Language of document : ECLI:EU:F:2011:130

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

z 8. septembra 2011

Vec F‑51/11 R

Dimitrios Pachtitis

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE podľa jej článku 106a, ktorou D. Pachtitis navrhuje pozastavenie výkonu rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) zo 14. februára 2011, ktorým bol vyzvaný, aby sa znovu zúčastnil na vstupných testoch verejného výberového konania EPSO/AD/77/06 na vykonanie rozsudku Súdu pre verejnú službu z 15. júna 2010, Pachtitis/Komisia (F‑35/08, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑316/10 P)

Rozhodnutie:      Návrh na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Poradie a spôsob preskúmania – Voľná úvaha sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky prípustnosti – Prípustnosť žaloby vo veci samej prima facie

(Článok 278 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

3.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Prípravný akt

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba proti rozhodnutiu potvrdzujúcemu rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v lehotách – Neprípustnosť

1.      Podmienky týkajúce sa naliehavosti a podmienky, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú návrh (fumus boni iuris), sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak nie je jedna z týchto podmienok splnená. Súd rozhodujúci o predbežnom opatrení v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového skúmania súd rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci oprávnený voľne rozhodnúť o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy na posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.

(pozri body 15 a 16)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, bod 18

Súd pre verejnú službu: 3. júla 2008, Plasa/Komisia, F‑52/08 R, body 21 a 22 a tam citovaná judikatúra

2.      Otázka prípustnosti žaloby vo veci samej v zásade nesmie byť skúmaná v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia, ale je vyhradená analýze tejto žaloby, okrem prípadu, ak by sa na prvý pohľad javila ako zjavne neprípustná. Rozhodnutie o prípustnosti v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia, ak ju nemožno prima facie úplne vylúčiť, by sa totiž rovnalo prejudikovaniu rozhodnutia Súdu pre verejnú službu vo veci samej.

(pozri bod 17)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 4. februára 1999, Peña Abizanda a i./Komisia, T‑196/98 R, bod 10 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 14. decembra 2006, Dálnoky/Komisia, F‑120/06 R, bod 41

3.      Samotná výzva na vykonanie vstupných testov vo výberovom konaní nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu, pretože neovplyvňuje možnosť uchádzača úspešne zvládnuť dané testy a následne získať v skúškach výberového konania známky umožňujúce jeho zápis do rezervného zoznamu.

(pozri bod 21)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 22. júna 1990, Marcopoulos/Súdny dvor, T‑32/89 a T‑39/89, bod 22

Súd pre verejnú službu: 23. septembra 2009, Neophytou/Komisia, F‑22/05 RENV, bod 71

4.      Žaloba o neplatnosť podaná proti rozhodnutiu, ktorým sa iba potvrdzuje skoršie, v riadnej lehote nenapadnuté rozhodnutie, je neprípustná. Pokiaľ rozhodnutie neobsahuje oproti skoršiemu aktu žiadnu novú skutočnosť a jeho vydaniu nepredchádzalo preskúmanie postavenia adresáta tohto skoršieho aktu, ide o výlučne potvrdzujúce rozhodnutie skoršieho rozhodnutia.

(pozri bod 28)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. marca 1978, Herpels/Komisia, 54/77, body 11 až 14; 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, bod 18

Súd prvého stupňa: 26. októbra 2000, Ripa di Meana a i./Parlament, T‑83/99 až T‑85/99, body 33 a 34

Súd pre verejnú službu: 19. decembra 2006, Suhadolnik/Súdny dvor, F‑78/06, body 31 a 32; 15. júla 2008, Pouzol/Dvor audítorov, F‑28/08, bod 45