ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 11. decembra 2013
Vec F‑15/10
Carlos Andres a i.
proti
Európskej centrálnej banke (ECB)
„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Reforma systému sociálneho zabezpečenia – Zmrazenie dôchodkového plánu – Uplatňovanie dôchodkového systému – Prerokovanie s dozorným výborom – Prerokovanie s výborom zamestnancov – Prerokovanie s Generálnou radou – Prerokovanie s Radou guvernérov – Prehodnotenie dôchodkového plánu každé tri roky – Porušenie podmienok zamestnávania – Zjavne nesprávne posúdenie – Zásada proporcionality – Nadobudnuté práva – Zásada právnej istoty a predvídateľnosti – Informačná povinnosť“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorou C. Andres a 168 ďalších žalobcov v podstate navrhujú jednak zrušiť ich výplatné listiny za jún 2009 v rozsahu, v akom tieto listiny predstavujú prvé uplatnenie voči nim reformy systému sociálneho zabezpečenia Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola prijatá 4. mája 2009, ako aj zrušiť všetky nasledujúce výplatné listiny a aj tie, ktoré ešte len budú vydané, a jednak zaviazať ECB na zaplatenie rozdielu medzi odmenami alebo dôchodkom, ktoré by sa im vyplatili podľa predchádzajúceho systému sociálneho zabezpečenia, a odmenou alebo dôchodkom vyplývajúcich z nového systému, ako aj na poskytnutie náhrady ujmy, ktorú utrpeli z dôvodu zníženia svojej kúpnej sily
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. C. Andres a 168 ďalších žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú svoje trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej centrálnej banke.
Abstrakt
1. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Dozorný výbor dôchodkového plánu – Povinné prerokovanie – Rozsah – Reforma systému sociálneho zabezpečenia – Zahrnutie – Hranice
(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, príloha III, článok 2.2)
2. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Dozorný výbor dôchodkového plánu – Povinné prerokovanie – Rozsah – Povinnosť poskytnúť dozornému výboru všetky relevantné informácie – Hranice – Vnútorné prípravné dokumenty a zápisnice zo zasadaní orgánov s rozhodovacími právomocami – Vylúčenie
(Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 10.4; Rokovací poriadok Európskej centrálnej banky, článok 23.1)
3. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Výbor zamestnancov – Povinné prerokovanie – Rozsah – Účel
(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 48 a 49)
4. Európska centrálna banka – Výkonná rada – Zasadania – Zvolanie – Povinnosť prezidenta banky zvolať zasadnutie, na ktorom sa prejedná list od výboru zamestnancov banky – Neexistencia
(Rokovací poriadok Európskej centrálnej banky, článok 6; Rokovací poriadok Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, článok 4)
5. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Dôchodky – Financovanie systému dôchodkového zabezpečenia – Povinnosť Rady guvernérov vyrovnať štrukturálnu stratu v dôchodkovom pláne zaplatením dodatočných príspevkov zo všeobecných aktív banky – Neexistencia
(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, príloha III, články 5.1, 6.3 a 6.6)
6. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Dôchodky – Financovanie systému dôchodkového zabezpečenia – Spôsoby zachovania poistno‑matematickej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia Banky – Stanovenie – Voľná úvaha Rady guvernérov – Súdne preskúmanie – Hranice – Reforma systému sociálneho zabezpečenia majúca iné dôsledky pre zamestnancov a iné pre Banku, pokiaľ ide o príspevky – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, príloha XII; podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, príloha IIIa, článok 23)
7. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Povaha pracovného pomeru – Zmluvný a nie služobný – Zmena podmienok zamestnávania týkajúcich sa dôchodkového plánu Banky Radou guvernérov – Povinnosť získať predchádzajúci súhlas dotknutých zamestnancov – Neexistencia
[Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 36.1; podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 9 písm. a) a článok 10 písm. a) a príloha III; smernica 91/533, článok 2 ods. 2 písm. j) bod i)]
8. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Dôchodky – Nahradenie dôchodkového plánu systémom dôchodkového zabezpečenia – Zrušenie práva na predčasný starobný dôchodok bez zníženia práv od veku 60 rokov – Uplatňovanie nových ustanovení na zamestnancov, ktorí nedosiahli tento vek ku dňu nadobudnutia účinnosti reformy – Porušenie zásady zachovania nadobudnutých práv – Neexistencia – Existencia práva na zachovanie pôvodných konverzných faktorov dôchodku – Neexistencia
(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, príloha III, články 11.1 a 11.5)
9. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Dôchodky – Nahradenie pôvodného dôchodkového plánu banky systémom sociálneho zabezpečenia – Zavedenie menej výhodných ustanovení – Prípustnosť – Podmienka – Stanovenie dostatočne dlhého prechodného obdobia
(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, príloha III, článok 6.3)
1. Keďže úlohy dozorného výboru Európskej centrálnej banky sa vzťahujú výlučne na fungovanie dôchodkového plánu a nie na koncepciu tohto plánu, uvedený výbor môže vydávať stanoviská len v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa všeobecného fungovania dôchodkového plánu a nemá žiadnu právomoc vydávať stanoviská k zmenám systému sociálneho zabezpečenia, ktoré vo všeobecnosti plánuje Európska centrálna banka. Právomoci dozorného výboru teda nie sú porušené, ak sa prerokovanie s ním obmedzuje len na tú časť reformy, ktorá sa týka zmrazenia dôchodkového plánu.
Hoci Európska centrálna banka má pri prijatí všeobecne záväzného aktu povinnosť starostlivosti vo vzťahu k svojim zamestnancom, táto povinnosť nemôže administratívu nútiť k porušeniu rozsahu uplatniteľných ustanovení. Je pravda, že pôvodná príloha III podmienok zamestnávania zamestnancov ani mandát dozorného výboru síce výslovne nezakazujú prerokovanie zmien navrhovaných v rámci systému sociálneho zabezpečenia s uvedeným výborom, nič to však nemení na skutočnosti, že jednak z týchto ustanovení nevyplýva povinnosť ich prerokovať, a jednak dozorný výbor má právo vydávať stanoviská len k otázkam týkajúcim sa všeobecného fungovania dôchodkového plánu. Za týchto okolností nemožno Banke vytýkať, že nezohľadnila záujem zamestnancov, keď sa rozhodla neprerokovať zavedenie dôchodkového systému s dozorným výborom.
(pozri body 141, 143, 146 a 147)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 15. decembra 2010, Saracco/ECB, F‑66/09, bod 106; 29. septembra 2011, Angé Serrano/Parlament, F‑9/07, bod 89
2. Povinnosť prerokovať, ktorú má Európska centrálna banka v rámci reformy jej systému sociálneho zabezpečenia, znamená, že dozornému výboru pre dôchodkový plán musí poskytovať relevantné informácie v priebehu celého postupu prerokovania, aby uvedenému výboru umožnila čo najširšiu a najúčinnejšiu účasť na tomto postupe. Na tento účel mu Banka musí poskytovať všetky nové relevantné informácie až do okamihu ukončenia uvedeného postupu.
Z tejto povinnosti sú vylúčené vnútorné prípravné dokumenty, ku ktorým môže Banka v zásade odoprieť prístup iným než svojim rozhodovacím orgánom. To isté platí s ohľadom na prípravné dokumenty pre zasadnutia Rady guvernérov, Výkonnej rady a Generálnej rady, ako aj prezentácie premietané na týchto zasadnutiach. Okrem toho, pokiaľ ide o zápisnice z rokovaní Rady guvernérov, Výkonnej rady a Generálnej rady, podľa článku 10 ods. 4 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a článku 23 ods. 1 rokovacieho poriadku Banky sú zasadnutia orgánov Banky dôverné; Rada guvernérov však môže poveriť prezidenta Banky na zverejnenie výsledku svojich rokovaní. Za týchto okolností Banka nie je povinná ich z vlastného podnetu oznamovať dozornému výboru.
(pozri body 153, 154, 157, 164 a 220)
Odkaz:
Súdny dvor: 10. septembra 2009, Akavan Erityisalojen Keskusliitto AEK a i., C‑44/08, bod 53
3. Prerokovanie s výborom zamestnancov obsahuje len právo byť vypočutý. Hoci predchádzajúce prerokovanie s týmto výborom predstavuje základný prvok sociálneho dialógu, pretože výboru umožňuje účinne sa zapájať do rozhodovacieho procesu o určitých otázkach týkajúcich sa záujmov zamestnancov, nič to nemení na tom, že ide o jednu skromnú formu účasti na rozhodovaní, pretože administratíve v žiadnom prípade neukladá povinnosť vyhovieť pripomienkam, ktoré pri tomto prerokovaní výbor zamestnancov predloží. Pokiaľ sa nemá narušiť užitočný účinok povinnosti prerokovania s uvedeným výborom, administratíva musí prísne dodržať túto povinnosť vždy, keď prerokovanie s výborom zamestnancov môže mať vplyv na obsah aktu, ktorý sa má prijať.
Právo výboru zamestnancov Európskej centrálnej banky na prerokovanie teda nepredstavuje záruku, že bude mať vplyv na rozhodovací proces, pretože Banka nie je povinná vyhovieť názorom vyjadreným orgánom, s ktorým sa rokovalo. V tejto súvislosti odpoveď na otázku, či postup prerokovania mal alebo nemal potrebný účinok, nezávisí od počtu či obsahu zmien, ktoré banka vo svojom pôvodnom návrhu reformy na základe žiadosti výboru zamestnancov vykonala, ale na skutočných možnostiach, ktoré boli tomuto výboru ponúknuté, aby sa mohol účinne vyjadriť k návrhom banky a preskúmať ďalšie možné riešenia.
(pozri body 191, 192)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 20. novembra 2003, Cerafogli a Poloni/ECB, T‑63/02, bod 23 a tam citovaná judikatúra
4. Prezident Európskej centrálnej banky nie je povinný prijať nijaké opatrenia, a teda ani zvolať zasadnutie Výkonnej rady Banky s cieľom odovzdať členom Výkonnej rady a Rady guvernérov list od výboru zamestnancov. Hoci je pravda, že podľa článku 6 rokovacieho poriadku Banky môže jej prezident zvolávať zasadnutia Výkonnej rady, ak to uzná za potrebné, a že článok 4 rokovacieho poriadku Výkonnej rady stanovuje pre Výkonnú radu možnosť prijímať rozhodnutia prostredníctvom telekonferencie, nič to nemení na skutočnosti, že len uvedenému prezidentovi prináleží posúdiť nevyhnutnosť zvolať také zasadnutie Výkonnej rady alebo zorganizovať telekonferenciu.
(pozri bod 241)
5. V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia má Európska centrálna banka povinnosť prijať opatrenia, ktoré považuje za vhodné na nápravu štrukturálnej straty vo svojom dôchodkovom pláne.
Hoci platí, že článok 6.3 pôvodnej prílohy III podmienok zamestnávania Banky stanovuje, že Banka zaplatí zo svojich všeobecných aktív dodatočné príspevky, ktoré Rada guvernérov podľa názoru poistných matematikov uzná za vhodné, v prípade, že uvedená rada dospeje k presvedčeniu, že do budúcna nie je vhodné zachovávať povinnosť banky platiť dodatočné príspevky do plánu, nie je Banka povinná takú platbu vykonať. Taktiež nemožno dôvodne tvrdiť, že Európska centrálna banka mala znovu nastoliť finančnú rovnováhu plánu navýšením svojich pravidelných príspevkov podľa článku 6.6 pôvodnej prílohy III podmienok zamestnávania. Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že také rozhodnutie závisí v plnej miere od posúdenia Rady guvernérov.
Okrem toho, v súlade s článkami 5.1 a 6.6 pôvodnej prílohy III podmienok zamestnávania bola Rada guvernérov oprávnená kedykoľvek prestať platiť príspevky banky alebo skončiť dôchodkový plán ako taký. Rada je a fortiori tiež oprávnená prijať oveľa miernejšie rozhodnutia, ako odmietnuť zaplatiť dodatočné príspevky alebo navýšené pravidelné príspevky.
(pozri body 268, 269, 271 a 272)
6. Poistno‑matematická rovnováha dôchodkového systému úradníkov Únie, ktorej podmienky sú upravené v prílohe XII služobného poriadku, predpokladá zohľadnenie ekonomických vývojov a finančných zmien z dlhodobého hľadiska a vyžaduje komplexné štatistické výpočty. Práve z tohto dôvodu disponuje normotvorca Únie širokou mierou voľnej úvahy pri úprave spôsobu dosiahnutia poistno‑matematickej rovnováhy uvedeného systému sociálneho zabezpečenia. To isté musí platiť aj s ohľadom na právny rámec zavedený Radou guvernérov Európskej centrálnej banky, ktorá tiež disponuje širokou mierou voľnej úvahy na zaručenie poistno‑matematickej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia uplatniteľného na zamestnancov Banky. Ak ide o oblasť, v ktorej normotvorca disponuje širokou mierou voľnej úvahy, kontrola proporcionality sa však obmedzuje výlučne na skúmanie zjavnej nevhodnosti predmetného opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý je príslušná inštitúcia povinná sledovať.
V tomto ohľade samotná skutočnosť, že dôsledky reformy sa líšia pokiaľ ide o príspevky zo strany zamestnancov a príspevky zo strany Banky ako zamestnávateľa, sama osebe neumožňuje preukázať porušenie zásady proporcionality, pretože podľa pôvodnej prílohy III podmienok zamestnávania nemala Banka povinnosť automaticky hradiť dodatočné príspevky, aby tak napravila prípadný deficit v dôchodkovom pláne; taká platba navyše podlieha súhlasu Rady guvernérov, ktorá dospela k záveru, že treba tento plán zmraziť a nahradiť ho dôchodkovým systémom.
(pozri body 315 – 318 a 321)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 11. júla 2007, Wils/Parlament, F‑105/05, body 70, 72 a 73
7. Hoci pracovné vzťahy medzi Bankou a jej zamestnancami sú zmluvnej povahy, z článku 9 písm. a) uvedených podmienok zamestnávania tiež vyplýva, že tieto vzťahy sa riadia pracovnými zmluvami uzatvorenými v súlade s uvedenými podmienkam zamestnávania. Z toho vyplýva, že ustanovenia uvedených podmienok zamestnávania a ich pôvodnej prílohy III týkajúce sa systému sociálneho zabezpečenia banky tvoria súčasť pracovných zmlúv zamestnancov. V tejto súvislosti nemožno podmienky zamestnávania považovať za kolektívne zmluvy v zmysle článku 2 ods. 2 písm. j) bodu i) smernice 91/533 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno‑právny vzťah, pretože boli jednostranne prijaté samotnou Radou guvernérov pri výkone regulačnej právomoci, ktorá jej vyplýva z článku 36.1 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a neboli predmetom rokovaní medzi zamestnancami a inštitúciou.
Keďže pracovné zmluvy boli uzavreté v súlade s podmienkami zamestnávania podľa uvedeného článku 9 písm. a), znamená to, že podpisom prebratia listu obsahujúceho ponuku zamestnania upraveného v článku 10 písm. a) podmienok zamestnávania, pristupujú zamestnanci k podmienkam zamestnávania bez toho, aby mohli jednotlivo vyjednávať o ktoromkoľvek dojednaní. Súhlasný prejav vôle strán je tu čiastočne limitovaný akceptovaním práv a povinností zakotvených v podmienkach zamestnávania. Tieto pracovné zmluvy sú zmluvami založenými v širokej miere na služobnom poriadku a už vo fáze ich uzatváranie je zmluvná voľnosť budúcich zamestnancov veľmi malá. Isteže, zmluvy môžu obsahovať ďalšie dojednania, s ktorými zamestnanec pri rokovaniach súhlasil, týkajúce sa napríklad podstatných vlastností úloh, ktoré mu boli pridelené. Pre riadiace orgány Banky existencia takých dojednaní však nepredstavuje sama osebe prekážku vo výkone voľnej úvahy, ktorou disponujú pri prijímaní opatrení, ktoré si vyžadujú povinnosti všeobecného záujmu vyplývajúce z osobitného poslania uloženého banke. S cieľom čeliť takým záujmom služby a najmä aby sa služba prispôsobila novým potrebám, môžu byť tieto orgány nútené prijať rozhodnutia alebo jednostranné opatrenia, ktoré môžu zmeniť okrem iného podmienky výkonu pracovných zmlúv. Z toho vyplýva, že pri výkone tejto právomoci sa riadiace orgány Banky nenachádzajú v situácii, ktorá by sa líšila od situácie, v akej sa nachádzajú riadiace orgány iných orgánov a inštitúcií Únie vo svojich vzťahoch so zamestnancami.
V dôsledku toho ustanovenia podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, ako aj pôvodnej prílohy III týkajúcej sa dôchodkového plánu nemožno považovať za nedotknuteľné podmienky pracovného vzťahu medzi Bankou a jej zamestnancami v tom zmysle, že by Európska centrálna banka nemala z právneho hľadiska bez súhlasu svojich zamestnancov možnosť zmeniť ich a že keby tak urobila, porušila by základné podmienky ich pracovných zmlúv.
(pozri body 373 – 375 a 377 – 380)
Odkaz:
Súdny dvor: 14. októbra 2004, Pflugradt/ECB, C‑409/02 P, body 34 až 37, 49 a 53
Súd prvého stupňa: 18. októbra 2001, X/ECB, T‑333/99, bod 61
8. Úradník sa môže dovolávať nadobudnutého práva iba vtedy, ak skutočnosť spôsobujúca vznik jeho práva nastala za účinnosti služobného poriadku platného pred zmenou tohto poriadku, ktorú úradník svojou žalobou napáda.
Pokiaľ ide o reformu podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky vzťahujúcu sa aj na zmenu pôvodnej prílohy III tohto poriadku, na zmrazenie dôchodkového plánu Banky a nahradenie uvedeného plánu novým systémom sociálneho zabezpečenia, a to dôchodkovým systémom, v súvislosti s právom nadobudnutým uvedeným zamestnancom odísť do dôchodku vo veku 60 rokoch bez zníženia dávok podľa článkov 11.1 a 11.5 uvedenej pôvodnej prílohy III, z týchto ustanovení vyplýva, že skutočnosť, že zamestnanec dosiahol vek 60 rokov predstavuje skutočnosť spôsobujúcu vznik jeho práva a umožňuje mu požiadať o okamžité vyplatenie jeho práv na dôchodok a vyplácanie dávok bez akéhokoľvek ich zníženia. V dôsledku toho zamestnanec Banky, ktorý nedosiahol tento vek ku dňu nadobudnutia účinnosti reformy, teda môže mať v danom momente iba budúce právo, a nie nadobudnuté právo na vyplatenie jeho práv na dôchodok bez akéhokoľvek zníženia dávok.
Okrem toho, keďže existuje jasný rozdiel medzi stanovením práva na dôchodok a vyplácaním dávok, ktoré z neho vyplývajú, pokiaľ ide o stanovenie dôchodku nadobudnuté práva nie sú porušené, keď zmeny, ku ktorým došlo pri skutočne zaplatených sumách, vyplývajú z uplatnenia rôznych konverzných faktorov, pretože tieto zmeny nezasahujú do práva na dôchodok ako takého. Konverzné faktory dôchodku totiž netvoria súčasť práv na dôchodok v pravom zmysle slova, ale predstavujú nástroj, ktorý zabezpečuje, že dôchodkové dávky sa vypočítavajú na základe aktualizovaných tabuliek úmrtnosti. Keďže konverzné faktory vychádzajú najmä z tabuliek úmrtnosti, ich pravidelná aktualizácia je nevyhnutná na to, aby odrážali predpovede v oblasti priemernej dĺžky života. Zamestnanec Banky teda nemá nárok na zachovanie uplatňovaných takých konverzných koeficientov, aké platili pred nadobudnutím účinnosti reformy, ani na výplatu práv na dôchodok – keď nastane čas – za dobu odpracovanú v rámci dôchodkového plánu, ku ktorého zmrazeniu došlo, najmä podľa uvedených koeficientov.
(pozri body 385 – 387, 389 a 390)
Odkaz:
Súdny dvor: 11. marca 1982, Grogan/Komisia, 127/80, body 14 a 15
Súd prvého stupňa: 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, body 78 a 80; 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, T‑58/05, bod 58 a tam citovaná judikatúra
9. V rámci reformy dôchodkového systému úradníkov Únie môže normotvorca Únie kedykoľvek prijať do pravidiel služobného poriadku zmeny, o ktorých sa domnieva, že sú v súlade so záujmom služby, a prijať do budúcnosti ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú pre dotknutých úradníkov menej priaznivé, pod podmienkou, že stanoví dostatočne dlhé prechodné obdobie, aby sa zabránilo tomu, že vyúčtovanie práv na dôchodok, ktoré budú nadobudnuté v dôchodkovom veku, budú zmenené neočakávaným spôsobom. Povinnosť stanoviť primerané prechodné obdobie platí aj v prípade, že sa zavádza menej priaznivý systém sociálneho zabezpečenia.
S touto povinnosťou je v súlade reforma systému sociálneho zabezpečenia zamestnancov Európskej centrálnej banky, podľa ktorej sa na zamestnancov, ktorí nastúpili do funkcie pred nadobudnutím účinnosti zmien, ako aj na bývalých zamestnancov, naďalej uplatňuje pôvodný dôchodkový plán za roky odpracované v rámci plánu platného pred tým, ako nadobudne reforma účinnosť. V súlade s článkom 6.3 novej prílohy III podmienok zamestnávania je tiež Banka povinná financovať akýkoľvek prípadný deficit súvisiaci s minulými a budúcimi pasívami, ktoré zodpovedajú za roky odpracované zamestnancami v rámci pôvodného dôchodkového plánu. Bolo teda stanovené prechodné obdobie, ktoré sa predĺži až do okamihu vyplatenia poslednej dávky podľa pôvodného plánu, počas ktorého Banka ručí za úhradu splatných dávok.
(pozri body 391 – 394)
Odkaz:
Súdny dvor: 17. júla 2008, Campoli/Komisia, C‑71/07 P, bod 74
Súd prvého stupňa: Campoli/Komisia, už citovaný, body 85 a 105