Language of document : ECLI:EU:T:2018:879

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

zo 6. decembra 2018 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie CCB – Staršia obrazová ochranná známka Európskej únie CB – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Podobnosť označení – Dobré meno a rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Článok 75 druhá veta a článok 76 ods. 1 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 94 ods. 1 druhá veta a článok 95 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001]“

Vo veci T‑665/17,

China Construction Bank Corp., so sídlom v Pekingu (Čína), v zastúpení: A. Carboni a J. Gibbs, solicitors,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: J. Ivanauskas, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO, vedľajší účastník konania pred Všeobecným súdom:

Groupement des cartes bancaires, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: C. Herissay Ducamp, avocat,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. júna 2017 (vec R 2265/2016‑1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi združením Groupement des cartes bancaires a spoločnosťou China Construction Bank,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia L. Madise a R. da Silva Passos,

tajomník: R. Ükelytė, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 27. septembra 2017,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 28. novembra 2017,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 4. decembra 2017,

po pojednávaní z 28. júna 2018,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa China Construction Bank Corp. podala14. októbra 2014 na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), v znení zmien [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:

Image not found

3        Služby uvedené v prihláške patria po zúžení rozsahu, ku ktorému došlo v priebehu konania pred EUIPO, do triedy 36 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Bankovníctvo; finančné odhady a oceňovanie [poisťovníctvo, bankovníctvo, nehnuteľnosti]; finančné služby; služby platobných kariet; úschova cenností; oceňovanie starožitností; sprostredkovanie (maklérstvo); záručné služby; správcovstvo“.

4        Dňa 7. mája 2015 podal vedľajší účastník konania Groupement des cartes bancaires námietku podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia 2017/1001) proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre služby uvedené v bode 3 vyššie.

5        Námietka sa predovšetkým zakladala na staršej obrazovej ochrannej známke Európskej únie zapísanej 12. novembra 1999 pod číslom 269415, ktorá je vyobrazená takto:

Image not found

6        Staršia ochranná známka bola zapísaná pre služby zaradené do triedy 36, ktoré zodpovedajú tomuto opisu: „Poisťovníctvo a finančníctvo, a to: poistky, zmenárne; vydávanie cestovných šekov a akreditívov; bankovníctvo, menové záležitosti, bankové služby; konzervatívne fondy; elektronická správa bankového a peňažného toku; služby elektronickej peňaženky (platobné služby); vydávanie predplatených kariet, platobných kariet, kreditných kariet, debetných kariet, čipových kariet s integrovaným obvodom, magnetických kariet a pamäťových kariet a s tým súvisiace služby; vydávanie neelektronických bankových kariet; služby v oblasti výberu peňazí prostredníctvom čipových kariet s integrovaným obvodom, elektronický prevod peňažných prostriedkov; služby v oblasti elektronických platieb; služby v oblasti platieb kartou; služby predplatených kariet; služby v oblasti finančných operácií na účet držiteľov kariet prostredníctvom bankomatov; služby v oblasti autentifikácie a overovania strán; služby v oblasti finančného informovania prostredníctvom akéhokoľvek telekomunikačného prostriedku; služby v oblasti povoľovania a riadenia platieb na základe čísiel kariet; služby v oblasti chránených platieb na diaľku; finančné informovanie, a to hromadenie finančných informácií a údajov na základe telekomunikačných prostriedkov“.

7        Na podporu námietky bol predovšetkým uvedený dôvod stanovený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001].

8        Dňa 4. októbra 2016 námietkové oddelenie vyhovelo námietke z dôvodu, že existuje pravdepodobnosť zámeny, a zamietlo prihlášku.

9        Žalobkyňa podala 5. decembra 2016 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie v rámci EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).

10      Rozhodnutím zo 14. júna 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie.

11      Odvolací senát konkrétne dospel k záveru, že príslušným územím na posúdenie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 je územie Európskej únie a že príslušnú skupinu verejnosti tvoria sčasti podnikatelia a sčasti koneční spotrebitelia alebo široká verejnosť s vysokou úrovňou pozornosti (body 19 a 20 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát pod názvom „Dobré meno“ (body 22 až 25 napadnutého rozhodnutia) následne konštatoval, že príslušná francúzska verejnosť pozná staršiu ochrannú známku ako skratku „CB“, ktorá definuje platobnú kartu Groupement des cartes bancaires (Združenie bankových kariet), pričom sa opieral o viaceré dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania, a poukázal na dobré meno slovnej ochrannej známky CB pre služby patriace do triedy 36, ako ho preukázal štvrtý odvolací senát vo svojom rozhodnutí z 27. augusta 2014 vo veci R 944/2013‑4, CCB/CB (ďalej len „rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB“).

12      Pokiaľ ide o porovnanie označení, odvolací senát konštatoval, že aj napriek veľmi štylizovanému písmu staršej ochrannej známky je táto ochranná známka vnímaná ako spojenie veľkých písmen „CB“ a že obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky je doplnkový vo vzťahu k jej dominantnému prvku, ktorý predstavuje spojenie veľkých písmen „CCB“ (body 30 a 31 napadnutého rozhodnutia). Z toho v podstate vyvodil existenciu určitej podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami z vizuálneho hľadiska (body 32 a 33 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát po tom, čo usúdil, že tieto ochranné známky sú si z fonetického hľadiska podobné, kde stupeň podobnosti je vyšší ako priemer, a to predovšetkým preto, lebo prihlasovaná ochranná zámka obsahuje písmená staršej ochrannej známky, a po tom, čo uviedol, že nie je možné ich z koncepčného hľadiska porovnať vzhľadom na neexistenciu významu oboch označení, potvrdil konštatovanie existencie podobnosti medzi dotknutými označeniami, ku ktorému dospelo námietkové oddelenie (body 34 až 36 napadnutého rozhodnutia).

13      Odvolací senát po tom, čo uviedol, že nebola napadnutá zhodnosť dotknutých služieb, konštatoval, že vzhľadom na túto zhodnosť, dobré meno staršej ochrannej známky vo Francúzsku a podobnosť označení nie sú rozdiely medzi týmito dvoma označeniami a úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti, ktorá je vyššia než priemer, dostatočné na vylúčenie pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní príslušnej verejnosti vo Francúzsku (body 39 a 40 napadnutého rozhodnutia). Dodal, že skutočnosť, že služby uvedené v prihláške ochrannej známky spotrebitelia pravidelne nevyužívajú, zvyšuje možnosť, že títo spotrebitelia, a to aj tí s vyššou úrovňou pozornosti, by mohli byť oklamaní v dôsledku toho, že si nepresne vybavia zloženie ochranných známok (bod 41 napadnutého rozhodnutia).

 Návrhy účastníkov konania

14      V nadväznosti na späťvzatie návrhov na pojednávaní, čo bolo zaznamenané v správe z pojednávania, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.

15      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

16      Vedľajší účastník konania vzhľadom na spresnenia podané na pojednávaní, ktoré boli zaznamenané v správe z pojednávania, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny rámec

17      Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 75 druhej vety, ako aj článku 76 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 94 ods. 1 druhá veta a článok 95 ods. 1 prvá veta nariadenia 2017/1001) a druhý na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

 O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 75 druhej vety a článku 76 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 207/2009

18      Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát si nesplnil svoju povinnosť vychádzať z dôvodov, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť svoje vyjadrenie (článok 75 druhá veta nariadenia č. 207/2009), ako aj povinnosť obmedziť sa pri skúmaní na dôvody predložené účastníkmi konania (článok 76 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 207/2009), keď pri napadnutom rozhodnutí vychádzal z rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB a neexistencie pravidelného využívania služieb patriacich do triedy 36, pričom toto rozhodnutie a toto konštatovanie nebolo počas konania na EUIPO ani uvedené, ani predložené či dokázané a nemala príležitosť v tejto súvislosti predložiť svoje pripomienky.

19      V tomto smere treba pripomenúť, že podľa článku 76 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 207/2009 v prípade konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa EUIPO pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody uvádzané účastníkmi konania a nimi predložené návrhy.

20      Toto ustanovenie obmedzuje preskúmanie vykonávané EUIPO dvojako. Na jednej strane sa týka skutkového základu rozhodnutí Úradu, teda skutočností a dôkazov, na ktorých môžu byť tieto rozhodnutia platne založené, a na druhej strane sa týka právneho základu rozhodnutí, teda ustanovení, ktoré musí príslušný rozhodovací orgán uplatniť. Odvolací senát rozhodujúci o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v námietkovom konaní môže teda založiť svoje rozhodnutie iba na relatívnych dôvodoch zamietnutia, ktoré uviedol dotknutý účastník konania, a na skutočnostiach a dôkazoch, ktoré v tejto súvislosti tento účastník konania predložil [pozri rozsudok z 27. októbra 2005, Éditions Albert René/ÚHVT – Orange (MOBILIX), T‑336/03, EU:T:2005:379, bod 33 a citovanú judikatúru].

21      Podľa článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009 môžu rozhodnutia EUIPO vychádzať len z dôvodov, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky.

22      Z judikatúry vyplýva, že právo byť vypočutý, ako je zakotvené v článku 75 druhej vete nariadenia č. 207/2009, sa síce vzťahuje na všetky skutkové a právne skutočnosti, ako aj dôkazy, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, neuplatňuje sa na konečné stanovisko, ktoré má úrad v úmysle prijať. Preto odvolací senát nie je povinný vypočuť odvolateľa v súvislosti s posúdením skutkového stavu, ktoré spadá do jeho konečného stanoviska. Z judikatúry tiež vyplýva, že skutočnosť, že účastník konania sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam, ktoré nepredstavujú samostatný dôvod napadnutého rozhodnutia, ale ktoré sú súčasťou odôvodnenia odvolacieho senátu týkajúceho sa celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny, zatiaľ čo tento účastník konania mohol vyjadriť svoje stanovisko k dôvodom týkajúcim sa porovnania označení, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, nepredstavuje porušenie článku 75 nariadenia č. 207/2009 [pozri rozsudok z 23. januára 2008, Demp/ÚHVT – Bau How (BAU HOW), T‑106/06, neuverejnený, EU:T:2008:14, bod 17 a citovanú judikatúru].

23      V prejednávanej veci, pokiaľ ide po prvé o rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB, je nutné v nadväznosti na EUIPO a vedľajšieho účastníka konania uviesť, že vedľajší účastník konania uviedol a predložil uvedené rozhodnutie na podporu svojej námietky (pripomienky z 10. novembra 2015 na podporu námietky) a neskôr vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobkyňou proti rozhodnutiu námietkového oddelenia (pripomienky zo 17. februára 2017).

24      Z toho vyplýva, že odvolací senát právoplatne vychádzal z tohto údaja uvedeného účastníkom sporu. Treba dodať, že vzhľadom na to, že bolo uvedené len samotné rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB a nie všetky dôkazy predložené v konaní, v ktorom bolo prijaté toto rozhodnutie, odvolací senát správne poukázal na záver posúdenia vykonaného v uvedenom rozhodnutí, aby tak podložil svoje posúdenie dobrého mena staršej ochrannej známky.

25      Z toho tiež a nevyhnutne vyplýva, že žalobkyňa mohla tak vo svojich pripomienkach k námietke, ako aj vo svojom odvolaní podanom pred odvolacím senátom proti rozhodnutiu námietkového konania, ktorého dôvody vychádzajú z rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB, užitočne vyjadriť svoje stanovisko v súvislosti s týmto posledným uvedeným rozhodnutím. V tomto smere je nutné spresniť, že žalobkyňa mala možnosť sa jasne vyjadriť k rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senát CCB/CB, ako aj k všetkým skutočnostiam, ktoré toto rozhodnutie zohľadnilo, o to viac, že bola účastníkom konania, ktoré viedlo k prijatiu tohto rozhodnutia.

26      Možno dodať, že aj keby tieto možnosti vyjadriť svoje stanovisko k rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB neboli považované za dostatočné na to, aby bolo dodržané právo žalobkyne byť vypočutý, napadnuté rozhodnutie tým nie je dotknuté [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2015, Australian Gold/ÚHVT – Effect Management & Holding (HOT), T‑611/13, EU:T:2015:492, bod 18 a citovanú judikatúru]. Ako bude totiž preukázané v bode 47 nižšie, že úvahy odvolacieho senátu týkajúce sa dobrého mena staršej ochrannej známky vo Francúzsku sú dôvodné nezávisle od posúdenia rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB, dotknuté správne konanie by nemohlo dospieť k inému výsledku, ak by mala žalobkyňa možnosť vyjadriť sa k tomuto rozhodnutiu v nadväznosti na pripomienky vedľajšieho účastníka konania v odpovedi na jej odvolanie podané pred odvolacím senátom.

27      Pokiaľ ide po druhé o konštatovanie neexistencie pravidelného využívania prihlasovaných služieb patriacich do triedy 36, je nesporné, že možno v nadväznosti na žalobkyňu pripustiť, že toto konštatovanie nebolo ani uvedené pred odvolacím senátom, ani preukázané na základe dôkazov v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

28      Je však nutné uviesť, že dotknuté konštatovanie nepredstavuje ani „skutkový základ“ napadnutého rozhodnutia v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 20 vyššie, ani „samostatný dôvod“ napadnutého rozhodnutia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 22 vyššie. Ako správne uvádza EUIPO, toto konštatovanie neexistencie pravidelného využívania dotknutých služieb súvisí v prejednávanej veci s úvahami odvolacieho senátu, podľa ktorých si príslušná skupina verejnosti uchová v pamäti nie úplne dokonalý obraz dotknutých ochranných známok, pričom v súvislosti s týmito úvahami treba navyše zdôrazniť, že sa zakladajú na ojedinelých možnostiach, spravidla prijateľných, vykonať priame porovnanie ochranných známok a že v prejednávanej veci sú podložené nie príliš pravidelným využívaním dotknutých služieb [pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. októbra 2002, Oberhauser/ÚHVT – Petit Liberto (Fifties), T‑104/01, EU:T:2002:262, bod 28, a zo17. septembra 2008, FVB/ÚHVT – FVD (FVB), T‑10/07, neuverejnený, EU:T:2008:380, body 29 a 56].

29      Z toho vyplýva, že odvolací senát, keď sa opieral o neexistenciu pravidelného využívania dotknutých služieb, jednak nešiel nad rámec skutkového základu svojho preskúmania a jednak nemal povinnosť vypočuť žalobkyňu v súvislosti s dotknutým konštatovaním.

30      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení článku 75 druhej vety a článku 76 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 207/2009 treba v každom prípade zamietnuť.

 O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009

31      Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je staršia ochranná známka chránená. Okrem toho podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia (EÚ) 2017/1001] pod pojmom staršie ochranné známky treba rozumieť ochranné známky zapísané v členskom štáte, ktorých dátum podania prihlášky je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie.

32      Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od rovnakého podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Podľa tejto istej judikatúry sa pravdepodobnosť zámeny má posudzovať z celkového hľadiska podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a dotknuté výrobky alebo služby s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä vzájomnú súvislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].

33      Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 pravdepodobnosť zámeny predpokladá súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok a zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb, ktoré označujú. V tomto prípade ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, EU:T:2009:14, bod 42 a citovanú judikatúru].

34      Skutočnosť, ako vníma ochranné známky priemerný spotrebiteľ kategórie dotknutých výrobkov alebo služieb, zohráva rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zámeny (pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 35 a citovanú judikatúru).

35      V prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje úvahu odvolacieho senátu, podľa ktorého príslušnú skupinu verejnosti tvoria podnikatelia a široká verejnosť, pričom táto skupina preukazuje vyššiu úroveň pozornosti (bod 19 napadnutého rozhodnutia). Túto úvahu treba najmä vzhľadom na povahu dotknutých služieb prijať [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2015, AgriCapital/ÚHVT – agri.capital (AGRI.CAPITAL), T‑514/13, EU:T:2015:372, bod 28 a citovanú judikatúru].

36      Žalobkyňa nespochybňuje ani definíciu odvolacieho senátu o území príslušnom na posúdenie pravdepodobnosti zámeny v prejednávanej veci (bod 20 napadnutého rozhodnutia), a to územie Únie, keď pripomenul, že postačuje existencia relatívneho dôvodu zamietnutia v časti Únie [pozri rozsudok zo 14. decembra 2006, Mast-Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, EU:T:2006:397, bod 76 a citovanú judikatúru].

37      Žalobkyňa však spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky, podobnosť kolidujúcich označení, ako aj jeho celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny v prejednávanej veci.

 O rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky

38      Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že sa pri svojom posúdení rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky opieral o závery týkajúce sa dobrého mena, ako sú vyjadrené v rozhodnutí štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB, zatiaľ čo v tomto rozhodnutí išlo o ochrannú známku odlišnú od staršej ochrannej známky. Vytýka mu tiež, že nevymedzil služby, vo vzťahu ku ktorým dospel k záveru, že staršia ochranná známka má dobré meno, a domnieva sa, že na základe predložených dôkazov sa nedá preukázať dobré meno pre všetky služby, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka. Žalobkyňa napokon nesúhlasí s tým, že odvolací senát sa opieral o dobré meno staršej ochrannej známky, pretože pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny je relevantné len určenie jej vyššej rozlišovacej spôsobilosti.

39      Na úvod treba uviesť, ako to správne zdôrazňuje EUIPO, že pojmy „dobré meno“ a „vyššia rozlišovacia spôsobilosť“ úzko spolu súvisia. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že dobré meno staršej ochrannej známky môže prispieť k jej vyššej rozlišovacej spôsobilosti, a môže teda zvýšiť pravdepodobnosť zámeny medzi touto ochrannou známkou a prihlasovanou ochranou známkou [rozsudky zo 4. novembra 2003, Díaz/ÚHVT – Granjas Castelló (CASTILLO), T‑85/02, EU:T:2003:288, bod 44, a z 27. marca 2012, Armani/ÚHVT – Del Prete (AJ AMICI JUNIOR), T‑420/10, neuverejnený, EU:T:2012:156, bod 33]. Vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky možno teda uznať z dôvodu jej dobrého mena [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 2011, PJ Hungary/ÚHVT – Pepekillo (PEPEQUILLO), T‑580/08, EU:T:2011:227, bod 91, a zo 7. októbra 2015, Panrico/ÚHVT – HDN Development (Krispy Kreme DOUGHNUTS), T‑534/13, neuverejnený, EU:T:2015:751, bod 60].

40      Z judikatúry tiež vyplýva skôr rozdiel v miere medzi dobrým menom a vyššou rozlišovacou spôsobilosťou ochrannej známky než rozdiel v povahe. Bolo totiž po prvé rozhodnuté, že existencia vyššej než priemernej rozlišovacej spôsobilosti z dôvodu známosti ochrannej známky u verejnosti na trhu nevyhnutne predpokladá, že túto ochrannú známku pozná minimálne značná časť príslušnej skupiny verejnosti, pričom nemusí nevyhnutne mať dobré meno v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001) [pozri rozsudok z 12. júla 2006, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T‑277/04, EU:T:2006:202, bod 34 a citovanú judikatúru]. Po druhé s odkazom na rozsudok zo 14. septembra 1999, General Motors (C‑375/97, EU:C:1999:408, body 26 a 27), v ktorom sa rozhodovalo o dobrom mene, bolo rozhodnuté, že relevantné skutočnosti na posudzovanie nadobudnutia vyššej rozlišovacej spôsobilosti používaním sú rovnaké ako skutočnosti relevantné na posudzovanie dobrého mena, a to najmä podiel, ktorý ochranná známka ovláda na trhu, intenzitu, zemepisný rozsah a dĺžku používania tejto ochrannej známky, ako aj výšku investícií vynaložených podnikom na jej propagáciu (rozsudok z 12. júla 2006, VITACOAT, T‑277/04, EU:T:2006:202, bod 35).

41      Z toho vyplýva, že odvolací senát sa na účely posúdenia toho, či má staršia ochranná známka vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, správne opieral o skutočnosti, ktoré uviedol vedľajší účastník konania s cieľom preukázať jej dobré meno.

42      Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, pričom účastníci konania to pripúšťajú, že odvolací senát vychádzal pri svojom závere týkajúcom sa dobrého mena staršej ochrannej známky vo Francúzsku jednak z dôkazov, ktoré mali preukázať toto dobré meno a ktoré poskytol vedľajší účastník konania, teda dôkazov, ktoré boli prevzaté a analyzované v bodoch 22 až 24 napadnutého rozhodnutia, a jednak z rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB uvedeného v bode 25 napadnutého rozhodnutia.

43      Žalobkyňa spochybňuje tieto dva základy posúdenia dobrého mena staršej ochrannej známky.

44      Pokiaľ ide o posúdenie dôkazov, ktoré mali preukázať dobré meno staršej ochrannej známky vo Francúzsku, je nutné spresniť, že žalobkyňa nespochybňuje, že na základe týchto dôkazov bolo možné preukázať dobré meno pre niektoré služby patriace do triedy 36. Spochybňuje totiž len skutočnosť, že neboli vymedzené dotknuté služby triedy 36, a teda nebola preukázaná vyššia rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky pre všetky tieto služby.

45      V tejto súvislosti možno pripomenúť, že rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky sa musí posudzovať vo vzťahu k výrobkom alebo službám, na ktoré sa vzťahuje a v súvislosti s ktorými existuje pravdepodobnosť zámeny s prihlasovanou ochrannou známkou z dôvodu ich zhodnosti alebo ich podobnosti s výrobkami alebo službami označenými touto ochrannou známkou. V prejednávanej veci z bodu 7 napadnutého rozhodnutia, ktorý v tejto súvislosti preberá rozhodnutie námietkového oddelenia, vyplýva, že služby uvedené v prihláške ochrannej známky boli považované za zhodné so službami, ako sú „bankovníctvo, menové záležitosti, bankové služby“, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka (pozri tiež body 37 a 39 napadnutého rozhodnutia), čo treba potvrdiť. Odvolací senát nemal teda povinnosť posudzovať existenciu vyššej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky pre všetky služby patriace do triedy 36, na ktoré sa vzťahuje uvedená ochranná známka. Odvolací senát teda správne, ako vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia (body 4, 22 a 23 napadnutého rozhodnutia) a čo potvrdil EUIPO na pojednávaní, preskúmal dobré meno staršej ochrannej známky, pokiaľ ide o bankovníctvo, menové záležitosti a bankové služby.

46      Okrem toho žalobkyňa len tvrdí, že dôkazy, ktoré boli poskytnuté počas námietkového konania, nepreukázali používanie staršej ochrannej známky pre služby „bankovníctvo, menové záležitosti, bankové služby“ a že v tejto súvislosti bez akéhokoľvek spresnenia odkazuje na pripomienky, ktoré predložil vedľajší účastník konania na podporu svojej námietky. Na základe takýchto skutočností pritom nemožno spochybniť údaje poskytnuté vedľajším účastníkom konania, ktoré sa týkajú počtu bankových kariet v obehu, na ktorých je uvedené staršie obrazové označenie (viac ako 62 miliónov v roku 2014), počtu transakcií uskutočnených s týmito kartami (viac ako 10 miliárd v roku 2014) a zásadnej úlohy vedľajšieho účastníka konania – ktorý je v niektorých dokumentoch uvedený ako „Groupement des cartes bancaires CB“ – vo francúzskom platobnom systéme a pri uskutočnení transakcií bankovou kartou vo Francúzsku, z ktorých odvolací senát správne vyvodil intenzitu používania staršej ochrannej známky pre vyššie uvedené služby a požadovanú úroveň známosti príslušnou francúzskou verejnosťou, ako aj teda jej dobré meno vo Francúzsku (body 22 až 24 napadnutého rozhodnutia) (pozri aj bod 40 vyššie).

47      Keďže tieto dôvody napadnutého rozhodnutia môžu svojou povahou samy osebe odôvodniť záver odvolacieho senátu v súvislosti s dobrým meno staršej ochrannej známky vo Francúzsku, nesprávne posúdenia, ktoré by mohlo obsahovať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia založené na rozhodnutí štvrtého odvolacieho senátu CCB/CB, v každom prípade nemajú vplyv na tento záver. Všetky tvrdenia, ktorými žalobkyňa vyjadruje svoj nesúhlas s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazujú na toto rozhodnutie, treba teda v každom prípade zamietnuť ako neúčinné.

48      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolací senát správne v napadnutom rozhodnutí posúdil rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky a najmä to, že tvrdenia žalobkyne, ktoré uviedla na podporu tejto výhrady, nedovoľujú spochybniť konštatovanie, na základe ktorého staršia ochranná známka má dobré meno vo Francúzsku.

 O podobnosti označení

49      Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje určitá vizuálna podobnosť, keď pri posúdení tejto podobnosti nesprávne zohľadnil dobré meno staršej ochrannej známky, pričom analyzoval túto staršiu ochrannú známku, ako keby išlo o slovnú ochrannú známku CB, a svoje skúmanie prihlasovanej ochrannej známky sústredil na jej slovný prvok „ccb“ bez toho, aby zohľadnil jej obrazový prvok. Navyše sa domnieva, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že označenia majú vyšší stupeň podobnosti z fonetického hľadiska, než je priemerný stupeň, pretože v prípade tak krátkych označení rozdiel, ktorý vyplýva z pridania písmena, je okamžite chápaný ako značný rozdiel. V dôsledku toho podľa žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že podobnosť z koncepčného hľadiska nemá vplyv na celkové posúdenie podobnosti a na dôležitosť vizuálnej podobnosti v rámci porovnania obrazových ochranných známok, mal odvolací senát v prejednávanej veci o to viac dospieť k záveru o veľmi malej podobnosti označení.

50      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú, s osobitným zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov [pozri rozsudok zo 14. októbra 2003, Phillips‑Van Heusen/ÚHVT – Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS), T‑292/01, EU:T:2003:264, bod 47 a citovanú judikatúru].

51      Ako správne tvrdí žalobkyňa, je jasné, že treba rozlišovať medzi posúdením rozlišovacej spôsobilosti prvku kombinovanej ochrannej známky, ktoré súvisí s možnosťou tohto prvku dominovať celkovému dojmu vytvorenému ochrannou známkou, a analýzou rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, ktorá súvisí s rozsahom ochrany priznanej takejto ochrannej známke. Rozlišovacia spôsobilosť prvku kombinovanej ochrannej známky sa skúma už v štádiu posudzovania podobnosti označení a stupeň rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky je jeden z prvkov, ktorý sa musí zohľadniť pri celkovom posudzovaní pravdepodobnosti zámeny (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. apríla 2006, L’Oréal/ÚHVT, C‑235/05 P, neuverejnené, EU:C:2006:271, bod 43, a rozsudok z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT, C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 58). Okrem toho, ak má ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť, treba ju priznať ochrannej známke ako celku a nie automaticky všetkým prvkom, ktoré ju tvoria [pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. decembra 2014, Max Mara Fashion Group/ÚHVT – Mackays Stores (M & Co.), T‑272/13, neuverejnený, EU:T:2014:1020, bod 61, a zo 14. júla 2017, Certified Angus Beef/EUIPO – Certified Australian Angus Beef (CERTIFIED AUSTRALIAN ANGUS BEEF), T‑55/15, neuverejnený, EU:T:2017:499, bod 22].

52      Nemožno však napriek tomu vylúčiť, že by vyššia rozlišovacia spôsobilosť určitej ochrannej známky mohla byť zohľadnená na to, aby sa na základe podrobnej analýzy preukázala rozlišovacia spôsobilosť jedného z prvkov tejto ochrannej známky. Vyššia rozlišovacia spôsobilosť a a fortiori dobré meno označenia môže totiž zohrávať úlohu pri určení rozlišovacej spôsobilosť prvku tvoriaceho dotknuté označenie, keďže v značnej miere známa súvislosť vytvorená týmto označením medzi výrobkami alebo službami, na ktoré sa vzťahuje, a určitým podnikom môže mať vplyv na vnímanie vzťahov medzi jednotlivými prvkami tvoriacimi dotknuté označenie, a to najmä vyššej rozlišovacej spôsobilosti niektorého prvku v porovnaní s ostatnými.

53      Je nesporné, že v rozsudku z 12. novembra 2015, CEDC International/ÚHVT – Fabryka Wódek Polmos Łańcut (WISENT) (T‑449/13, neuverejnený, EU:T:2015:839, bod 65), na ktorý poukázala žalobkyňa tak vo svojich písomnostiach, ako aj na pojednávaní, Všeobecný súd pripomenul, že rozlišovacia spôsobilosť alebo dobré meno staršej ochrannej známky sú skutočné prvky a ako také sú relevantné na posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny (pozri tiež bod 51 vyššie). Z tohto rozsudku však nemožno vyvodiť, že zohľadňovať vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno staršej ochrannej známky na účely určenia rozlišovacej spôsobilosti prvkov, ktoré túto známku tvoria, pričom k takémuto určeniu dochádza na účely posúdenia podobnosti označení, je zakázané (pozri bod 50 vyššie). Platí to o to viac, že v rozsudku z 12. novembra 2015, WISENT (T‑449/13, neuverejnený, EU:T:2015:839, bod 66), samotný Všeobecný súd ponechal otvorenú možnosť takéhoto zohľadnenia, keď len uviedol, že EUIPO nebol za okolností tejto veci povinný zohľadniť pri porovnaní označení vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno staršej ochrannej známky.

54      V prejednávanej veci odvolací senát teda mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, vychádzať z dobrého mena staršej ochrannej známky vo Francúzsku, a teda z toho, že je v značnej miere známa súvislosť medzi touto ochrannou známkou a bankovými kartami označenými skratkou CB Groupement des cartes bancaires, keď z toho správne vyvodil, že príslušná skupina verejnosti v tomto členskom štáte bude staršiu ochrannú známku vnímať ako slovný prvok zložený zo skratky CB (bod 30 napadnutého rozhodnutia).

55      V každom prípade je preto irelevantné, že v predchádzajúcom rozhodnutí (rozhodnutie z 15. novembra 2004 vo veci R 149/2004‑1) prvý odvolací senát, keď vychádzal z príslušného územia, ktoré nezahŕňalo Francúzsko, a nezohľadnil dobré meno staršej ochrannej známky, ktorá bola predmetom prihlášky v dotknutej veci, konštatoval, že príslušná skupina verejnosti nebude túto ochrannú známku vnímať ako označenie zobrazujúce veľké písmena „C“ a „B“.

56      Navyše treba uviesť, že odvolací senát, keď vyvodil z dobrého mena staršej ochrannej známky vo Francúzsku, že príslušná skupina verejnosti v tomto členskom štáte ju bude vnímať ako skratku „CB“, prijal toto konštatovanie pre úplnosť, ako to zdôrazňuje použitie príslovkového spojenia „okrem iného“ po tom, čo vysvetlil, ako úprava písma tejto ochrannej známky môže byť vnímaná tak, že vytvára formu slovného spojenia „cb“ (bod 30 napadnutého rozhodnutia).

57      S výnimkou tvrdenia založeného na rozhodnutí uvedenom v bode 55 vyššie a zamietnutom v tomto bode, žalobkyňa pritom neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by svojou povahou spochybnilo túto poslednú analýzu.

58      Z toho vyplýva, že odvolací senát správne z právneho hľadiska porovnal kolidujúce označenia, pričom vychádzal najmä zo slovného prvku „cb“ staršej ochrannej známky.

59      Odvolací senát tiež správne a bez toho, aby vychádzal z judikatúry, podľa ktorej slovný prvok ochrannej známky má v zásade vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť než obrazový prvok, ak je ochranná známka zložená so slovných a obrazových prvkov, ktorú žalobkyňa spochybnila, konštatoval, že pri prihlasovanej ochrannej známke je rozlišovacím a dominantným prvkom, ktorý sa má predovšetkým porovnať so staršou ochrannou známkou, slovný prvok „ccb“.

60      Na rozdiel od toho, čo v zásade tvrdí žalobkyňa, obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky nie je totiž ani dominantným prvkom, ani rozlišovacím prvkom tejto ochrannej známky. Na jednej strane nedominuje prihlasovanej ochrannej známke ani svojou veľkosťou, ktorá je rovnaká ako veľkosť slovného prvku, ani svojím umiestnením v rámci ochrannej známky. Naopak, ako správne uviedol odvolací senát v bode 31 napadnutého rozhodnutia, z dôvodu svojho umiestnenia nad druhým veľkým písmenom „C“ slovného prvku zdôrazňuje toto písmeno a o to viac môže byť vnímaný ako štylizované písmeno „c“. Na druhej strane vzhľadom na príslušnú skupinu verejnosti v prejednávanej veci, a ako to uviedol EUIPO, obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky nebude možné chápať ako označenie čínskeho výrazu, ktorý údajne symbolizuje. Vzhľadom na jednoduché geometrické tvary, z ktorých je zložený, a to štvorec vo vnútri kruhu, bude skôr vnímaný ako ornament slovného prvku „CCB“, pri ktorom možno vidieť, že je vytvorený z iniciálok názvu žalobkyne a že preukazuje takto pôvod dotknutých služieb daného podniku, ktorý je charakteristický pre pojem rozlišovacia spôsobilosť.

61      Z toho vyplýva, že odvolací senát z vizuálneho hľadiska správne právne dospel k záveru o určitej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami. Vzhľadom na rozlišovacie prvky označení, ako sú vymedzené v bodoch 54 a 60 vyššie, je nutné konštatovať, že podobné prvky súvisiace so spoločným spojením veľkých písmen „C“ nie sú vyvážané rozdielmi vyplývajúcimi z doplnenia veľkého písmena „C“ v prihlasovanej ochrannej známke a obrazových prvkov odlišujúcich obe označenia.

62      Takisto odvolací senát z fonetického hľadiska správne právne dospel k záveru o zvýšenej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami. Vzhľadom tiež na rozlišujúce prvky označení a ich výslovnosť podľa jednotlivých písmen, čo žalobkyňa pripustila, treba totiž konštatovať, že obe označenia sa vyslovujú veľmi podobne, pričom iba písmeno „c“ sa opakuje pri vyslovení slovného prvku prihlasovanej ochrannej známky. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, takéto opakovanie bráni porovnať prejednávanú vec s vecou, kde sa doplnené tretie písmeno odlišuje od dvoch spoločných písmen kolidujúcich označení. Navyše treba tiež na rozdiel od tvrdení žalobkyne spresniť, že odvolací senát sa na účely konštatovania, že opakovanie písmena „c“ v prihlasovanej ochrannej známke by mohlo byť vnímané ako chyba vo vyslovení, vôbec neopieral o dobré meno staršej ochrannej známky (pozri bod 34 napadnutého rozhodnutia).

63      Z toho s prihliadnutím na skutočnosť, že nie je navyše možné vykonať porovnanie z koncepčného hľadiska, ktoré žalobkyňa nespochybnila, vyplýva, že odvolací senát správne dospel k záveru o podobnosti kolidujúcich označení.

64      Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, bolo by to tak aj v prípade, ak by bol vizuálnemu porovnaniu priznaný rozhodujúci význam, keďže z bodu 61 vyššie vyplýva, že odvolací senát z právneho hľadiska správne dospel k záveru o určitej vizuálnej podobnosti kolidujúcich označení.

 O celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny

65      Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny v prejednávanej veci vzhľadom na pochybenia v posúdení rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky a pri porovnaní dotknutých označení. Dodáva, že odvolací senát jednak nesprávne vykonal celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, keď pripustil existenciu takejto zámeny, a jednak nesprávne zohľadnil konštatovanie o neexistencii pravidelného využívania služieb patriacich do triedy 36.

66      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadnenými okolnosťami a najmä podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označovaných výrobkov alebo služieb. Tak je možné vyvážiť nižší stupeň podobnosti medzi označenými výrobkami a službami vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne (rozsudky z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 17, a zo 14. decembra 2006, VENADO s rámcom a i., T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, EU:T:2006:397, bod 74).

67      V prejednávanej veci odvolací senát vzhľadom na predchádzajúce úvahy (pozri najmä body 48 a 63 vyššie) správne vyvodil zo zhodnosti dotknutých služieb, proti čomu žalobkyňa nenamieta, z dobrého mena staršej ochrannej známky vo Francúzsku a podobnosti kolidujúcich označení existenciu pravdepodobnosti zámeny (body 39 a 40 napadnutého rozhodnutia).

68      Je nutné dodať, že tento záver nemožno spochybniť kritikou namierenou proti konštatovaniu odvolacieho senátu v súvislosti s neexistenciou pravidelného využívania služieb patriacich do triedy 36. Aj za predpokladu, že by odvolací senát, ako tvrdí žalobkyňa, nesprávne konštatoval, že služby nie sú pravidelne využívané, a nesprávne zohľadnil túto neexistenciu pravidelného využívania, treba pripomenúť, že toto konštatovanie totiž len pre úplnosť potvrdzuje všeobecnú úvahu, podľa ktorej si príslušná skupina verejnosti uchová v pamäti nedokonalý obraz ochranných známok (pozri bod 28 vyššie), čo žalobkyňa navyše nespochybňuje.

69      Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát nedospel k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny na základe predpokladu, že používanie prihlasovanej ochrannej známky by takmer nevyhnutne viedlo k pravdepodobnosti zámeny, ktorú by len dôraznejšie rozdiely medzi označeniami a službami alebo menšia rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky umožnili vylúčiť. Toto tvrdenie totiž spočíva na nesprávnom výklade bodu 39 napadnutého rozhodnutia. Odvolací senát, keď v uvedenom bode uviedol, že rozdiely medzi označeniami a úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti neumožňujú vylúčiť pravdepodobnosť zámeny vyplývajúcej zo zhodnosti služieb, dobrého mena staršej ochrannej známky a podobnosti označení, nevychádzal z takéhoto predpokladu, ale len z celkového hľadiska posúdil pravdepodobnosť zámeny, ktorá predpokladá, že aspekty vysokej podobnosti sú vyvážené alebo nie sú vyvážené aspektmi menšej podobnosti alebo odlišnými aspektmi (pozri bod 66 vyššie).

70      Žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 treba preto zamietnuť a v dôsledku toho zamietnuť žalobu v celom jej rozsahu.

 O trovách

71      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO a vedľajšieho účastníka konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      China Construction Bank Corp. je povinná nahradiť trovy konania.

Gervasoni

Madise

da Silva Passos

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. decembra 2018.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.