ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 12. decembra 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Článok 6 ods. 1 – Pojem ‚súdny orgán vydávajúci zatykač‘ – Kritériá – Európsky zatykač vydaný prokuratúrou členského štátu na účely trestného stíhania“
Vo veci C‑625/19 PPU,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko) z 22. augusta 2019 a doručený Súdnemu dvoru 22. augusta 2019, v rámci konania o výkone európskeho zatykača vydaného proti
XD,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia M. Safjan, L. Bay Larsen, C. Toader (spravodajkyňa) a N. Jääskinen,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomníčka: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. októbra 2019,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– XD, v zastúpení: D. Bektesevic a T. E. Korff, advocaten,
– Openbaar Ministerie, v zastúpení: K. van der Schaft a N. Bakkenes,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,
– Írsko, v zastúpení: G. Hodge a M. Browne, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci R. Kennedy, SC,
– španielska vláda, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz, splnomocnený zástupca,
– francúzska vláda, v zastúpení: A. Daniel a A.‑L. Desjonquères, splnomocnené zástupkyne,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci L. Fiandaca, avvocato dello Stato,
– fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,
– švédska vláda, v zastúpení: A. Falk, C. Meyer‑Seitz, H. Shev, J. Lundberg a H. Eklinder, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a R. Troosters, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 26. novembra 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2002/584“).
2 Tento návrh bol podaný v súvislosti s výkonom európskeho zatykača v Holandsku, ktorý vydal 27. mája 2019 Åklagarmyndigheten (prokuratúra, Švédsko) na účely trestného stíhania XD.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 5, 6, 10 a 12 rámcového rozhodnutia 2002/584 znejú:
„(5) cieľ vytýčený pre Úniu stať sa zónou slobody, bezpečnosti a práva, vedie k zrušeniu vydávania osôb medzi členskými štátmi a k jeho nahradeniu systémom vydávania osôb medzi súdnymi orgánmi; okrem toho, zavedenie nového zjednodušeného systému vydávania odsúdených alebo podozrivých osôb pre účely výkonu rozsudku alebo trestného stíhania umožňuje odstrániť zložitosť a prípadné prieťahy pri existujúcich vydávacích postupoch; tradičné vzťahy spolupráce, ktoré až doteraz existovali medzi členskými štátmi, by mal nahradiť systém voľného pohybu súdnych rozhodnutí v trestných veciach, vrátane predbežných a konečných rozhodnutí v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
(6) európsky zatykač zavedený týmto rámcovým rozhodnutím je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa vykonáva zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako ‚základný kameň‘ spolupráce v oblasti súdnictva;
…
(10) mechanizmus európskeho zatykača je založený na vysokej miere dôvery medzi členskými štátmi; jeho vykonávanie sa môže pozastaviť iba v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušovania zásad uvedených v článku 6 ods. 1 [EÚ] jedným z členských štátov, zisteného Radou v zmysle článku 7 ods. 1 [EÚ], s následkami uvedenými v článku 7 ods. 2 zmluvy;
…
(12) toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v článku 6 [EÚ] a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie… najmä jej Kapitoly VI…“
4 Článok 1 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Definícia európskeho zatykača a povinnosť vykonať ho“, stanovuje:
„1. Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia.
2. Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.
3. Toto rámcové rozhodnutie nebude meniť povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené v článku 6 [EÚ].“
5 Článok 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Predmet úpravy európskeho zatykača“, v odseku 1 stanovuje:
„Európsky zatykač sa môže vydať za činy, ktoré môžu byť potrestané podľa právneho predpisu vydávajúceho členského štátu [členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad] výkonom trestu alebo ochranným opatrením, ktorých horná hranica je najmenej 12 mesiacov, alebo ak bol vynesený rozsudok alebo uložené ochranné opatrenie, pre tresty s minimálnou dĺžkou štyri mesiace.“
6 Článok 6 rámcového rozhodnutia 2002/584, nazvaný „Určenie príslušných súdnych orgánov“, stanovuje:
„1. Vydávajúci súdny orgán [Súdny orgán vydávajúci zatykač – neoficiálny preklad] bude súdny orgán vydávajúceho členského štátu [členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad], ktorý je oprávnený vydať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.
2. Vykonávajúci súdny orgán bude súdny orgán vykonávajúceho členského štátu, ktorý je oprávnený vykonať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.
3. Každý členský štát bude informovať Generálny sekretariát Rady o príslušnom súdnom orgáne podľa svojich právnych predpisov.“
Švédske právo
RB
7 Kapitola 24 rättegångsbalken (súdny poriadok; ďalej len „RB“) stanovuje pravidlá väzby.
8 § 13 tejto kapitoly stanovuje, že len čo prokurátor podá návrh na vzatie do väzby, súd musí uskutočniť pojednávanie, na ktorom rozhodne o tomto návrhu, pričom predvolá podozrivého zo spáchania trestného činu a jeho obhajcu.
9 Podľa § 17 druhého odseku uvedenej kapitoly môže súd nariadiť vzatie do väzby v neprítomnosti podozrivého zo spáchania trestného činu.
10 Z ustanovení § 20 prvého odseku bodu 2 kapitoly 24 RB vyplýva, že súd, na ktorý je podaný návrh, má povinnosť bezodkladne ukončiť väzbu, ak už toto opatrenie nie je opodstatnené. § 20 druhý odsek tejto kapitoly stanovuje, že počas celého trvania väzby je prokurátor povinný skúmať primeranosť tohto opatrenia a môže ho aj bez návrhu ukončiť pred vznesením obvinenia.
11 Podľa § 1 kapitoly 52 RB môže byť voči rozhodnutiu o vzatí do väzby vydanému v prvostupňovom konaní podané odvolanie bez časového obmedzenia. Proti rozhodnutiu o odvolaní zas môže byť bez časového obmedzenia podaný opravný prostriedok na Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko) na základe § 1 kapitoly 56 RB.
Nariadenie (2003:1178)
12 Prostredníctvom förordning (2003:1178) om överlämnande till Sverige enligt en europeisk arresteringsorder <nariadenie (2003:1178) o odovzdávaní [osôb] do Švédska na základe európskeho zatykača> (SFS 2003, č. 1178) bolo do švédskeho právneho poriadku prebraté rámcové rozhodnutie 2002/584.
13 Podľa § 2 nariadenia (2003:1178) prokurátor vydáva európsky zatykač tak na účely trestného stíhania, ako aj na vykonanie trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody.
14 Podľa § 3 tohto nariadenia možno vydať európsky zatykač na účely trestného stíhania, ak bol vydaný príkaz na predbežné zadržanie hľadanej osoby, lebo existuje dôvodné podozrenie, že sa dopustila trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní aspoň jedného roka.
15 Podľa § 5 ods. 1 nariadenia môže prokurátor vydať európsky zatykač až po preskúmaní otázky, či ujma, ktorú tým môže dotknutej osobe spôsobiť, lehoty a náklady na súvisiace konanie sú odôvodnené vzhľadom na povahu a závažnosť trestného činu, ako aj na ďalšie okolnosti.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
16 Dňa 27. mája 2019 vydala švédska prokuratúra európsky zatykač na účely trestného stíhania proti XD, ktorý bol podozrivý z toho, že v rámci zločineckej organizácie sa podieľal na spáchaní trestných činov, ktorými porušil právne predpisy o omamných látkach, na území viacerých štátov vrátane Švédska.
17 Európsky zatykač bol vydaný na základe rozhodnutia o vzatí do väzby, ktoré v ten istý deň prijal Göteborgs tingsrätt (Prvostupňový súd Göteborg, Švédsko).
18 Na druhý deň, t. j. 28. mája 2019, bol XD zadržaný v Holandsku na základe európskeho zatykača.
19 Nasledujúci deň, t. j. 29. mája 2019, Openbaar Ministerie (prokuratúra, Holandsko) na základe § 23 Overleveringswet (zákon o vydávaní osôb) z 29. apríla 2004 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej podal na Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko) návrh na preskúmanie uvedeného európskeho zatykača.
20 Vnútroštátny súd na jednej strane tvrdí, že z informácií poskytnutých švédskymi orgánmi počas konania vo veci samej vyplýva, že v Švédsku sa prokurátori podieľajú na výkone spravodlivosti a konajú nezávisle, pričom priamo ani nepriamo nepodliehajú príkazom ani individuálnym pokynom zo strany výkonnej moci.
21 Na druhej strane, hoci švédska právna úprava európskeho zatykača nestanovuje možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o vydaní zatykača, tento súd vysvetľuje, že na základe informácií poskytnutých švédskymi orgánmi sa dá konštatovať, že primeranosť vydania európskeho zatykača sa skúma pri prijímaní rozhodnutia o vzatí do väzby, ktoré predchádza európskemu zatykaču.
22 V prejednávanej veci sa napokon na pojednávaní pred Göteborgs tingsrätt (Prvostupňový súd Göteborg), ktoré bolo venované vzatiu XD do väzby, hovorilo aj o vydaní európskeho zatykača s cieľom vydať XD švédskym orgánom. Tento súd teda skúmal primeranosť vydania európskeho zatykača pri rozhodovaní o nariadení vzatia XD do väzby.
23 Vnútroštátny súd sa vzhľadom na tieto okolnosti pýta, či skutočnosť, že sudca pri prijímaní vnútroštátneho súdneho rozhodnutia, ktoré predchádza rozhodnutiu prokuratúry o vydaní európskeho zatykača, skúma najmä primeranosť vydania takého zatykača, v podstate spĺňa požiadavky uvedené v bode 75 rozsudku z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau) (C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456), podľa ktorých musí byť proti rozhodnutiu prokuratúry o vydaní európskeho zatykača prípustný opravný prostriedok pred súdom, ktorý spĺňa všetky požiadavky účinnej súdnej ochrany.
24 Uvedený súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prejednávanej veci bol síce vnútroštátny a európsky zatykač vydaný v ten istý deň, nedá sa však vylúčiť, že medzi prijatím vnútroštátneho súdneho rozhodnutia a posúdením primeranosti vydania európskeho zatykača na jednej strane a okamihom definitívneho vydania európskeho zatykača na druhej strane uplynie určitá doba, počas ktorej môžu nastať nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na vydanie európskeho zatykača. V takom prípade by sa mohlo stať, že posúdenie súdom pred skutočným vydaním európskeho zatykača nezabezpečí účinnú súdnu ochranu voči neprimeranému vydaniu zatykača.
25 Za týchto okolností Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdam) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa prokurátor, ktorý sa podieľa na výkone spravodlivosti v členskom štáte vydávajúcom zatykač, pri výkone svojich úloh, ktoré priamo súvisia s vydaním európskeho zatykača, koná nezávisle a vydal európsky zatykač, považovať za súdny orgán vydávajúci zatykač v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia [2002/584], ak sudca v členskom štáte vydávajúcom zatykač pred skutočným rozhodnutím tohto prokurátora o vydaní európskeho zatykača preskúmal podmienky na vydanie európskeho zatykača a najmä jeho primeranosť?“
O naliehavom konaní
26 Dňa 17. septembra 2019 prvá komora Súdneho dvora na návrh sudkyne spravodajkyne a po vypočutí generálneho advokáta rozhodla, že návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑625/19 PPU bude prejednaný v naliehavom konaní.
27 Prvá komora Súdneho dvora totiž poukázala na to, že návrh sa týka výkladu rámcového rozhodnutia 2002/584, na ktoré sa vzťahuje hlava V tretej časti Zmluvy o FEÚ týkajúca sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a teda môže byť prejednaný v naliehavom prejudiciálnom konaní upravenom v článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ako navrhuje vnútroštátny súd, a následne zdôraznila skutočnosť, že XD je od 28. mája 2019 v extradičnej väzbe, kým nebude prijaté rozhodnutie o výkone európskeho zatykača, ktorý bol voči nemu vydaný, a že jeho zotrvanie vo väzbe závisí od riešenia sporu vo veci samej.
O prejudiciálnej otázke
28 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ náleží Súdnemu dvoru dať vnútroštátnemu sudcovi užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. V tomto smere Súdnemu dvoru prípadne prislúcha právo preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St. Georgen, C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, bod 32 a citovaná judikatúra).
29 V prejednávanej veci sa zdá, že vnútroštátny súd v prejudiciálnej otázke vychádza z predpokladu, že postavenie súdneho orgánu vydávajúceho zatykač v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 je podmienené najmä existenciou súdneho preskúmania rozhodnutia o vydaní európskeho zatykača.
30 Existencia súdneho preskúmania rozhodnutia o vydaní európskeho zatykača, ktoré prijal iný orgán než súd, však nie je podmienkou toho, aby sa tento orgán považoval za súdny orgán vydávajúci zatykač v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584. Taká požiadavka nesúvisí so zákonnou ani organizačnou úpravou uvedeného orgánu, ale týka sa postupu vydávania zatykača (rozsudok z dnešného dňa, JR a YC, C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU, bod 48).
31 Tento výklad potvrdzuje rozsudok z 27. mája 2019, PF (Generálny prokurátor Litvy) (C‑509/18, EU:C:2019:457), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že generálny prokurátor členského štátu, ktorý je síce zo štrukturálneho hľadiska nezávislý od súdnej moci, ale má právomoc na vedenie trestného stíhania, a ktorého postavenie v uvedenom členskom štáte mu pri vydávaní európskeho zatykača zaručuje nezávislosť od výkonnej moci, sa má považovať za súdny orgán vydávajúci zatykač v zmysle rámcového rozhodnutia 2002/584, a že vnútroštátnemu súdu prináleží preskúmať, či je okrem toho voči rozhodnutiam tohto prokurátora prípustný opravný prostriedok, ktorý spĺňa všetky požiadavky účinnej súdnej ochrany.
32 Za týchto okolností treba vychádzať z toho, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má rámcové rozhodnutie 2002/584 vykladať v tom zmysle, že ak má právomoc na vydanie európskeho zatykača na účely trestného stíhania orgán, ktorý sa síce podieľa na výkone spravodlivosti v tomto členskom štáte, nie je to však súd, požiadavky účinnej súdnej ochrany sú splnené, pokiaľ pred skutočným rozhodnutím tohto orgánu o vydaní európskeho zatykača súd preskúmal podmienky jeho vydania a najmä jeho primeranosť.
33 V tomto smere treba na úvod pripomenúť, že tak zásada vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, ako aj zásada vzájomného uznávania, ktorá sa samotná opiera o vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, majú v práve Únie zásadný význam vzhľadom na to, že umožňujú vytvorenie a zachovanie priestoru bez vnútorných hraníc. Zásada vzájomného uznávania najmä v súvislosti s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti konkrétne ukladá každému z týchto štátov, aby vychádzal z toho, že s výnimkou mimoriadnych okolností všetky ostatné členské štáty dodržiavajú právo Únie a najmä základné práva uznané týmto právom [rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdnictva), C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 36 a citovaná judikatúra].
34 Treba poukázať aj na to, že rámcové rozhodnutie 2002/584, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 6, je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa vykonáva zásada vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí zakotvená v článku 82 ods. 1 ZFEÚ, ktorým bol nahradený článok 31 EÚ, na základe ktorého bolo toto rámcové rozhodnutie prijaté. Odvtedy boli v rámci súdnej spolupráce v trestných veciach postupne zavedené právne nástroje, ktorých koordinované uplatňovanie má posilniť dôveru členských štátov voči ich jednotlivým právnym poriadkom s cieľom zabezpečiť uznávanie a výkon rozsudkov v trestných veciach v Únii, aby sa zabránilo beztrestnosti páchateľov trestných činov.
35 Zásada vzájomného uznávania, na ktorej je založená systematika rámcového rozhodnutia 2002/584, zahŕňa podľa článku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia aj to, že členské štáty sú v zásade povinné vyhovieť európskemu zatykaču (rozsudok zo 16. novembra 2010, Mantello, C‑261/09, EU:C:2010:683, bod 36 a citovaná judikatúra).
36 V súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia 2002/584 môžu totiž členské štáty odmietnuť vykonať takýto zatykač iba v prípadoch povinného nevykonania uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia a v prípadoch nepovinného nevykonania taxatívne uvedených v článkoch 4 a 4a tohto rozhodnutia. Okrem toho vykonávajúci súdny orgán môže vykonanie európskeho zatykača viazať iba na podmienky uvedené v článku 5 tohto rámcového rozhodnutia (rozsudok z 29. januára 2013, Radu, C‑396/11, EU:C:2013:39, bod 36 a citovaná judikatúra).
37 Zároveň treba poukázať na to, že účinnosť a správne fungovanie zjednodušeného systému vydávania osôb, ktoré boli odsúdené alebo sú podozrivé z porušenia trestnoprávnych predpisov, zavedeného rámcovým rozhodnutím 2002/584 sú založené na dodržiavaní určitých požiadaviek upravených v tomto rámcovom rozhodnutí, ktorých pôsobnosť spresnil Súdny dvor vo svojej judikatúre.
38 V tomto smere z uvedenej judikatúry vyplýva, že systém európskeho zatykača zahŕňa dvojúrovňovú ochranu procesných a základných práv, ktoré musí mať požadovaná osoba, keďže k súdnej ochrane stanovenej na prvej úrovni, teda pri prijímaní vnútroštátneho súdneho rozhodnutia, akým je vnútroštátny zatykač, sa pridáva ochrana, ktorá musí byť zabezpečená na druhej úrovni, teda pri vydávaní európskeho zatykača, ku ktorému môže prípadne dôjsť aj krátko po prijatí uvedeného vnútroštátneho súdneho rozhodnutia [rozsudok z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau), C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456, bod 67 a citovaná judikatúra].
39 Pokiaľ teda ide o opatrenie, ktoré môže ako vydanie európskeho zatykača porušiť právo na slobodu dotknutej osoby, táto ochrana zahŕňa požiadavku, aby rozhodnutie spĺňajúce požiadavky účinnej súdnej ochrany bolo prijaté minimálne na jednej z dvoch úrovní uvedenej ochrany [rozsudok z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau), C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456, bod 68].
40 Konkrétne druhá úroveň ochrany práv dotknutej osoby spočíva v tom, že súdny orgán vydávajúci zatykač preveruje predovšetkým dodržiavanie nevyhnutných podmienok na jeho vydanie a objektívne skúma, či s ohľadom na všetky dôkazy v prospech a v neprospech a bez toho, aby bol vystavený riziku, že jeho rozhodovacia právomoc bude podliehať vonkajším pokynom najmä zo strany výkonnej moci, je vydanie uvedeného zatykača primerané [pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau), C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456, body 71 a 73].
41 Okrem toho, ak právny poriadok členského štátu vydávajúceho zatykač priznáva právomoc vydať európsky zatykač orgánu, ktorý, hoci sa podieľa na výkone spravodlivosti v tomto členskom štáte, nie je súdom, potom rozhodnutie o vydaní takéhoto zatykača a najmä primeranosť takéhoto rozhodnutia by mali byť v uvedenom členskom štáte preskúmateľné súdom v rámci postupu, ktorý spĺňa všetky požiadavky účinnej súdnej ochrany [rozsudok z 27. mája 2019, OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau), C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456, bod 75].
42 Taký opravný prostriedok proti rozhodnutiu o vydaní európskeho zatykača na účely trestného stíhania prijatému orgánom, ktorý sa síce podieľa na výkone spravodlivosti a má potrebnú nezávislosť vo vzťahu k výkonnej moci, avšak nie je súdom, má zaručiť, že súdne preskúmanie tohto rozhodnutia a podmienok potrebných na vydanie zatykača, najmä jeho primeranosti, bude v súlade s požiadavkami účinnej súdnej ochrany.
43 Členským štátom teda prináleží dohliadať na to, aby ich právne poriadky účinne zaručovali úroveň súdnej ochrany, ktorú si vyžaduje rámcové rozhodnutie 2002/584 v zmysle jeho výkladu v judikatúre Súdneho dvora, prostredníctvom opravných prostriedkov, ktoré zavedú a ktoré sa môžu v závislosti od systému odlišovať.
44 Konkrétne zavedenie samostatného opravného prostriedku proti rozhodnutiu o vydaní európskeho zatykača, ktoré prijal iný súdny orgán než súd, predstavuje v tomto smere len jednu z možností.
45 Rámcové rozhodnutie 2002/584 totiž nebráni členskému štátu v uplatnení vlastných procesných pravidiel v oblasti vydávania európskych zatykačov, pokiaľ to neznemožňuje dosiahnutie cieľa tohto rámcového rozhodnutia a splnenie požiadaviek, ktoré z neho vyplývajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2013, F, C‑168/13 PPU, EU:C:2013:358, bod 53).
46 V tomto prípade, ako vyplýva zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, vydanie európskeho zatykača na účely trestného stíhania v švédskom právnom poriadku nevyhnutne vyplýva z rozhodnutia o nariadení vzatia dotknutej osoby do väzby, ktoré vydal súd.
47 Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že z informácií, ktoré mu poskytli švédske orgány, vyplýva, že na účely preukázania nevyhnutnosti vzatia do väzby musí príslušný súd preskúmať aj primeranosť ďalších možných opatrení, akým je vydanie európskeho zatykača.
48 Švédska vláda ďalej uvádza, že pri posudzovaní nevyhnutnosti nariadenia väzby osoby, ktorá je podozrivá z porušenia trestnoprávnych predpisov, musí tento súd vždy skúmať primeranosť takého opatrenia. Ak je osoba podozrivá zo spáchania trestného činu na úteku alebo sa nezdržiava na území členského štátu, ktorý vydal zatykač, jediným dôvodom, pre ktorý prokurátor podá na súd návrh na vydanie zatykača proti tejto osobe, je potreba vydania európskeho zatykača. Skúmanie primeranosti, ktoré tento súd uskutoční v rámci posudzovania potreby nariadiť vzatie do väzby, sa v dôsledku toho bude týkať aj vydania európskeho zatykača.
49 To je podľa všetkého prípad sporu vo veci samej, lebo ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, na pojednávaniach týkajúcich sa vzatia XD do väzby, ktoré sa konali na švédskych súdoch, sa hovorilo aj o nevyhnutnosti vydať európsky zatykač na účely vydania požadovanej osoby švédskym orgánom.
50 Švédska vláda navyše vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní na Súdnom dvore uviedla, že osoba požadovaná na základe európskeho zatykača má právo podať odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bolo nariadené jej vzatie do väzby, bez časového obmedzenia, dokonca aj po vydaní európskeho zatykača a po svojom zadržaní v členskom štáte výkonu. V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo nariadené jej vzatie do väzby, automaticky dochádza k neplatnosti európskeho zatykača, lebo jeho vydanie vychádza z existencie tohto rozhodnutia.
51 Táto vláda nakoniec uviedla, že každý súd vyššieho stupňa, na ktorý je podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o vzatí do väzby, skúma aj primeranosť vydania európskeho zatykača.
52 Na základe toho, že švédsky právny poriadok obsahuje takéto procesné pravidlá, sa dá konštatovať, že aj keď neexistuje samostatný opravný prostriedok proti rozhodnutiu prokurátora o vydaní európskeho zatykača, podmienky jeho vydania a najmä jeho primeranosť môžu podliehať súdnemu preskúmaniu v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, pred jeho vydaním alebo pri jeho vydaní, ale aj neskôr.
53 Taký systém teda spĺňa požiadavku účinnej súdnej ochrany.
54 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 34 tohto rozsudku, rámcové rozhodnutie 2002/584 je súčasťou všeobecného systému záruk účinnej súdnej ochrany upravených v ďalších právnych predpisoch Únie, ktoré boli prijaté v oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach a ktoré prispievajú k zjednodušeniu výkonu práv osoby požadovanej na základe európskeho zatykača ešte pred jej vydaním do členského štátu, ktorý vydal zatykač.
55 Najmä článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1) stanovuje, že príslušný orgán vo vykonávajúcom členskom štáte vyžiadané osoby bez zbytočného odkladu po pozbavení osobnej slobody informuje, že majú právo zvoliť si obhajcu v členskom štáte, ktorý vydal zatykač.
56 Vzhľadom na tieto úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že rámcové rozhodnutie 2002/584 sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavky účinnej súdnej ochrany, ktorá musí byť zaručená osobe, proti ktorej je vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, sú splnené, pokiaľ podľa právnej úpravy členského štátu vydávajúceho zatykač podliehajú podmienky vydania zatykača a najmä jeho primeranosť preskúmaniu súdom v tomto členskom štáte.
O trovách
57 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavky účinnej súdnej ochrany, ktorá musí byť zaručená osobe, proti ktorej je vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, sú splnené, pokiaľ podľa právnej úpravy členského štátu vydávajúceho zatykač podliehajú podmienky vydania zatykača a najmä jeho primeranosť preskúmaniu súdom v tomto členskom štáte.
Podpisy