ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
zo 7. júna 2018 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Haagsky protokol z roku 2007 – Rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť– Článok 4 ods. 2 – Zmena obvyklého pobytu oprávneného – Možnosť retroaktívneho uplatnenia práva štátu nového obvyklého pobytu oprávneného, ktorý sa zhoduje s právom štátu konajúceho súdu – Rozsah výrazu ‚ak oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného‘ – Prípad, keď oprávnený nespĺňa zákonnú podmienku“
Vo veci C‑83/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) z 25. januára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 15. februára 2017, ktorý súvisí s konaním:
KP
proti
LO,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory C. G. Fernlund (spravodajca), sudcovia J.‑C. Bonichot a A. Arabadžiev,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, M. Hellmann a J. Mentgen, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a M. Heller, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. januára 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/941/ES z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 331, 2009, s. 17; ďalej len „Haagsky protokol“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi maloletým dieťaťom, KP, a jeho otcom, LO, vo veci pohľadávok na výživné.
Právny rámec
Nariadenie (ES) č. 4/2009
3 Článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 2009, s. 1) stanovuje všeobecné ustanovenia o súdnej právomoci v členských štátoch vo veciach vyživovacej povinnosti.
4 Článok 15 tohto nariadenia stanovuje, že rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané Haagskym protokolom, určuje podľa tohto protokolu.
Haagsky protokol
5 Článok 3 Haagskeho protokolu, nazvaný „Všeobecné kritérium rozhodného práva“, znie:
„1. Pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
2. V prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právny poriadok štátu nového obvyklého pobytu.“
6 Článku 4 tohto protokolu s názvom „Osobitné kritériá v prospech niektorých oprávnených“ stanovuje:
„1. Nasledujúce ustanovenia sa uplatnia v prípade vyživovacej povinnosti:
a) rodičov voči svojim deťom;
…
2. Ak oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa právneho poriadku určeného podľa článku 3, uplatní sa právny poriadok štátu konajúceho súdu.
3. Bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatní sa právny poriadok tohto štátu. Ak však oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa tohto právneho poriadku, uplatní sa právny poriadok štátu obvyklého pobytu oprávneného.
4. Ak oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa právneho poriadku určeného podľa článku 3 a odsekov 2 a 3 tohto článku, uplatní sa právny poriadok štátu ich spoločného štátneho občianstva, ak majú spoločné občianstvo.“
Nemecké právo
7 § 1613 Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník, ďalej len „BGB“) s názvom „Výživné za spätné obdobie“ stanovuje:
„1. Oprávnený môže požadovať plnenie za minulé obdobie alebo žiadať náhradu škody za neplnenie len od okamihu, keď povinný bol na účely uplatnenia nároku na výživné vyzvaný, aby oznámil svoje príjmy a svoj majetok alebo od okamihu, keď povinný je v omeškaní alebo spor týkajúci sa nároku na výživné bol predložený súdu. …
2. Za minulé obdobie môže oprávnený bez obmedzenia podľa prvého odseku požadovať
1. z dôvodu nepravidelnej mimoriadne vysokej potreby (osobitná potreba); …
2. za obdobie, počas ktorého
a) z právnych dôvodov alebo
b) zo skutkových dôvodov, za ktoré je zodpovedný povinný, sa mu bránilo v uplatnení nároku na výživné.“
Rakúske právo
8 Rakúsky súd uvádza, že v Rakúsku možno uplatniť nároky na výživné tri roky spätne.
9 Tento súd spresňuje, že podľa ustálenej vnútroštátnej judikatúry je síce omeškanie povinného podmienkou nároku na výživné za minulé obdobie, avšak v prípade výživného na deti nie je nevyhnutná výzva z dôvodu mimoriadne blízkeho vzťahu podľa rodinného práva.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 KP, narodená 6. marca 2013, a jej rodičia sú nemeckí štátni príslušníci, ktorí žili v Nemecku až do 27. mája 2015. Dňa 28. mája 2015 sa KP a jej matka presťahovali do Rakúska, kde odvtedy majú svoj obvyklý pobyt.
11 KP podala 18. mája 2015 na Bezirksgericht Fünfhaus (Okresný súd Fünfhaus, Rakúsko) návrh, ktorým požaduje výživné od LO. Dňa 18. mája 2016 KP svoj návrh rozšírila na obdobie od 1. júna 2013 do 31. mája 2015.
12 Bezirksgericht Fünfhaus (Okresný súd Fünfhaus) zamietol návrh KP týkajúci sa platby výživného na obdobie od 1. júna 2013 do 31. mája 2015, pretože na toto obdobie sa v zmysle článku 3 Haagskeho protokolu uplatňuje nemecké právo a podmienky stanovené na uplatnenie nevyplateného výživného neboli splnené. Článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu týkajúci sa uplatnenia práva štátu konajúceho súdu sa vzťahuje iba na nároky, ktoré vznikli od založenia nového obvyklého pobytu.
13 Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajský súd pre občianskoprávne spory Viedeň, Rakúsko) potvrdil rozhodnutie Bezirksgericht Fünfhaus (Okresný súd Fünfhaus).
14 KP podala opravný prostriedok Revision proti rozhodnutiu Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajský súd pre občianskoprávne spory Viedeň) na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie konania, Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko).
15 Pred vnútroštátnym súdom KP tvrdila, že podľa článku 3 ods. 1 Haagskeho protokolu sa nemecké právo týkajúce sa vyživovacej povinnosti vzťahuje na jej návrh na výživné, ale neumožňuje jej spätne získať výživné, pretože podmienky stanovené v článku 1613 BGB nie sú splnené. Preto by sa podľa KP malo v súlade s článkom 4 ods. 2 Haagskeho protokolu uplatniť rakúske právo, ktoré umožňuje retroaktívne zaplatenie výživného za minulé obdobie.
16 LO namieta voči tomu, že článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu sa neuplatní na prípady, keď sú niektoré sumy výživného premlčané alebo uplynula lehota na ich uplatnenie. Okrem toho toto ustanovenie sa môže uplatniť len vtedy, ak bolo konanie začaté na návrh povinného alebo ak bol návrh podaný na súd členského štátu, v ktorom nemá žiaden z účastníkov konania bydlisko. V prejednávanej veci však KP podala návrh na súd štátu, v ktorom má teraz obvyklý pobyt. Napokon sa LO domnieva, že uvedené ustanovenie sa nemôže uplatňovať s cieľom dosiahnuť vyplatenie výživného retroaktívne, ak bol návrh na výživné podaný po zmene pobytu oprávneného.
17 Vnútroštátny súd uvádza, že podľa článku 3 ods. 2 Haagskeho protokolu v prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa právo štátu nového obvyklého pobytu uplatňuje od okamihu, keď táto zmena nastala, a teda len do budúcnosti.
18 V dôsledku toho podľa tohto súdu treba v prejednávanej veci uplatniť na obdobie pred uvedenou zmenou nemecké právo, pokiaľ nie je uplatnenie tohto práva vylúčené podľa článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu. Uplatnenie tohto ustanovenia je však v situácii, o akú ide vo veci samej, neisté. Posledný uvedený súd cituje v tejto súvislosti bod 63 dôvodovej správy pána A. Bonomiho k Haagskemu protokolu (text prijatý na dvadsiatom prvom zasadnutí Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, ďalej len „správa Bonomiho“), podľa ktorého subsidiárne uplatnenie práva štátu konajúceho súdu má zmysel len v prípade, keď konanie týkajúce sa výživného je začaté pred súdom iného štátu, než je štát, v ktorom má oprávnený na výživné obvyklý pobyt, pretože v opačnom prípade sa právo štátu obvyklého pobytu a právo štátu konajúceho súdu prekrývajú. Vnútroštátny súd dodáva, že podľa tejto správy o subsidiárnom uplatnení práva štátu konajúceho súdu podľa tohto článku 4 ods. 2 možno uvažovať iba vtedy, ak konanie začal povinný, napríklad pred príslušným orgánom štátu svojho obvyklého pobytu, alebo ak je orgán, na ktorý bol podaný návrh, orgánom štátu, v ktorom nemá pobyt žiaden z účastníkov konania.
19 Vnútroštátny súd sa navyše vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci KP nevyzvala LO na zaplatenie výživného, pýta, či sa článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu uplatňuje na prípady, v ktorých podľa článku 3 uvedeného protokolu síce existuje nárok na výživné, ale za minulé obdobie sa neprizná, pretože oprávnený nespĺňa niektoré zákonné podmienky.
20 Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Treba pravidlo subsidiarity uvedené v článku 4 ods. 2 [Haagskeho protokolu] vykladať v tom zmysle, že uvedená povinnosť sa uplatní len vtedy, keď sa návrh, ktorým sa začalo konanie o výživnom, podá v inom štáte, než je štát, v ktorom má oprávnený na výživné obvyklý pobyt?
V prípade zápornej odpovede na túto otázku:
2. Treba článok 4 ods. 2 [Haagskeho protokolu] vykladať v tom zmysle, že výraz ‚nemožno priznať výživné‘ sa vzťahuje aj na prípady, keď právo doterajšieho miesta pobytu nestanovuje nárok na výživné za minulé obdobie iba z dôvodu nesplnenia určitých zákonných požiadaviek?“
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné pripomienky
21 Najprv je potrebné preskúmať, či má Súdny dvor právomoc vykladať Haagsky protokol.
22 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v súlade s článkom 267 ZFEÚ je Súdny dvor príslušný rozhodnúť v prejudiciálnom konaní o výklade aktov prijatých inštitúciami Únie.
23 Na jednej strane je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie 2009/941, prijaté na základe článku 300 ES, ktorý je teraz článkom 218 ZFEÚ, Rada Európskej únie schválila Haagsky protokol, ktorého text je pripojený v prílohe uvedeného rozhodnutia.
24 Na druhej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, že dohoda uzatvorená Radou v súlade s článkom 218 ZFEÚ predstavuje vo vzťahu k Únii akt prijatý jednou z jej inštitúcií v zmysle článku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2009, Bogiatzi, C‑301/08, EU:C:2009:649, bod 23).
25 Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc vykladať Haagsky protokol.
O prvej otázke
26 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu vykladať v tom zmysle, že sa môže uplatniť v situácii, keď oprávnený na výživné, ktorý zmenil svoj obvyklý pobyt, podá na súd štátu svojho nového obvyklého pobytu návrh na výživné za minulé obdobie, počas ktorého mal bydlisko v inom členskom štáte, aj keď je štát konajúceho súdu štátom, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt.
27 Podľa tohto článku 4 ods. 2 sa právo štátu konajúceho súdu uplatňuje v prípade, keď oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa práva štátu uvedeného v článku 3 Haagskeho protokolu.
28 Tento článok 3 stanovuje všeobecné pravidlo týkajúce sa určenia rozhodného práva, podľa ktorého upravuje vyživovaciu povinnosť právny poriadok štátu obvyklého pobytu oprávneného.
29 Ako vyplýva z článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu, toto ustanovenie, ktoré umožňuje uplatniť právo štátu konajúceho súdu namiesto práva štátu obvyklého pobytu oprávneného na výživné, má potrebný účinok len vtedy, ak sa tieto právne predpisy líšia.
30 Treba však overiť, či je vždy nutné, aby sa štát konajúceho súdu líšil od štátu obvyklého pobytu oprávneného, aby boli uplatniteľné právne predpisy odlišné a aby malo toto ustanovenie takýto účinok.
31 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že KP sa presťahovala do Rakúska a že tento členský štát je štát jej obvyklého pobytu. Rakúsky právny poriadok je teda rozhodným právnym poriadkom podľa článku 3 ods. 1 Haagskeho protokolu. V súlade s článkom 3 ods. 2 tohto protokolu sa však rakúsky právny poriadok uplatňuje až od zmeny bydliska KP v Rakúsku, v prejednávanom prípade od 28. mája 2015. V období od 1. júna 2013 do 28. mája 2015 je právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu KP nemecký právny poriadok.
32 Čo sa týka právneho poriadku konajúceho súdu, týmto právnym poriadkom je právny poriadok členského štátu, na ktorého súd oprávnený podal návrh, to znamená rakúsky právny poriadok.
33 Z toho vyplýva, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa právny poriadok konajúceho súdu, v prejednávanom prípade rakúsky právny poriadok, nezhoduje s právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného, pokiaľ ide o obdobie, za ktoré oprávnený žiada výživné, v prejednávanom prípade nemecký právny poriadok, môže mať článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu potrebný účinok. Okolnosť, že oprávnený podá návrh na súd štátu svojho obvyklého pobytu, takže štát konajúceho súdu sa zhoduje so štátom jeho obvyklého pobytu, nie je prekážkou uplatnenia tohto ustanovenia, pretože právne predpisy určené vedľajším kolíznym pravidlom stanoveným v tomto ustanovení sa nezhodujú s právnymi predpismi určenými hlavným kolíznym pravidlom stanoveným v článku 3 uvedeného protokolu.
34 Je však ešte potrebné, aby sa právny poriadok konajúceho súdu uvedený v tomto ustanovení mohol uplatňovať na návrh na výživné za minulé obdobie.
35 Ak sa totiž ukáže, najmä vzhľadom na správu Bonomiho, že článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu sa uplatňuje na návrhy na výživné týkajúce sa období, ktoré začínajú plynúť v deň podania týchto návrhov, vzniká neistota o tom, či to platí aj pre obdobia pred podaním týchto návrhov, a ak áno, o podmienkach tohto uplatnenia.
36 Podľa Európskej komisie sa právo štátu konajúceho súdu uvedené v tomto ustanovení uplatní vždy, keď oprávnenému nemožno priznať výživné podľa práva štátu jeho obvyklého pobytu, alebo v prípade, že ide o minulé obdobie, podľa práva štátu jeho obvyklého pobytu, ktoré bolo rozhodné počas tohto obdobia. Nemecká vláda sa domnieva, že v prípade návrhov na výživné za spätné obdobie sa právo štátu konajúceho súdu neuplatňuje automaticky a musí existovať súvislosť medzi skutkovým stavom, z ktorého oprávnený odvodzuje svoj nárok, a právom, ktoré sa uplatňuje na posúdenie tohto nároku.
37 V tejto súvislosti treba uviesť, že samotné znenie článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu neumožňuje s istotou určiť pôsobnosť tohto ustanovenia.
38 Tento pojem treba vykladať s ohľadom na systém kolíznych pravidiel zavedený Haagskym protokolom a cieľ tohto protokolu.
39 Pokiaľ ide o systém kolíznych pravidiel zavedený Haagskym protokolom, treba uviesť, že článok 4 ods. 2 tohto protokolu stanovuje osobitné pravidlo v prospech určitých oprávnených osôb, ktoré dopĺňa všeobecné pravidlo uvedené v článku 3 tohto protokolu.
40 Toto prvé konštatovanie spochybňuje relevantnosť záveru Komisie. Uplatniteľnosť zásady právneho poriadku štátu obvyklého pobytu oprávneného, stanovená v článku 3 ods. 1 Haagskeho protokolu, je obmedzená v druhom odseku tohto článku na obdobie, keď tento pobyt trvá. Ak by sa článok 4 ods. 2 tohto protokolu mal vykladať tak, že umožňuje, aby sa právny poriadok konajúceho súdu, to znamená v takej situácii, akou je situácia vo veci samej, právny poriadok štátu nového obvyklého pobytu tohto oprávneného, vždy uplatňoval na obdobie predchádzajúce usadeniu v tomto štáte, pretože je splnená podmienka, ktorú toto ustanovenie stanovuje, tento výklad by viedol k tomu, že by bolo zbavené účinku všeobecné pravidlo, uvedené v tomto článku 3 ods. 2, pokiaľ ide o pôsobnosť ratione temporis právneho poriadku štátu obvyklého pobytu oprávneného.
41 Okrem toho, ako vyplýva najmä zo správy Bonomiho a cieľov sledovaných Komisiou, ktorá sa aktívne zúčastňovala na rokovaniach o prijatí Haagskeho protokolu (pozri návrh nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [KOM(2005) 649 v konečnom znení]), tento systém má zabezpečiť predvídateľnosť rozhodného práva tým, že je zaistené, že určené právo nestratí svoju dostatočnú väzbu s dotknutou rodinnou situáciou.
42 V tejto súvislosti článok 3 ods. 1 Haagskeho dohovoru stanovuje v prvom rade uplatnenie právneho poriadku štátu obvyklého pobytu oprávneného, ktorý má užšiu väzbu so situáciou oprávneného a v dôsledku toho sa zdá byť vhodnejší na úpravu konkrétnych problémov, s ktorými sa môže oprávnený na výživné stretnúť.
43 S cieľom zachovať túto väzbu, článok 3 ods. 2 Haagskeho protokolu stanovuje, že v prípade zmeny obvyklého pobytu sa právo štátu nového obvyklého pobytu uplatňuje od okamihu, keď táto zmena nastala.
44 Pokiaľ ide o osobitné pravidlá obsiahnuté v článku 4 ods. 2 až 4 Haagskeho protokolu, ktoré stanovujú celý rad prvoradých a druhoradých kolíznych kritérií, ktoré sa uplatňujú postupne a ktoré slúžia na odstránenie rizika, že oprávnený nezíska výživné podľa postupne určených právnych predpisov, článok 4 ods. 3 Haagskeho protokolu primárne označuje právo štátu konajúceho súdu, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu, v ktorom má povinný obvyklý pobyt. Ako vyplýva z bodu 59 návrhov generálneho advokáta, tento štát súvisí so životnou situáciou oprávneného a povinného v konaní o vyživovacej povinnosti prinajmenšom v rozsahu, v akom sa týka možnosti uspokojenia potrieb oprávneného zo strany povinného. Predvídateľnosť tohto práva súvisí tiež so skutočnosťou, že uvedené právo závisí od právomoci zvoleného súdu, ktorá sa zakladá na zásade, podľa ktorej navrhovateľ podáva svoju žalobu na súd odporcu.
45 Súvislosť s predmetným rodinným vzťahom je stanovená aj v článku 4 ods. 4 Haagskeho protokolu, ktorý určuje, že sa uplatní právny poriadok štátu spoločného štátneho občianstva účastníkov konania. Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, toto ustanovenie obsahuje určitú stálu skutočnosť súvisiacu s rodinnou situáciou oprávneného a povinného, ktorých sa týka konanie o vyživovacej povinnosti
46 Vzhľadom na systém kolíznych pravidiel stanovených v Haagskom protokole a cieľ predvídateľnosti, ktorý sleduje, ako sú opísané v bode 41 tohto rozsudku, treba konštatovať, že ak uplatnenie právneho poriadku štátu konajúceho súdu, stanovené subsidiárne v článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu, vyplýva len z voľby nového obvyklého pobytu oprávneným bez toho, aby existovala väzba medzi týmto právnym poriadkom a rodinnou situáciou oprávneného a povinného, ktorých sa týka konanie o vyživovacej povinnosti v období, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, toto uplatnenie nie je v súlade ani s týmto systémom, ani s týmto cieľom.
47 Okolnosť, že uplatnenie právneho poriadku štátu konajúceho súdu zvýhodňuje oprávneného sama osebe, nestačí na odôvodnenie uplatnenia tohto ustanovenia, pretože ak takáto väzba neexistuje, tento právny poriadok je pre povinného nepredvídateľný.
48 V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodov 78 a 79 návrhov generálneho advokáta, táto väzba môže vyplývať z právomoci súdu, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania vo veciach vyživovacej povinnosti za dotknuté obdobie v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami nariadenia č. 4/2009.
49 Táto analýza je odôvodnená vzhľadom na úzke vzťahy, ktoré existujú medzi Haagskym protokolom a nariadením č. 4/2009. Článok 15 uvedeného nariadenia totiž výslovne odkazuje na Haagsky protokol a určovanie príslušných súdov podľa uvedeného nariadenia nepriamo umožňuje určiť právny poriadok štátu konajúceho súdu. Okrem toho, ako zdôraznil generálny advokát v bode 56 svojich návrhov, toto nariadenie vychádza z predpokladu, že medzi výživným, ktorého sa týka daný spor, a štátom, ktorého súd má právomoc vo veci konať, existuje väzba.
50 V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že potrebná väzba medzi právom štátu konajúceho súdu a situáciou oprávneného a povinného, ktorých sa týka konanie o vyživovacej povinnosti v období, na ktoré sa vzťahuje návrh na výživné, existuje, keď právo štátu konajúceho súdu je právom členského štátu, ktorého súdy boli príslušné rozhodovať v sporoch o vyživovacej povinnosti týkajúcich sa uvedeného obdobia.
51 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu sa má vykladať v tom zmysle, že:
– okolnosť, že štát konajúceho súdu sa zhoduje so štátom obvyklého pobytu oprávneného, nie je prekážkou uplatnenia tohto ustanovenia, ak sa právne predpisy určené subsidiárnym kolíznym pravidlom stanoveným v tomto ustanovení nezhodujú s právnymi predpismi určenými hlavným kolíznym pravidlom stanoveným v článku 3 uvedeného protokolu,
– v situácii, keď oprávnený na výživné, ktorý zmenil svoj obvyklý pobyt, podá na súdy štátu svojho nového obvyklého pobytu návrh na výživné voči povinnému za minulé obdobie, počas ktorého mal bydlisko v inom členskom štáte, sa môže právny poriadok konajúceho súdu, ktorý je zároveň právnym poriadkom štátu nového obvyklého pobytu, uplatniť, ak boli súdy členského štátu konajúceho súdu príslušné rozhodovať v sporoch vo veciach výživného týkajúcich sa týchto účastníkov konania a vzťahujúcich sa na uvedené obdobie.
O druhej otázke
52 Druhá otázka sa týka v podstate toho, či sa výraz „nemôže získať výživné“, uvedený v článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu, vzťahuje tiež na situáciu, v ktorej oprávnený nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho minulého obvyklého pobytu z dôvodu, že nespĺňa určité zákonné podmienky.
53 Na úvod je potrebné poukázať na to, že táto otázka sa kladie v prípade, že vnútroštátny súd konštatuje, že vzhľadom na odpoveď na prvú otázku sú rakúske súdy príslušné v súlade s nariadením č. 4/2009 rozhodovať o návrhu KP na platbu výživného na obdobie od 1. júna 2013 do 28. mája 2015. V takej situácii by sa právny poriadok konajúceho súdu, v prejednávanom prípade rakúsky právny poriadok, mohol uplatňovať, ak oprávnený na výživné „nemôže získať výživné“ podľa právneho poriadku štátu svojho obvyklého pobytu počas minulého obdobia, ako v prejednávanej veci, teda v tomto prípade podľa nemeckého práva. Treba teda preskúmať, či sa oprávnený na výživné, ako KP, nachádza v takejto situácii.
54 Na účely odpovede na túto otázku je potrebné odkázať na správu Bonomiho, ktorá sa venuje práve takejto problematike.
55 V správe sa uvádza, že oprávnený na výživné môže využiť právo konajúceho súdu nielen vtedy, ak právny poriadok štátu obvyklého pobytu vôbec nestanovuje nárok na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z dotknutého rodinného vzťahu, napríklad preto, že toto právo nestanovuje povinnosti detí voči svojim rodičom, ale aj vtedy, ak je takáto povinnosť v zásade uznaná a viaže sa na podmienku, ktorá nie je v prejednávanej veci splnená. Uvedená správa napríklad cituje prípad, v ktorom právny poriadok štátu obvyklého pobytu oprávneného stanovuje, že povinnosť rodičov voči deťom zaniká dosiahnutím veku 18 rokov, pričom oprávnený dosiahol tento vek.
56 Podľa tohto výkladu sa článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu uplatňuje aj vtedy, keď nie je splnená zákonná podmienka.
57 Treba konštatovať, že tento široký výklad článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu zodpovedá cieľu tohto ustanovenia pripomenutému v bode 44 tohto rozsudku, teda odstrániť riziko, že oprávnený nezíska výživné podľa právnych predpisov určených podľa hlavného kolízneho kritéria.
58 Tento výklad má pokryť prípad, o ktorý ide vo veci samej, v ktorom nemožnosť oprávneného vymôcť výživné spočíva v tom, že oprávnený nevyzval povinného na zaplatenie, a teda nesplnil zákonnú podmienku, ktorá je v prejednávanom prípade stanovená v § 1613 BGB. Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 93 svojich návrhov, nič nenasvedčuje tomu, že by prípady nečinnosti oprávneného neboli zahrnuté do tohto článku 4 ods. 2.
59 V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať tak, že výraz „nemôže získať výživné“, uvedený v článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje tiež na situáciu, v ktorej oprávnený nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho minulého obvyklého pobytu z dôvodu, že nespĺňa určité podmienky uložené týmto právom.
O trovách
60 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
1. Článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/941/ES z 30. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že:
– okolnosť, že štát konajúceho súdu sa zhoduje so štátom obvyklého pobytu oprávneného, nie je prekážkou uplatnenia tohto ustanovenia, ak sa právne predpisy určené subsidiárnym kolíznym pravidlom stanoveným v tomto ustanovení nezhodujú s právnymi predpismi určenými hlavným kolíznym pravidlom stanoveným v článku 3 uvedeného protokolu,
– v situácii, keď oprávnený na výživné, ktorý zmenil svoj obvyklý pobyt, podá na súdy štátu svojho nového obvyklého pobytu návrh na výživné voči povinnému za minulé obdobie, počas ktorého mal bydlisko v inom členskom štáte, sa môže právny poriadok konajúceho súdu, ktorý je zároveň právnym poriadkom štátu nového obvyklého pobytu, uplatniť, ak boli súdy členského štátu konajúceho súdu príslušné rozhodovať v sporoch vo veciach výživného týkajúcich sa týchto účastníkov konania a vzťahujúcich sa na uvedené obdobie.
2. Výraz „nemôže získať výživné“, uvedený v článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje tiež na situáciu, v ktorej oprávnený nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho minulého obvyklého pobytu z dôvodu, že nespĺňa určité podmienky uložené týmto právom.
Podpisy