prináleží dotknutej inštitúcie, aby na účely splnenia povinnosti stanovenej článkom 266 ZFEÚ prijala opatrenia vyplývajúce zo zrušujúceho rozsudku, pričom pod dohľadom súdu Únie uplatňuje voľnú úvahu, ktorú má na tento účel, a riadi sa pritom ako výrokom a rozsudku, tak aj ustanoveniami práva Únie.

Pokiaľ ide o vykonanie rozsudku, ktorým sa pre nedostatok odôvodnenia zrušuje rozhodnutie o odchode do dôchodku z dôvodu invalidity, a prípadne o prijatie nového riadne odôvodneného rozhodnutia o invalidite, prináleží v prvom rade dotknutej inštitúcii overiť zdravotný stav dotknutej osoby.

(pozri body 33, 34)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. októbra 2006, Pessoa e Costa/Komisia, T‑503/04, body 69 a 70 a tam citovaná judikatúra