Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Bucureşti (Rumunsko) 3. januára 2019 – SC Mitliv Exim SRL/Agenţia Naţională de Administrare Fiscală, Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili

(vec C-9/19)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Bucureşti

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SC Mitliv Exim SRL

Žalovaní: Agenţia Naţională de Administrare Fiscală, Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili

Prejudiciálne otázky

1.    Bránia ustanovenia článkov 2 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty1 , článku 50 Charty základných práv Európskej únie a článku 325 ZFEÚ vo vzťahu k okolnostiam, aké nastali vo veci samej, vnútroštátnej právnej úprave, akú predstavujú právne predpisy, ktoré sú predmetom veci samej, na základe ktorej môžu súčasne nastať tieto situácie:

– zaplatenie sumy zodpovedajúcej náhrade škody spôsobenej trestnou činnosťou, ktorá sa stanovila v priebehu predbežného vyšetrovania na základe iného titulu ako rozhodnutie o daňovom dlhu,

– vykonanie ďalšej daňovej kontroly, a to súbežne s trestným konaním, v ktorom bol platiteľ dane obžalovaný vo veci spáchania trestného činu skrátenia dane, na základe ktorej sa mu uložili dodatočné daňové povinnosti, jednak pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie, za ktoré už zaplatil, jednak vo vzťahu k príslušnej sume, ktorú odviedol v prospech štátnych orgánov v priebehu predbežného vyšetrovania, a to v prípade, keď sa rozhodovanie správnych orgánov o odvolaní podanom proti aktom vydaným na základe uskutočnenej daňovej kontroly prerušilo až do skončenia trestného stíhania,

– vydanie prvostupňového odsudzujúceho rozsudku v trestnom konaní, ktorým sa obžalovaný odsúdil, okrem iného, na zaplatenie celej sumy, o ktorej sa v priebehu predbežného vyšetrovania rozhodlo, že ju dlhujú všetci obvinení, a to na základe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, napriek tomu, že dotknutému platiteľovi dane sa pripísala zodpovednosť iba za časť dlhovanej sumy, ktorú už aj zaplatil, a v akom rozsahu je kumulácia všetkých uvedených situácií vo vzťahu k dotknutému platiteľovi dane neprimeraná?

2.    Umožňujú zásady práva Únie vo všeobecnosti, konkrétne zásada ne bis in idem, za okolností, aké nastali vo veci samej a aj z hľadiska zabezpečenia riadneho výberu finančných záväzkov voči štátu a potláčania daňových podvodov, postup štátnych orgánov spočívajúci v tom, že z daňového hľadiska nezohľadnia platbu realizovanú pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutí o uložení správnych a trestných sankcií, pričom daná platba pokrýva časť daňového dlhu dotknutého platiteľa dane?

3.    Má sa právo Európskej únie, s ohľadom na odpovede na prejudiciálne otázky uvedené v bodoch 1 a 2 vyššie, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá nepovažuje za rovnocenný s výberom dane v rozpore s právom Únie… taký prípad, keď platiteľ dane nahradil škodu vyplývajúcu z trestnej činnosti v priebehu predbežného vyšetrovania, a to s cieľom dosiahnuť zníženie trestu až o polovicu, pričom na predmetnú úhradu neexistoval právny titul vyplývajúci zo zodpovedajúceho rozhodnutia príslušného daňového orgánu o daňovom dlhu alebo z právoplatného trestného rozsudku, zatiaľ čo však daňové orgány rozhodli na základe daňovej kontroly o uložení dodatočnej daňovej povinnosti dotknutému platiteľovi, a to jednak pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie, za ktoré už zaplatil, jednak vo vzťahu k príslušnej sume, ktorú odviedol v prospech štátnych orgánov, pričom túto daň prijal štát bezdôvodne, pokiaľ ide o obdobie od okamihu jej zaplatenia až po vyrubenie daňovej povinnosti na základe príslušného rozhodnutia o daňovom dlhu alebo právoplatného trestného rozsudku?

____________

1 Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1.