Žaloba podaná 17. januára 2020 – Európska komisia/Švédske kráľovstvo
(vec C-22/20)
Jazyk konania: švédčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Manhaeve, C. Hermes, E. Ljung Rasmussen a K. Simonsson)
Žalovaný: Švédske kráľovstvo
Návrhy žalobkyne
určiť, že Švédske kráľovstvo si tým, že neposkytlo Komisii informácie nevyhnutné na posúdenie správnosti tvrdení, podľa ktorých aglomerácie Habo a Töreboda spĺňajú požiadavky smernice Rady z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd1 , nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,
určiť, že Švédske kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo, aby komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií Lycksele, Malå, Mockfjärd, Pajala, Robertsfors a Tänndalen prešli v súlade s požiadavkami smernice 91/271/EHS pred vypustením sekundárnym alebo ekvivalentným čistením, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 uvedenej smernice v spojení s jej článkami 10 a 15,
určiť, že Švédske kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo, aby komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií Borås, Skoghall, Habo a Töreboda boli v súlade s požiadavkami smernice 91/271/EHS čistené podľa prísnejších požiadaviek, než aké sú stanovené v jej článku 4, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 uvedenej smernice v spojení s jej článkami 10 a 15,
zaviazať Švédske kráľovstvo na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Článok 4 ods. 1 smernice 91/271/EHS stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií určitej veľkosti prešli pred vypustením sekundárnym alebo ekvivalentným čistením.
Podľa článku 5 uvedenej smernice členské štáty takisto zabezpečia, aby komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií určitej veľkosti prešli pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4.
Článok 4 ods. 3 smernice v spojení s prílohou I bodom B.2 a tabuľkou 1 – ako aj jej článok 5 ods. 3 v spojení s prílohou I bodom B.3 a tabuľkou 2, pokiaľ ide o komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií s populačným ekvivalentom vyšším ako 10 000 PE – stanovujú požiadavky na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd (ďalej len „požiadavky na vypúšťanie“). V prejednávanom prípade je dôležité, že tieto požiadavky stanovujú hraničné hodnoty koncentrácie biochemickej spotreby kyslíku (BSK), chemickej spotreby kyslíku (CHSK), ako aj vypúšťanie dusíku.
Článok 15 smernice v spojení s prílohou I bodom D uvádza požiadavky na monitorovanie a overovanie súladu s požiadavkami na vypúšťanie. Dané požiadavky spresňujú ročný počet a frekvenciu odberu vzoriek (ďalej len „požiadavky na kontrolu“).
Článok 10 smernice uvádza požiadavky na projektovanie, budovanie, prevádzkovanie a udržiavanie čističiek odpadových vôd postavených spôsobom vyhovujúcim požiadavkám na vypúšťanie.
Po vyhodnotení informácií, ktoré poskytlo Švédsko, sa Komisia domnieva, že v šiestich aglomeráciách Švédsko neplní požiadavky článku 4 smernice v spojení s jej článkami 10 a 15, keďže nie sú splnené požiadavky na vypúšťanie alebo na kontrolu.
Po vyhodnotení informácií, ktoré poskytlo Švédsko, sa Komisia takisto domnieva, že v štyroch ďalších aglomeráciách Švédsko neplní požiadavky článku 5 smernice v spojení s jej článkami 10 a 15, keďže nie sú splnené požiadavky na vypúšťanie.
Švédsko tvrdí, že v dvoch z týchto aglomerácií sú splnené požiadavky na vypúšťanie dusíku prirodzeným zadržovaním. Švédsko však Komisii neposkytlo informácie nevyhnutné na posúdenie správnosti tvrdení Švédska o rozsahu prirodzeného zadržovania a o dodržiavaní požiadaviek smernice na odstraňovanie dusíku týmto spôsobom. Komisia teda zastáva názor, že Švédsko porušilo zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ.
____________
1 Ú. v. ES L 135, 1991, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26.