ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (plénum)

z 12. februára 2014

Vec F‑127/11

Gonzalo de Mendoza Asensi

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konania – Oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/177/10 – Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov – Odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania – Oznámenie tém skúšky – Stabilita výberovej komisie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou Gonzalo de Mendoza Asensi v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie výberovej komisie vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/177/10 o nezapísaní jeho mena do zoznamu úspešných uchádzačov v uvedenom výberovom konaní

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Gonzalo de Mendoza Asensi znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Úradníci – Výberové konanie – Spôsob a obsah skúšok – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie – Dostatočná stabilita na zabezpečenie súvislého hodnotenia uchádzačov – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 27 a príloha III článok 3)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie – Úradníci pridelení k Európskemu úradu pre výber pracovníkov (EPSO) – Prípustnosť – Vplyv úradu EPSO na prácu výberovej komisie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 30 a príloha III článok 3)

1.      Prináleží výberovej komisii dohliadať na dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi v priebehu výberového konania. Hoci má výberová komisia širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok, prináleží súdu Únie, aby svoje preskúmavanie vykonával v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu uchádzačov vykonaného výberovou komisiou.

V tejto súvislosti je aj vecou menovacieho orgánu, ako organizátora výberového konania, ako aj výberovej komisie konať tak, aby všetci uchádzači v tom istom výberovom konaní budú robili rovnaké skúšky za rovnakých podmienok, pokiaľ ide o písomné skúšky. Povinnosťou výberovej komisie je tak zabezpečiť, aby boli skúšky takmer rovnako obtiažne pre všetkých uchádzačov.

Každá skúška zahŕňa vo všeobecnosti a inherentne riziko rozdielneho zaobchádzania v súvislosti s nevyhnutne obmedzeným počtom otázok položených v priebehu skúšky k určitej téme. Z tohto dôvodu sa uznalo, že porušenie zásady rovnosti zaobchádzania je možné konštatovať iba v prípade, že výberová komisia pri voľbe skúšok neobmedzila riziko rozdielnych príležitostí, ktoré sú vo všeobecnosti inherentnou súčasťou všetkých skúšok.

Vzhľadom na povinnosti, ktoré má výberová komisia, rozhodnutie o nezapísaní uchádzača na rezervný zoznam sa teda musí zrušiť, ak sa preukáže, že výberové konanie bolo organizované takým spôsobom, že riziko nerovnosti príležitostí bolo vyššie ako inherentné riziko v každom výberovom konaní, bez toho, aby dotknutý uchádzač musel poskytnúť dôkaz o tom, že určití uchádzači boli skutočne zvýhodnení.

Toto nie je ten prípad, pretože prípadová štúdia výberového konania bola vypracovaná vo viacerých variantoch, ktoré boli koncipované tak, že hoci všetky mali rovnakú úroveň obtiažnosti, obsahovali dostatočne charakteristické rozdiely na to, aby uchádzači nemohli vo svoj prospech využiť prípadné predchádzajúce znalosti z iného variantu.

(pozri body 43 – 46 a 48)

Odkaz:

Súdny dvor: 27. októbra 1976, Prais/Rada, 130/75, bod 13

Súd prvého stupňa: 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, body 132 a 133

Súd pre verejnú službu: 15. apríla 2010, Matos Martins/Komisia, F‑2/07, bod 171 a tam citovaná judikatúra

2.      Povinnosť inštitúcií prijať úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti stanovená článkom 27 služobného poriadku znamená, že menovací orgán a výberová komisia výberového konania musia dbať na to, aby pri výkone ich právomocí výberové konania prebiehali za dodržiavania zásad rovnosti zaobchádzania medzi uchádzačmi a objektivity hodnotenia. Na tento účel je výberová komisia povinná zaručiť koherentné uplatňovanie kritérií hodnotenia všetkých dotknutých uchádzačov zabezpečením najmä stability svojho zloženia počas celého trvania skúšok.

Nemožno však vylúčiť, že ak z dôvodu prekážky sú riadni členovia výberovej komisie výberového konania nahradení náhradníkmi členov pri skúškach niektorých uchádzačov s cieľom umožniť výberovej komisii dokončiť jej prácu v primeranej lehote, zloženie výberovej komisie predsa zostáva dostatočne stabilné, pokiaľ výberová komisia prijme potrebné opatrenia na koordináciu na zabezpečenie koherentného uplatňovania kritérií hodnotenia.

V rovnakom zmysle opatrenia prijaté výberovou komisiou na splnenie svojej povinnosti zabezpečiť stabilitu svojho zloženia sa v prípade potreby majú posudzovať z hľadiska osobitných vlastností organizovaného náboru a vlastných praktických požiadaviek na organizáciu výberového konania bez toho, aby sa výberová komisia mohla zbaviť povinnosti dodržiavať základné záruky rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi nimi.

Predsa však nemožno vylúčiť, že vzhľadom na organizáciu skúšok výberového konania a organizáciu práce výberovej komisie je dostatočné na zabezpečenie porovnávajúceho posúdenia výberovej komisie, aby jej stabilita bola zachovaná iba v určitých štádiách výberového konania.

Navyše treba zohľadniť systém výberu, v ktorom je stabilita výberovej komisie zaručená len v určitých kľúčových štádiách výberového konania, ale v ktorom rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi je zaručená identitou metódy práce a uplatnením rovnakých kritérií posúdenia výkonov uchádzačov.

(pozri body 64, 65, 67 – 69 a 73)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 25. mája 2000, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99, bod 87; 24. septembra 2002, Girardot/Komisia, T‑92/01, body 24 až 26; 19. februára 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor, T‑19/03, bod 43; 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T‑336/02, bod 44; Giannini/Komisia, už citovaný, body 208 až 216

Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2010, Honnefelder/Komisia, F‑41/08, bod 35

3.      Nijaké ustanovenie služobného poriadku naopak nezakazuje, aby členovia výberovej komisie boli osobitne pridelení Európskemu úradu pre výber pracovníkov (EPSO) na výkon funkcie člena výberovej komisie.

Okrem toho nemožno zo samotnej skutočnosti, že členovia výberovej komisie sú úradníkmi pridelenými úradu EPSO na výkon funkcie členov výberovej komisie na vymedzené obdobie, vyvodiť, že úrad EPSO prostredníctvom týchto úradníkov nejako ovplyvňoval prácu výberovej komisie.

(pozri body 83, 84)