Žaloba podaná 23. februára 2006 - Sachsa Verpackung/Komisia
(Vec T-79/06)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Sachsa Verpackung GmbH (Wieda, Nemecko) (v zastúpení: F. Puel a L. François-Martin, advokáti)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
zrušiť články 1 písm. k), 2 písm. i) a 4 ods. 21 rozhodnutia,
subsidiárne zmeniť článok 2 ods. i) rozhodnutia a znížiť pokutu,
zaviazať Európsku komisiu na náhradu všetkých trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Touto žalobou sa žalobca domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2005)4634, konečné znenie, z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania podľa článku 81 ES (Prípad COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia), v ktorom Komisia rozhodla, že podniky, ktorým bolo rozhodnutie adresované a medzi ktoré patrí i žalobca, porušili článok 81 ES tým, že sa zúčastnili na dohodách a zosúladených postupoch v odvetví priemyselných vriec v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Luxembursku, Holandsku a Španielsku. V časti rozhodnutia, ktorá sa týkala žalobcu, Komisia rozhodla, že sa zúčastnil na jednotlivom a sústavnom porušení a nariadila mu zaplatiť pokutu.
Na podporu svojho prvého žalobného návrhu, ktorý predkladá ako svoj hlavný návrh, sa žalobca odvoláva na tri žalobné dôvody.
Po prvé vytýka Komisii, že sa dopustila zjavného omylu v posúdení, pokiaľ ide o stupeň účasti žalobcu v karteli, a to tým, že dospela k názoru, že sa aktívne zúčastnil na stanovení všeobecných kvót, rozdelení odberateľov a určovaní cien.
Druhý žalobný dôvod vyplýva z nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom Komisia dostatočne právne neodôvodnila účasť žalobcu v nemeckej podskupine kartelu.
V treťom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 23 ods. 2 nariadenia ES č. 1/2003
1 a článok 15 nariadenia č. 17/62
2 v rozsahu, v akom podľa žalobcu Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že žalobca nebol nezávislým podnikom a rozhodla, opäť nesprávne, že Groupe Gascogne, jeho materská spoločnosť, má byť spoločne a nerozdielne zaviazaná na zaplatenie pokuty. Žalobca ďalej uvádza, že Komisia sa dopustila chyby pri určení časti pokuty, ktorá prináleží žalobcovi za obdobie jeho účasti na porušení a ktorá následne prekročila maximálnu hranicu 10 % jeho obratu.
Na podporu svojho subsidiárneho návrhu žalobca tvrdí, že Komisia neposúdila správne sumu pokuty a že porušila zásadu proporcionality tým, že nesprávne zhodnotila závažnosť a trvanie porušenia a nevzala do úvahy poľahčujúce okolnosti a spoluprácu žalobcu v zmysle oznámenia o zhovievavosti.
3