ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 2. júla 2009
Vec F‑49/08
Massimo Giannini
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Prepustenie na konci skúšobnej doby – Skúšobná doba vykonaná za neregulérnych podmienok – Nezrovnalosti v postupe hodnotenia – Cestovné výdavky – Delegácia v tretej krajine“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Giannini navrhuje: zrušenie rozhodnutia Komisie o jeho prepustení oznámené 10. júla 2007, a ak je to potrebné, zrušenie aj zamietnutia jeho sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu; v dôsledku toho zaviazanie Komisie na zaplatenie všetkých finančných nárokov spojených s pokračovaním v plnení jeho zmluvy; v každom prípade zrušiť rozhodnutia z 27. júla 2007 a z 20. septembra 2007 o zrážke 5 218,22 eura zo žalobcovej odmeny za august 2007, a vrátiť mu túto sumu zvýšenú o úroky z omeškania; v každom prípade zrušenie rozhodnutia z 28. augusta 2007 o znížení príspevku na usídlenie na jednu tretinu sumy vyplatenej v novembri 2006 a vrátiť mu dve zvyšné tretiny, čiže 4 278,50 eura z odmeny za február 2008, a tým nariadiť vrátenie tejto sumy zvýšenej o úroky z omeškania, a poskytnutie náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy ohodnotenej predbežne na 200 000 eur
Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 27. júla 2007, ktorým sa nariaďuje vymáhanie jednej tretiny cestovných výdavkov priznaných žalobcovi na rok 2007 sa zrušuje. Komisia zaplatí žalobcovi sumu neoprávnene zrazenú na základe rozhodnutia z 27. júla 2007, okrem sumy, ktorá pripadá na cestovné výdavky rodiny žalobcu; žalobcovi vrátená suma bude zvýšená o úroky z omeškania od momentu jej zrazenia až do jej úplného zaplatenia, vypočítané na základe úrokovej miery stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie uplatniteľnej počas predmetného obdobia, zvýšenej o dva body. Konanie o zrušení rozhodnutia z 28. augusta 2007, ktorým Komisia znížila žalobcov príspevok na usídlenie na jednu tretinu sumy vyplatenej v novembri 2006, sa zastavuje. Žaloba sa v zostávajúcej časti zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania, a je povinný nahradiť tri štvrtiny trov konania Komisie. Komisia znáša štvrtinu svojich trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Spory finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku – Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)
2. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Predmet – Podmienky priebehu
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 84)
3. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Zaradenie – Dozor nad zmluvným zamestnancom funkčnej skupiny IV úradníkom vo funkčnej skupine AST
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 80 ods. 2)
4. Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Podmienky priebehu – Napomenutie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
5. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a príloha I článok 7 ods. 3; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c); Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1]
6. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Posúdenie výsledkov
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 84 ods. 3)
7. Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Úradníci prijatí do trvalého služobného pomeru a zamestnanci v skúšobnej dobe
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 84)
8. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Správa o skúšobnej dobe – Rozsah a obsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 11 prvý odsek a článok 81)
9. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Správa o skúšobnej dobe
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 11 prvý odsek, článok 81 a článok 84 ods. 3)
10. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Rozhodnutie o prepustení
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 11 prvý odsek a článok 81)
11. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Negatívne hodnotenie spôsobilosti dotknutej osoby – Predĺženie skúšobnej doby
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 84 ods. 3)
12. Úradníci – Náhrada výdavkov – Cestovné výdavky za rok
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 8)
13. Úradníci – Náhrada výdavkov – Cestovné výdavky za rok
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 8 ods. 4)
1. „Spory finančného charakteru“ v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku predstavujú nielen žaloby o určenie zodpovednosti podané zamestnancami proti inštitúciám, ale tiež všetky žaloby, na základe ktorých má inštitúcia vyplatiť zamestnancovi určitú sumu, na ktorú má podľa jeho názoru nárok podľa služobného poriadku alebo iného aktu, ktorý upravuje ich pracovnoprávny vzťah. Podľa článku 91 ods. 1 služobného poriadku má súd Spoločenstva v takýchto sporoch neobmedzenú právomoc, z ktorej mu vyplýva povinnosť rozhodnúť spor, ktorý mu bol predložený, v celom rozsahu, to znamená rozhodnúť o všetkých právach a povinnostiach zamestnancov, ak nerozhodne, že uvedenú časť rozsudku vykoná pod jeho dohľadom príslušná inštitúcia za presných podmienok, ktoré určí. Súdu Spoločenstva teda prislúcha prípadne zaviazať určitú inštitúciu na zaplatenie určitej sumy, na ktorú má žalobca nárok podľa služobného poriadku alebo iného právneho aktu.
(pozri body 39 – 42)
Odkaz:
Súdny dvor: 18. decembra 2007, Weißenfels/Parlament, C‑135/06 P, Zb. s. I‑12041, body 65, 67 a 68
2. Rozhodnutie o prepustení po skončení skúšobnej doby treba zrušiť, ak žalobca nemal možnosť pracovať v priebehu skúšobnej doby za riadnych podmienok.
Skúšobná doba, ktorá slúži na posúdenie schopností a chovania zamestnanca v skúšobnej dobe, sa síce nemôže považovať za rovnocennú s dobou vzdelávania, predsa dotknutý zamestnanec musí byť spôsobilý počas tohto obdobia preukázať svoje schopnosti. V praxi to znamená, že zamestnanec v skúšobnej dobe má nárok na vhodné pokyny a rady, aby sa mohol prispôsobiť špecifickým požiadavkám pracovného miesta, ktoré zastáva.
Nutná miera uvedených pokynov a rád sa nemá posudzovať abstraktne, ale konkrétne na základe povahy vykonávaných činností. V tejto súvislosti nemožno nezohľadniť predchádzajúce skúsenosti zamestnanca v skúšobnej dobe. Tieto skúsenosti ako také síce nemôžu spochybniť užitočnosť skúšobnej doby, môžu ale byť rozhodujúce pokiaľ ide o rozsah, v akom ho treba riadiť, aby skúšobná doba splnila svoj účel.
(pozri bod 65)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. mája 1985, Patrinos/CES, 3/84, Zb. s. 1421, body 20 až 24
Súd prvého stupňa: 1. apríla 1992, Kupka‑Floridi/CES, T‑26/91, Zb. s. II‑1615, bod 44; 30. novembra 1994, Correia/Komisia, T‑568/93, Zb. VS s. I‑A‑271, II‑857, bod 34; 5. marca 1997, Rozand‑Lambiotte/Komisia, T‑96/95, Zb. VS s. I‑A‑35, II‑97, bod 95
Súd pre verejnú službu: 18. októbra 2007, Krčová/Súdny dvor, F‑112/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 48, ktorý je predmetom prebiehajúceho odvolania pred Súdom prvého stupňa, vec T‑498/07 P; 16. apríla 2008, Doktor/Rada, F‑73/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 31 a 33 až 36, ktorý je predmetom prebiehajúceho odvolania pred Súdom prvého stupňa, vec T‑248/08 P
3. Z ustanovenia článku 80 ods. 2 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že zmluvní zamestnanci funkčnej skupiny IV môžu vykonávať svoje úlohy pod dozorom úradníkov bez rozlíšenia kategórie. Toto ustanovenie teda nezakazuje, aby úlohy zmluvného zamestnanca zaradeného do funkčnej skupiny IV boli prípadne vykonávané pod dozorom úradníka zaradeného do funkčnej skupiny AST.
(pozri bod 72)
4. Právo úradníka v skúšobnej dobe vykonávať svoju skúšobnú dobu za riadnych podmienok je dostatočne zaistené ústnym napomenutím, na základe ktorého môže prispôsobiť a zlepšiť svoje výkony podľa požiadaviek služby.
(pozri bod 84)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: Rozand‑Lambiotte/Komisia, už citovaný, bod 102
5. Hoci žaloba podaná na Súd prvého stupňa môže byť v konkrétnych bodoch podopretá a doplnená, pokiaľ ide o určité skutočnosti, odkazom na výňatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, prílohy majú výlučne dôkaznú a podpornú povahu a preto nemôžu slúžiť na rozvinutie dôvodu, ktorý je len stručne opísaný v žalobe, a uvádzať výhrady alebo tvrdenia v žalobe neuvedené. Žalobca musí uviesť v žalobe presné výhrady, ku ktorým sa má súd vysloviť, ako aj prinajmenšom stručné zhrnutie právnych a skutkových okolností, na ktorých sú tieto výhrady založené.
Tým viac nemôžu pred Súdom pre verejnú službu prílohy rozvíjať žalobný dôvod, ktorý je len stručne opísaný v žalobe, pripojením výhrad alebo tvrdení v nej neuvedených, lebo podľa článku 7 ods. 3 prílohy I Štatútu Súdneho dvora zahŕňa písomná časť konania pred Súdom pre verejnú službu v zásade len jednu výmenu vyjadrení účastníkov konania, pokiaľ Súd pre verejnú službu nerozhodne inak. Táto zvláštnosť konania pred Súdom pre verejnú službu sa vysvetľuje tým, že na rozdiel od toho, čo je stanovené pre konania pred Všeobecným súdom alebo Súdnym dvorom článkom 21 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, vysvetlenie dôvodov a tvrdení v žalobe nemôže byť stručné. Takáto pružnosť by v praxi mohla viesť k tomu, že osobitné a neskoršie pravidlo, ktoré je uvedené v prílohe I Štatútu Súdneho dvora, by do veľkej miery nebolo potrebné.
(pozri body 86 a 87)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T‑340/03, Zb. s. II‑107, bod 167
6. Článok 84 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov priznáva hodnotiteľovi a orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy o prijatí rozsiahlu právomoc, pokiaľ ide o posúdenie schopností a výkonov zamestnanca v skúšobnej dobe s ohľadom na záujem služby. Súdu Spoločenstva preto neprináleží, aby nahrádzal posúdenie inštitúcií vlastným posúdením, pokiaľ ide o relevantnosť faktorov posudzovaných počas skúšobnej doby, keďže sa jeho preskúmanie obmedzuje na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci.
(pozri bod 89)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: Rozand‑Lambiotte/Komisia, už citovaný, bod 112
Súd pre verejnú službu: Krčová/Súdny dvor, už citovaný, bod 62
7. Procesné záruky priznané úradníkom pri ich hodnotení nemožno rozšíriť na zamestnancov v skúšobnej dobe. Právna a skutková situácia úradníkov v trvalom služobnom pomere a zamestnancov v skúšobnej dobe sa značne odlišujú. Predovšetkým faktická situácia zamestnanca v skúšobnej dobe nie je porovnateľná so situáciou úradníka vykonávajúceho službu už niekoľko rokov. Navyše pravidlá týkajúce sa hodnotenia úradníkov nie sú použiteľné na posudzovanie zamestnancov v skúšobnej dobe. Hodnotiaca správa úradníka prijatého do trvalého služobného pomeru a správa o skúšobnej dobe majú rozdielne úlohy, pretože kým správa o skúšobnej dobe má predovšetkým hodnotiť spôsobilosť zamestnanca v skúšobnej dobe plniť povinnosti spojené s jeho pracovným miestom a byť vymenovaný, prvoradou úlohou hodnotiacej správy je zabezpečiť administratíve pravidelnú a čo najúplnejšiu informáciu o podmienkach vykonávania jej služby príslušným úradníkom.
(pozri body 92 a 95)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: Doktor/Rada, už citovaný, body 85 a 86
8. Správa o skúšobnej dobe zmluvného zamestnanca a následné stanoviská, ako stanovisko nadriadeného alebo stanovisko výboru pre správy, nie sú rozhodnutiami spôsobujúcimi ujmu v zmysle článku 25 služobného poriadku, na ktorý odkazuje článok 11 prvý odsek a článok 81 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Napriek tomu, že správa o skúšobnej dobe a následné stanoviská musia byť dostatočne odôvodnené, aby umožnili orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy odôvodniť a prijať svoje rozhodnutie, nemusia podrobne opisovať všetky skutočnosti, o ktoré sa opierajú. Hodnotiteľ najmä nie je povinný opísať všetky činnosti zamestnanca v skúšobnej dobe, ani vyčerpávajúcim a podrobným spôsobom uvádzať problémy, ku ktorým v skúšobnej dobe došlo. Od hodnotiteľa, zamestnancovho nadriadeného ani od výboru pre správy nemožno vyžadovať, aby sa zaoberali všetkými skutkovými či právnymi aspektmi, ktoré zamestnanec v skúšobnej dobe uviedol vo svojom samohodnotení či v doplňujúcich poznámkach.
(pozri bod 93)
Odkaz:
Súdny dvor: 25. marca 1982, Munk/Komisia, 98/81, Zb. s. 1155, bod 14
9. Hoci platí, že článok 84 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov má zmluvným zamestnancom zaručiť právo predložiť ich prípadné pripomienky orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy a zaručiť im, že tieto pripomienky budú zohľadnené, článok 11 prvý odsek týchto podmienok zamestnávania a článok 25 služobného poriadku, na ktoré pokiaľ ide o zmluvných zamestnancov odkazuje článok 81 uvedených podmienok zamestnávania, sa nevzťahujú na stanoviská predložené nadriadenými, na ktoré sa v rámci postupu hodnotenia prihliadlo. Týmto nadriadeným preto nemožno uložiť povinnosť, aby v rámci odôvodnenia výslovne zaujali stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré zamestnanec v skúšobnej dobe uviedol.
(pozri body 103 a 105)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 21. septembra 1999, Trigari‑Venturin/Prekladateľské stredisko, T‑98/98, Zb. VS s. I‑A‑159, II‑821, bod 57
10. Rozhodnutie o prepustení dočasného zamestnanca po skončení skúšobnej doby podlieha povinnosti uviesť odôvodnenie. Keďže článok 81 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov odkazuje, pokiaľ ide o zmluvných zamestnancov na článok 11 prvý odsek týchto podmienok zamestnávania, ktorý sa vzťahuje na dočasných zamestnancov, a že toto ustanovenie uvedené ako posledné rozširuje rozsah pôsobnosti článku 25 služobného poriadku, ktorý ukladá povinnosť odôvodniť každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu, na uvedených dočasných zamestnancov, musí byť rozhodnutie o tom, že zmluvný zamestnanec nebude po skončení skúšobnej doby vymenovaný do trvalého služobného pomeru, odôvodnené.
Rozhodnutie je dostatočne odôvodnené vtedy, ak je vydané v súvislostiach, ktoré sú dotknutému zamestnancovi známe a ktoré mu umožnia porozumieť dosahu opatrenia, ktoré sa voči nemu prijalo. O tento prípad ide vtedy, keď tomuto rozhodnutiu predchádzali rozhovory s nadriadeným o danej situácii. Okrem toho platí, že rozhodnutie, ktoré odkazuje na dokument, ktorý už má dotknutá osoba k dispozícii a ktorý obsahuje skutočnosti, o ktoré inštitúcia svoje rozhodnutie oprela, je dostatočne odôvodnené.
(pozri body 115 a 117)
Odkaz:
Súdny dvor: 7. marca 1990, Hecq/Komisia, C‑116/88 a C‑149/88, Zb. s. I‑599, body 26 a 27
Súd prvého stupňa: 15. októbra 1997, IPK/Komisia, T‑331/94, Zb. s. II‑1665, bod 52; Trigari‑Venturin/Prekladateľské stredisko, už citovaný, bod 84
11. Administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie schopností a výkonov zamestnanca v skúšobnej dobe s ohľadom na záujem služby. Použitie výrazu „v mimoriadnych prípadoch“ v článku 84 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov jednoznačne ukazuje, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy disponuje širokou mierou voľnej úvahy na to, aby podľa skutkového stavu určitej veci a konkrétnych okolností určil, v akej situácii je predĺženie skúšobnej doby žiadúce. V dôsledku toho môže súd Spoločenstva preskúmať posúdenie výsledku skúšobnej doby uskutočnené inštitúciou len v prípade zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci.
Ak povinnosť starostlivosti administratívy voči jej zamestnancom znamená, že orgán rozhodujúci o postavení zamestnanca zohľadní všetky skutočnosti, ktoré môžu byť pre jeho rozhodnutie dôležité, a zohľadní pritom nielen záujem služby, ale aj záujem daného úradníka, táto povinnosť nemôže mať také dôsledky, že sa možnosť „v mimoriadnych prípadoch“ predĺžiť skúšobnú dobu, ktorá je stanovená v článku 84 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, zmení na pravidlo, pretože v opačnom prípade by sa zmenil zmysel tohto ustanovenia, ktoré odráža rovnováhu práv a povinností vytvorenú uvedenými podmienkami zamestnávania pre vzťahy medzi administratívou a zamestnancami v skúšobnej dobe.
(pozri body 126, 128 a 129)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 27. júna 2002, Tralli/ECB, T‑373/00, T‑27/01, T‑56/01 a T‑69/01, Zb. VS s. I‑A‑97, II‑453, bod 76
Súd pre verejnú službu: Krčová/Súdny dvor, už citovaný, body 62 a 77
12. Článok 8 ods. 4 druhá veta prílohy VII služobného poriadku upravuje otázku cestovných výdavkov, pokiaľ ide o úradníka, ktorého miesto výkonu práce sa nachádza mimo územia členského štátu. Toto ustanovenie priznáva danému zamestnancovi a jeho rodine v každom kalendárnom roku nárok na náhradu cestovných výdavkov a táto náhrada nepodlieha pravidlu o nároku na pomernú časť, ktoré je uvedené v článku 8 ods. 3, a ktoré sa uplatňuje na úradníkov, ktorých miesto výkonu práce sa nachádza na území členského štátu. Zamestnanec, ktorý vykonáva pracovné povinnosti v tretej krajine má teda nárok na úplné preplatenie svojich cestovných výdavkov nezávisle od skutočnej dĺžky jeho pracovného pomeru. Takýto rozdiel v zaobchádzaní nie je diskriminačný, lebo situácia úradníkov, ktorých miesto výkonu práce sa nachádza na území niektorého členského štátu a situácia úradníkov pôsobiacich mimo tohto územia, je podstatne odlišná.
(pozri body 155 a 158 – 160)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 23. januára 2007, Chassagne/Komisia, F‑43/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 97
13. Mechanizmus stanovený v článku 8 ods. 4 prílohy VII služobného poriadku upravujúci náhradu cestovných výdavkov úradníkov s miestom výkonu práce v tretej krajine, ktorý bol normotvorcom Spoločenstva pri reforme služobného poriadku v roku 2004 zachovaný, predpokladá, že sa cesta skutočne uskutočnila a jej náklady boli skutočne zaplatené. Hoci toto ustanovenie už neuvádza povinnosť predložiť doklady, táto podmienka je už obsiahnutá v podmienke, že sa cesta má skutočne uskutočniť.
(pozri body 168 a 169)