Language of document : ECLI:EU:F:2007:122

ROZSUDOK PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 5. júla 2007

Vec F‑25/06

Béatrice Ider a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Zaradenie a odmeny – Úrad pre infraštruktúru a logistiku v Bruseli (OIB) – Zamestnanci poverení výkonnými úlohami – Bývalí zamestnanci podľa belgického práva – Zmena podmienok zamestnávania – Rovnosť zaobchádzania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou pani Ider a pani Desorbay, ako aj pán Noschese, zmluvní zamestnanci Komisie, navrhujú zrušenie rozhodnutí orgánu oprávneného uzatvárať zmluvy stanovujúce ich zaradenie a ich odmeny na základe zmlúv zmluvných zamestnancov podpísaných v apríli 2005 a ktoré nadobudli platnosť nasledujúceho 1. mája, ako aj zrušenie rozhodnutí tohto orgánu z 21. novembra 2005, ktorými sa zamietajú sťažnosti podané proti prvým rozhodnutiam

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie stanovuje odmeny pani Ider na základe zmluvy zmluvného zamestnanca podpísanej v apríli 2005, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania pani Ider. Pani Ider znáša polovicu svojich vlastných trov konania. Pani Desorbay a pán Noschese znášajú svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Odmena

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, príloha, článok 2 ods. 2)

2.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Odmena

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, príloha, článok 2 ods. 2)

1.      Zo znenia článku 2 ods. 2 prílohy k podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov jednoznačne vyplýva, že vyplatenie doplatkov k odmene v prípade, že po prijatí pracovníka ako zmluvného zamestnanca, ktorý mal predtým s inštitúciou uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa vnútroštátneho práva, dôjde k jej zníženiu v porovnaní s odmenou, ktorú dostával na predchádzajúcom pracovnom mieste, predstavuje pre inštitúciu iba možnosť. Navyše uvedený článok 2 ods. 2 ponecháva inštitúcii veľkú mieru voľnej úvahy na stanovenie výšky doplatku, keďže jej prináleží zohľadniť rozdiely medzi vnútroštátnou právnou úpravou uplatňovanou v oblasti daní, sociálneho zabezpečenia a dôchodkov a pravidlami uplatniteľnými na zmluvných zamestnancov.

Komisia vykonala článok 2 ods. 2 prílohy k podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov tým, že prijala články 7 a 8 Všeobecných vykonávacích ustanovení týkajúcich sa prechodných opatrení uplatniteľných na zamestnancov zamestnaných Úradom pre infraštruktúru v Bruseli v jasliach a materských školách v Bruseli, ako aj prílohu I až III uvedených všeobecných vykonávacích ustanovení. Podľa posledných uvedených ustanovení sa skutočne zaviazala na vyplatenie doplatku určitým kategóriám zmluvných zamestnancov podľa pravidiel, ktoré stanovujú tieto ustanovenia. Tieto posledné uvedené pravidlá na uplatnenie článku 2 ods. 2 prílohy k podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov nemôžu odporovať právnym normám vyššej právnej sily v oblasti práva verejnej služby.

(pozri body 92, 93 a 95)

2.      Pre odpoveď na otázku, či zahrnutie rodinných prídavkov do definície čistej mzdy zmluvného zamestnanca na jednej strane a zamestnanca podľa vnútroštátneho práva na strane druhej je spôsobilé poškodiť zmluvných zamestnancov, ktorí mali k dátumom uvedeným v článkoch 7 a 8 Všeobecných vykonávacích ustanovení týkajúcich sa prechodných opatrení uplatniteľných na zamestnancov zamestnaných Úradom pre infraštruktúru v Bruseli v jasliach a materských školách v Bruseli nezaopatrené deti v porovnaní s tými, ktorí ich k tým istým dátumom nemali, je po prvé potrebné konštatovať, že tieto dve kategórie zmluvných zamestnancov sú v porovnateľnej situácii vzhľadom na účel článku 2 ods. 2 prílohy k podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým je vyrovnanie prípadného zníženia odmeny, ktoré so sebou prináša prechod dotknutých osôb do postavenia zmluvného zamestnanca.

Po druhé zahrnutie rodinných prídavkov do definície čistej mzdy zmluvného zamestnanca na jednej strane a zamestnanca podľa vnútroštátneho práva na strane druhej má priamy dosah na určenie dodatočnej sumy, ktorá vyplýva z porovnania týchto čistých miezd vykonaného podľa pravidiel v prílohe I uvedených všeobecných vykonávacích ustanovení. Za predpokladu, že suma rodinných prídavkov vyplatených Spoločenstvom zahrnutá podľa prvého parametra porovnávania je vyššia ako suma prídavkov vyplatených na základe legislatívy členského štátu pridelenia zahrnutá podľa druhého parametra porovnávania, sa doplatok ku mzde vyplatí osobám, ktoré už majú jedno alebo viac nezaopatrených detí ku dňu prechodu do postavenia zmluvného zamestnanca zodpovedajúco zníži.

Z uvedeného vyplýva, že zahrnutie rodinných prídavkov do definície odmien môže viesť k vzniku rozdielov v zaobchádzaní, pokiaľ ide o mzdy, podľa toho, či k dátumom stanoveným v článkoch 7 a 8 všeobecných vykonávacích ustanovení dotknutý zmluvný zamestnanec mal alebo nemal nezaopatrené deti, a to na úkor zamestnanca, ktorý mal k uvedeným dátumom jedno alebo viac nezaopatrených detí. Vzhľadom na to skutočnosť, že rodinné prídavky predstavujú súčasť odmeny, ktorú majú Spoločenstvá povinnosť vyplácať svojim úradníkom alebo zamestnancom, však nemôže odôvodniť rozdiely v zaobchádzaní medzi zmluvnými zamestnancami, pokiaľ ide výlučne o vyplatenie doplatku k odmene určeného na kompenzáciu zníženia odmeny, ktorá vyplýva z prechodu z režimu vnútroštátneho práva do práva Spoločenstva.

V dôsledku toho vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia je príloha I vo svojich bodoch A a B Všeobecných vykonávacích ustanovení týkajúcich sa prechodných opatrení uplatniteľných na zamestnancov zamestnaných Úradom pre infraštruktúru v Bruseli v jasliach a materských školách v Bruseli, na ktorú odkazuje článok 7 týchto všeobecných vykonávacích ustanovení, v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania.

(pozri body 96 – 101)