Language of document : ECLI:EU:C:2019:631

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 29. júla 2019 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dovoz textilných výrobkov s nesprávne deklarovaným pôvodom na Jamajke – Dodatočné vybratie dovozného cla – Žiadosť o odpustenie cla – Nariadenie (EHS) č. 2913/92 – Colný kódex Spoločenstva – Článok 220 ods. 2 písm. b) a článok 239 – Zamietavé rozhodnutie Európskej komisie z dôvodu osobitosti situácie – Platnosť“

Vo veci C‑589/17,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Vyšší súd Katalánska, Španielsko) z 31. júla 2017 a doručený Súdnemu dvoru 10. októbra 2017, ktorý súvisí s konaním:

Prenatal SA

proti

Tribunal Económico Administrativo Regional de Cataluña (TEARC),

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory A. Arabadžiev, sudcovia T. von Danwitz (spravodajca) a C. Vajda,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. októbra 2018,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Prenatal SA, v zastúpení: P. Muñiz, abogado,

–        španielska vláda, v zastúpení: S. Jiménez García, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: A. Caeiros a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 7. februára 2019,

vyhlásil tento rozsudok

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa na jednej strane týka platnosti rozhodnutia Komisie KOM (2008) 6317 v konečnom znení z 3. novembra 2008, ktorým sa určuje, že treba pristúpiť k dodatočnému vybratiu dovozného cla a že odpustenie tohto cla nie je odôvodnené osobitosťou situácie (vec REM 03/07) (ďalej len „rozhodnutie REM 03/07“) a na druhej strane výkladu článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 239 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 17; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením (ES) č. 2700/2000 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES L 311, 2000, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239), ako aj článku 905 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady č. 2913/92 (Ú. v. EÚ L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1335/2003 z 25. júla 2003 (Ú. v. EÚ L 187, 2003, s. 16; Mim. vyd. 02/013, s. 463) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Prenatal SA a Tribunal Económico Administrativo Regional de Cataluña (TEARC) [Regionálny finančný a správny súd Katalánska (TEARC), Španielsko] vo veci žiadosti tejto spoločnosti o vrátenie dovozného cla.

 Právny rámec

 Dohoda z Cotonou

3        Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (Ú. v. ES L 317, 2000, s. 3; Mim. vyd. 11/035, s. 3) bola schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2003/159/ES z 19. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 65, 2003, s. 27; Mim. vyd. 11/046, s. 121) (ďalej len „dohoda z Cotonou“). Dohoda z Cotonou síce nadobudla platnosť až 1. apríla 2003, ale uplatňovala sa už od 2. augusta 2000 v súlade s rozhodnutím Rady ministrov AKT a ES č. 1/2000 z 27. júla 2000 týkajúcim sa prechodných opatrení platných od 2. augusta 2000 do nadobudnutia platnosti dohody o partnerstve medzi AKT a ES (Ú. v. ES L 195, 2000, s. 46), ktorá bola predĺžená rozhodnutím Rady ministrov AKT a ES č. 1/2002 z 31. mája 2002 (Ú. v. ES L 150, 2002 s 55).

4        Podľa článku 3 dohody z Cotonou „strany… prijmú primerané kroky, všeobecné alebo konkrétne, na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody a na uľahčenie dosiahnutia jej cieľov“.

5        Článok 36 ods. 1 prílohy IV tejto dohody stanovuje:

„Komisia je zastúpená v každom [africkom, karibskom a tichomorskom (AKT)] štáte, alebo v každom regionálnom zoskupení, ktoré o to výslovne požiada, delegáciou pod vedením vedúceho delegácie a so súhlasom dotknutého štátu alebo štátov AKT. Ak je vedúci delegácie menovaný pre skupinu štátov AKT, prijmú sa primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo, že je vedúci delegácie zastúpený v každom z tých štátov svojim zástupcom, v ktorých nie je prítomný vedúci delegácie. Vedúci delegácie zastupuje Komisiu vo všetkých sférach jej právomocí a vo všetkých jej aktivitách.“

6        Článok 1 prílohy V uvedenej dohody upravuje preferenčné sadzobné zaobchádzanie uplatniteľné na dovoz výrobkov do Európskej únie „s pôvodom v štátoch AKT“ tak, že dovoz týchto výrobkov do Únie sa povolí s oslobodením od cla a poplatkov s rovnakým účinkom.

7        Protokol č. 1 tejto prílohy V (ďalej len „protokol č. 1“), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť uvedenej prílohy, sa týka definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce. Obsahuje článok 15, nazvaný „Postup pre vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1“, ktorý stanovuje:

„1.      Sprievodné osvedčenie EUR.1 bude colnými orgánmi vyvážajúcej krajiny vydané na základe písomnej žiadosti vývozcu alebo na vývozcovu zodpovednosť, na základe písomnej žiadosti jeho oprávneného zástupcu.

2.      Na tento účel vývozca alebo jeho oprávnený zástupca vyplnia tak sprievodné osvedčenie, ako aj formulár žiadosti, ktorých vzory sú uvedené v prílohe IV. Tieto formuláre sa vyplnia v súlade s ustanoveniami tohto protokolu. Ak sú písané rukou, vyplnia sa tlačenými písmenami atramentovým perom. Opis výrobkov musí byť uvedený v kolónke vyhradenej na tento účel bez ponechania akýchkoľvek prázdnych riadkov. Tam, kde nie je kolonka úplne vyplnená, musí sa posledný riadok opisu podčiarknuť vodorovnou čiarou s tým, že prázdny priestor je krížom preškrtnutý.

3.      Vývozca žiadajúci o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1 bude pripravený kedykoľvek predložiť na žiadosť colných orgánov vyvážajúceho štátu AKT, v ktorom je osvedčenie o pohybe [v ktorom je sprievodné osvedčenie EUR.1 – neoficiálny preklad] vydané, všetky príslušné dokumenty dokazujúce štatút pôvodu predmetných výrobkov, ako aj splnenie ostatných požiadaviek tohto protokolu.

4.      Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydávajú colné orgány vyvážajúceho štátu AKT, ak dotknuté výrobky možno považovať za výrobky pôvodné v štátoch AKT, alebo v jednej z ostatných krajín uvedených v článku 6 a ak sú splnené ostatné požiadavky tohto protokolu.

5.      Vydávajúce colné orgány prijmú všetky kroky nevyhnutné na overenie štatútu pôvodu a splnenia ostatných požiadaviek tohto protokolu. Na tento účel majú právo vyzvať na predloženie dôkazov a vykonať inšpekciu vývozcových účtov alebo akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považujú za primeranú. …“

8        Článok 31 tohto protokolu, nazvaný „Vzájomná pomoc“, v odseku 2 stanovuje:

„Aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie tohto protokolu, spoločenstvo, [zámorských krajín a území (ZKÚ)] a štáty AKT si budú vzájomne prostredníctvom oprávnených colných správ napomáhať pri overovaní pravosti sprievodných osvedčení EUR.1, vyhlásení na faktúre alebo vyhlásení dodávateľov, a overovaní správnosti informácií uvedených v týchto dokumentoch.

Oslovené orgány poskytnú príslušné informácie týkajúce sa podmienok, za akých sa výrobok zhotovil, uvedúc najmä podmienky, v ktorých sa dodržali pravidlá pôvodu v rôznych dotknutých štátoch AKT, členských štátoch a ZKÚ.“

9        Článok 32 uvedeného protokolu s názvom „Overenie dokladov o pôvode“ v odsekoch 1, 3 a 7 stanovuje:

„1.      Následné overovania dokladov o pôvode budú vykonávané náhodne alebo kedykoľvek budú mať colné orgány dovážajúcej krajiny oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o pravosť týchto dokumentov, štatút pôvodu príslušných výrobkov alebo splnenie ostatných požiadaviek tohto protokolu.

3.      Overenie vykonajú colné orgány vyvážajúcej krajiny. Na tento účel majú právo vyzvať na predloženie dôkazov a vykonať inšpekciu vývozcových účtov alebo akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považujú za primeranú.

7.      Ak postup overovania alebo akékoľvek iné dostupné informácie naznačujú, že ustanovenia tohto protokolu sú porušované, štát AKT vykoná z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť spoločenstva primerané šetrenie alebo dojedná vykonanie takýchto šetrení s riadnou naliehavosťou tak, aby identifikoval a zabránil takýmto porušeniam a na tento účel môže dotknutý štát AKT vyzvať spoločenstvo na účasť v týchto šetreniach.“

10      Článok 37 protokolu č. 1 stanovuje:

„1.      Výbor pre colnú spoluprácu, ďalej iba ‚výbor‘, bude založený a poverený výkonom administratívnej spolupráce vzhľadom na správne a jednotné uplatňovanie tohto protokolu a výkonom všetkých ostatných úloh v colnej oblasti, ktoré mu môžu byť zverené.

2.      Výbor pravidelne skúma dopad uplatňovania pravidiel pôvodu na štáty AKT, a najmä na najmenej rozvinuté štáty AKT, a odporúča Rade ministrov primerané opatrenia.

3.      Výbor prijíma rozhodnutia o kumulácii podľa podmienok stanovených v článku 6.

4.      Výbor prijíma rozhodnutia o odchýlkach z tohto protokolu podľa podmienok stanovených v článku 38.

6.      Výbor sa skladá na jednej strane z expertov členských štátov a predstaviteľov Komisie zodpovedných za colné otázky, a na druhej strane z expertov zastupujúcich štáty AKT a predstaviteľov regionálnych zoskupení štátov AKT, ktorí sú zodpovední za colné otázky. Výbor sa môže obrátiť na vhodných znalcov, ak je to nevyhnutné.“

 Colný kódex

11      Článok 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu stanovuje:

„S výnimkou prípadov uvedených v článku 217 odsek 1 druhý a tretí pododsek sa dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ:

b)      výška cla zákonne dlhovaná sa nezapísala do účtov ako výsledok chyby na strane colných orgánov, ktorú nemohla celkom zistiť osoba zodpovedná za zaplatenie, pričom táto osoba konala v dobrej viere a rešpektovala všetky ustanovenia uvedené v platných právnych predpisoch ohľadom colných deklarácií.

Ak sa stanoví preferenčné postavenie tovaru na základe systému spolupráce medzi správami zahŕňajúcimi orgány alebo orgány tretej krajiny [zahŕňajúcimi orgány tretej krajiny – neoficiálny preklad], vydanie osvedčenia týmito orgánmi alebo orgánmi [týmito orgánmi – neoficiálny preklad], ak by sa ukázalo ako nesprávne, znamená chybu, ktorá sa nemohla celkom zistiť v zmysle prvého pododseku.

Vydanie nesprávneho osvedčenia neznamená chybu, ak sa toto osvedčenie zakladá na nesprávnom zaúčtovaní [nesprávnom opise – neoficiálny preklad] faktov poskytnutých vývozcom, okrem prípadov, keď je zrejmé, že vydávajúce orgány alebo orgány si uvedomovali [vydávajúce orgány si uvedomovali – neoficiálny preklad] alebo si mali uvedomiť, že tovar nespĺňa podmienky uvedené na oprávnenie preferenčného zaobchádzania.

…“

12      Podľa článku 239 tohto kódexu:

„1.      Dovozné clo alebo vývozné clo môže byť vrátené alebo odpustené aj v iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 236, 237 a 238:

–        ak bude stanovené v súlade s postupom výboru;

–        ak vyplýva z okolností, ktoré nie je možné považovať za podvodné konanie alebo hrubú nedbanlivosť dotknutej osoby. Prípady, kedy je možné toto ustanovenie uplatniť, a postupy na ich uplatnenie sa stanovia v súlade s postupom výboru. Vrátenie alebo odpustenie môže podliehať zvláštnym podmienkam.

2.      Clo môže byť vrátené alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu do 12 mesiacov odo dňa, kedy bola suma cla dlžníkovi oznámená.

…“

 Vykonávacie nariadenie

13      V časti IV vykonávacieho nariadenia týkajúcej sa colného dlhu sa nachádza jeho hlava III s názvom „Vyberanie sumy colného dlhu“. Táto hlava obsahuje články 868 až 876a tohto nariadenia, ktoré upravujú žiadosti podané podľa článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu. Článok 871 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.      Colný orgán postúpi prípad Komisii tak, aby bol tento vyriešený v súlade s postupom uvedeným v článkoch 872 až 876, ak je toho názoru, že podmienky uvedené v článku 220 ods. 2 písm. b) kódexu sú splnené a:

–        je toho názoru, že Komisia sa dopustila chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písmeno b) kódexu,

–        okolnosti prípadu súvisia s výsledkami a závermi vyšetrovania spoločenstva vykonaného podľa nariadenia Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a spolupráci medzi týmito orgánmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie právnej úpravy colných a poľnohospodárskych záležitostí [(Ú. v. ES L 82, 1997, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 217)] alebo na základe akejkoľvek inej legislatívy spoločenstva alebo akejkoľvek dohody, ktorú uzatvorilo spoločenstvo s určitou krajinou alebo skupinou krajín, ktorou je zabezpečené vykonávanie takýchto preverovaní zo strany spoločenstva, alebo

2.      Prípady uvedené v odseku 1 však nebudú postúpené ak:

–        Komisia už posudzuje prípad s porovnateľným skutkovým a právnym stavom.

3.      Spis predložený Komisii musí obsahovať všetky informácie požadované na úplné posúdenie.…

6.      Ak dôjde k jednej z nasledujúcich situácií, tak Komisia spis vráti colnému orgánu a postup uvedený v článkoch 872 – 876 sa bude považovať ako keby nebol nikdy začatý:

–        podľa odseku 1 a 2 by sa spis nemal postúpiť,

…“

14      Článok 873 prvý odsek vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Po konzultáciách so skupinou odborníkov zloženou zo zástupcov všetkých členských štátov zasadajúcou v rámci Výboru s cieľom posúdenia daného prípadu, Komisia rozhodne, či sú posudzované okolnosti takého charakteru, že dané clo sa nemusí zapísať do účtovnej evidencie.“

15      V kapitole 3 vykonávacieho nariadenia s názvom „Osobitné ustanovenia pre uplatňovanie článku 239 kódexu“ uvedeného v hlave IV časti IV tohto nariadenia článok 905 tohto nariadenia stanovuje:

„1.      Ak je žiadosť o vrátenie alebo odpustenie predložená podľa článku 239 ods. 2 kódexu podporená dôkazom, ktorý by mohol vytvárať osobitnú situáciu vyplývajúcu z okolností, za ktorých nie je možné pripísať dotknutej osobe žiaden podvodný úmysel a ani zrejmú nedbanlivosť, členský štát, ku ktorému colný orgán prijímajúci rozhodnutia patrí, postúpi prípad Komisii s cieľom jeho vyriešenia v súlade s postupom uvedeným v článkoch 906 až 909, ak:

–        sa okolnosti prípadu týkajú záverov vyšetrovania spoločenstva vykonaného na základe nariadenia (ES) č. 515/97 alebo na základe iného predpisu spoločenstva alebo akejkoľvek dohody, ktorú spoločenstvo uzatvorilo s krajinami alebo skupinami krajín, ktoré ustanovujú vykonanie takýchto vyšetrovaní zo strany spoločenstva alebo

2.      Prípady uvedené v odseku 1 však nebudú postúpené ak:

–        Komisia už posudzuje prípad s porovnateľným skutkovým a právnym stavom.

3.      Spis predložený Komisii musí obsahovať všetky informácie požadované na úplné posúdenie.…

6.      Ak dôjde k jednej z nasledujúcich situácií, tak Komisia spis vráti colnému orgánu a postup uvedený v článkoch 906 až 909 sa bude považovať, ako keby nebol nikdy začatý:

–        podľa odseku 1 a 2 by sa spis nemal postúpiť,

…“

16      Podľa článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia:

„Po konzultáciách so skupinou odborníkov zloženou zo zástupcov všetkých členských štátov zasadajúcou v rámci výboru s cieľom posúdenia daného prípadu, Komisia rozhodne, či posudzovaná situácia odôvodňuje vrátenie alebo odpustenie.“

 Rozhodnutie REM 03/07

17      Rozhodnutie REM 03/07 sa týka žiadosti o odpustenie dovozného cla na textilné výrobky, na ktoré sa vzťahujú sprievodné osvedčenia EUR.1 (ďalej len „osvedčenia EUR.1“) vydané jamajskými colnými orgánmi, ktoré boli dovezené do Únie v rokoch 2002 až 2005.

18      Komisia v tomto rozhodnutí pripomenula, že dotknuté výrobky boli v čase skutkových okolností dovezené do Únie s oslobodením od dovozného cla, keďže sa na ne vzťahovali osvedčenia EUR.1 dokladajúce ich jamajský pôvod. V nadväznosti na šetrenie týkajúce sa určenia ich pôvodu, ku ktorému došlo v marci 2005, sa Komisia domnievala, že tento pôvod, ako aj preferenčné sadzobné zaobchádzanie, ktoré z toho vyplynulo, im boli priznané na základe nesprávneho opisu skutočností zo strany jamajských vývozcov.

19      Uvedeným rozhodnutím sa Komisia domnievala, že v prvom rade sa v prejednávanej veci jamajské colné orgány nedopustili žiadnej chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu a v druhom rade, že neexistovala osobitná situácia v zmysle článku 239 tohto kódexu. Bez preskúmania ostatných podmienok stanovených v týchto ustanoveniach preto rozhodla, že treba pristúpiť k dodatočnému zapísaniu dovozného cla do účtovnej evidencie a že odpustenie tohto cla nie je odôvodnené osobitosťou prípadu, ktorý je predmetom uvedeného rozhodnutia.

20      Rozhodnutie REM 03/07 bolo predmetom žaloby o neplatnosť podanej na Všeobecný súd Európskej únie, ktorú podala spoločnosť žiadajúca odpustenie dovozného cla v osobitnom prípade, ktorý viedol k prijatiu tohto rozhodnutia. Uznesením z 9. decembra 2013, El Corte Inglés/Komisia (T‑38/09, neuverejnené, EU:T:2013:675), Všeobecný súd rozhodol o zastavení konania o tejto žalobe, keďže sa domnieval, že táto žaloba sa po zrušení rozhodnutia o vybratí dovozného cla stala bezpredmetnou a že rozhodnutie REM 03/07 nemohlo vyvolať právne účinky na právne postavenie tejto spoločnosti.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

21      V rokoch 2002 až 2004 Prenatal uskutočnila dovozy odevov do Španielska predložením osvedčení EUR.1 vydaných jamajskými orgánmi, ktoré uvádzajú preferenčný pôvod na „Jamajke“. Na základe týchto osvedčení priznali španielske colné orgány týmto dovozom preferenčné sadzobné zaobchádzanie podľa článku 1 prílohy V k dohode z Cotonou.

22      V marci 2005 uskutočnil Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) spoločné vyšetrovanie so zástupcami viacerých členských štátov s cieľom overiť pôvod odevov dovezených do Únie, na ktoré sa vzťahovali tieto osvedčenia EUR.1. Vo svojej správe z vyšetrovania (ďalej len „správa OLAF‑u z roku 2005“) OLAF konštatoval, že odevy dovezené spoločnosťou Prenatal boli vyrobené z častí odevov dovezených z Číny alebo Hong‑Kongu, a preto ich nemožno považovať za odevy s pôvodom na Jamajke v zmysle pravidiel dohody z Cotonou.

23      Závery tohto vyšetrovania viedli jamajské orgány k vyhláseniu osvedčení EUR.1 za dotknuté obdobie za neplatné. V nadväznosti na vyhlásenia neplatnosti týchto osvedčení španielske orgány dodatočne vybrali sumu cla, ktorú bola Prenatal dlžná za tieto dovozy.

24      Dňa 10. mája 2006 Prenatal požiadala Dependencia Regional de Aduanas de la Delegación Especial de Cataluña (Regionálny colný úrad osobitného zastúpenia v Katalánsku, Španielsko) (ďalej len „regionálny colný úrad“) o vrátenie tohto cla na základe článku 239 colného kódexu.

25      Z dôvodu, že regionálny colný úrad vychádzal z toho, že Prenatal svojou argumentáciou na podporu tejto žiadosti spochybňuje závery uvedené v správe OLAF‑u z roku 2005, predložil uvedenú žiadosť a spis, ktorý s ňou súvisí, Komisii na základe článku 905 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Komisia sa domnievala, že vec spoločnosti Prenatal je z právneho a skutkového hľadiska porovnateľná s inou vecou, ktorá je predmetom veci REM 03/07, a spis vrátila v súlade s článkom 905 ods. 6 vykonávacieho nariadenia.

26      Potom, ako Komisia prijala rozhodnutie REM 03/07, bola žiadosť o vrátenie spoločnosti Prenatal zamietnutá regionálnym colným úradom, rovnako ako jej sťažnosť podaná následne na TEARC. Táto spoločnosť sa preto obrátila na Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Vyšší súd Katalánska, Španielsko).

27      Prenatal vyjadrila pred vnútroštátnym súdom pochybnosti o platnosti rozhodnutia REM 03/07 z dôvodu, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru o neexistencii chyby jamajských colných orgánov v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, ako aj o neexistencii osobitnej situácie v zmysle článku 239 tohto kódexu. TEARC túto argumentáciu spochybnil.

28      Za týchto podmienok Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Vyšší súd Katalánska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je [rozhodnutie REM 03/07], ktorým sa určuje, že treba pristúpiť k dodatočnému vybratiu dovozného cla a že odpustenie tohto cla nie je odôvodnené osobitosťou situácie týkajúcej sa dovozu textilných výrobkov deklarovaných ako pochádzajúcich z Jamajky (vec REM 03/07), v rozpore s právom Únie, najmä s článkom 220 ods. 2 písm. b) a článkom 239 [colného kódexu]?

2.      Ak Komisia po podaní žiadosti o odpustenie cla oznámi rozhodnutie, podľa ktorého sa vec zo skutkového a právneho hľadiska podobá inej skoršej veci, o ktorej Komisia už rozhodla, alebo rozhodnutie, podľa ktorého prebieha konanie týkajúce sa podobnej veci, má sa niektoré z týchto rozhodnutí považovať za akt s právnym obsahom, ktorým sú viazané orgány členského štátu, v ktorom sa podá žiadosť o odpustenie cla, a preto ho môže žiadateľ o odpustenie [článok 239 (colného kódexu)] alebo nezapísanie do účtovnej evidencie (článok 220 ods. 2 písm. b) [tohto kódexu]) cla napadnúť žalobou?

3.      V prípade, ak sa uvedené rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie Komisie so záväzným právnym obsahom, prináleží vnútroštátnym orgánom posúdiť, či je daný prípad zo skutkového a právneho hľadiska podobný?

4.      V prípade kladnej odpovede, ak sa uskutočnilo také preskúmanie a dospelo sa k záveru, že nejde o podobné prípady, treba uplatniť článok 905 ods. 1 [vykonávacieho nariadenia], a preto musí Komisia vydať rozhodnutie s právnym obsahom, ktorým sú tieto vnútroštátne orgány viazané?“

 O návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania

29      Podaním doručeným kancelárii Súdneho dvora 15. februára 2019 Prenatal navrhla, aby Súdny dvor nariadil opätovné začatie ústnej časti konania na základe článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z dôvodu, že návrhy generálnej advokátky nezohľadnili skutkové okolnosti, ktoré sú podľa tejto spoločnosti rozhodujúce pre posúdenie platnosti rozhodnutia REM 03/07.

30      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát konajúci nestranne a nezávisle predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel. V dôsledku toho nesúhlas účastníka konania s návrhmi generálneho advokáta bez ohľadu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôže byť sám osebe dôvodom opodstatňujúcim opätovné otvorenie ústnej časti konania (rozsudok z 21. marca 2019, Verkehrsbetrieb Hüttebräucker a Rhenus Veniro, C‑266/17 a C‑267/17, EU:C:2019:241, bod 55, ako aj citovaná judikatúra).

31      Súdny dvor naopak môže podľa článku 83 svojho rokovacieho poriadku kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

32      V prejednávanej veci sa Prenatal svojím návrhom na opätovné začatie ústnej časti konania v podstate obmedzuje na vyjadrenie svojho nesúhlasu s návrhmi generálnej advokátky a neuvádza žiadne nové tvrdenie, na základe ktorého by sa o prejednávanej veci malo rozhodnúť. Súdny dvor tak dospel po vypočutí generálnej advokátky k záveru, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý mu bol predložený, a že prejednávaná vec nemusí byť preskúmaná z hľadiska tvrdenia, ktoré pred ním nebolo prejednané.

33      Návrh na opätovné začatie ústnej časti konania preto treba zamietnuť.

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej prejudiciálnej otázke

34      Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby posúdil platnosť rozhodnutia REM 03/07 z hľadiska článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, ako aj článku 239 tohto kódexu.

35      Na úvod treba uviesť, že rozhodnutím REM 03/07 Komisia zamietla žiadosť o odpustenie dovozného cla z dôvodu osobitosti situácie na základe colného kódexu, ako aj vykonávacieho nariadenia, konkrétne jednak na základe článku 220 ods. 2 písm. b) tohto kódexu v spojení s článkami 871 a 873 vykonávacieho nariadenia, ako aj článku 239 uvedeného kódexu v spojení s článkami 905 a 907 tohto nariadenia. Ak táto inštitúcia rozhoduje o takej žiadosti na základe týchto ustanovení, musí skúmať namiesto colných orgánov členského štátu dovozu podmienky pre dovoz určitého tovaru a uplatňovanie relevantných colných pravidiel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2008, Komisia/Combrato, C‑574/17 P, EU:C:2018:598, bod 54 a citovanú judikatúru).

36      Okrem toho treba pripomenúť, že podľa článku 220 ods. 2 písm. b) prvého pododseku colného kódexu sa dodatočné zapísanie dovozného alebo vývozného cla do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ „výška cla zákonne dlhovaná sa nezapísala do účtov ako výsledok chyby na strane colných orgánov, ktorú nemohla celkom zistiť osoba zodpovedná za zaplatenie, pričom táto osoba konala v dobrej viere a rešpektovala všetky ustanovenia uvedené v platných právnych predpisoch ohľadom colných deklarácií“. Podmienky stanovené v tomto ustanovení sú kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 2007, Agrover, C‑173/06, EU:C:2007:612, bod 30 a citovanú judikatúru, ako aj z 15. decembra 2011, Afasia Knits Deutschland, C‑409/10, EU:C:2011:843, bod 47).

37      Pokiaľ ide o článok 239 colného kódexu, podľa judikatúry Súdneho dvora predstavuje toto ustanovenie všeobecné ustanovenie o spravodlivom zaobchádzaní, ktoré zahŕňa odpustenie dovozného cla, pokiaľ sú splnené dve podmienky, a to existencia osobitnej situácie a neexistencia hrubej nedbanlivosti a podvodného konania osoby zodpovednej za zaplatenie cla (rozsudok z 25. júla 2018, Komisia/Combaro, C‑574/17 P, EU:C:2018:598, bod 45 a citovaná judikatúra).

38      V prejednávanej veci Komisia na jednej strane usúdila, že jamajské colné orgány sa nedopustili žiadnej chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) tohto kódexu, keď vydali dotknuté osvedčenia EUR.1, a na druhej strane, že v zmysle článku 239 uvedeného kódexu neexistovala osobitná situácia, ktorá mohla odôvodniť odpustenie dovozného cla, ktoré malo byť zaplatené. Bez preskúmania ostatných podmienok stanovených v týchto ustanoveniach rozhodla nepriznať požadované odpustenie dovozného cla v prípade, ktorý je predmetom rozhodnutia REM 03/07.

39      Prenatal pred vnútroštátnym súdom tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v tomto rozhodnutí dospela k záveru o neexistencii chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, ako aj o neexistencii osobitnej situácie v zmysle článku 239 tohto kódexu. V dôsledku toho sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na platnosť uvedeného rozhodnutia vo vzťahu k požiadavkám stanoveným týmito ustanoveniami.

 O existencii chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu

40      V súlade s článkom 220 ods. 2 písm. b) druhým pododsekom colného kódexu vydanie nesprávneho osvedčenia EUR.1 príslušnými colnými orgánmi tretej krajiny v zásade znamená „chybu, ktorú nemohla celkom zistiť“ osoba povinná zaplatiť clo v zmysle prvého pododseku tohto ustanovenia. Tretí odsek uvedeného ustanovenia však spresňuje, že „vydanie nesprávneho osvedčenia neznamená chybu, ak sa toto osvedčenie zakladá na nesprávnom zaúčtovaní [nesprávnom opise – neoficiálny preklad] faktov poskytnutých vývozcom, okrem prípadov, keď je zrejmé, že vydávajúce orgány alebo orgány si uvedomovali [vydávajúce orgány si uvedomovali – neoficiálny preklad] alebo si mali uvedomiť, že tovar nespĺňa podmienky uvedené na oprávnenie preferenčného zaobchádzania“.

41      Pokiaľ ide o existenciu chyby v zmysle tohto ustanovenia v takej situácii, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia REM 03/07, je nesporné, že dotknuté osvedčenia EUR.1 vydané jamajskými colnými orgánmi boli nesprávne, pretože dotknuté výrobky neboli vyrobené výlučne z priadze na Jamajke, ale z častí odevov pochádzajúcich z Číny, a nespĺňali tak podmienky pre využitie preferenčného sadzobného zaobchádzania pre výrobky pochádzajúce zo štátov AKT na základe dohody z Cotonou. Je tiež nesporné, že tieto osvedčenia boli vydané na základe nesprávneho opisu skutočností zo strany vývozcu dotknutých výrobkov a jeho dodávateľa, ktorí sú usadení v jednom zo slobodných pásiem Jamajky.

42      Za týchto okolností treba overiť, či bolo zrejmé, ako to vyžaduje článok 220 ods. 2 písm. b) tretí pododsek in fine colného kódexu, že jamajské colné orgány vedeli alebo mali vedieť, že dotknutý tovar nespĺňa podmienky pre preferenčné sadzobné zaobchádzanie na základe dohody z Cotonou.

43      V tejto súvislosti podľa judikatúry Súdneho dvora nesie osoba, ktorá uplatňuje výnimku obsiahnutú in fine v tomto ustanovení, dôkazné bremeno splnenia podmienok pre jej uplatnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2006, Beemsterboer Coldstore Services, C‑293/04, EU:C:2006:162, bod 45 a uznesenie z 1. júla 2010, DSV Road/Komisia, C‑358/09 P, neuverejnené, EU:C:2010:398, bod 58). Je teda na každej osobe, ktorá je oprávnená napadnúť zákonnosť alebo platnosť rozhodnutia Komisie založeného na článku 220 ods. 2 písm. b) treťom pododseku colného kódexu, aby preukázala, že bolo zrejmé, že orgány vydávajúce osvedčenie EUR.1 vedeli alebo mali vedieť, že predmetný tovar nespĺňa podmienky požadované na priznanie preferenčného sadzobného zaobchádzania.

44      Na tieto účely prináleží Komisii, aby pri výkone právomoci, ktorú jej zveruje normotvorca Únie, posúdila podmienky vývozu dotknutého tovaru a uplatnenia relevantných colných pravidiel orgánmi vydávajúcimi osvedčenie na základe dôkazov, ktoré jej boli predložené, s cieľom určiť, či bolo zrejmé, že tieto orgány túto vedomosť mali alebo ju mali mať. Na účely tohto posúdenia má Komisia širokú mieru voľnej úvahy (pozri analogicky, pokiaľ ide o následnú kontrolu vnútroštátnych colných úradov, rozsudok z 26. októbra 2017, Aqua Pro, C‑407/16, EU:C:2017:817, body 61 a 73, ako aj citovanú judikatúru).

45      Za týchto podmienok súd Únie nemôže nahradiť posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, ale musí sa obmedziť na preskúmanie toho, či táto inštitúcia prekročila hranice svojej voľnej úvahy, keď na základe dôkazov, ktoré jej boli predložené, dospela k záveru, že nie je zjavné, že orgány vydávajúce osvedčenie vedeli alebo mali vedieť, že tovar nespĺňa podmienky požadované na priznanie preferenčného sadzobného zaobchádzania.

46      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ má Komisia širokú mieru voľnej úvahy, súd Únie musí predovšetkým posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť konštatovania, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2017, Stichting Woonlinie a i./Komisia, C‑414/15 P, EU:C:2017:215, bod 53, ako aj zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, body 68 a 69].

47      S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať, či Komisia mohla v rozhodnutí REM 03/07 dospieť k záveru, že jamajské colné orgány sa nedopustili chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) tretieho pododseku colného kódexu bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia.

48      Po prvé Prenatal tvrdí, že Komisia sa v tomto rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že nie je zjavné, že jamajské colné orgány vedeli, že predmetný tovar nespĺňa podmienky požadované na priznanie preferenčného sadzobného zaobchádzania na základe dohody z Cotonou.

49      Prenatal na účely preukázania takejto vedomosti jamajských colných orgánov pred vnútroštátnym súdom odkazuje na dôkazy predložené v konaní, ktoré viedlo Komisiu k prijatiu rozhodnutia REM 03/07. Po prvé zo správy vládnej agentúry Jamaica Promotions Corporation (ďalej len „Jampro“) vyplýva, že táto agentúra v priebehu roka 1998 konštatovala v nadväznosti na audit dvoch výrobných závodov sídliacich v jednom zo slobodných pásiem Jamajky výrazný rozdiel medzi výrobnou kapacitou týchto závodov a množstvom hotových výrobkov následne vyvezených do Únie. Po druhé OLAF listom zo septembra 2004 informoval jamajské colné orgány o existencii podozrenia, že pri textilných výrobkoch vyvezených z týchto slobodných pásiem neboli dodržané pravidlá o preferenčnom pôvode. Po tretie oficiálne jamajské štatistiky týkajúce sa dovozov a vývozov preukazujú, že dovozy priadze na Jamajku neboli dostatočné na vyrobenie takého množstva hotových výrobkov vyvezených do Únie. Po štvrté jamajské colné orgány viackrát poukázali na nesúlad medzi opismi výrobkov dovezených z Číny, ako boli uvedené v dovozných vyhláseniach, a skutočným obsahom kontajnerov. Napokon po piate niektorí úradníci týchto slobodných pásiem údajne poukázali na nedostatok náležitého prepracovania výrobkov dovezených z Číny na Jamajke pred ich následným vývozom do Únie.

50      Rozhodnutím REM 03/07 Komisia po preskúmaní všetkých týchto dôkazov dospela k záveru, že tieto dôkazy nemohli preukázať, že jamajské colné orgány vedeli o dotknutých nezrovnalostiach.

51      Pokiaľ ide o správu Jampro vypracovanú v roku 1998, Komisia sa domnievala, že táto správa neposkytla žiadne informácie o stave vedomostí týchto orgánov v období od januára 2002 až do marca 2005, ktorého sa dotknuté dovozy týkajú. List zo septembra 2004 zaslaný uvedeným orgánom ich len informoval o existencii podozrení, pokiaľ ide o platnosť predmetných osvedčení EUR.1, ktoré ešte musia byť podložené budúcim vyšetrovaním.

52      Pokiaľ ide o oficiálne jamajské štatistiky, ktoré sa týkajú dovozov a vývozov, Komisia poukázala na to, že tovar umiestnený v slobodných pásmach Jamajky nie je predmetom štatistík, takže uvedené oficiálne štatistiky neumožňovali konštatovať, že dovozy čínskej priadze na Jamajku neboli dostatočné na výrobu hotových výrobkov, ktoré boli následne vyvezené z týchto slobodných pásiem do Únie. OLAF došiel k takému zisteniu použitím oficiálnych čínskych štatistík, o ktorých však jamajské colné orgány nevedeli.

53      Pokiaľ ide o nezrovnalosti, na ktoré tieto orgány poukázali, Komisia zdôraznila, že aj keď tieto orgány v určitých prípadoch skutočne odhalili, že tovary opísané v dovozných vyhláseniach nezodpovedajú tým, ktoré sa nachádzajú v kontajneroch, netýkali sa tieto nezrovnalosti dovozcu dotknutého v situácii, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia REM 03/07, a navyše okolnosti protiprávneho konania boli vierohodne vysvetlené v liste tohto dovozcu.

54      Pokiaľ ide napokon o vyhlásenia úradníkov pracujúcich v jednom zo slobodných pásiem Jamajky, Komisia zdôraznila, že pochádzajú od dvoch zamestnancov bezpečnostných služieb poverených kontrolou pri vstupe a výstupe z týchto slobodných pásiem, ktorých svedectvo podľa nej neumožňovalo vyvodiť závery týkajúce sa skutočných vedomostí jamajských colných orgánov o skutočnej činnosti dotknutých podnikov. Tiež spresnila, že tieto vyhlásenia boli spochybnené osobou zodpovednou za jedno z týchto slobodných pásiem.

55      V prvom rade však treba konštatovať, že žiadna skutočnosť v spise predloženom Súdnemu dvoru nesmeruje k vyvráteniu posúdení Komisie, podľa ktorých sa správa Jampro týkala iného obdobia, než obdobia, o ktoré išlo v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia REM 03/07, pričom v liste zo septembra 2004 sa iba poukázalo na podozrenie v súvislosti s prípadnými nezrovnalosťami a oficiálne jamajské štatistiky týkajúce sa dovozov a vývozov nezahrňovali tovar umiestnený v slobodných pásmach Jamajky.

56      Predovšetkým vzhľadom na to, že správa Jampro sa týkala iného obdobia, než obdobia, o ktoré išlo v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia REM 03/07, Komisia nemôže byť kritizovaná za svoj záver, že výsledky tejto správy nemohli byť prenesené na obdobie dotknuté v tomto konaní, a preto že uvedená správa sama osebe neposkytla dôkaz o tom, čo jamajské orgány skutočne vedeli v priebehu obdobia, ktorého sa týka uvedené konanie.

57      Ďalej žiadna zo skutočností obsiahnutých v spise predloženom Súdnemu dvoru nemôže vyvrátiť zistenia Komisie, podľa ktorých sa nezrovnalostí, na ktoré poukázali tieto orgány, dopustil iný dovozca než ten, o ktorého išlo v konaní, ktoré viedlo k prijatiu tohto rozhodnutia, a ktoré boli týmto dovozcom vierohodne vysvetlené.

58      Napokon to isté platí pre konštatovanie Komisie, podľa ktorého boli vyhlásenia dvoch zamestnancov bezpečnostných služieb, ktorí pracujú v jednom z týchto slobodných pásiem, spochybnené osobou zodpovednou za jedno z týchto slobodných pásiem.

59      Vzhľadom na tieto zistenia a tieto posúdenia Komisie treba konštatovať, že žiadna skutočnosť zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nedokazuje, že Komisia prekročila svoju mieru voľnej úvahy, keď sa domnievala, že dôkazy predložené v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia REM 03/07 a ktoré boli zhrnuté v bode 49 tohto rozsudku, nemohli ani jednotlivo, ani ako celok preukázať, že jamajské colné orgány vedeli, že tovar dotknutý týmto rozhodnutím nespĺňa podmienky požadované na priznanie preferenčného sadzobného zaobchádzania na základe dohody z Cotonou.

60      Nemožno tak konštatovať, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že vedomosť jamajských colných orgánov o nesplnení podmienok požadovaných pre priznanie preferenčného sadzobného zaobchádzania na základe dohody z Cotonou pre tovar v rozhodnutí REM 03/07 nebola zjavná.

61      Po druhé Prenatal tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že nekonštatovala, že jamajské colné orgány by o týchto nezrovnalostiach museli vedieť, keby neporušili svoju povinnosť vykonávať fyzické kontroly.

62      Prenatal sa pred vnútroštátnym súdom na účely preukázania toho, že jamajské colné orgány mali mať túto vedomosť, odvoláva na dôkazy predložené v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia REM 03/07 Komisiou, podľa ktorých jamajské colné orgány iba v zriedkavých prípadoch odpečatili kontajnery s dovážanými surovinami alebo v podnikoch vyrábajúcich textil v slobodných pásmach Jamajky kontrolovali, či bola priadza skutočne utkaná v podnikoch so sídlom v týchto pásmach.

63      Podľa spoločnosti Prenatal mali zistenia uvedené v správe Jampro, rovnako ako veľký počet žiadostí o následnú kontrolu osvedčení EUR.1, ako aj oficiálne jamajské štatistky o dovozoch priadze a vývozoch hotových výrobkov, viesť tieto orgány, v súlade s článkom 15 ods. 5 a článkom 32 protokolu č. 1, k vykonaniu fyzických kontrol a vypracovaniu správ o činnostiach vykonávaných v slobodných pásmach Jamajky. Konštatovania uvedené v zápisnici jamajského Trade Board z januára 2006 však potvrdzujú, že uvedené orgány stále nezaviedli systém fyzických kontrol, aby sa uistili o pôvode odevov vyvážaných z týchto slobodných pásiem.

64      V rozhodnutí REM 03/07 Komisia po tom, čo zhodnotila všetky tieto dôkazy, dospela k záveru, že nemôžu preukázať, že jamajské colné orgány si nesplnili svoje povinnosti v oblasti kontroly tým, že v podstate vykonávali kontroly dokladov a iba okrajovo kontroly fyzické.

65      Na účely overenia, či Komisia mohla oprávnene dospieť k tomuto záveru, treba najprv posúdiť povinnosti týchto orgánov vyplývajúce z protokolu č. 1.

66      V tejto súvislosti článok 15 ods. 5 prvá veta tohto protokolu stanovuje, že colné orgány vydávajúce osvedčenia EUR.1 „prijmú všetky kroky nevyhnutné na overenie štatútu pôvodu a splnenia ostatných požiadaviek tohto protokolu“, pričom však nešpecifikuje okolnosti, za ktorých sa majú kontroly vykonávať, ani konkrétne opatrenia, ktoré sa majú na tento účel prijať. Podľa druhej vety tohto ustanovenia tieto orgány totiž „majú právo vyzvať na predloženie dôkazov a vykonať inšpekciu vývozcových účtov alebo akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považujú za primeranú“. Uvedené orgány preto majú širokú mieru voľnej úvahy na účely určenia potrebných kontrolných opatrení.

67      Znenie uvedeného ustanovenia tak neukladá colným orgánom, ktoré vydávajú osvedčenia EUR.1, povinnosť systematicky vykonávať fyzické kontroly, čo potvrdzuje jeho kontext. Podľa článku 15 ods. 1 a 2 protokolu č. 1 totiž colné orgány vyvážajúcej krajiny vydávajú osvedčenie EUR.1 „na základe písomnej žiadosti“ vývozcu alebo jeho oprávneného zástupcu, pričom táto žiadosť musí obsahovať osvedčenie EUR.1, ako aj formulár žiadosti, ktorých vzory sú uvedené v prílohe IV k dohode z Cotonou, riadne vyplnené vývozcom alebo jeho oprávneným zástupcom. Okrem toho odsek 3 tohto článku 15 stanovuje, že vývozca žiadajúci o vydanie takého osvedčenia EUR.1 bude najmä pripravený kedykoľvek predložiť na žiadosť colných orgánov „všetky príslušné dokumenty dokazujúce štatút pôvodu predmetných výrobkov“.

68      Z týchto ustanovení vyplýva, že postup vydávania osvedčení EUR.1 je prevažne písomným konaním, ktoré sa zakladá na predkladaní dokumentov. Z výkladu článku 15 ods. 1 až 3 a 5 protokolu č. 1 preto vyplýva, že orgány vydávajúce osvedčenia EUR.1 sa môžu obmedziť na kontrolu dokladov, ak sa domnievajú, že dokumenty, ktoré sú im predložené, sú dostatočné a vhodné na preukázanie štatútu pôvodu dotknutých výrobkov a splnenie ostatných podmienok stanovených protokolom č. 1. Tieto orgány teda nemôžu byť nútené vykonávať systematickú fyzickú kontrolu všetkých tovarov, ktoré sú predmetom žiadosti o vydanie osvedčenia EUR.1.

69      Pokiaľ ide o článok 32 tohto protokolu, treba pripomenúť, že odsek 1 tohto protokolu stanovuje, že následné overovania dokladov o pôvode budú vykonávané „náhodne alebo kedykoľvek budú mať colné orgány dovážajúcej krajiny oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o pravosť týchto dokumentov, štatút pôvodu príslušných výrobkov alebo splnenie ostatných požiadaviek [uvedeným] protokolom“. Tento článok však neuvádza opatrenia, ktoré sú orgány vyvážajúcej krajiny na tieto účely povinné prijať, avšak vo svojom odseku 3 stanovuje, že tieto orgány „majú právo vyzvať na predloženie dôkazov a vykonať inšpekciu vývozcových účtov alebo akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považujú za primeranú“. Ako uviedla generálna advokátka v bode 51 svojich návrhov, toto ustanovenie nestanovuje povinnosť uvedených orgánov vykonávať fyzické kontroly, ani ich vykonávať s konkrétnou pravidelnosťou, pokiaľ sa domnievajú, že iné kontrolné opatrenia, ako je kontrola dokladov, sú dostatočné a vhodné na potvrdenie štatútu pôvodu dotknutých výrobkov a na dodržanie ostatných podmienok stanovených protokolom č. 1.

70      Článok 32 tohto protokolu však vo svojom odseku 7 stanovuje, že „ak postup overovania alebo akékoľvek iné dostupné informácie naznačujú, že ustanovenia tohto protokolu sú porušované, štát AKT vykoná z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť [Únie] primerané šetrenie alebo dojedná vykonanie takýchto šetrení s riadnou naliehavosťou tak, aby identifikoval a zabránil takýmto porušeniam a na tento účel môže dotknutý štát AKT vyzvať [Úniu] na účasť v týchto šetreniach“.

71      Z toho vyplýva, že vyvážajúci štát AKT je povinný vykonať šetrenie potrebné na odhalenie alebo predchádzanie porušeniam ustanovení protokolu č. 1, pokiaľ existujú indície, ktoré vedú k podozreniu na nezrovnalosti, pokiaľ ide o pôvod dotknutých tovarov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2011, Afasia Knits Deutschland, C‑409/10, EU:C:2011:843, body 31 a 32). Medzi týmito nevyhnutnými vyšetrovacími opatreniami pritom môžu byť aj fyzické kontroly.

72      Naopak v prípade neexistencie takýchto nepriamych indícií sa orgány vydávajúce osvedčenia EUR.1 v podstate môžu obmedziť na kontroly dokladov a fyzické kontroly uskutočniť iba okrajovo.

73      S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať, či Komisia v rozhodnutí REM 03/07 mohla dospieť k záveru, že jamajské colné orgány si splnili povinnosti kontroly, ktoré im vyplývajú z protokolu č. 1, pričom sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia.

74      V tejto súvislosti zo samotného znenia článku 220 ods. 2 písm. b) tretieho pododseku colného kódexu vyplýva, že preskúmanie zo strany Komisie sa obmedzuje na overenie toho, či predložené dôkazy preukazujú existenciu zjavných indícií prípadného porušenia ustanovení uvedeného protokolu jamajskými colnými orgánmi.

75      Pokiaľ ide o dôkazy zhrnuté v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku, Komisia v rozhodnutí REM 03/07 vzala do úvahy zistenia uvedené v správe Jampro, pokiaľ ide o existenciu výrazných rozdielov medzi výrobnými kapacitami podnikov so sídlom v jednom zo slobodných pásiem Jamajky a objemom vývozu hotových odevov. Poukázala však na to, že tieto rozdiely sa týkajú iného obdobia, než obdobia, o ktoré ide v prejednávanej veci, a uvedené rozdiely nemôžu byť na toto obdobie prenesené. Dodala, že jamajské orgány sa domnievali, že uvedené rozdiely vyplývali z okolnosti, že skutočný pracovný čas v dotknutých podnikoch nebol v tejto správe zohľadnený v celom rozsahu.

76      Pokiaľ ide o žiadosti o následnú kontrolu zaslané jamajským colným orgánom, Komisia zdôraznila, že veľký počet týchto žiadostí sa týkal pravosti pečiatok umiestnených na osvedčeniach EUR.1 a nie uplatňovania pravidiel preferenčného pôvodu. Spresnila, že hoci sú v dvoch prípadoch v odpovediach na také žiadosti, ktoré tieto orgány poskytli, spomenuté rozdiely medzi výrobnými kapacitami podnikov so sídlom v slobodných pásmach Jamajky a objemom vývozu hotových výrobkov, týkajú sa tieto odpovede skoršieho obdobia, než obdobia, o ktoré ide v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia REM 03/07. Komisia v rozhodnutí REM 03/07 uviedla dôvody pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, prečo tieto oficiálne jamajské štatistiky o dovozoch a vývozoch nedovoľujú dospieť k záveru, že dovozy čínskych priadzí na Jamajku neboli dostačujúce na výrobu takého množstva hotových výrobkov, ktoré boli z týchto slobodných pásiem následne vyvezené do Únie.

77      V prvom rade však treba pripomenúť, ako vyplýva z bodu 55 tohto rozsudku, že žiadna zo skutočností v spise predloženom Súdnemu dvoru nemôže vyvrátiť, že významné rozdiely medzi výrobnými kapacitami dotknutých podnikov so sídlom v jednom zo slobodných pásiem Jamajky a množstvom hotových odevov, ktoré boli vyvezené z tohto pásma do Únie, ktoré boli zistené v správe Jampro, sa týkajú iného obdobia, než obdobia, o ktoré ide v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia REM 03/07, takže Komisia nemôže byť kritizovaná za svoj záver, že tieto rozdiely nemôžu byť prenesené na obdobie, ktorého sa týka toto konanie.

78      Okrem toho mohli uvedené rozdiely vyplývať nielen zo skutočnosti, že hotové odevy dovezené z Číny na Jamajku boli z Jamajky podvodne vyvážané ako jamajský výrobok, ale aj z toho, že táto správa nezohľadnila skutočný pracovný čas v týchto podnikoch.

79      Pokiaľ ide ďalej o žiadosti o následnú kontrolu zaslané jamajským colným orgánom, treba uviesť, že vzhľadom na to, že odpovede týchto orgánov sa týkali výrobných kapacít niektorých jamajských podnikov, žiadna zo skutočností obsiahnutých v spise predloženom Súdnemu dvoru nevyvracia zistenie Komisie, že sa týkajú iného obdobia, než je obdobie dotknuté v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia REM 03/07.

80      Napokon to isté platí aj pre zistenia zhrnuté v bodoch 52 a 76 tohto rozsudku, podľa ktorých nemohli oficiálne jamajské štatistiky poskytnúť žiadnu indíciu o tovaroch v slobodných pásmach Jamajky.

81      V rozsahu, v akom Prenatal pred Súdnym dvorom tvrdí, pokiaľ ide o rozdiely zistené v správe Jampro medzi výrobnými kapacitami dotknutých podnikov a množstvom hotových odevov, že nezohľadnenie skutočného pracovného času v týchto podnikoch nemohlo vysvetliť tieto rozdiely, treba konštatovať, že tento podnik nespochybňuje, že sa táto správa týka iného obdobia, než obdobia, o ktoré ide v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia REM 03/07, a že sa nepreukázalo, že uvedená správa bola napriek tomu relevantná pre obdobie dotknuté vo veci samej. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť ako neúčinné.

82      Čo sa týka dokladov predložených spoločnosťou Prenatal, pokiaľ ide o odpovede jamajských colných orgánov na žiadosti o následnú kontrolu, treba uviesť, že tieto doklady nespresňujú tovar, pre ktorý tieto orgány potvrdili jamajský pôvod, a teda neumožňujú vyvodiť relevantné závery na účely preskúmania rozhodnutia REM 03/07.

83      Ani tvrdenia spoločnosti Prenatal, ani dôkazy, na ktoré sa odvoláva a ktoré sú zhrnuté v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku, tak nemôžu vyvrátiť zistenia a posúdenia, ktoré Komisia vykonala v rozhodnutí REM 03/07, či preukázať jednotlivo alebo spoločne existenciu zjavných indícií, ktoré by preukázali, že tovar, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie REM 03/07, pochádzajúci z podnikov v týchto slobodných pásmach nespĺňa podmienky pre priznanie preferenčného zaobchádzania na základe dohody z Cotonou.

84      Za týchto podmienok treba konštatovať, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že sa Komisia pri výkone voľnej úvahy, ktorá jej je zverená, dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že nebolo zjavné, že jamajské colné orgány porušili svoje kontrolné povinnosti vyplývajúce z článku 15 ods. 5 a článku 32 protokolu č. 1.

85      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že preskúmanie rozhodnutia REM 03/07 z hľadiska článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť uvedeného rozhodnutia.

 O existencii osobitnej situácie v zmysle článku 239 colného kódexu

86      Podľa údajov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania Prenatal tvrdí, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť dbať na riadne uplatňovanie dohody z Cotonou tým, že nepoužila nástroje poskytnuté na tieto účely v článku 31 ods. 2, ako aj v článku 37 ods. 2 protokolu č. 1, čo podľa spoločnosti Prenatal zakladá osobitnú situáciu v zmysle článku 239 colného kódexu, ktorý bol pripomenutý v bode 37 tohto rozsudku.

87      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nedostatočná kontrola zo strany Komisie riadneho uplatňovania dohody z Cotonou môže predstavovať osobitnú situáciu v zmysle článku 239 colného kódexu. Ako totiž vyplýva z článku 17 ods. 1 ZFEÚ, je Komisia ako strážkyňa Zmlúv a dohôd uzavretých na ich základe povinná uistiť sa pomocou prostriedkov stanovených dohodou alebo rozhodnutiami prijatými na ich základe o tom, že tretie krajiny si riadne plnia povinnosti, ktoré na seba vzali na základe dohody uzavretej Úniou (pozri analogicky rozsudok z 25. júla 2008, C.A.S./Komisia, C‑204/07 P, EU:C:2008:446, body 92 a 95).

88      Táto povinnosť navyše vyplýva aj zo samotnej dohody z Cotonou. Článok 3 tejto dohody v spojení s článkom 17 ods. 1 ZEÚ tak vyžaduje, aby Komisia prijala všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečila plnenie záväzkov vyplývajúcich z uvedenej dohody. Okrem toho podľa článku 15 ods. 1 dohody z Cotonou je Komisia ako zástupca Únie prítomná v Rade ministrov a v rôznych výboroch stanovených v tejto dohode. Okrem toho podľa článku 36 ods. 1 prílohy IV uvedenej dohody je táto inštitúcia zastúpená delegáciou v každom štáte AKT alebo v každej regionálnej skupine, ktorá o to výslovne požiada, čo jej umožňuje aspoň minimálnu informovanosť o právnych vývojoch v týchto štátoch a najmä o stave uplatňovania dohody z Cotonou (pozri analogicky rozsudok 25. júla 2008, C.A.S./Komisia, C‑204/07 P, EU:C:2008:446, body 96 až 98).

89      Pokiaľ ide v prejednávanej veci po prvé o článok 31 ods. 2 protokolu č. 1, treba pripomenúť, že toto ustanovenie upravuje, že Únia, ako aj štáty AKT „si budú vzájomne prostredníctvom oprávnených colných správ napomáhať pri overovaní pravosti sprievodných osvedčení EUR.1, vyhlásení na faktúre alebo vyhlásení dodávateľov, a overovaní správnosti informácií uvedených v týchto dokumentoch“.

90      Ako uviedla generálna advokátka v bode 56 svojich návrhov, Komisia je tak povinná zabezpečiť so zvláštnou pozornosťou to, aby si štáty AKT riadne plnili zmluvné záväzky, pretože uvedená dohoda stanovuje jednostranné preferenčné sadzobné zaobchádzanie len pre výrobky pochádzajúce z týchto štátov.

91      Zo samotného znenia článku 31 ods. 2 protokolu č. 1 však vyplýva, že štáty AKT majú s Úniou spoločnú zodpovednosť za overenie pravosti týchto dokladov a správnosti informácií uvedených v týchto dokumentoch. Za overenie štatútu pôvodu výrobkov na účely kontroly správnosti údajov uvedených v dokladoch podľa článku 31 ods. 2 protokolu č. 1 je v prvom rade zodpovedný štát AKT vývozu, a pokiaľ ide o Úniu, členský štát dovozu v súlade s článkom 32 protokolu č. 1. Komisii však prináleží informovať sa u uvedených štátoch o vývoji situácie a prípadne prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania dohody z Cotonou.

92      V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že v priebehu roka 2003 nemecké orgány upozornili Komisiu na skutočnosti, ktoré podľa nich poukazujú na to, že osvedčenia EUR.1 vydané jamajskými colnými orgánmi pre odevy pravdepodobne neboli v súlade s protokolom č. 1. Následne začal OLAF v marci 2004 vyšetrovanie, v septembri 2004 boli jamajské colné orgány informované o možných nezrovnalostiach a vo februári a marci 2005 boli na požiadanie týchto orgánov vykonané kontroly na mieste.

93      Zdá sa tak, že Komisia o tejto veci komunikovala s colnými orgánmi štátu AKT vývozu a členského štátu dovozu a včas prijala opatrenia, ktoré umožnili odhaliť nezrovnalosti zistené v správe OLAF‑u z roku 2005. Okrem toho je nesporné, že táto správa viedla jamajské orgány k vyhláseniu osvedčení EUR.1 vydaných v priebehu dotknutého obdobia za neplatné, čím došlo k odstráneniu dotknutých nezrovnalostí. Za týchto podmienok nemožno tvrdiť, že Komisia si nesplnila povinnosť poskytnúť pomoc, ktorá jej vyplýva z článku 31 ods. 2 protokolu č. 1.

94      Pokiaľ ide po druhé o článok 37 protokolu č. 1, treba uviesť, že hoci je Komisia súčasťou Výboru pre colnú spoluprácu, ktorý je upravený v tomto článku, zo samotného znenia jeho odseku 1 vyplýva, že tento výbor je poverený zabezpečiť administratívnu spoluprácu s cieľom správneho a jednotného uplatňovania tohto protokolu, a nie to, aby sám toto uplatnenie overoval.

95      Tento výklad o poslaní uvedeného výboru je potvrdený ostatnými ustanoveniami tohto článku 37. Podľa jeho odseku 2 totiž Výbor pre colnú spoluprácu skúma vplyv uplatnenia pravidiel o pôvode najmä na menej rozvinuté štáty AKT a na základe tohto preskúmania nie sú prijímané rozhodnutia tohto Výboru, ale len odporúčania pre Radu ministrov. Okrem toho, hoci uvedený Výbor môže podľa odseku 3 uvedeného článku 37 v spojení s článkom 6 protokolu č. 1 rozhodnúť o prípadnom uplatnení pravidiel o pôvode tohto protokolu na výrobky z rôznymi pôvodmi, ako aj na základe článku 37 ods. 4 a článku 38 uvedeného protokolu, pokiaľ ide o prijatie určitých výnimiek z protokolu č. 1, tieto ustanovenia nepriznávajú Výboru pre colnú spoluprácu právomoc, aby sám overil správne uplatňovanie pravidiel o pôvode zo strany štátov AKT alebo aby rozhodoval o opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s prípadným porušením týchto pravidiel. Na článok 37 ods. 1 protokolu č. 1 sa preto nemožno účinne odvolávať s cieľom preukázať, že Komisia za okolností, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia REM 03/07, porušila svoju povinnosť zaistiť riadne uplatňovanie dohody z Cotonou.

96      Komisii teda nemožno vytýkať, že porušila svoju povinnosť zaistiť riadne uplatňovanie dohody z Cotonou v situácii, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia REM 03/07. Prenatal tak nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v rozhodnutí REM 03/07 dospela k záveru o neexistencii osobitnej situácie v zmysle článku 239 colného kódexu.

97      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že preskúmanie tohto rozhodnutia s prihliadnutím na článok 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, ako aj na článok 239 tohto kódexu neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť uvedeného rozhodnutia.

 O druhej až štvrtej prejudiciálnej otázke

98      Svojou druhou až štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, že Komisia vráti vnútroštátnym colným orgánom spis týkajúci sa žiadosti o vrátenie cla, sú tieto orgány viazané posúdením Komisie, podľa ktorého situácia, ktorá viedla k tejto žiadosti, vykazuje právne a skutkové okolnosti porovnateľné s okolnosťami situácie, ktorej sa týka iná žiadosť, ktorú už Komisia dostala, alebo či uvedené orgány môžu v rozpore s posúdením Komisie dospieť k záveru, že tieto situácie nie sú porovnateľné.

99      Komisia tvrdí, že druhá až štvrtá otázka sú neprípustné z dôvodu, že španielske colné orgány a vnútroštátny súd sa zhodli na tom, že situácia uvedená v žiadosti o vrátenie cla vo veci samej a situácia dotknutá v žiadosti, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia REM 03/07, vykazujú porovnateľné skutkové a právne okolnosti, takže odpoveď na tieto otázky nie je nevyhnutná pre rozhodnutie sporu vo veci samej. Z tých istých dôvodov sa Prenatal domnieva, že štvrtá otázka je hypotetickej povahy, a preto je neprípustná.

100    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podanom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými, ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications, C‑637/17, EU:C:2019:263, bod 57 a citovaná judikatúra).

101    V prejednávanej veci z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátne colné orgány už rozhodli o žiadosti spoločnosti Prenatal o vrátenie cla, pričom sa stotožnili s posúdením Komisie, podľa ktorého situácia, ktorej sa týka táto žiadosť, vykazuje skutkové a právne okolnosti porovnateľné s okolnosťami situácie, ktorej sa týka žiadosť, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia REM 03/07, čo je záver, s ktorým sa stotožňuje tak vnútroštátny súd, ako aj Prenatal. Okrem toho zo žiadnej skutočnosti uvedenej v spise predloženom Súdnemu dvoru nevyplýva, že by sa vnútroštátne colné orgány mohli v rámci sporu vo veci samej domnievať, že uvedené situácie nie sú porovnateľné.

102    Za týchto podmienok je zjavné, že pre rozhodnutie sporu vo veci samej nie je potrebná odpoveď na druhú až štvrtú otázku, a teda že požadovaný výklad práva Únie má hypotetickú povahu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 100 tohto rozsudku.

103    Preto sa druhá až štvrtá prejudiciálna otázka musia vyhlásiť za neprípustné.

 O trovách

104    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Preskúmanie rozhodnutia Komisie KOM (2008) 6317 v konečnom znení z 3. novembra 2008, ktorým sa určuje, že treba pristúpiť k dodatočnému vybratiu dovozného cla a že odpustenie tohto cla nie je odôvodnené osobitosťou situácie (vec REM 03/07), s prihliadnutím na článok 220 ods. 2 písm. b) a článok 239 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného nariadením (ES) č. 2700/2000 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2000, neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť tohto rozhodnutia.

Podpisy


* Jazyk konania: španielčina.