ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 23. apríla 2008
Vec F‑112/05
Neil Bain a i.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Opravné koeficienty – Prevod časti príjmov mimo krajinu zamestnania – Dôchodky – Rozsudok pre zmeškanie – Časová pôsobnosť Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa – Výplatné listiny – Námietka nezákonnosti“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou N. Bain a traja ďalší úradníci Komisie navrhujú zrušiť ich výplatné listiny za mesiace február, marec a apríl 2005, ako aj všetky nasledujúce výplatné listiny, v rozsahu, v akom sa zakladajú na údajnom nezákonnom ustanovení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130), nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 856/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa od 1. mája 2004 určujú koeficienty, ktoré sa použijú pre dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 161, s. 6; Mim. vyd. 01/005 s. 99), a nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 31/2005 z 20. decembra 2004, ktorým sa od 1. júla 2004 upravuje odmeňovanie a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na toto odmeňovanie a dôchodky (Ú. v. EÚ L 8, 2005, s. 1), tým, že tieto ustanovenia jednak znižujú tak časť príjmov prevoditeľných mimo krajinu zamestnania, ako aj opravné koeficienty uplatniteľné na prevod, a jednak znižujú opravné koeficienty uplatniteľné na práva na dôchodok nadobudnuté pred 1. májom 2004, ako aj zavádzajú novú podmienku bydliska pre uplatnenie týchto znížených opravných koeficientov a rušia opravné koeficienty uplatňované na práva na dôchodok nadobudnuté od 1. mája 2004; okrem toho žalobcovia žiadajú, ak to bude potrebné, zrušiť rozhodnutia menovacieho orgánu z 29. júla 2005 zamietajúce sťažnosti, ktoré podali proti ich výplatným listinám
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Konanie – Lehoty – Podanie vyjadrenia k žalobe po uplynutí lehoty – Námietka neprípustnosti podaná riadne a včas – Prípustnosť – Nemožnosť vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie – Pripomienky vo veci samej predložené v deň pojednávania – Neprípustnosť
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 48 ods. 2 a článok 122)
2. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Výplatná listina
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)
3. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Začiatok plynutia
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
4. Úradníci – Žaloba – Námietka nezákonnosti – Incidenčný charakter
(Článok 241 ES; nariadenia Rady č. 723/2004, č. 856/2004 a č. 31/2005)
5. Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní
1. Ak žalovaná podá riadne a včas námietku neprípustnosti, skutočnosť, že vyjadrenie k žalobe nebolo podané v lehote na to stanovenej, neumožňuje vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie podľa článku 122 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Z dôvodu predloženia námietky neprípustnosti sa totiž na žalovanú nemôže hľadieť tak, že na žalobu neodpovedala v stanovenej forme a lehote.
Vyjadrenie vo veci samej predložené žalovanou v deň pojednávania však nie je prípustné. Ak totiž nie je v stanovenej lehote predložené vyjadrenie k žalobe počas písomnej časti konania, prednes žalovanej týkajúci sa veci samej zodpovedá predloženiu nových dôvodov, ktoré je zakázané podľa článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa; akékoľvek pripustenie opačného výkladu by predstavovalo súhlas s tým, že žalovaná nie je po podaní samostatným podaním námietky neprípustnosti viazaná lehotou stanovenou Súdom prvého stupňa na predloženie vyjadrenia k žalobe.
Vedľajší účastník konania je naopak plne oprávnený predkladať tvrdenia týkajúce sa veci samej, a to tak v písomnej časti konania, ako aj na pojednávaní. Pokiaľ totiž ide konkrétne o žalobu vytýkajúcu sa protiprávnosti nariadení prijatých vedľajším účastníkom konania, bolo by to v rozpore so zásadami rešpektovania práva na obranu a riadneho výkonu spravodlivosti, ak by z dôvodov, ktoré od neho nezávisia, ale závisia od žalovanej, nemohol tento vedľajší účastník konania, ktorého návrhy smerujú presne k tomu istému výsledku ako návrhy žalovanej uvedené v jej námietke neprípustnosti, t. j. zamietnutiu žaloby, predložiť pripomienky týkajúce sa veci samej, najmä pripomienky ktorými sa snaží obhájiť zákonnosť napadnutých nariadení.
(pozri body 48 a 52 – 54)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. februára 2007, Komisia/Holandsko, C‑34/04, Zb. s. I‑1387, bod 49
Súd prvého stupňa: 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T‑459/93, Zb. s. II‑1675, bod 21; 1. decembra 1999, Boehringer/Rada a Komisia, T‑125/96 a T‑152/96, Zb. s. II‑3427, bod 183
2. Výplatná listina nemá v dôsledku svojej povahy a účelu vlastnosti aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 služobného poriadku, pretože je len peňažným vyjadrením dosahu skorších právnych rozhodnutí vzťahujúcich sa na situáciu úradníka. Hoci je pravda, že výplatné listiny sú bežne považované za akty spôsobujúce ujmu, pretože z nich zreteľne vyplýva, že došlo k negatívnemu zásahu do peňažných práv úradníka, akt spôsobujúci ujmu v skutočnosti predstavuje rozhodnutie prijaté menovacím orgánom, ktorým sa rozhodlo o znížení alebo zrušení platby dovtedy poskytovanej úradníkovi, ktorá bola uvedená na jeho výplatných listinách.
Nič to však nemení na skutočnosti, že výplatná listina si v plnej miere zachováva svoj význam pri určovaní procesných práv úradníka, ako stanovuje tieto práva služobný poriadok. Odovzdanie výplatnej listiny úradníkovi má totiž dvojakú úlohu; jednak ide o informačnú úlohu o prijatí rozhodnutia a jednak úlohu spojenú s plynutím lehôt v tom zmysle, že ak z výplatnej listiny jasne vyplýva existencia a dosah prijatého rozhodnutia, jej odovzdaním začína plynúť lehota na napadnutie daného rozhodnutia.
(pozri body 73 a 76)
Odkaz:
Súdny dvor: 19. januára 1984, Andersen a i./Parlament, 262/80, Zb. s. 195, bod 4
Súd prvého stupňa: 27. októbra 1994, Benzler/Komisia, T‑536/93, Zb. VS s. I‑A‑245, II‑777, bod 15
Súd pre verejnú službu: 28. júna 2006, Grünheid/Komisia, F‑101/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑55, II‑A‑1‑199, bod 33 a tam citovanú judikatúru, a bod 42; 24. mája 2007, Lofaro/Komisia, F‑27/06 a F‑75/06, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, ktoré sú predmetom odvolania prejednávanom pred Súdom prvého stupňa, T‑293/07 P
3. Keďže v prípadoch, v ktorých ujma na peňažných nárokoch, o ktoré ide v tejto veci, je vo forme zrušenia platby alebo zníženia jej výšky, pričom zrušenie alebo zníženie sa vykonáva mesačne a je zobrazené na všetkých výplatných listinách nasledujúcich po prvej výplatnej listine, v ktorej sa zobrazilo, tak len v momente doručenia úradníkovi prvej výplatnej listiny zobrazujúcej dané zrušenie alebo zníženie začína plynúť lehota na podanie sťažnosti.
Ak sa v niekoľkých dôchodkových alebo výplatných listinách za po sebe nasledujúce obdobia vyskytuje rovnaká protiprávnosť, pôvodná sťažnosť podaná len proti prvej takejto dôchodkovej alebo výplatnej listine, obsahujúca predmetnú námietku nezákonnosti, musí za normálnych okolností stačiť na zabezpečenie žalobcovi, že ak bude úspešný v konaní o žalobe podanej po zamietnutí danej sťažnosti, bude mu poskytnuté peňažné odškodnenie aj za obdobia nasledujúce po uvedenej napadnutej dôchodkovej alebo výplatnej listine. Musí to platiť tým skôr, ak žalobca spresní, že nenapadá len dôchodkovú alebo výplatnú listinu ako takú, ale rozhodnutie týkajúce sa jeho práv, ktoré sa zobrazujú v spornej dôchodkovej alebo výplatnej listine zrušením platby alebo jej znížením.
(pozri body 77 a 92)
Odkaz:
Súdny dvor: 25. mája 2000, Kögler/Súdny dvor, C‑82/98 P, Zb. s. I‑3855, bod 49
Súd prvého stupňa: 20. januára 1998, Kögler/Súdny dvor, T‑160/96, Zb. VS s. I‑A‑15, II‑35, bod 39
4. Článok 241 ES je pre účastníka konania nedisponujúceho právom podať podľa článku 230 ES priamu žalobu proti všeobecne platnému aktu vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá zabezpečuje tomuto účastníkovi právo napadnúť, s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne dotýka, platnosť všeobecne platných aktov, ktorých následky musí znášať bez toho, aby mohol žiadať o zrušenie uvedených aktov. Článok 241 ES však nezakladá právo podať samostatnú žalobu a možno sa naň odvolávať len incidenčne v rámci konania o prípustnej žalobe, pričom nemôže predstavovať predmet tejto žaloby.
Námietka nezákonnosti vznesená v rámci konania o neprípustnej žalobe je teda tiež neprípustná.
(pozri body 96 a 99)
Odkaz:
Súdny dvor: 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, bod 39
Súd prvého stupňa: 29. novembra 2006, Agne‑Dapper a i./Komisia a i., T‑35/05, T‑61/05, T‑107/05, T‑108/05 a T‑139/05, Zb. VS s. II‑A‑2‑1497, bod 42 a tam citovaná judikatúra
5. Úradník v aktívnom pracovnom pomere nemôže preukázať svoj existujúci a skutočný záujem na rozhodnutí o opravnom koeficiente, ktorý sa bude uplatňovať na jeho budúci starobný dôchodok, pretože najmä z dôvodu podmienky spojenej s výberom krajiny bydliska, čo je podmienka, ktorú možno overiť až po skončení jeho aktívnej služby, pričom stanovenie opravného koeficientu nemôže byť predmetom predpokladaného rozhodnutia bezprostredne a priamo ovplyvňujúceho právne postavenie dotknutej osoby. Také riešenie sa uplatní aj v prípade, že výhrady nesmerujú proti stanoveniu opravných koeficientov, ale proti samotnému systému týchto koeficientov.
(pozri bod 102)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. februára 1992, Pfloeschner/Komisia, T‑6/91, Zb. s. II‑141, bod 27