UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)

z 18. decembra 2015

Vec F‑128/11

Carlo De Nicola

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Verejná služba – Zamestnanci EIB – Hodnotenie – Hodnotiaca správa za rok 2010 – Namietanie – Interné konania – Podmienky – Späťvzatie – Právny prostriedok – Záujem na konaní – Neexistencia – Primeraná lehota – Nedodržanie – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou pán Carlo De Nicola navrhuje, po prvé zrušiť e‑mail zo 4. júla 2011 sekretariátu odvolacieho výboru Európskej investičnej banky (EIB alebo ďalej len „Banka“), ktorým bol žalobca vyzvaný na opravu interného odvolania, ktoré podal 26. marca 2011 proti hodnotiacej správe za rok 2010, ako aj zrušiť a e‑mail z 12. augusta 2011, ktorým ho ten istý sekretariát informoval, že odvolací výbor vzal na vedomie akt späťvzatia odvolania v konaní pred odvolacím výborom; po druhé zrušiť rozhodnutie predsedu EIB zo 6. septembra 2011 o zamietnutí jeho žiadosti o začatie zmierovacieho konania týkajúceho sa jeho hodnotiacej správy za rok 2010; po tretie zrušiť hlavné zásady pre hodnotenie zamestnancov EIB v roku 2010; po štvrté zrušiť hodnotiacu správu za rok 2010; po piate zrušiť všetky nasledujúce a predchádzajúce súvisiace akty vrátane rozhodnutí o povýšení v roku 2010, a napokon po šieste zaviazať Banku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku hodnotiacej správy za rok 2010, ako aj náhradu trov konania, úrokov z omeškania a zohľadnenie znehodnotenia meny na priznané sumy.

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. C. De Nicola znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska investičná banka.

Abstrakt

1.      Žaloba úradníkov – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie – Namietanie – Odvolací výbor a zmierovacie konanie – Fakultatívny charakter – Možnosť použiť obe konania proti tej istej hodnotiacej správe – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, články 22 a 41)

2.      Žaloba úradníkov – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Lehoty – Požiadavka primeranej lehoty – Spory týkajúce sa hodnotenia zamestnancov – Začiatok plynutia lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, články 22 a 41)

1.      Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky umožňuje zamestnancom Banky požiadať – pred obrátením sa na súd a ak si to želajú – o začatie konania ad hoc, ktorým je konanie pred odvolacím výborom a ktoré má za cieľom vopred overiť prostredníctvom nezávislého orgánu nespadajúceho pod rovnakú služby ako dotknutý zamestnanec zákonnosť hodnotiacej správy a prípadne dosiahnuť jej úplnú zmenu, pretože odvolací výbor môže svojím posúdením nahradiť v celom rozsahu posúdenie, ktoré vykonal hodnotiteľ.

Ďalšia možnosť, ktorú majú zamestnanci Banky k dispozícii s cieľom spochybniť akt, ktorý im spôsobuje ujmu, je začať zmierovacie konanie stanovené a upravené v článku 41 poriadku zamestnancov.

Navyše tieto dve dobrovoľné konania nie sú alternatívne, takže jedno nevylučuje druhé a dotknutý zamestnanec ich môže viesť súčasne alebo aj navzájom od seba nezávisle.

Tieto dobrovoľné interné konania Banky sa však nesmú využívať zneužívajúcim spôsobom ani na úkor dodržiavania zásady právnej istoty predstavujúcej základnú záruku každého administratívneho aktu, ktorý môže mať právne účinky vo vzťahu k osobám, ktorým je určený.

(pozri body 85 – 88)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, EU:T:2001:69, bod 96

2.      Tak ako ostatní zamestnanci a úradníci v službách Únie môžu zamestnanci Európskej investičnej banky využiť v sporoch medzi nimi a administratívou dvojstupňové súdne konanie, ktorým sa preskúmava zákonnosť administratívnych aktov, ktoré im spôsobujú ujmu. Prvý stupeň je pre nich prístupný priamo obrátením sa na Súd pre verejnú službu a druhý stupeň je im prístupný vo forme odvolania sa na Všeobecný súd Európskej únie, pričom sa toto odvolanie musí obmedzovať len na právne otázky. Napokon môžu využiť konanie o preskúmaní rozsudku o odvolaní, no začatie tohto konania patrí do výlučnej právomoci Súdneho dvora Európskej únie, takže účastníci konania v ňom nemajú dispozičnú právomoc. Prípadný rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol preskúmaný odvolací rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie, predstavuje však ďalšiu záruku preskúmania zákonnosti sporného administratívneho aktu, ktorá je v konečnom dôsledku v prospech účastníkov konania.

Naopak, čo sa týka dodržiavania zásady právnej istoty, primárne právo Únie upravujúce fungovanie Banky, ani poriadok zamestnancov tejto inštitúcie nestanovujú ustanovenia, akými sú tie, uvedené v článkoch 90 a 91 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, ktoré by obsahovali prekluzívne lehoty na napadnutie pred súdom Únie aktov spôsobujúcich ujmu, ktoré prijala Banka, v tom zmysle, že po uplynutí takých lehôt by sa mal predmetný akt spôsobujúci ujmu v zásade považovať za konečný.

V tejto súvislosti v spore týkajúcom sa hodnotenia zamestnancov prebiehajúcom medzi Bankou a jej zamestnancom možno lehotu prekračujúcu osem mesiacov pred podaním návrhu na Súd pre verejnú službu, ktorá plynula od momentu oznámenia aktu spôsobujúceho ujmu dotknutému zamestnancovi, považovať za primeranú, no je to podmienené tým, že prípadné konanie pred odvolacím výborom proti uvedenému aktu začal dotknutý zamestnanec v primeranej lehote a/alebo tým, že dotknutý zamestnanec podal prípadný návrh na začatie zmierovacieho konania tiež v primeranej lehote, pričom treba v každom prípade zohľadniť všetky okolnosti danej veci.

(pozri body 89 – 91)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok zo 16. septembra 2013, De Nicola/EIB, T‑264/11 P, EU:T:2013:461, bod 52