NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

M. POIARES MADURO

prednesené 18. júla 2007 ¹(1)

Vec C‑55/06

Arcor AG & Co. KG

proti

Spolkovej republike Nemecko

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Köln (Nemecko)]

„Telekomunikácie – Prístup k účastníckej prípojke“

1.        Príbeh, ktorý dal podnet k tomuto návrhu na začatie prejudiciálneho konania podanému Verwaltungsgericht Köln (Nemecko), možno zhrnúť takto: bývalý monopolný operátor pevnej telefónnej siete je podľa práva Spoločenstva a podľa vnútroštátneho práva povinný umožniť konkurentom používanie svojej miestnej siete. Požaduje však cenu, ktorú konkurenčný operátor, ktorý je užívateľom prístupu do siete, spochybňuje ako príliš vysokú. Táto situácia poskytla Verwaltungsgericht Köln príležitosť položiť Súdnemu dvoru rozsiahly a analytický súhrn otázok, ktoré sa priamo a nepriamo týkajú výkladu kľúčového pojmu v rámci liberalizácie poskytovania telekomunikačných služieb v Európe: a síce, že poplatky požadované za neviazaný prístup k miestnej účastníckej prípojke (t. j. medené vedenia, ktoré pripájajú predplatiteľov k najbližším hlavným rozvádzačom) budú orientované „nákladovo“. Práve v tejto súvislosti je Súdny dvor po prvýkrát vyzvaný, aby rozhodol o výklade nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke.(2)

I –    Skutkový stav, právny rámec a prejudiciálne otázky predložené Súdnemu dvoru

2.        Deutsche Telekom AG (ďalej len „Deutsche Telekom“) je v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia notifikovaný operátor. Podľa tohto článku ide totiž o „operátora pevných verejných telefónnych sietí, ktorý bol určený národným regulačným úradom ako operátor ovládajúci podstatnú časť trhu v oblasti poskytovania pevných telefónnych sietí“.

3.        Arcor AG & Co. KG (ďalej len „Arcor“) je užívateľom v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia. Podľa tohto ustanovenia sa za užívateľa považuje „tretia strana náležite oprávnená… alebo zmocnená podľa vnútroštátnych právnych predpisov poskytovať komunikačné služby, ktorá má nárok na neviazaný prístup k účastníckej prípojke“. Pojem účastnícka prípojka je vymedzený článkom 2 písm. c) nariadenia ako „fyzické dvojžilové vedenie, ktoré spája koncový bod siete v priestoroch účastníka s hlavným rozvádzačom (alebo ekvivalentným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti“.

4.        Arcor poskytuje telefonické pripojenia ISDN konečným odberateľom, ktoré však možno používať iba vtedy, ak má prístup k príslušnej účastníckej prípojke v telekomunikačnej sieti Deutsche Telekom.

5.        Článok 1 nariadenia s názvom „Cieľ a pôsobnosť“ znie:

„1. Toto nariadenie je zamerané na intenzifikáciu súťaže a stimuláciu technologickej inovácie na miestnych trhoch pre prístup k účastníckym prípojkám prostredníctvom stanovenia harmonizovaných podmienok neviazaného prístupu k účastníckym prípojkám, aby sa podporilo konkurenčne orientované zabezpečenie širokej palety služieb v oblasti elektronických komunikácií.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na neviazaný prístup k účastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam notifikovaných operátorov v zmysle článku 2 písm. a).

3. Toto nariadenie sa nedotýka povinností notifikovaných operátorov, vzťahujúcich sa k princípu nediskriminácie, keď používajú pevnú verejnú telefónnu sieť s cieľom poskytnutia rýchleho prístupu a prenosu služieb pre tretie strany rovnakým spôsobom, aký by použili pre svoje vlastné služby alebo s nimi spojené spoločnosti v súlade s ustanoveniami spoločenstva.

4. Toto nariadenie sa nedotýka práv členských štátov, týkajúcich sa zachovania alebo zavedenia opatrení v súlade s právom spoločenstva, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia, než sú uvedené v tomto nariadení a/alebo sú nad rámec tohto nariadenia, okrem iného pokiaľ ide o iné typy prístupu k miestnym infraštruktúram.“

6.        Článok 3 nariadenia s názvom „Poskytovanie neviazaného prístupu“ stanovuje, že:

„1. Notifikovaní operátori od 31. decembra 2000 musia uverejňovať a aktualizovať štandardnú ponuku neviazaného prístupu k ich účastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam, ktorá musí obsahovať minimálne body uvedené v prílohe. Ponuka musí byť dostatočne neviazaná tak, aby užívateľ nemusel platiť za prvky siete alebo zariadení, ktoré nie sú potrebné na účely dodávky jeho služieb, a musí obsahovať opis komponentov ponuky, príslušné obchodné podmienky vrátane poplatkov.

2. Notifikovaní operátori musia od 31. decembra 2000 vyhovieť zdôvodneným žiadostiam užívateľov o neviazaný prístup k svojim účastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam na základe transparentných, spravodlivých a nediskriminačných podmienok. Žiadosti sa odmietnu len na základe objektívnych kritérií, ktoré sa týkajú technickej realizovateľnosti alebo potreby udržať celistvosť siete. Ak je prístup zamietnutý, poškodená strana môže predložiť prípad na riešenie postupom uvedeným v článku 4 ods. 5. Notifikovaní operátori poskytnú užívateľom zariadenia ekvivalentné tým, ktoré poskytujú svojim vlastným službám alebo s nimi spojeným spoločnostiam za rovnakých podmienok a v rovnakom časovom rámci.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4 ods. 4, notifikovaní operátori musia stanoviť cenu za neviazaný prístup k ich účastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam na základe nákladovej orientácie.“

7.        Podľa nemeckého práva najmä podľa § 24 ods. 1 a 2 zákona o telekomunikáciách z 25. júla 1996 (Telekommunikationsgesetz)(3) musia byť poplatky orientované na náklady efektívneho poskytnutia služieb a musia zodpovedať požiadavkám uvedeným v odseku 2. Podľa tohto odseku poplatky nesmú, s výnimkou prípadu, ak existuje pre to vecný dôvod, ktorý sa preukáže, 1. zahŕňať žiadne príplatky, ktoré možno uplatňovať len v dôsledku existencie dominantného postavenia poskytovateľa podľa § 19 zákona proti obmedzeniam hospodárskej súťaže na príslušnom telekomunikačnom trhu; 2. zahŕňať zníženie poplatkov, ktoré obmedzuje konkurenčné možnosti iných podnikov na telekomunikačnom trhu; alebo 3. priznávať operátorom výhody vo vzťahu k iným operátorom, ktorí používajú rovnocenné alebo podobné telekomunikačné služby na predmetnom telekomunikačnom trhu.

8.        Dňa 30. septembra 1998 Arcor uzavrel s Deutsche Telekom zmluvu o prístupe k účastníckej prípojke posledného menovaného, ktorá bola neskôr s účinnosťou od 1. apríla 2001 obnovená. V zmysle tejto zmluvy sa za dohodnuté považovali poplatky schválené regulačným orgánom.

9.        V zmysle článku 4 nariadenia, ktorý sa týka „dohľadu národného regulačného úradu“:

„1. Národný regulačný úrad zabezpečí, aby spoplatnenie neviazaného prístupu k účastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam podporovalo čestnú a udržateľnú súťaž.

2. Národný regulačný úrad má právo:

a)      zmeniť štandardnú ponuku neviazaného prístupu k ich účastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam vrátane cien, ak sú také zmeny oprávnené a

b)      požiadať notifikovaných operátorov, aby poskytli informácie dôležité pre implementáciu tohto nariadenia.

3. Ak je to oprávnené, môže národný regulačný úrad zasiahnuť z vlastného podnetu s cieľom zabezpečenia nediskriminácie, čestnej súťaže, ekonomickej efektívnosti a maximálneho prospechu pre užívateľov.

4. Keď národný regulačný úrad určí, že na trhu s účastníckymi prípojkami existuje dostatočná súťaž, zbaví notifikovaných operátorov povinnosti stanovenej v článku 3 ods. 3 a týkajúcej sa stanovenia cien na základe nákladovej orientácie.

…“

10.      Z pohľadu nemeckého vnútroštátneho práva podľa § 27 ods. 1 TKG 1996 regulačný orgán povolí poplatky buď na základe nákladov na efektívne poskytnutie služieb z dôvodu každého plnenia, alebo na základe ním stanovenej úrovne priemerných vývojových sadzieb poplatkov, ktoré treba zaplatiť za kôš služieb. Odsek 4 toho istého § splnomocňuje spolkovú vládu, aby prostredníctvom nariadení upresnila režim druhov povolení a stanovila podmienky, za ktorých musí regulačný orgán rozhodnúť, ktoré z konaní upravených v odseku 1 sa uplatní.

11.      Nariadenie o regulácii telekomunikačných poplatkov z 1. októbra 1996 (Telekommunikations‑Entgeltregulierungsverordnung)(4) vo svojom § 2 ods. 1 stanovuje, že podnik, ktorý podal žiadosť o schválenie poplatkov uvedenú v § 27 ods. 1 TKG 1996, je povinný predložiť nasledujúce doklady z dôvodu predmetného plnenia v každom prípade: 1. podrobný opis plnenia vrátane údajov týkajúcich sa jeho akosti, ako aj návrhu všeobecných podmienok; 2. údaje o obrate realizovanom v priebehu posledných päť rokov, ako aj údaje očakávané pre rok, ktorého sa žiadosť týka, a pre štyri nasledujúce roky; 3. údaje o podieloch na trhu, ak je to možné, o elasticite cien v žiadosti pre obdobie uvedené v bode 2; 4. údaje o vývoji jednotlivých nákladov pre obdobie uvedené v odseku 2 (doklad o nákladoch) a o vývoji marže pri variabilných nákladoch pre obdobie uvedené v bode 2; 5. údaje o finančnom dosahu na odberateľov, najmä pokiaľ ide o štruktúru dopytu súkromných a obchodných odberateľov, ako aj o dosahu na konkurentov, ktorí prijímajú plnenie ako predbežné plnenie; a 6. v prípade diferenciácie poplatkov, údaje o účinkoch na skupiny užívateľov, ktorých sa diferenciácia týka, ako aj objektívne odôvodnenie zamýšľanej diferenciácie.

12.      Podľa § 2 ods. 2 tohto istého TEntgV „doklady o nákladoch podľa ods. 1 bodu 4 zahŕňajú náklady, ktoré možno priamo priradiť ku konkrétnemu plneniu (priame náklady) a náklady, ktoré ku konkrétnemu plneniu nemožno priamo priradiť (režijné náklady). Pri preukazovaní režijných nákladov treba uviesť a vysvetliť, akým spôsobom sa režijné náklady k dotknutému plneniu priraďujú. Pri priraďovaní režijných nákladov k dotknutým plneniam musí žiadateľ zohľadniť kritériá, ktoré boli určené smernicami Rady vydanými podľa článku 6 smernice Rady 90/387/EHS z 28. júna 1990 o vytvorení vnútorného trhu pre telekomunikačné služby prostredníctvom otvoreného prístupu k sieti (Open Network Provision – ONP) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 192, s. 1). V rámci preukazovania nákladov podľa prvej vety je okrem toho potrebné uviesť: 1. metódu stanovenia nákladov; 2. výšku osobných nákladov, odpisov, nákladov na úroky z investovaného kapitálu, vecných nákladov; 3. skutočné a predpokladané vyťaženie kapacít v preukazovanom období a 4. náklady na plnenie, na ktorých sa zakladal výpočet nákladov vrátane zodpovedajúcich cien, predovšetkým časti verejnej telekomunikačnej siete využívané pri poskytovaní plnení… a náklady na využívanie týchto častí“. Podľa § 2 ods. 3 TEntgV „regulačný orgán môže zamietnuť žiadosť o schválenie poplatkov, ak podnik nepredloží všetky dokumenty uvedené v odsekoch 1 a 2.“

13.      Nakoniec § 3 ods. 1 TEntgV stanovuje, že regulačný orgán je povinný preskúmať doklady predložené žiadateľom v tom smere, či a do akej miery sú navrhované poplatky orientované na náklady efektívneho poskytnutia služieb. Podľa odseku 2 toho istého paragrafu tieto náklady vyplývajú z dlhodobých dodatočných nákladov na poskytnutie plnenia a primeraného príplatku za režijné náklady, ktoré sú neutrálne, pokiaľ ide o rozsah plnenia, v každom prípade vrátane primeraného zúročenia investovaného kapitálu, pokiaľ sú tieto náklady nevyhnutné pre toto plnenie. Podľa tohto istého § ods. 3 v rámci skúmania podľa odseku 1 musí regulačný úrad dodatočne porovnať predovšetkým ceny a náklady podnikov, ktoré ponúkajú príslušné služby na porovnateľných trhoch, pričom sú vystavené hospodárskej súťaži. Pritom je potrebné zohľadniť osobitosti porovnávaných trhov. Nakoniec odsek 4 tohto istého § stanovuje, že ak náklady preukázané podľa § 2 ods. 2 prevýšia náklady za efektívne poskytnutie plnenia podľa odseku 2, považujú sa za náklady, ktoré nie sú pre efektívne poskytnutie plnenia nevyhnutné. Tento istý odsek tiež stanovuje, že tieto náklady, ako aj iné neutrálne náklady sa pri schvaľovaní poplatkov zohľadnia len vtedy, ak tu existuje právna povinnosť alebo ak žiadateľ preukáže iné vecné dôvody.

14.      Nemecký regulačný orgán rozhodnutím z 30. marca 2001, opraveným 17. apríla 2001, čiastočne schválil poplatky Deutsche Telekom za prístup k účastníckym prípojkám (mesačné predplatné za používanie linky, jednorazové náklady zavedenia a zrušenia) od 1. apríla 2001 pre rôzne možnosti prístupu za rozličné ceny. Podľa vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o mesačné predplatné, povolenie vypršalo 31. marca 2003, pokiaľ ide o zvyšok, tak najneskôr 31. marca 2002.

15.      Dňa 30. apríla 2001 Arcor podal žalobu, ktorou sa domáhal najmä zrušenia už citovaného rozhodnutia o schválení. V podstate sa dovolával toho, že schválené poplatky sú príliš vysoké. Podľa Arcor boli stanovené na základe nesprávneho posúdenia hodnoty investícií do účastníckej prípojky. Finančné náklady a doba odpisovania boli vypočítané výlučne na základe súčasných nákladov nevyhnutných na zriadenie modernej a efektívnej miestnej siete, takže poplatky prevyšujú skutočné finančné náklady Deutsche Telekom. Celkovo poplatky porušujú zásadu nákladovej orientácie cien stanovenú v článku 3 ods. 3 nariadenia.

16.      Za týchto podmienok sa Verwaltungsgericht Köln rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru dlhý rad prejudiciálnych otázok, ktoré by sa mohli preformulovať, aby sa zaistila jednoduchosť odpovedí Súdneho dvora. Tieto otázky veľmi vyčerpávajúcim a prierezovým spôsobom pokrývajú všetky nastolené problémy v presnom kontexte tejto veci a týkajú sa pojmu nákladovej orientácie cien a jeho súvislostí.

17.      Týchto otázok je v podstate sedem. Prvá otázka sa v podstate týka toho, v akom rozsahu článok 1 ods. 4 nariadenia dovoľuje členským štátom, aby sa pri prijímaní vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá upresňuje pojem nákladovej orientácie, odchýlili od pojmu nákladovej orientácie tak, ako je stanovený v článku 3 ods. 3 nariadenia, v neprospech užívateľov.

18.      Druhá otázka je, či podľa článku 3 ods. 3 nariadenia požiadavka, aby boli poplatky požadované za prístup k účastníckej prípojke nákladovo orientované, zahŕňa aj kalkulačné úroky a odpisy. Vnútroštátny súd sa ďalej pýta na základ výpočtu týchto odpisov a úrokov. Musí ním byť buď výlučne súčasná reprodukčná hodnota vyjadrená v bežných cenách v čase hodnotenia, alebo je potrebné odpočítať z tejto reprodukčnej hodnoty investičného majetku odpisy už vykonané pred hodnotením?

19.      Štvrtá otázka sa v podstate týka toho, či je vždy potrebné postupovať na základe úplných dokladov o nákladoch notifikovaného operátora, alebo či je prípustné použiť analytické modely nákladov a v prípade potreby, aké požiadavky je potrebné rešpektovať.

20.      Piata otázka sa týka vymedzenia miery voľnej úvahy národných regulačných orgánov pri skúmaní nákladovej orientácie cien a vymedzenia súdneho preskúmania, ktorému musia tieto rozhodnutia podliehať.

21.      Šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či musia mať konkurenční užívatelia prístupu k miestnej sieti notifikovaného operátora právo podať žalobu proti rozhodnutiu o schválení poplatkov prijatému národným regulačným orgánom, aj keď nie sú adresátmi takéhoto rozhodnutia, ak sa domnievajú, že poplatky nie sú orientované nákladovo.

22.      Podstatou poslednej otázky je, kto musí znášať dôkazné bremeno nákladovej orientácie cien, a to tak v rámci správneho konania, ktoré predchádza rozhodnutiu o schválení poplatkov, ako aj v rámci konania o žalobe podanej dotknutým konkurentom proti tomuto rozhodnutiu národného regulačného orgánu.

II – Analýza

23.      Najskôr začnem niekoľkými úvodnými úvahami o nariadení. Tieto úvahy sa týkajú prijatia nariadenia v kontexte pôvodného právneho rámca telekomunikácií v Spoločenstve, základných čŕt a cieľov nariadenia a kontextu, v ktorom používa pojem nákladová orientácia. Ďalej vykonám analýzu otázok položených vnútroštátnym súdom.

A –    Úvodne úvahy o nariadení

24.      Nariadenie bolo podľa svojho odôvodnenia č. 4 prijaté s cieľom doplniť pôvodný právny rámec telekomunikácií, najmä smernice 97/33/ES(5) a 98/10/ES(6). Článok 4 ods. 5 nariadenia dokonca výslovne odkazuje na prvú z týchto smerníc.(7) Napriek tomu, že toto nariadenie patrí do bývalého právneho rámca telekomunikácií v Spoločenstve, zostalo účinné aj po 25. júli 2003.(8)

25.      Rozhodnutie o schválení poplatkov sporných vo veci samej je z 30. marca 2001. Boli ním schválené poplatky Deutsche Telekom za prístup k účastníckej prípojke v období medzi 1. aprílom 2001 a 31. marcom 2003, pokiaľ ide o mesačné predplatné, a pokiaľ ide o zvyšok, najneskôr do 31. marca 2002. Ustanovenia nového právneho rámca sú však podľa článku 28 ods. 1 rámcovej smernice uplatniteľné až od 25. júla 2003.(9) Výklad ustanovení nariadenia sa musí vykonávať v tomto kontexte a v spojení s právnymi nástrojmi, ktoré tvoria bývalý právny rámec telekomunikácií.(10)

26.      Vznik nariadenia v kontexte pôvodného právneho rámca je ľahké pochopiť. Závery Európskej rady, ktorá sa konala v marci 2000 v Lisabone, stanovili ako cieľ rozvoj digitálneho hospodárstva založeného na znalostiach podporovaním prístupu ku kvalitnej komunikačnej infraštruktúre v Európe, najmä k internetu, za rozumné ceny.(11) Zákonodarca Spoločenstva si bol vedomý toho, že účastnícka prípojka bola v tom čase jedným z najmenej konkurenčných segmentov liberalizovaného trhu s telekomunikáciami(12), čo bránilo zrýchlenému rozvoju digitálneho hospodárstva v Európe. Sprístupnenie účastníckej prípojky bolo teda na Európskej rade v Santa Maria da Feira v júni 2000 považované za bezprostrednú prioritu. Nariadenie je teda právnym nástrojom, ktorý jednotným spôsobom vykonáva sprístupnenie účastníckej prípojky vo všetkých členských štátoch. Toto sprístupnenie by malo viesť k posilneniu hospodárskej súťaže, k zabezpečeniu hospodárskej efektívnosti a k ponúknutiu maximálnych výhod užívateľom.(13) Bolo zavedené s rýchlosťou, akú možno ťažko dosiahnuť cestou prijatia smernice. Nariadenie z 18. decembra 2000 ukladá notifikovaným operátorom povinnosť uľahčiť konkurenčným operátorom prístup k ich miestnym sieťam od 2. januára 2001.

27.      Otvorenie účastníckej prípojky konkurenčným operátorom pôvodných monopolných operátorov je o to nutnejšie, že v roku 2001 by nebolo pre nových účastníkov trhu, ako to pripomína odôvodnenie č. 6 nariadenia(14), ekonomicky únosné duplikovať existujúcu infraštruktúru prístupu k účastníckej prípojke medeného vedenia existujúcich operátorov a že iné infraštruktúry (káblová sieť, satelitná sieť, bezdrôtová účastnícka prípojka) neponúkajú rovnakú funkčnosť ani hustotu pokrytia. Navyše je potrebné tiež uviesť, že infraštruktúry účastníckej prípojky v Európe sú vo veľkej miere vybudované vďaka príjmom pochádzajúcim z monopolných cien, ktoré užívatelia museli zaplatiť v priebehu rokov, počas ktorých mali vnútroštátni monopolní operátori prospech z výlučných práv priznaných členskými štátmi.(15)

28.      Práve v tomto kontexte sa nariadenie zameriava na splnenie svojho základného cieľa: uložiť notifikovaným operátorom povinnosť poskytnúť neviazaný prístup k účastníckej prípojke novým prichádzajúcim operátorom s cieľom rýchlo zaviesť na úrovni účastníckej prípojky hospodársku súťaž, ktorá v tom čase vôbec neexistovala alebo bola veľmi slabá. Zákonodarca Spoločenstva však chcel správne vylúčiť nebezpečenstvo, že by uloženie takejto povinnosti mohlo viesť k určitej forme vyvlastnenia notifikovaných operátorov bez náhrady. Notifikovaný operátor má teda podľa článku 3 ods. 3 nariadenia právo vyberať poplatky, ktoré mu umožňujú pokryť náklady súvisiace s poskytovaním prístupu k účastníckej prípojke, a pritom získať z operácie aj primeraný zisk.(16) Práve pojem nákladovej orientácie tvorí podstatu tejto veci.

B –    O prvej prejudiciálnej otázke

29.      V podstate ide o otázku, v akom rozsahu článok 1 ods. 4 nariadenia dovoľuje členským štátom, aby sa pri prijímaní vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá upresňuje pojem nákladovej orientácie, najmä pomocou špecifickejšieho pojmu nákladov efektívneho poskytnutia služieb, odchýlili od pojmu nákladovej orientácie tak, ako je stanovený v článku 3 ods. 3 nariadenia, v neprospech užívateľov.

30.      Niektoré právne pojmy sľubujú veľa a zdajú sa byť veľmi užitočné, ale môžu sa stať len jednoduchými prívlastkami bez akéhokoľvek významu alebo účinku. Pojem nákladovej orientácie, ako je stanovený v článku 3 ods. 3 nariadenia, môže byť jedným z takých pojmov.

31.      Tento pojem nezahŕňa žiadny odkaz na právo členských štátov na účely stanovenia jeho významu a rozsahu.(17) Z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Spoločenstva a zo zásady rovnosti vyplýva, že teda predstavuje samostatný pojem práva Spoločenstva, ktorý sa musí vykladať jednotne.(18) Takýto samostatný a jednotný výklad musí byť skúmaný s prihliadnutím nielen na znenie predmetného pojmu, ale aj na kontext ustanovenia, ktorého súčasťou je cieľ, ktorý predmetná právna úprava sleduje.(19)

32.      Skutočnosť, že pojem nákladovej orientácie je pojmom Spoločenstva s vlastným významom a rozsahom potvrdzujú predovšetkým dva rozsudky, v ktorých mal Súdny dvor príležitosť tento pojem vyložiť aj v oblasti telekomunikácií.(20) Prvý je rozsudok z 25. novembra 2004, KPN Telecom(21). V tomto rozsudku Súdny dvor potvrdil, že náklady, ktoré súvisia so získaním a pridelením základných údajov o predplatiteľoch znáša v každom prípade poskytovateľ hlasovej telefónnej služby a sú už zahrnuté v nákladoch a príjmoch z tejto služby. Za týchto podmienok by prenesenie nákladov týkajúcich sa získania a pridelenia údajov na osoby žiadajúce o ich sprístupnenie viedlo k neodôvodnenej nadmernej kompenzácii predmetných nákladov a bolo by teda nezlučiteľné s nákladovou orientáciou cien. Podľa rozsudku KPN Telecom je pojmu nákladová orientácia cien vlastné to, že zakazuje, aby si účastník, ktorého ceny sú orientované nákladovo, mohol viackrát účtovať odmenu za jedno a to isté plnenie.

33.      Ďalší rozsudok, v ktorom Súdny dvor rozhodoval o výklade pojmu nákladovej orientácie cien, je rozsudok z 13. júla 2006, Mobistar(22). V tomto rozsudku Súdny dvor potvrdzuje s ohľadom na poplatky požadované na zabezpečenie prenosnosti telefónnych čísiel, že „smernica [2002/22/ES] nebráni prijatiu vnútroštátneho opatrenia, o aké ide v tomto prípade vo veci samej, ktoré vopred a na základe teoretického modelu nákladov stanovuje maximálne ceny, ktoré môže odovzdávajúci operátor uplatniť voči prijímajúcemu operátorovi ako náklady na zabezpečenie, ak sú ceny určené na základe nákladov takým spôsobom, že spotrebitelia nie sú odradzovaní od využitia možnosti prenosnosti“(23). Súdny dvor však pripomína, že v každom prípade je potrebné, aby „noví operátori mali skutočnú možnosť spochybniť uplatnenie maximálnych cien operátormi nachádzajúcimi sa na trhu, ak preukážu, že tieto ceny sú vzhľadom na štruktúru nákladov týchto operátorov príliš vysoké“(24).

34.      Čo sa týka určenia významu a rozsahu pojmu nákladovej orientácie, ako je stanovený v článku 3 ods. 3 nariadenia, ten sa nezdá jasným, ako to okrem iného potvrdzuje táto vec. Nariadenie uvádza pojem nákladov bez toho, aby sa zachádzalo ďalej, čo sa týka definície, pričom pojem nákladov nie je jednoznačný: existuje viacero predvídateľných nákladov, metód a modelov výpočtu nákladov.

35.      Ak zákonodarca Spoločenstva neposkytol presné údaje o nákladových prvkoch, metódach a modeloch, ktoré sa majú použiť, zastávam ten názor, rovnako ako v podstate aj subjekty, ktoré predložili pripomienky v tejto veci, že nariadenie ponecháva členským štátom pri uplatňovaní tohto pojmu nevyhnutný priestor pre voľnú úvahu. Táto sloboda a priori umožní vnútroštátnym zákonodarcom stanoviť jednotlivé nákladové prvky poskytovateľa účastníckej prípojky, ktoré sa majú zohľadniť, a najmä upresniť náklady patriace notifikovanému operátorovi ako náklady obmedzené na náklady efektívneho poskytnutia služieb a tiež definovať metódu a modely výpočtu nákladov súvisiacich s poskytovaním účastníckej prípojky, ktoré sa budú používať. Práve zostávajúca časť článku 1 ods. 4 nariadenia výslovne stanovuje, že členské štáty majú právo „zachovania alebo zavedenia opatrení…, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia, než sú uvedené v tomto nariadení“.

36.      Je však nevyhnutné, ako to takisto pripomína rovnaké ustanovenie, aby bol tento priestor pre legislatívne zasahovanie vykonávaný v „súlade s právom Spoločenstva“(25). Priestor pre voľnú úvahu, ktorým disponujú členské štáty na účely konkretizácie nákladových prvkov, metód a modelov, ktoré majú byť prijaté, bude nevyhnutne vyvážený obmedzeniami, ktoré vyplývajú z výkladu pojmu nákladovej orientácie v práve Spoločenstva.

37.      Okrem obmedzení, ktoré sú súčasťou všeobecného pojmu nákladovej orientácie, ktoré prezrádzajú najmä už citované rozsudky KPN Telecom a Mobistar, a zrejmého obmedzenia, podľa ktorého tento pojem zakazuje poplatky založené na prvkoch, ktoré sú vzdialené nákladom(26), existujú ďalšie obmedzenia, ktoré vyplývajú z výkladu tohto pojmu v osobitnom kontexte nariadenia. Celková štruktúra a účely nariadenia, ktoré som už pripomenul, nám naznačujú tieto obmedzenia tým, že jasne ukazujú dôležitosť zásady nákladovej orientácie pre naplnenie ústredného cieľa sledovaného zákonodarcom Spoločenstva zabezpečiť účinné a okamžité sprístupnenie účastníckej prípojky, a teda zavedenie a rozvoj hospodárskej súťaže na trhu s miestnym prístupom.(27) Zásada nákladovej orientácie má za cieľ práve zabrániť nadmerným poplatkom, ktoré by bez takéhoto obmedzujúceho nástroja mali notifikovaní operátori prirodzenú tendenciu požadovať, aby si zachovali svoje privilegované postavenie.(28) V dôsledku toho tento pojem bráni tomu, aby mohlo byť požadovaním vysokých poplatkov spochybnené naplnenie ústredného cieľa nariadenia podporovať hospodársku súťaž na úrovni miestnej siete.(29)

38.      Z výkladu tohto pojmu práva Spoločenstva vyplýva, že stanovuje základné kritérium obmedzenia poplatkov požadovaných notifikovaným operátorom, od ktorého sa členský štát nemôže odchýliť v neprospech konkurenčných užívateľov prístupu.

39.      Zastávam názor, že Súdny dvor má odpovedať na prvú otázku tak, že článok 1 ods. 4 a článok 3 ods. 3 nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem nákladovej orientácie cien predstavuje požiadavku obmedzenia poplatkov požadovaných notifikovaným operátorom za prístup k svojej účastníckej prípojke, od ktorej sa nemožno bez ohľadu na priestor pre voľnú úvahu, ktorý ponúka vo vzťahu k jej konkrétnemu vykonaniu na vnútroštátnej úrovni, odchýliť v neprospech užívateľov prístupu k účastníckej prípojke.

C –    O druhej prejudiciálnej otázke

40.      Druhá prejudiciálna otázka sa vzťahuje na to, či požiadavka podľa článku 3 ods. 3 nariadenia, aby boli poplatky požadované za prístup k účastníckej prípojke nákladovo orientované, zahŕňa aj kalkulačné úroky a odpisy. Subjekty, ktoré predložili pripomienky v tejto veci, sa zhodujú na tom, že uplatňovanie zásady nákladovej orientácie zahŕňa aj odpisy a úroky z investovaného kapitálu, ktoré tak tvoria časť nákladov notifikovaného operátora.

41.      Tu ide o kapitálové náklady, ktoré hrajú ústrednú úlohu v kontexte telefónnych sietí, ktoré sú očividne kapitálovo náročnými zariadeniami. Očividne, odpisy používaného investičného majetku a úroky z investovaného kapitálu dokonca predstavujú významnejšiu časť nákladov, ktoré sú vlastné poskytovaniu telekomunikačných služieb.

42.      Pokiaľ ide o odpisy, tie vyjadrujú rozdelenie nákladov na nehmotný investičný majetok podliehajúci opotrebeniu v priebehu času (náklady sú v zásade vynaložené vo forme počiatočnej celkovej sumy) po dobu ekonomickej životnosti tohto investičného majetku. Toto rozdelenie vyjadrené v ročných sumách nazývaných „odpisy“ umožňuje sprevádzať dosiahnutie príjmov, ktoré sa zjavne uskutoční nie vo forme počiatočnej celkovej sumy, ale po dobu životnosti nehmotného investičného majetku využívaného na poskytnutie predmetnej služby. Pokiaľ ide o úroky, ak pasívum notifikovaného operátora zahŕňa financovanie prostredníctvom pôžičky použitej napríklad na investovanie do účastníckej prípojky, úroky, ktoré sa majú zaplatiť veriteľom, budú prirodzene súčasťou nákladov notifikovaného operátora.

43.      Niet pochybností o tom, že odpisy a úroky z investovaného kapitálu sú nákladmi, ktoré sú súčasťou bežnej prevádzky podniku a ktoré tak tvoria nákladové prvky tohto podniku.(30) Takto budú môcť byť prenesené notifikovaným operátorom prostredníctvom poplatkov požadovaných od konkurenčných operátorov za prístup k účastníckej prípojke.

44.      Preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na druhú otázku položenú vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že keď článok 3 ods. 3 nariadenia stanovuje požiadavku, aby boli poplatky požadované za prístup k účastníckej prípojke nákladovo orientované, zahŕňa aj kalkulačné úroky a odpisy.

D –    O tretej prejudiciálnej otázke

45.      Touto otázkou sa dostávame k jadru veci. Aký má byť základ pre výpočet kalkulačných odpisov a úrokov? Výlučne súčasná reprodukčná hodnota vyjadrená v bežných cenách v čase hodnotenia? Alebo je potrebné odpočítať od tejto reprodukčnej hodnoty investičného majetku odpisy už vykonané pred hodnotením?

46.      Znenie nariadenia nič nehovorí o metóde výpočtu nákladov, ktorá sa má prijať v súlade s nákladovou orientáciou cien. Nie je vôbec prekvapením, že možno skonštatovať veľkú rozmanitosť stanovísk subjektov, ktoré predložili pripomienky v tejto veci, k odpovedi na túto otázku.

47.      Napriek nedostatku výslovných informácií o metóde výpočtu nákladov v nariadení sa zdá, že smernica 97/33, ktorá je integrálnou súčasťou právneho rámca, ktorý má nariadenie dopĺňať, pripúšťa vo svojej prílohe V týkajúcej sa systému nákladového účtovníctva, pokiaľ ide o vzájomné prepojenie, že pri overení poplatkov môžu byť použité súčasné reprodukčné náklady (teda náklady, ktoré sú „založené na ocenení výdavkov za náhradu materiálu alebo systémov [neoficiálny preklad]“) alebo náklady „založené na skutočných výdavkoch vynaložených za materiál a systémy [neoficiálny preklad]“.

48.      Odôvodnenie č. 13 nariadenia okrem toho obsahuje výslovný odkaz na odporúčanie Komisie 2000/417 a na správu Komisie z 26. apríla 2000(31), keď uvádza, že dávajú podrobné pokyny, aby pomohli národným regulačným orgánom právne upraviť prístup k účastníckej prípojke. Tento odkaz možno právom považovať za informáciu, ktorú zákonodarca Spoločenstva odporúča, aby sa pri výklade ústredného pojmu, akým je pojem nákladová orientácia cien, prihliadalo na stanovisko vypracované v tomto ohľade Komisiou v týchto dvoch dokumentoch. V bode 6 odporúčania 2000/417 o spoplatnení sa pritom osobitne o nákladoch na kapitál uvádza, „koncepcia založená na budúcnosti vychádzajúca zo súčasných nákladov… bude podporovať čestnú a udržateľnú súťaž a zabezpečí alternatívne investičné podnety. Ak to však bude viesť krátkodobo k deformácii súťaže, napríklad keď tarify notifikovaných operátorov… zostávajú nevyvážené z hľadiska súčasných nákladov, potom sa odporúča, aby národné regulačné úrady… špecifikovali primerané časové obdobie potrebné na postupné prispôsobovanie súčasných nákladov k cenám účastníckych prípojok“. Toto isté odporúčanie opisuje súčasné náklady ako „náklady na vybudovanie efektívnej modernej ekvivalentnej infraštruktúry poskytujúcej také služby ako dnes“(32).

49.      Správa Komisie z 26. apríla 2000 v bode 6 uvádza, že pokiaľ ide o ceny a náklady, národné regulačné orgány musia dodržiavať sériu zásad. Po prvé pravidlá v oblasti hodnotenia nákladov a spoplatňovania musia byť transparentné a založené na objektívnom základe. Po druhé pravidlá v oblasti spoplatňovania musia existujúcemu operátorovi umožniť pokryť príslušné náklady, ktoré vynaložil a okrem toho dosiahnuť primeraný zisk. Takisto musia byť zlučiteľné s cieľom spočívajúcim v podporovaní čestnej a trvalej hospodárskej súťaže a vo vytvorení efektívnych podnetov k investíciám do infraštruktúr. Ďalej Komisia v tomto ohľade v tej istej správe potvrdzuje, že tento cieľ je v zásade splniteľný, ak sa prijme systém spoplatňovania založený na súčasných nákladoch. Táto správa sa pridŕža toho istého pojmu súčasných nákladov, ktorý bol vyslovený v odporúčaní 2000/417. Nakoniec pravidlá spoplatňovania musia zaručiť, aby nedochádzalo k narušeniu trhu a najmä k nožnicovému efektu na marže medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami ponúkanými existujúcim operátorom. Komisia ďalej naznačuje, že tieto zásady si môžu v niektorých prípadoch odporovať. Za takýchto okolností je možné, že národné regulačné orgány budú vedené k tomu, aby prijímali prechodné oparenia, ktoré umožnia zabrániť krátkodobému skresleniu hospodárskej súťaže.

50.      Skutočnosti, ktoré budem prezentovať, odhaľujú, že národné regulačné orgány disponujú širokou mierou voľnej úvahy, aby zvolili a podľa okolností, ktoré sú v čase skúmania poplatkov osobitné pre každý členský štát, uplatňovali metódu výpočtu nákladov notifikovaného operátora, ktorú považujú za najprimeranejšiu. Tieto isté skutočnosti a predovšetkým nariadenie skúmané vo svetle jeho odôvodnenia a jeho cieľov však jasne ukazujú, že pojmu nákladovej orientácie sú vlastné obmedzenia, ktoré je potrebné v každom prípade rešpektovať.

51.      Je potrebné v podstate uviesť, že také rozhodnutie ako v prejednávanej veci, ktoré stanovuje poplatky za prístup k účastníckej prípojke notifikovaného operátora, musí byť výsledkom vyváženého posúdenia dvoch protichodných zásad. Na jednej strane základným cieľom nariadenia je zabezpečiť skutočný a okamžitý prístup k účastníckej prípojke a následné podporovanie hospodárskej súťaže na trhu s miestnym prístupom. Na druhej strane je potrebné, aby schválené poplatky neboli na takej úrovni, aby znemožňovali investíciu do infraštruktúr. Pojem nákladovej orientácie stanovený nariadením a riadne vykladaný teda stanovuje ako obmedzenie, že rozhodnutie o schválení poplatkov za prístup orientovaných nákladovo vyplýva z vyváženého a primeraného posúdenia týchto dvoch zásad.(33)

52.      Prijatie metódy výpočtu nákladov, ktoré predstavujú odpisy a úroky, založenej výlučne na reprodukčnej hodnote nahradenia miestnej siete rovnocennou efektívnou a modernou sieťou – teda hrubé reprodukčné náklady investičného majetku – môže rešpektovať nevyhnutnú rovnováhu medzi týmito dvoma zásadami. Možno mať na mysli najmä situáciu, v ktorej existujúca sieť, aj keď úplne odpísaná, je v čase uloženia povinnosti sprístupnenia účastníckej prípojky veľmi blízko ku koncu svojej životaschopnosti, a teda má veľmi nízku vlastnú hodnotou. Za týchto okolností sa môže skutočnosť, že národný regulačný orgán uprednostňuje model založený na hrubých reprodukčných nákladoch, ukázať ako plne odôvodnená a primeraná, za predpokladu, že podnet k investícii do výstavby nových infraštruktúr je cieľom, ktorý má skutočne prioritu.

53.      Pokiaľ však ide o použiteľnú a v praxi používanú miestnu sieť s ešte významnou a už (aspoň čiastočne) odpísanou vlastnou hodnotou, ako to zrejme je v prejednávanej veci, používanie metódy výpočtu založenej na hrubých reprodukčných nákladoch priznáva prima facie neprimeraný význam podnetu k investícii. Pojem nákladovej orientácie v práve Spoločenstva totiž znamená, že obe zmienené zásady musia byť zabezpečené vyváženým spôsobom.

54.      Prijatie takejto metódy je schopné znížiť možnosť nových konkurenčných operátorov prichádzajúcich na trh ponúknuť spotrebiteľom významné zníženie cien, ktoré ich umožní presvedčiť, aby zmenili poskytovateľa telekomunikačných služieb. V tomto ohľade treba uviesť, že Komisia sa v rozhodnutí 2003/707/ES domnievala, že poplatky, ktoré sú sporné v tejto veci, stanovené rozhodnutím nemeckého regulačného orgánu z 30. marca 2001, viedli až do mája 2003 k nožnicovému efektu v rozpore s článkom 82 ES, ktorého sa dopustil Deutsche Telekom(34). Toto rozhodnutie Komisie je v súčasnosti predmetom žaloby pred Súdom prvého stupňa.(35) Bez toho, aby bola jeho dôvodnosť dotknutá, môže toto rozhodnutie oprávnene vyvolať pochybnosti o rozsahu, v akom sporné rozhodnutie o schválení poplatkov zaisťuje investíciu do infraštruktúr vyváženým a primeraným spôsobom vo vzťahu k prvotnému cieľu nariadenia podporovať hospodársku súťaž na trhu s prístupom do miestnej metalickej siete.

55.      Pokiaľ v rámci prístupu do existujúcej a použiteľnej miestnej siete, akou je sieť Deutsche Telekom, národný regulačný orgán vychádza z hrubých reprodukčných nákladov na stanovenie úrokov a odpisov, ktoré tieto poplatky musia pokryť, predmetné rozhodnutie o schválení poplatkov nemôže ponechávať pochybnosti o dodržiavaní rovnováhy medzi podnetom k investícii (ktorý má prijatie takejto metódy jasne zaistiť) a podporovaním hospodárskej súťaže na trhu s prístupom k účastníckej prípojke. Práve neexistencia hospodárskej súťaže na úrovni účastníckej prípojky v Európe k 1. januáru 2001 bola dôvodom, pre ktorý bolo prijaté nariadenie, a prezrádza, že v čase predmetného schválenia poplatkov, 30. marca 2001, bola hospodárska súťaž v Nemecku na trhu s miestnou sieťou veľmi slabá.

56.      Je potrebné skonštatovať, že prijatie metódy založenej výlučne na hrubých reprodukčných nákladoch znamená, že konkurenční operátori musia za pristúpenie k existujúcej sieti zaplatiť takú istú sumu, akú musia zaplatiť za vybudovanie novej rovnocennej siete.

57.      Takže, ak sa konkurenčný operátor rozhodne investovať do novej infraštruktúry, bude predovšetkým znášať náklady súvisiace s touto výstavbou prv, než bude infraštruktúra prevádzkyschopná. Aby mohol mať medzičasom prospech z neviazaného prístupu k účastníckej prípojke stanoveného nariadením, bude musieť zaplatiť sumu, ktorá bude v značnej miere zodpovedať nákladom na investíciu do novej infraštruktúry. Konkurenčný operátor teda bude musieť znášať náklady na výstavbu svojej vlastnej siete a zároveň zaplatiť notifikovanému operátorovi za jeho vlastnú investíciu do novej infraštruktúry.

58.      Konkurenčný operátor bude mať dve možnosti, aby sa vyhol takýmto „dvojitým“ nákladom. Po prvé môže začať výstavbu svojej vlastnej siete a zrieknuť sa prístupu k účastníckej prípojke notifikovaného operátora. Takáto voľba môže uľahčiť notifikovanému operátorovi zachovanie jeho dominantného postavenia na úrovni prístupu do miestnej siete, a to je práve v rozpore s cieľom, ktorý chce dosiahnuť nariadenie. Konkurenčný operátor bude mať ako alternatívu možnosť zrieknuť sa výstavby svojej vlastnej siete a požadovať prístup. V takom prípade bude musieť zaplatiť notifikovanému operátori poplatok, ktorý má vzhľadom na to, že vychádza z hrubých reprodukčných nákladov, umožniť notifikovanému operátorovi výstavbu novej siete. Je však zrejmé, že notifikovaný operátor nie je povinný tak urobiť, a môže sa slobodne rozhodnúť, že výnosy z prijatých poplatkov použije na akékoľvek iné účely.

59.      Tieto úvahy jasne ukazujú, že s výnimkou prípadu, keď z rozhodnutia o schválení poplatkov jasne vyplýva, že obe spomenuté zásady boli riadne vyváženým spôsobom zohľadnené, je prijatie metódy založenej na hrubých reprodukčných nákladoch, pokiaľ je miestna sieť notifikovaného operátora ešte prevádzkyschopná a použiteľná, nezlučiteľné so zásadou nákladovej orientácie a s cieľmi, ktoré sleduje nariadenie.

60.      Proti tomuto záveru však stojí argument predložený Deutsche Telekom a Spolkovou republikou Nemecko, podľa ktorého by schválenie poplatkov na základe hodnoty, ktorá je nižšia ako skutočné reprodukčné náklady, najmä odpočítaním už vykonaných odpisov, znamenalo zrieknutie sa cieľa nariadenia podnietiť investíciu do infraštruktúr.

61.      Analýza tohto argumentu predpokladá rozlíšenie medzi podnetom k investícii do výstavby nových miestnych metalických sietí súbežných so sieťou Deutsche Telekom a podnetom k investícii do výstavby alternatívnych infraštruktúr, ako napríklad káblovej televízie alebo inej infraštruktúry.

62.      Pokiaľ ide o prvý typ investícií, prijatie metódy výpočtu finančných nákladov založenej na hrubých reprodukčných nákladoch na miestnu sieť notifikovaného operátora je určite spôsobilé vytvoriť takýto podnet. Zdá sa však, že je nerentabilné a neefektívne, dokonca z hľadiska úspory zdrojov a cieľa zaistiť pre odberateľov nižšie ceny, pomýlené duplikovať existujúcu účastnícku prípojku, ak je ešte použiteľná.(36) Pokiaľ by to tak bolo v čase schválenia poplatkov v Nemecku, čo bude musieť overiť vnútroštátny súd, tak je tvrdenie, podľa ktorého je odôvodnené prijať metódu výpočtu hrubých reprodukčných nákladov na účely podnietenia investície do nových medených infraštruktúr súbežných s infraštruktúrou Deutsche Telekom, chybné.

63.      Pokiaľ ide o podnietenie investície do alternatívnych infraštruktúr, je potrebné uviesť, že stanovenie poplatkov za prístup k účastníckej prípojke orientovaných na skutočné reprodukčné náklady na novú rovnocennú miestnu sieť nevyhnutne neodráža náklady súvisiace s výstavbou týchto alternatívnych infraštruktúr. Totiž rozhodnutie o výstavbe siete káblovej televízie, bezdrôtovej účastníckej prípojky, alebo inej infraštruktúry bude nevyhnutne zahŕňať zohľadnenie – okrem toho, že predmetná technológia musí byť skutočne prístupná – na jednej strane investičnej hodnoty odlišnej od hodnoty, ktorá je nevyhnutná na výstavbu novej medenej miestnej siete, a na druhej strane, skutočnosti, že funkčnosť a hospodárske možnosti vlastné alternatívnej infraštruktúre, sú odlišné od funkčnosti, ktorú ponúka miestna medená sieť.(37) Stanovenie poplatkov na nižšej úrovni, ako je úroveň, ktorá vyplýva z výlučného uplatňovania metódy súčasných reprodukčných nákladov účastníckej prípojky teda rozhodne nebude môcť odradiť od investície do týchto alternatívnych infraštruktúr.

64.      Úlohou vnútroštátneho súdu je teda overiť, či rozhodnutie o schválení poplatkov sporné v prejednávanej veci obsahuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú prijatie metódy výpočtu založenej na hrubých reprodukčných nákladoch, a teda či predmetné rozhodnutie prezrádza, že obe už spomenuté zásady boli zohľadnené vyváženým a primeraným spôsobom. Bez týchto odôvodnení je vykonanie výpočtu odpisov a úrokov, ktoré majú poplatky pokryť, na základe metódy hrubých reprodukčných nákladov, nezlučiteľné s nariadením.

65.      Celkovo je možné predložiť dve odôvodnenia. Po prvé, ako som už vyššie pripomenul(38), je možné, že pokročilý vek siete odôvodnil použitie metódy založenej na hrubých reprodukčných nákladoch. Po druhé, ako som už zdôraznil v bode 63, je možné, že v podmienkach vlastných Nemecku v čase schválenia poplatkov by sa od investície do alternatívnych technológií dostupných v tom čase a s funkčnosťou, ktorá je rovnocenná miestnej medenej infraštruktúre Deutsche Telekom, významným spôsobom odrádzalo, ak by boli poplatky stanovené na nižšej úrovni, ako je úroveň, ktorá vyplýva z uplatňovania metódy výpočtu založenej na hrubých reprodukčných nákladoch siete.

66.      V prípade neexistencie týchto dvoch odôvodnení je potrebné vyvodiť záver, že je v rozpore s pojmom nákladovej orientácie vziať za základ výpočtu nákladov výlučne súčasnú reprodukčnú hodnotu investičného majetku vyjadrenú v bežných cenách v čase hodnotenia.

67.      V prípade, že vnútroštátny súd vyvodí vo svetle predchádzajúcich úvah záver, že prijatie metódy výpočtu založenej na hrubých reprodukčných nákladoch regulačným orgánom je nezlučiteľné s nákladovou orientáciou, ďalej vzniká otázka, či tento pojem nákladovej orientácie stanovuje povinnosť odpočítať už vykonané odpisy.

68.      Ak vnútroštátny súd dospeje k takémuto záveru, bude to znamenať, že schválené poplatky musia byť stanovené na úrovni, ktorá je nižšia ako hodnota vyplývajúca z uplatňovania metódy výpočtu založenej na hrubých reprodukčných nákladoch investičného majetku. Výklad pojmu nákladovej orientácie však neumožňuje upresniť špecifické nákladové prvky, ktoré bude treba odpočítať tak, aby sa konkretizoval prechod z metódy výpočtu založenej na hrubých reprodukčných nákladoch investičného majetku na metódu založenú na čistých reprodukčných nákladoch. Vykonanie takéhoto odpočítania už vykonaných odpisov by určite viedlo k používaniu oprávnenej metódy výpočtu založenej na čistých reprodukčných nákladoch. Nevylučujem však, že ďalšie pojmy čistých reprodukčných nákladov môžu byť tiež prijateľné. Napríklad mám na mysli pojem čistých reprodukčných nákladov ponímaných ako cena, ktorá sa má zaplatiť za nahradenie jedného investičného majetku iným investičným majetkom podobného veku a vlastností. Hodnota investičného majetku notifikovaného operátora v súčasných nákladoch, ktorá slúži ako základ pre výpočet úrokov a odpisov, by tak mohla byť stanovená v závislosti od čistých reprodukčných nákladov alebo od súčasnej vlastnej hodnoty siete podľa toho, ktoré z nich sú nižšie.(39)

69.      Celkovo zastávam názor, že ak sa poplatky vypočítané na základe súčasnej reprodukčnej hodnoty ukážu za okolností existujúcich v čase schválenia poplatkov ako nevyvážené, tak sa musí stanovenie poplatkov na nižšej úrovni vykonať buď odpočítaním už vykonaných odpisov, alebo iným možným spôsobom, ktorý je potrebné definovať na vnútroštátnej úrovni, ktorý umožní stanoviť ceny za prístup k účastníckej prípojke na nižšej úrovni, ako je úroveň, ktorá vyplýva výlučne z metódy súčasných reprodukčných nákladov.

70.      Deutsche Telekom namieta stanovenie poplatkov na nižšej úrovni. V tomto ohľade tvrdí, že keďže existujúca sieť je zväčša odpísaná, odpočítanie skorších odpisov by mohlo poskytnúť konkurenčným operátorom bezplatný alebo takmer bezplatný prístup k jeho účastníckej prípojke, čo by mu protiprávne bránilo vyťažiť zo svojho majetku zisk. S týmto stanoviskom nesúhlasím.

71.      Niet pochýb o tom, že nariadenie priznáva notifikovanému operátorovi právo na primeraný zisk za sprístupnenie účastníckej prípojky konkurenčným operátorom.(40) Aj keby bola miestna sieť Deutsche Telekom prípadne odpísaná v plnom rozsahu, nariadenie bráni tomu, aby boli poplatky stanovené na nulovej alebo na takmer nulovej úrovni.

72.      V rozpore s tým, čo v podstate tvrdí Deutsche Telekom, z nariadenia však nevyplýva, že jedine poplatky schválené na základe metódy výpočtu založenej na hrubých reprodukčných nákladoch môžu notifikovanému operátorovi zaistiť primeraný zisk. Existuje viacero nižších poplatkov, ktoré by za okolností vlastných Spolkovej republike Nemecko v čase schválenia poplatkov mohli podporovať hospodársku súťaž na úrovni účastníckej prípojky bez toho, aby rozhodujúcim spôsobom odrádzali od investície do alternatívnych infraštruktúr a ktoré by zároveň mohli zaistiť notifikovanému operátorovi primeraný zisk v súlade s nariadením. Právo Deutsche Telekom na dosiahnutie primeraného zisku jednoducho predstavuje dolnú hranicu, ktorú sú regulačné orgány povinné dodržiavať pri rozhodnutí o schválení poplatkov. Na základe neho nemožno považovať poplatky stanovené v závislosti od hrubých reprodukčných nákladov investičného majetku za jediné poplatky, ktoré môžu zaistiť notifikovanému operátorovi primeraný zisk. Inými slovami, poplatok, ktorý najviac podnecuje k investícii do infraštruktúr, nie je jediný poplatok, ktorý prináša notifikovanému operátorovi primeraný zisk. Existujú aj iné poplatky s nižšou hodnotou, ktoré môžu zaistiť takýto zisk.

73.      Vo svetle predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu otázku takto: pojem nákladovej orientácie stanovený v článku 3 ods. 3 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že ukladá, aby také rozhodnutie o schválení poplatkov, akým je rozhodnutie v prejedávanej veci, obsahovalo vyvážené a primerané posúdenie medzi ústredným cieľom nariadenia podporovať hospodársku súťaž na trhu s prístupom k účastníckej prípojke a nutnosťou zaistiť nevyhnutnú úroveň investícií do infraštruktúr v závislosti od okolností existujúcich v čase schválenia poplatkov. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či vo svetle týchto úvah sporné rozhodnutie o schválení poplatkov obsahuje náležité preukazujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú prijatie metódy výpočtu odpisov a úrokov, ktoré musia poplatky pokryť, založenej výlučne na súčasnej reprodukčnej hodnote investičného majetku vyjadrenej v bežných cenách v čase hodnotenia. V prípade neexistencie takýchto preukazujúcich skutočností pojem nákladovej orientácie cien v práve Spoločenstva stanovuje, že poplatky za prístup musia byť stanovené v nižšej výške, ako je výška, ktorá je výsledkom uplatňovania takej metódy výpočtu finančných nákladov, najmä prostredníctvom odpočítania odpisov vykonaných už pred časom hodnotenia.

E –    O štvrtej prejudiciálnej otázke

74.      Verwaltungsgericht Köln sa v podstate pýta, či právo Spoločenstva ukladá, aby národné regulačné orgány pracovali na základe úplných dokladov o nákladoch notifikovaného operátora, alebo či je prípustné používať analytické modely nákladov, a prípadne, aké požiadavky sa majú dodržiavať.

75.      Nemecký regulačný orgán, ako pripomína vnútroštátny súd, sa domnieval, že doklady o nákladoch predložené Deutsche Telekom, boli neúplné a nemali dostatočnú dôkaznú hodnotu. V prípade neexistencie takýchto dokladov regulačný orgán teda použije analytický vzostupný model alebo „bottom up“ pre výpočet príslušných nákladov notifikovaného operátora a najmä kalkulačných odpisov a úrokov. V podstate ide o teoretický ekonomický model, ktorý umožňuje stanoviť hodnotu investície v súčasnosti nevyhnutnej pre výstavbu miestnej medenej siete, ktorá je moderná, efektívna a rovnocenná sieti, ktorá už existuje. Tento model teda vychádza z nákladov, ktoré efektívny operátor vynaložil na získanie a sprevádzkovanie siete.(41) Takýto model sa odlišuje od zostupného modelu, teda „top down“, založeného skôr na skutočných nákladoch notifikovaného operátora. Aj keď sú tieto náklady preverené z hľadiska ich efektívnosti používaním najmä budúceho prístupu, ako je prístup dlhodobých prírastkových nákladov, v každom prípade zostávajú rozhodujúce práve náklady notifikovaného operátora.

76.      Zastávam názor, že ani znenie nariadenia, ani jeho odôvodnenie, ani judikatúra Súdneho dvora o pojme nákladovej orientácie nemôžu národným regulačným orgánom zabrániť používať teoretické modely nákladov, najmä vzostupné modely.

77.      Tieto modely môžu slúžiť najmä na obmedzenie poplatkov, podľa kritéria efektívnosti, ktoré by podľa skutočných nákladov uvádzaných notifikovaným operátorom boli vyššie. Odporúčanie 98/322(42) presne uvádza, ako môže uplatňovanie ekonomického vzostupného modelu podať informácie o neefektívnostiach, ktoré by vyplývali z modelu, ktorý by zahŕňal nadbytočný investičný majetok v porovnaní s potrebami. Takéto používanie teoretického vzostupného modelu nákladov presne odráža koordinované alebo hybridné uplatňovanie analytického vzostupného modelu so zostupným modelom založeným na údajoch o nákladoch notifikovaného operátora.(43)

78.      Rovnako už citovaný rozsudok Mobistar smeruje v tomto zmysle k analogickému používaniu analytického modelu. V tomto rozsudku Súdny dvor akceptuje vo vzťahu k poplatkom požadovaným s cieľom zaistiť prenosnosť telefónnych čísiel stanovenie maximálnych cien vopred, ktoré môže operátor požadovať, s pomocou teoretického modelu nákladov, ak sú ceny určené na základe nákladov takým spôsobom, že spotrebitelia nie sú odradzovaní od využitia možnosti prenosnosti. Súdny dvor tiež zdôrazňuje, že nie je vylúčené, že tieto maximálne ceny sa môžu ukázať ako „príliš vysoké“ vo vzťahu k štruktúre nákladov operátorov.(44) V tomto prípade bude zrejme potrebné, aby boli ceny stanovené podľa skutočných nákladov operátora pod hodnotou, ktorá vyplýva z použitia teoretického vzostupného modelu nákladov.

79.      Otázka, ktorá vzniká v prejednávanej veci, však nie je otázkou, či právo Spoločenstva dovoľuje regulačným orgánom používať takéto modely. Ide o to, či, pokiaľ národný regulačný orgán skonštatuje, že doklady, ktoré predložil operátor, týkajúce sa údajných nákladov ako základ výpočtu kalkulačných úrokov a odpisov, sú neúplné a nemajú dostatočnú dôkaznú hodnotu, môže schváliť poplatky na alternatívnom základe „efektívnych nákladov“, ktoré vyplývajú z uplatňovania teoretického vzostupného modelu založeného na hodnote investície do výstavby novej miestnej siete. Ide teda o rozhodnutie, či právo Spoločenstva ukladá obmedzenia vo vzťahu k nahradeniu dokladov o skutočných nákladoch notifikovaného operátora používaním teoretického modelu nákladov efektívneho operátora, a prípadne, aké sú tieto obmedzenia.

80.      Medzi subjektmi, ktoré predložili pripomienky v tejto veci, je široký konsenzus v tom zmysle, že nie je prípustné, aby bola každá žiadosť o schválenie poplatkov zamietnutá, ak nie je na sto percent odôvodnená dokladmi o nákladoch notifikovaného operátora. Minimálne množstvo dokladov o nákladoch notifikovaného operátora je však očividne nevyhnutné na to, aby národný regulačný orgán mohol overiť, či poplatky rešpektujú požiadavku nákladovej orientácie. Národné regulačné orgány teda disponujú mierou voľnej úvahy pri rozhodnutí, aké doklady o skutočných nákladoch operátora nie sú nevyhnutné a môžu byť nahradené použitím analytického vzostupného modelu nákladov. Táto miera voľnej úvahy má však svoje obmedzenia, ktoré vyplývajú z nariadenia. Okrem požiadaviek transparentnosti, nediskriminácie a objektívnosti musí výkon tejto voľnej úvahy rešpektovať obmedzenia, ktoré vyplývajú z výkladu pojmu nákladovej orientácie cien so samostatným významom a už identifikovanými cieľmi.

81.      Podľa článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia národný regulačný orgán má právo „požiadať notifikovaných operátorov, aby poskytli informácie dôležité pre implementáciu tohto nariadenia“. Medzi týmito informáciami sa zrejme nachádzajú tie informácie, ktoré sú nevyhnutné v rámci konania o schválení poplatkov za prístup k účastníckej prípojke na účely osvedčenia zhody poplatkov s nákladovou orientáciou stanovenou v článku 3 ods. 3 nariadenia. Nariadenie neobsahuje presnejšie ustanovenia o dokladoch nevyhnutných na stanovenie nákladov súvisiacich s poskytovaním prístupu k účastníckej prípojke, na ktoré sa majú poplatky orientovať.

82.      Článok 7 ods. 2 smernice 97/33 však výslovne potvrdzuje, že „dôkazné bremeno, že poplatky vychádzajú zo skutočných nákladov vrátane primeranej miery výnosnosti investície [neoficiálny preklad]“ nesie notifikovaný operátor. Členské štáty sú tiež podľa článku 7 ods. 5 druhej vety tej istej smernice povinné zabezpečiť prijatie systému nákladového účtovníctva, ktorý je vhodný na vykonanie najmä požiadaviek nákladovej orientácie a opiera sa o také dostatočne podrobné dokumenty, ako sú uvedené v prílohe V. Táto príloha V stanovuje najmä prvky, musia byť uvedené v uverejnených informáciách, aby sa zaistila transparentnosť výpočtu poplatkov za vzájomné prepojenie.

83.      Nákladové účtovníctvo tak hrá ústrednú úlohu v právnom rámci telekomunikácií(45), prirodzene vrátane právneho rámca neviazaného prístupu k účastníckej prípojke stanoveného nariadením. Náklady súvisiace s poskytovaním prístupu k účastníckej prípojke notifikovaným operátorom, teda jeho náklady, ktoré môžu byť identifikované v účtovných dokumentoch, hrajú ústrednú úlohu pri overovaní nákladovej orientácie cien za prístup k účastníckej prípojke.(46) V tomto ohľade súhlasím so stanoviskom Arcor, podľa ktorého by sa snaha zákonodarcu Spoločenstva zabezpečiť prijatie systémov nákladového účtovníctva opierajúcich sa o dostatočne podrobné dokumenty stala zbytočnou, ak v prípade, že sa notifikovaný operátor obmedzí na poskytnutie neúplných dokladov o svojej štruktúre nákladov a najmä o odpisoch a úrokoch týkajúcich sa jeho miestnej siete, národný regulačný orgán jednoducho použije teoretický model nákladov efektívneho virtuálneho operátora na účely stanovenia týchto odpisov a úrokov.

84.      Zásada nákladovej orientácie sa odvoláva predovšetkým na náklady notifikovanéhooperátora, teda na skutočné náklady „súvisiace“ s poskytovaním prístupu k jeho existujúcej účastníckej prípojke.(47) Teda na účely overenia súladu poplatkov s nákladmi notifikovaného operátora možno k ich stanoveniu využiť ako východiskový bod len účtovné dokumenty notifikovaného operátora. Bolo by metodologicky nesprávne vziať za ústredný základ pre stanovenie nákladov notifikovaného operátora súvisiacich s poskytovaním prístupu do jeho siete, namiesto dokladov o jeho nákladoch analytický vzostupný model, ktorý svedčí o nákladoch súvisiacich s poskytovaním modernej a efektívnej účastníckej prípojky nanovo vybudovanej efektívnym virtuálnym operátorom. Totiž skutočné náklady súvisiace s existujúcou miestnou sieťou môžu byť oveľa nižšie, ako náklady vypočítané podľa takéhoto teoretického vzostupného modelu.

85.      Ak je existujúca miestna sieť už vo veľkom rozsahu odpísaná, aj keď si ešte zachováva vysokú vlastnú hodnotu, viedlo by použitie teoretického vzostupného modelu a nie dokladov o skutočných nákladoch ako dôležitého základu pre výpočet kalkulačných úrokov a odpisov k dôsledkom nezlučiteľným s cieľmi sledovanými zásadou nákladovej orientácie. Poplatky schválené na základe takého modelu by boli vyššie ako poplatky, ktoré by vyplývali zo zohľadnenia štruktúry skutočných finančných nákladov notifikovaného operátora.

86.      Používanie analytického vzostupného modelu by za takých okolností teda nemohlo viesť podľa kritéria efektívnosti k opravám výpočtu odpisov a úrokov vyplývajúcich zo zohľadnenia štruktúry skutočných nákladov notifikovaného operátora. Použitie takéhoto modelu by ďalej neslúžilo k stanoveniu hodnoty odpisov a úrokov v súčasnosti znášaných notifikovaným operátorom týkajúcim sa jeho už (aspoň čiastočne) odpísanej a ešte použiteľnej existujúcej siete.

87.      Chcel by som tiež zdôrazniť, že ak národný regulačný orgán používa teoretický vzostupný model namiesto dokladov o odpisoch a úrokoch, ktoré musí znášať notifikovaný operátor, týkajúcich sa jeho značne odpísanej a ešte použiteľnej miestnej siete, posledného menovaného to podnieti k strategickému selektovaniu dokladov o nákladoch, ktoré predloží regulačnému orgánu tak, aby boli nakoniec schválené poplatky v závislosti od skutočných nákladov alebo od efektívnych nákladov, podľa toho, ktoré z týchto dvoch nákladov sú najvyššie. Notifikovaný operátor sa môže rozhodnúť, že nepredloží niektoré doklady týkajúce sa štruktúry nákladov, pokiaľ môže uplatňovanie analytického modelu nákladov „bottom up“ naznačovať vyššie kapitálové náklady a v dôsledku toho aj vyššie poplatky za prístup.

88.      Národný regulačný orgán určite, ako som už potvrdil, disponuje mierou voľnej úvahy, čo sa týka dokladov, ktoré nepovažuje za nevyhnutné. Výkon tejto slobody však nesmie uľahčiť prijatie strategického správania notifikovanými operátormi pri výpočte finančných nákladov, ktoré predstavujú odpisy a úroky týkajúce sa konkrétnej účastníckej prípojky notifikovaného operátora.

89.      Nakoniec si myslím, že odpoveď na túto otázku nevyhnutne závisí od analýzy, ktorú musí vykonať vnútroštátny súd v rámci predchádzajúcej otázky. Totiž, ak rozhodnutie o schválení poplatkov primeraným spôsobom odôvodňuje vo svetle úvah, ktoré som vyjadril v odpovedi na predchádzajúcu otázku, prijatie metódy výpočtu odpisov a úrokov založenej na hrubých reprodukčných nákladoch investičného majetku, používanie analytického vzostupného modelu tým istým regulačným orgánom sa mi v zásade zdá tiež odôvodnené.(48)

90.      Naopak, ak sa prijatie metódy výpočtu odpisov a úrokov založenej na hrubých reprodukčných nákladoch investičného majetku neukáže ako odôvodnené, musí sa nahradenie neúplných dokladov o nákladoch notifikovaného operátora národným regulačným orgánom použitím teoretického nákladového vzostupného modelu pre výpočet odpisov a úrokov notifikovaného operátora považovať za nezlučiteľné so zásadou nákladovej orientácie cien za prístup k účastníckej prípojke v závislosti od nákladov notifikovaného operátora, ak je jeho ešte funkčná miestna sieť už značne odpísaná. To je v podstate odpoveď, ktorú navrhujem Súdnemu dvoru na štvrtú položenú otázku.

F –    O piatej prejudiciálnej otázke

91.      Táto otázka sa týka vymedzenia miery voľnej úvahy národných regulačných orgánov pri skúmaní nákladovej orientácie cien a vymedzenia súdneho preskúmania, ktorému musia tieto rozhodnutia podliehať.

92.      Článok 4 ods. 1 nariadenia stanovuje, že národné regulačné orgány zabezpečia, aby spoplatnenie neviazaného prístupu k účastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam podporovalo čestnú a udržateľnú súťaž. Tento článok teda vo svojom odseku 2 stanovuje, že majú právo zmeniť najmä ceny požadované notifikovanými operátormi za neviazaný prístup k účastníckej prípojke.(49) Takáto zmena poplatkov za prístup požadovaných notifikovaným operátorom môže byť prirodzene odôvodnená vtedy, keď národný regulačný orgán určí, že poplatky nie sú v súlade s nákladovou orientáciou stanovenou článkom 3 ods. 3 nariadenia.

93.      Odpoveď na túto otázku vykazuje úzku súvislosť s analýzou vykonanou vo vzťahu k predchádzajúcim otázkam. Táto analýza jasne ukázala, že národné regulačné orgány disponujú neodškriepiteľnou slobodou pri vykonaní zásady nákladovej orientácie, tak na úrovni určenia jednotlivých nákladových prvkov poskytovateľa účastníckej prípojky, ktoré sa zohľadnia, ako aj na úrovni vymedzenia metódy výpočtu nákladov súvisiacich s poskytovaním účastníckej prípojky. Vo svetle úvah už vykonaných v rámci analýzy predchádzajúcich otázok nevidím dôvod, prečo by sa táto sloboda nevzťahovala aj na určenie kalkulačných úrokov a na stanovenie primeraných dôb odpisovania. Ako tvrdí Arcor vo svojich pripomienkach, pokiaľ ide o tieto posledné menované, skutočnosť, že doba odpisovania je založená na odhade trvania budúceho používania investičného majetku, svojou povahou zahŕňa prognostický úsudok, a teda výkon voľnej úvahy.

94.      Voľná úvaha vnútroštátnych orgánov musí v každom prípade rešpektovať už spomenuté požiadavky transparentnosti, nediskriminácie, rovnosti zaobchádzania a obmedzenia, ktoré vyplývajú z výkladu pojmu nákladovej orientácie v práve Spoločenstva s významom a rozsahom, ktoré sú mu vlastné v rámci nariadenia. Obzvlášť je potrebné, aby rozhodnutie o schválení poplatkov rešpektovalo vyvážené posúdenie medzi ústredným cieľom nariadenia podporovať hospodársku súťaž na trhu s prístupom k účastníckej prípojke a nutnosťou zaistiť nevyhnutnú úroveň investícií do infraštruktúr.

95.      Teraz vzniká otázka stanovenia, aké má byť súdne preskúmanie vnútroštátnych súdov s ohľadom na rozhodnutia národných regulačných orgánov prijatých v rámci výkonu takejto voľnej úvahy.

96.      Ani nariadenie, ani príslušné smernice bývalého právneho rámca nepredpokladajú harmonizáciu vnútroštátnych systémov týkajúcich sa súdnych konaní a presnejšie stanovenia rozsahu a intenzity súdneho preskúmania rozhodnutí národných regulačných orgánov, najmä ak vyplývajú z výkonu voľnej úvahy. Odpoveď na túto otázku teda predovšetkým patrí do oblasti právomoci vnútroštátnych procesných systémov.

97.      Vo všeobecnosti vnútroštátne procesné pravidlá, ktoré vymedzujú intenzitu a rozsah súdneho preskúmania rozhodnutí národných regulačných orgánov, musia rešpektovať zásady ekvivalencie a efektivity. Tieto pravidlá nemôžu, pokiaľ zaručujú práva vyplývajúce z práva Spoločenstva, byť menej výhodné ako predpisy týkajúce sa podobných žalôb vnútroštátnej povahy. Nemôžu spôsobovať, aby bol výkon práv vyplývajúcich z právneho poriadku Spoločenstva prakticky nemožný alebo príliš obtiažny.(50)

98.      Špecifickejšie právo Spoločenstva výslovne stanovuje, že členské štáty sú povinné stanoviť opravné prostriedky proti rozhodnutiam regulačných orgánov v odvetví telekomunikácií. Takáto povinnosť bola už stanovená bývalým právnym rámcom. Totiž článok 5a ods. 3 smernice 90/387, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/51/ES zo 6. októbra 1997(51), stanovil, že „členské štáty zaručujú existenciu primeraných mechanizmov na vnútroštátnej úrovni umožňujúcich strane dotknutej rozhodnutím národného regulačného orgánu podať odvolanie na súdny orgán, ktorý je od dotknutých strán nezávislý“ [neoficiálny preklad](52). Ide o prejav všeobecnej zásady práva Spoločenstva, podľa ktorej členské štáty majú zodpovednosť zabezpečiť účinnú súdnu ochranu práv vyplývajúcich z právneho poriadku Spoločenstva.(53)

99.      Nemožno však požadovať, aby bolo súdne preskúmanie, ktoré právo Spoločenstva ukladá vnútroštátnym súdom na účely zabezpečenia účinnej súdnej ochrany práv, ktoré vyplývajú z ustanovení práva Spoločenstva, širšie ako súdne preskúmanie vykonávané súdmi Spoločenstva v podobných prípadoch. Súdny dvor v tomto ohľade pripomína, že ak je predmetom konania v prejednávanej veci súdne preskúmanie rozhodnutí orgánov Spoločenstva, ktoré sú predmetom komplexných posúdení, tieto orgány požívajú širokú mieru voľnej úvahy, ktorej výkon je bežne podriadený obmedzenému súdnemu preskúmaniu.(54) Takéto obmedzené preskúmanie je odôvodnené dôvodmi praktickej povahy súvisiacimi s ekonomickou alebo technickou komplexnosťou posúdení vykonávaných v niektorých oblastiach, v ktorých môže navyše často dochádzať k rýchlemu vývoju.(55) V každom prípade skutočnosť, že príslušné vnútroštátne procesné právo obmedzuje intenzitu súdneho preskúmania, nemôže mať za následok, že rozhodnutia regulačných orgánov uniknú účinnému súdnemu preskúmaniu. Súdny dvor v tomto ohľade zdôrazňuje, že akékoľvek vnútroštátne súdne preskúmanie rozhodnutia regulačného orgánu musí v každom prípade umožniť súdu, ktorý začal konanie o žalobe „v rámci preskúmavania zákonnosti tohto rozhodnutia, aby uplatňoval príslušné zásady a predpisy práva Spoločenstva“(56).

100. Pri analýze žaloby proti takému rozhodnutiu o schválení poplatkov, akým je rozhodnutie v prejednávanej veci, príslušné vnútroštátne súdy musia mať tak možnosť skúmať, či výkon voľnej úvahy, ktorou disponuje národný regulačný orgán, rešpektoval obmedzenia, ktoré vyplývajú z výkladu pojmu nákladovej orientácie v práve Spoločenstva, a či rozhodnutie o schválení poplatkov rešpektovalo kritériá a ciele nariadenia. V tomto ohľade je dôležité rozlišovať medzi výkonom voľnej úvahy a výkladom príslušných právnych kritérií, ktoré presne určujú tieto medze voľnej úvahy. Príslušné vnútroštátne súdy musia teda vykonávať súdne preskúmanie, ktoré im umožní overiť, či rozhodnutie o schválení poplatkov vydané národným regulačným orgánom vykonalo vyvážené posúdenie podľa osobitných vnútroštátnych okolností existujúcich v čase schválenia medzi základným cieľom podporovať hospodársku súťaž na trhu s prístupom k účastníckej prípojke a cieľom zaistiť nevyhnutnú úroveň investícií do infraštruktúr.

101. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby odpovedal vnútroštátnemu súdu v tom zmysle, že pri skúmaní nákladovej orientácie národný regulačný orgán disponuje mierou voľnej úvahy, ktorá sa týka najmä metódy výpočtu nákladov, ako aj otázok týkajúcich sa určenia kalkulačných úrokov a primeraných dôb odpisovania. Účinné súdne preskúmanie rozhodnutia o schválení poplatkov musí umožniť overiť, či predmetné rozhodnutie o schválení poplatkov neporušuje ciele sledované nariadením a kritériá nediskriminácie a rovnosti zaobchádzania. Musí tiež umožniť overiť, či medze, ktoré vyplývajú z výkladu pojmu nákladovej orientácie v práve Spoločenstva, boli rešpektované, a najmä či rozhodnutie svedčí o vykonaní vyváženého posúdenia medzi základným cieľom podporovať hospodársku súťaž v miestnej sieti a cieľom zaistiť nevyhnutnú úroveň investícií do infraštruktúr.

G –    O šiestej prejudiciálnej otázke

102. Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či konkurenční užívatelia prístupu k miestnej sieti notifikovaného operátora, aj keď nie sú adresátmi rozhodnutia o schválení poplatkov prijatého národným regulačným orgánom, musia disponovať právom podať žalobu proti takému rozhodnutiu, ak sa domnievajú, že poplatky nie sú orientované nákladovo.

103. V mojich návrhoch z 15. februára 2007 prednesených vo veci Tele2 UTA Telecommunication(57), som sa zaoberal v kontexte postupu analýzy trhu v novom právnom rámci problémom, ktorý je značne podobný problému, ktorý je predmetom tejto otázky. Pre ďalšie úvahy odkazujem teda na moje návrhy v už citovanej veci Tele2 UTA Telecommunication(58).

104. Už som v týchto návrhoch poznamenal, že podľa článku 5a smernice 90/387 patriaceho do bývalého právneho rámca telekomunikácií, ktorý nariadenie dopĺňa, musia členské štáty zaručiť „existenciu primeraných mechanizmov na vnútroštátnej úrovni umožňujúcich strane dotknutej rozhodnutím národného regulačného orgánu podať odvolanie na súdny orgán, ktorý je od dotknutých strán nezávislý [neoficiálny preklad]“(59). V už citovanom rozsudku Connect Austria Súdny dvor vo vzťahu k poslednému menovanému ustanoveniu pripomenul, že členské štáty nesú zodpovednosť za zabezpečenie účinnej ochrany „práv, ktoré jednotlivcovi vyplývajú z právneho poriadku Spoločenstva“(60) a že článok 5a ods. 3 smernice 90/387 ukladá „členským štátom zabezpečiť na národnej úrovni existenciu vhodného mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa môže každá strana dotknutá rozhodnutím národného regulačného orgánu odvolať k nezávislému orgánu.“ Súdny dvor potom dospel k záveru, že „požiadavka konformného výkladu vnútroštátneho práva so smernicou 90/387 a požiadavka účinnej ochrany práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci ukladajú vnútroštátnym súdom povinnosť preskúmať, či príslušné ustanovenia ich vnútroštátneho práva oprávňujú tieto osoby podať opravný prostriedok proti rozhodnutiam národného regulačného orgánu, ktorý zodpovedá kritériám článku 5a ods. 3 smernice 90/387“(61).

105. Článok 5a, ako aj článok 4 ods. 1 rámcovej smernice je prejavom všeobecnej zásady práva Spoločenstva, podľa ktorej majú členské štáty zodpovednosť za zabezpečenie účinnej ochrany práv, ktoré jednotlivci vyvodzujú z právneho poriadku Spoločenstva.(62) Rozhodnutie národného regulačného orgánu, ako v prejednávanej veci, ktoré stanovuje poplatky, ktoré má notifikovaný operátor právo vyberať od konkurenčných operátorov, užívateľov, je rozhodnutím, ktoré musí byť podľa práva Spoločenstva možné spochybniť pred nezávislým súdom. V prejednávanej veci však vzniká osobitnejšia otázka, či takí konkurenční užívatelia prístupu, akým je Arcor, aj keď nie sú adresátmi rozhodnutia o schválení poplatkov prijatého národným regulačným orgánom, musia disponovať takým právom spochybniť pred súdom stanovené poplatky za prístup z toho dôvodu, že v rozpore s článkom 3 ods. 3 nariadenia nie sú orientované nákladovo.

106. Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že Deutsche Telekom a Arcor boli zmluvnými stranami v čase schválenia poplatkov 30. marca 2001. Podľa vnútroštátneho súdu sa poplatky schválené národným regulačným orgánom v prejednávanej veci považovali za poplatky stanovené dohodou medzi Deutsche Telekom a Arcor v ich zmluvnom vzťahu. V dôsledku toho, ak rozhodnutie národného regulačného orgánu stanovuje poplatky v súlade s nariadením, v skutočnosti stanovuje cenu, ktorú je Arcor povinný zaplatiť za pristúpenie k účastníckej prípojke Deutsche Telekom. Nižšia alebo vyššia cena, ktorú má Arcor zaplatiť Deutsche Telekom, nie je výsledkom rokovania medzi Deutsche Telekom a Arcor, ale rozhodnutia národného regulačného orgánu, ktoré sa považuje za rešpektovanie požiadavky nákladovej orientácie stanovenej článkom 3 ods. 3 nariadenia.

107. V rozpore s tým, čo tvrdia Deutsche Telekom, nemecká vláda a Spolková republika Nemecko ako účastník sporu pred vnútroštátnym súdom, zastávam názor, že právo Spoločenstva priznáva konkurenčným užívateľom prístupu k účastníckej prípojke, akým je Arcor v prejednávanej veci, právo spochybniť pred súdom poplatky, ktoré nie sú orientované nákladovo.

108. Pokiaľ článok 3 ods. 3 nariadenia vyžaduje, aby boli poplatky za prístup orientované nákladovo, môže chrániť nielen záujmy notifikovaného operátora tým, že zaisťuje, že jeho náklady budú pokryté, ale aj záujmy konkurenčných užívateľov prístupu k účastníckej prípojke notifikovaného operátora.(63)

109. Tak Deutsche Telekom, ako aj Arcor sú zmluvnými stranami, ktoré sú vo svojom zmluvnom vzťahu dotknuté rozhodnutím regulačného orgánu, ktoré stanovuje poplatky.(64) Obaja musia disponovať právom spochybniť toto rozhodnutie pred súdom z dôvodu, že schvaľuje poplatky, ktoré nerešpektujú požiadavku nákladovej orientácie stanovenú článkom 3 ods. 3 nariadenia.

110. Nariadenie sleduje cieľ podporovať hospodársku súťaž na trhu s miestnym prístupom. Požiadavka nákladovej orientácie v závislosti od nákladov je pre uskutočnenie tohto cieľa kľúčová, a ako výslovne pripomína článok 4 ods. 1 nariadenia, národné regulačné orgány sú povinné zabezpečiť, aby spoplatňovanie neviazaného prístupu k účastníckej prípojke bolo priaznivé pre zavedenie čestnej a udržateľnej súťaže. Vo svetle týchto cieľov nie je udržateľné, aby mal notifikovaný operátor priznané právo spochybniť pred súdom poplatky ako nezlučiteľné s nákladovou orientáciou a naopak, aby noví konkurenční operátori prichádzajúci na trh, ktorí sú povinní platiť poplatky stanovené regulačným orgánom, nedisponovali rovnakým právom(65). Z toho vyplýva, že ak konkurenčný operátor udržiava s notifikovaným operátorom zmluvné vzťahy na prístup k účastníckej prípojke tohto posledného menovaného s poplatkami stanovenými rozhodnutím o schválení poplatkov národného regulačného orgánu, tak musí byť operátorovi, užívateľovi prístupu, priznané právo podať žalobu proti takémuto rozhodnutiu s cieľom spochybniť nesúlad poplatkov s požiadavkou nákladovej orientácie stanovenej nariadením.

111. Navyše si myslím, že s ohľadom na ciele podporovania hospodárskej súťaže sledované nariadením a na kľúčovú úlohu, ktorú v tomto ohľade zohráva požiadavka nákladovej orientácie cien za prístup, musia disponovať účinnou možnosťou spochybniť pred súdom poplatky za prístup, ktoré nie sú orientované nákladovo, aj konkurenční operátori notifikovaného operátora, ktorí s ním neudržiavajú zmluvné vzťahy. Takýmito konkurenčnými operátormi, ktorí zatiaľ nemajú zmluvné vzťahy s notifikovaným operátorom, sú aj priami adresáti ustanovení nariadenia určených na podporovanie hospodárskej súťaže v takom segmente telekomunikačnom trhu, akým je sieť miestneho prístupu.(66) Inými slovami, na účely získania postavenia „užívateľa“ neviazaného prístupu k účastníckej prípojke stanoveného ustanoveniami nariadenia nie je nevyhnutné mať akýkoľvek zmluvný vzťah s notifikovaným operátorom.(67)

112. Teda, pokiaľ rozhodnutie o schválení poplatkov stanovuje poplatky, ktoré nie sú orientované nákladovo, toto rozhodnutie bude mať negatívny vplyv aj na týchto konkurenčných operátorov, ktorí by mohli chcieť pristúpiť k účastníckej prípojke notifikovaného operátora. Totiž v prípade, že je konkurent konfrontovaný s rozhodnutím o schválení poplatkov, ktoré mu sťažuje nadviazanie zamýšľaného zmluvného vzťahu s notifikovaným operátorom, musí tiež mať možnosť spochybniť pred súdom prípadnú neexistenciu nákladovej orientácie predmetných poplatkov. Takže títo konkurenční operátori musia tiež disponovať právom podať žalobu, práve tak ako všetci tí, ktorí už udržiavajú zmluvné vzťahy s notifikovaným operátorom.

113. Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal vnútroštátnemu súdu v tom zmysle, že právo Spoločenstva ukladá, aby konkurenční užívatelia práva na prístup k účastníckej prípojke notifikovaného operátora disponovali právom spochybniť pred súdom poplatky za prístup schválené rozhodnutím národného regulačného orgánu z dôvodu, že nie sú orientované nákladovo.

H –    O siedmej prejudiciálnej otázke

114. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, kto musí znášať dôkazné bremeno nákladovej orientácie cien, tak v rámci správneho konania, ktoré predchádza rozhodnutiu o schválení poplatkov, ako aj v rámci žaloby podanej dotknutým konkurentom proti tomuto rozhodnutiu národného regulačného orgánu.

115. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré upravuje, komu prináleží dôkazné bremeno nákladov, na ktoré sa majú orientovať poplatky. Práve v článku 7 ods. 2 smernice 97/33, ktorý je súčasťou právneho rámca telekomunikácií, ktorý nariadenia dopĺňa, je výslovne ustanovené, že „dôkazné bremeno toho, že poplatky vychádzajú zo skutočných nákladov vrátane primeranej miery výnosnosti investície, bude niesť organizácia poskytujúca prepojenie svojimi zariadeniami [neoficiálny preklad]“(68).

116. S ohľadom na skutočnosť, že pojem nákladovej orientácie sa týka nákladov notifikovaného operátora, teda nákladov „súvisiacich“ s poskytovaním prístupu k jeho existujúcej účastníckej prípojke, je zrejme notifikovaný operátor v najlepšom postavení pre poskytnutie informácií týkajúcich sa nákladov. Je teda úlohou notifikovaného operátora, aby počas konania o dohľade nad spoplatňovaním, ktoré vedie podľa článku 4 nariadenia národný regulačný orgán, podal dôkaz o nákladoch súvisiacich s jeho poskytovaním prístupu k účastníckej prípoje, na ktoré sa poplatky, ktoré požaduje od konkurentov, majú orientovať.

117. Pokiaľ ide o to, komu prináleží dôkazné bremeno nákladovej orientácie cien v rámci súdneho konania, ktoré začalo podaním žaloby proti rozhodnutiu o schválení poplatkov, ani nariadenie, ani ďalšie právne nástroje bývalého právneho rámca v tomto ohľade neposkytujú žiadne informácie. Právo Spoločenstva teda nestanovuje, že pravidlo uplatňované v priebehu správneho konania, ktoré predchádza rozhodnutiu národného regulačného orgánu o schválení poplatkov, podľa ktorého na notifikovanom operátorovi spočíva dôkazné bremeno o nákladoch, od ktorých sa musia odvíjať poplatky za prístup, ktoré požaduje, sa bude uplatňovať aj v prípadnom neskoršom štádiu žaloby. Je úlohou príslušných ustanovení vnútroštátneho procesného práva stanoviť uplatniteľné podmienky dôkazov vrátane rozdelenia dôkazného bremena medzi národný regulačný orgán, ktorý vydal rozhodnutie o schválení poplatkov, a stranou dotknutou týmto rozhodnutím, ktorá spochybňuje pred súdom stanovenie schválených poplatkov v závislosti od nákladov notifikovaného operátora.

118. Vnútroštátne právo musí v každom prípade pri rozdelení onus probandi, ktoré zavádza, rešpektovať zásady efektivity a ekvivalencie v práve Spoločenstva. Členské štáty sa tak musia uistiť o tom, že podrobnosti dôkazu a najmä pravidlá rozdelenia dôkazného bremena uplatniteľné na žaloby týkajúce sa sporov o porušení práva Spoločenstva, v prvom rade nie sú menej priaznivé ako tie, ktoré sa týkajú podobných žalôb vnútroštátnej povahy, a v druhom rade nespôsobujú, aby bol výkon práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyplývajúcich z právneho poriadku Spoločenstva prakticky nemožný alebo príliš obtiažny.(69)

119. Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na siedmu otázku, že nariadenie sa má vykladať v tom zmysle, že počas konania o dohľade nad spoplatňovaním, ktoré vedie podľa článku 4 nariadenia národný regulačný orgán, je úlohou notifikovaného operátora podať dôkaz o nákladoch súvisiacich s poskytovaním prístupu k svojej účastníckej prípojke, na ktoré sa majú orientovať poplatky, ktoré požaduje od konkurentov. Je úlohou vnútroštátneho procesného práva stanoviť pri dodržaní zásad efektivity a ekvivalencie súdnej ochrany v práve Spoločenstva spôsob rozdelenia dôkazného bremena v prípade spochybnenia na súde nákladovej orientácie cien za prístup stanovených rozhodnutím národného regulačného orgánu.

III – Návrh

120. S ohľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené Verwaltungsgericht Köln takto:

1.         Článok 1 ods. 4 a článok 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem nákladovej orientácie cien predstavuje požiadavku obmedzenia poplatkov požadovaných notifikovaným operátorom za prístup k svojej účastníckej prípojke, od ktorej sa nemožno bez ohľadu na priestor pre voľnú úvahu, ktorý ponúka vo vzťahu k jej konkrétnemu vykonaniu na vnútroštátnej úrovni, odchýliť v neprospech užívateľov prístupu k účastníckej prípojke.

2.         Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 2887/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že keď stanovuje požiadavku, aby boli poplatky požadované za prístup k účastníckej prípojke orientované nákladovo, do pojmu nákladov sú zahrnuté aj kalkulačné úroky a odpisy.

3.         Pojem nákladovej orientácie stanovený v článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2887/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že ukladá, aby také rozhodnutie o schválení poplatkov, akým je rozhodnutie v prejedávanej veci, obsahovalo vyvážené a primerané posúdenie medzi ústredným cieľom nariadenia podporovať hospodársku súťaž na trhu s prístupom k účastníckej prípojke a nutnosťou zaistiť nevyhnutnú úroveň investícií do infraštruktúry. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či v tomto svetle sporné rozhodnutie o schválení poplatkov obsahuje náležité preukazujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú prijatie metódy výpočtu odpisov a úrokov, ktoré musia poplatky pokryť, založenej výlučne na súčasnej reprodukčnej hodnote investičného majetku vyjadrenej v bežných cenách v čase hodnotenia. V prípade neexistencie takýchto preukazujúcich skutočností pojem nákladovej orientácie cien v práve Spoločenstva stanovuje, že poplatky za prístup musia byť stanovené v nižšej výške, ako je výška, ktorá je výsledkom uplatňovania takej metódy výpočtu finančných nákladov, najmä prostredníctvom odpočítania odpisov vykonaných už pred časom hodnotenia.

4.         Ak vnútroštátny súd vo svetle skutočností uvedených v odpovedi na predchádzajúcu otázku dospeje k záveru, že prijatie metódy výpočtu odpisov a úrokov založenej na hrubých reprodukčných nákladoch investičného majetku sa neukáže ako odôvodnené, tak sa musí nahradenie neúplných dokladov o nákladoch notifikovaného operátora národným regulačným orgánom použitím teoretického nákladového vzostupného modelu pre výpočet odpisov a úrokov notifikovaného operátora považovať za nezlučiteľné so zásadou nákladovej orientácie cien za prístup k účastníckej prípojke v závislosti od nákladov notifikovaného operátora, ak je jeho ešte funkčná miestna sieť už značne odpísaná.

5.         Pri skúmaní nákladovej orientácie národný regulačný orgán disponuje mierou voľnej úvahy, ktorá sa týka najmä metódy výpočtu nákladov, ako aj otázok týkajúcich sa určenia kalkulačných úrokov a primeraných dôb odpisovania. Účinné súdne preskúmanie rozhodnutia o schválení poplatkov musí umožniť overiť, či predmetné rozhodnutie o schválení poplatkov neporušuje ciele sledované nariadením č. 2887/2000 a kritériá nediskriminácie a rovnosti zaobchádzania. Musí tiež umožniť overiť, či medze, ktoré vyplývajú z výkladu pojmu nákladovej orientácie v práve Spoločenstva, boli rešpektované, a najmä či rozhodnutie svedčí o vykonaní vyváženého posúdenia medzi základným cieľom podporovať hospodársku súťaž v miestnej sieti a cieľom zaistiť nevyhnutnú úroveň investícií do infraštruktúry.

6.         Konkurenční užívatelia práva na prístup k účastníckej prípojke notifikovaného operátora disponujú právom spochybniť pred súdom poplatky za prístup schválené rozhodnutím národného regulačného orgánu z dôvodu, že nie sú orientované nákladovo.

7.         Nariadenie č. 2887/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že počas konania o dohľade nad spoplatňovaním, ktoré vedie podľa článku 4 nariadenia národný regulačný orgán, je úlohou notifikovaného operátora podať dôkaz o nákladoch súvisiacich s poskytovaním prístupu k svojej účastníckej prípojke, na ktoré sa majú orientovať poplatky, ktoré požaduje od konkurentov. Je však úlohou vnútroštátneho procesného práva stanoviť pri dodržaní zásad efektivity a ekvivalencie súdnej ochrany v práve Spoločenstva spôsob rozdelenia dôkazného bremena v prípade spochybnenia na súde nákladovej orientácie cien za prístup stanovených rozhodnutím národného regulačného orgánu.

1 – Jazyk prednesu: portugalčina.

2 – Ú. v. ES L 336, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83, ďalej len „nariadenie“.

3 – BGBl. 1996 I, s. 1120, ďalej len „TKG 1996“.

4 – BGBl. 1996 I, s. 1492, ďalej len „TEntgV“.

5 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 30. júna 1997 o prepájaní v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 199, s. 32).

6 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 1998 o uplatňovaní otvoreného prístupu k sieti (ONP) na hlasovú telefónnu službu a o univerzálnej službe pre telekomunikácie v konkurenčnom prostredí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 101, s. 24).

7 – Tento článok totiž stanovuje že „spory medzi podnikmi týkajúce sa problémov obsiahnutých v tomto nariadení podliehajú vnútroštátnym postupom riešenia sporov, ktoré boli stanovené v súlade so smernicou 97/33/ES, a musia byť prerokovávané rýchlo, spravodlivo a transparentne“.

8 – Podľa článku 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349, ďalej len „rámcová smernica“), „prevádzkovatelia pevných verejných telefónnych sietí, ktorí boli národnými regulačnými orgánmi určení ako prevádzkovatelia s významným vplyvom na trhu prevádzkovania pevných verejných telefónnych sietí a služieb… sa naďalej považujú za ‚notifikovaných prevádzkovateľov‘ na účely nariadenia (ES) č. 2887/2000, do doby dokončenia postupu analýzy trhu uvedeného v článku 16. Potom sa prestanú považovať za ‚notifikovaných prevádzkovateľov‘ na účely uvedeného nariadenia“. Odôvodnenie č. 43 rámcovej smernice spresňuje, že okrem toho Komisia môže v primeranom čase predložiť návrh na zrušenie nariadenia. Povinnosti stanovené v nariadení teda zostali účinné na dobu nevyhnutnú na posúdenie hospodárskej súťaže a na rozhodnutie v závislosti od tohto posúdenia, či predmetné povinnosti musia byť zachované alebo nie. Pozri tiež odôvodnenie č. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002, o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323).

9 – Pozri tiež rozsudok z 19. septembra 2006, i‑21 Germany a Arcor (C‑392/04 a C‑422/04, Zb. s. I‑8559, bod 24), v ktorom Súdny dvor pripomína, že rámcová smernica sa nevzťahuje na situácie, ktoré vznikli po 25. júli 2003.

10 – Pozri podobné úvahy Súdneho dvora v rozsudku z 8. decembra 2005, Komisia/Luxembursko, C‑33/04, Zb. s. I‑10629, body 81 a 82.

11 – Pozri odôvodnenie č. 1 nariadenia.

12 – Pozri odôvodnenie č. 3 nariadenia a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke [KOM(2000) 394, konečné znenie, Ú. v. ES C 365 E, s. 212].

13 – Pozri odôvodnenie č. 2 nariadenia.

14 – Toto odôvodnenie takmer úplne preberá odôvodnenie č. 8 odporúčania Komisie 2000/417/ES z 25. mája 2000 o neviazanom prístupe k účastníckym prípojkám: umožnenie konkurenčne orientovaného zabezpečenia elektronických komunikačných služieb vrátane širokopásmových multimédií a rýchlejších služieb internetu (Ú. v. ES L 156, s. 44; Mim. vyd. 13/025, s. 280).

15 – Túto situáciu výslovne pripomína odôvodnenie č. 3 nariadenia, keď zdôrazňuje, že uvedená neexistencia hospodárskej súťaže na úrovni účastníckej prípojky je spôsobená skutočnosťou, že tí operátori, ktorí vybudovali svoje staré kovové siete s miestnym prístupom počas dlhšieho obdobia, boli chránení výhradnými právami a mohli financovať svoje investície z monopolných príjmov.

16 – Pozri odôvodnenie č. 11 nariadenia. Článok 7 smernice 97/33 účinný v čase skutkového stavu v tejto veci stanovuje podobnú orientáciu. Stanovuje, že poplatky za vzájomné prepojenie budú stanovené v závislosti od skutočných nákladov vrátane primeraného výnosu z investícií.

17 – Tento pojem sa objavil v rámci právnej úpravy telekomunikácií Spoločenstva po prvýkrát v prílohe II bode 4 druhom odseku smernice 90/387, v ktorom sa stanovuje, že „poplatky musia vychádzať z objektívnych kritérií a… v zásade byť orientované na náklady [neoficiálny preklad]“.

18 – Pozri v tomto zmysle o analogickom pojeme „spravodlivá odmena“ rozsudok zo 6. februára 2003, SENA, C‑245/00, Zb. s. I‑1251, body 23 a 24. Pozri tiež osobitnejšie návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano v tejto veci v bodoch 32 a 45 až 48.

19 – Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok SENA, už citovaný, bod 23 a citovanú judikatúru. Nedávnejšie rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑156/98, Zb. s. I‑6857, bod 50; z 27. februára 2003, Adolf Truley, C‑373/00, Zb. s. I‑1931, bod 35; z 27. novembra 2003, Zita Modes, C‑497/01, Zb. s. I‑14393, bod 34; zo 6. júla 2006, Komisia/Portugalsko, C‑53/05, Zb. s. I‑6215, bod 20, a zo 7. decembra 2006, SGAE, C‑306/05, Zb. s. I‑11519, bod 34.

20 – Okrem rozsudku zo 6. decembra 2001, Komisia/Francúzsko, C‑146/00, Zb. s. I‑9767, bod 60.

21 – C‑109/03, Zb. s. I‑11273.

22 – C‑438/04, Zb. s. I‑6675.

23 – Tamže, bod 37.

24 – Tamže, bod 35.

25 – Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

26 – Pozri v tomto zmysle rozsudok, Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 60 o spôsobe výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby v rámci smernice 97/33. Súdny dvor tiež skonštatoval, že pri výpočte čistých nákladov univerzálnej služby smernica 97/33 zakazuje stanoviť náklady „paušálne alebo nepresne bez vykonania osobitného výpočtu“.

27 – Súvislosť medzi ústredným cieľom nariadenia krátkodobo podporovať hospodársku súťaž a požiadavkou nákladovej orientácie poplatkov jasne zdôrazňuje článok 4 ods. 4 nariadenia, ktorý výslovne stanovuje, že notifikovaní operátori musia byť zbavení povinnosti stanoviť poplatky na základe nákladovej orientácie, ak vnútroštátny regulačný orgán určí, že na trhu s účastníckymi prípojkami existuje dostatočná súťaž.

28 – Odôvodnenie č. 10 nariadenia totiž potvrdzuje, že hoci obchodné rokovania sú uprednostňovanou metódou na dosiahnutie dohody o… cenových otázkach za prístup k účastníckej prípojke, skúsenosti ukázali, že vo väčšine prípadov sa nemožno vzhľadom na nevyváženosť rokovacích právomocí notifikovaného operátora a užívateľa spoliehať na vplyv trhu.

29 – Pozri Nihoul, P. a Rodford, P.:EU electronic communications law: competition and regulation in the European telecommunications market, Oxford, 2004, s. 396 a s. 417, ktorí pripomínajú strategický význam poplatkov. Notifikovaní operátori sa totiž pokúšajú prostredníctvom vyšších poplatkov uchovať si svoje výhody bez formálneho odoprenia prístupu do siete.

30 – Bod 4 prílohy V smernice 97/33 ukazuje, ako sú odpisy a finančné náklady začlenené do systému nákladového účtovníctva.

31 – Uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu [Neviazaný prístup k účastníckej prípojke – neoficiálny preklad]: umožnenie konkurenčného poskytovania celého rozsahu elektronických komunikačných služieb vrátane širokopásmových multimédií a vysokorýchlostného internetu (Ú. v. ES C 272, s. 55; Mim. vyd. 08/011, s. 378).

32 – Pozri poznámku pod čiarou 15 odporúčania, kurzívou zvýraznil generálny advokát. V prílohe k skoršiemu odporúčaniu – odporúčaniu Komisie 98/322/ES z 8. apríla 1998 (Ú. v. ES L 141, s. 6), ktoré bolo prijaté na základe smernice 97/33 – je uvedený odlišný pojem súčasných nákladov. Súčasné náklady sú opísané ako vlastná hodnota investičného majetku alebo ako čisté reprodukčné náklady, podľa toho, ktoré z týchto dvoch nákladov sú nižšie. Súčasné náklady investičného majetku sú obmedzené výškou čistých reprodukčných nákladov a tá je opísaná ako „cena, ktorá sa má zaplatiť za nahradenie jedného investičného majetku iným investičným majetkom podobného veku a vlastností [neoficiálny preklad]“, kurzívou zvýraznil generálny advokát. Arcor opiera svoje stanovisko predovšetkým o toto odporúčanie z roku 1998.

33 – Pozri v analogickom zmysle stanovisko prijaté Súdnym dvorom v rozsudku SENA, už citovaný, bod 36, a nedávnejšie v rozsudku zo 14. júla 2005, Lagardère Active Broadcast, C‑192/04, Zb. s. I‑7199, bod 49.

34 – Rozhodnutie z 21. mája 2003 vzťahujúce sa na konanie o uplatnení článku 82 zmluvy ES [neoficiálny preklad] (Veci COMP/C‑1/37.578, 37.579 – Deutsche Telekom AG) (Ú. v. ES L 263, s. 9). Pozri najmä odôvodnenia č. 24, 199, 207 a 211 a články 1, 2 a 3 tohto rozhodnutia.

35 – Deutsche Telekom/Komisia, T‑271/03.

36 – To konštatuje samotné nariadenie, keď vo svojom odôvodnení č. 6 potvrdzuje, že „pre nových účastníkov trhu by bolo nehospodárne v rámci primeraného času vytvoriť kompletný duplikát k prislúchajúcemu kovovému vedeniu účastníckych prípojok“. Okrem toho článok 4 ods. 3 výslovne uvádza ústrednú povahu cieľa zabezpečenia „ekonomickej efektívnosti a maximálneho prospechu pre užívateľov“.

37 – Odôvodnenie č. 6 nariadenia práve potvrdzuje, že „alternatívne infraštruktúry, ako je káblová televízia, satelity, bezdrôtové účastnícke prípojky, neponúkajú vo všeobecnosti rovnakú funkčnosť alebo všadeprítomnosť, hoci sa situácia v členských štátoch môže líšiť“.

38 – Pozri vyššie, bod 52.

39 – Pozri najmä metódu výpočtu hodnoty investičného majetku v súčasných nákladoch stanovenú v bode 1 prílohy k odporúčaniu 98/322.

40 – Pozri výslovne odôvodnenie č. 11 nariadenia.

41 – Pozri piate odôvodnenie odporúčania 98/322, ktoré spomína ekonomické/technické vzostupné modely, ktoré sa stále zdokonaľujú, aj keď zostávajú nedokonalé. Bod 5 toho istého odporúčania tiež výslovne uvádza, že tieto vzostupné modely poskytujú informácie o efektívnych nákladoch.

42 – Pozri bod 5, poznámku pod čiarou 1.

43 – Odporúčanie Komisie 2005/698/ES z 19. septembra 2005 o oddelenom účtovníctve a systémoch nákladového účtovníctva podľa regulačného rámca pre elektronické komunikácie (Ú. v. EÚ L 266, s. 64), odôvodnenie č. 8, bod 3 a poznámka pod čiarou 3 je viditeľne v prospech takejto koordinácie. Spoločné stanovisko Skupiny európskych regulátorov ERG (05) 29 z roku 2005 „Guidelines for implementing the Commission recommendation C(2005) 3480 on Accounting Separation & Cost Accounting Systems under the regulatory framework for electronic communications“ zrejme tiež uprednostňuje takýto hybridný prístup.

44 – Pozri rozsudok Mobistar, už citovaný, bod 35.

45 – Pozri napríklad odporúčanie 98/322 o oddelenom účtovaní a prevádzkovom účtovníctve. Pozri tiež Nihoul, P. a Rodford, P.:EU electronic communications law, os. cit., s. 240 a 241, ktorí uvádzajú, že pred liberalizáciou trhu s telekomunikáciami v Európe nemali monopolní operátori ako štátni operátori povinnosť rešpektovať systémy nákladového účtovníctva práve preto, že ich cieľom nebolo dosiahnuť zisk, ale ponúknuť službu.

46 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367) odhaľuje túto súvislosť medzi nákladovou orientáciou a systémom nákladového účtovníctva notifikovaného operátora, keď v prílohe VII bode 2 stanovuje, že: „Národné regulačné orgány… zabezpečia, aby tarify za prenajaté [uvedené] okruhy … dodržiavali základné princípy nákladovej orientácie. Na tento účel národné regulačné orgány zabezpečia, aby podniky s významným vplyvom na trhu… vypracovali a uviedli do praxe vhodné systémy kalkulácie nákladov“.

47 – Ako to vysvetľuje odôvodnenie č. 11 nariadenia. Zrejme to tiež vyplýva z článku 7 ods. 2 smernice 97/33, keď stanovuje, že práve regulovaný podnik znáša dôkazné bremeno, že poplatky sú stanovené v závislosti od skutočných nákladov. Odporúčanie Komisie 98/195/ES z 8. januára 1998 o vzájomnom prepojení na liberalizovanom telekomunikačnom trhu [neoficiálny preklad] (Časť 1 – Spoplatňovanie vzájomného prepojenia) (Ú. v. ES L 73, s. 42), prijaté na základe článku 7 ods. 5 smernice 97/33 vo svojom bode 2 stanovuje, že „ak sa zásada nákladovej orientácie uplatňuje na vzájomné prepojenie, tak znamená, že poplatky za vzájomné prepojenie musia odrážať spôsob, akým sú náklady na vzájomné prepojenie skutočne vynaložené [neoficiálny preklad]“.

48 – V takom kontexte, keď podnet k investícii do alternatívnych infraštruktúr má odôvodnenú prednosť pred cieľom krátkodobého podporovania hospodárskej súťaže na trhu prístupu do miestnej siete, by prednosť daná hodnote investície do novej modernej a efektívnej siete v neprospech skutočných finančných nákladov notifikovaného operátora mala byť považovaná za zlučiteľnú so zásadou nákladovej orientácie poplatkov.

49 – Článok 4 ods. 3 zveruje vnútroštátnemu regulačnému orgánu dosť všeobecné právo zasiahnuť z vlastného podnetu s cieľom zabezpečiť nediskrimináciu, čestnú súťaž, ekonomickú efektívnosť a maximálny prospech pre užívateľov.

50 – Vo všeobecnosti pozri o týchto zásadách rozsudky zo 14. decembra 1995, Peterbroeck, C‑312/93, Zb. s. I‑4599, bod 12 a citovanú judikatúru; z 15. septembra 1998, Edis, C‑231/96, Zb. s. I‑4951, body 19 a 34; z 1. decembra 1998, Levez, C‑326/96, Zb. s. I‑7835, bod 18 a citovanú judikatúru; z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C‑453/99, Zb. s. I‑6297, bod 29; z 24. septembra 2002, Grundig Italiana, C‑255/00, Zb. s. I‑8003, bod 33; z 10. apríla 2003, Steffensen, C‑276/01, Zb. s. I‑3735, bod 60; zo 4. decembra 2003, Evans, C‑63/01, Zb. s. I‑14447, bod 45, a zo 17. júna 2004, Recheio – Cash & Carry, C‑30/02, Zb. s. I‑6051, bod 17.

51 – Ú. v. ES L 295, s. 23. Článok 5a ods. 3 smernice 90/387 bol zrušený podľa článku 26 rámcovej smernice dňom nadobudnutia jej účinnosti a bol nahradený článkom 4 ods. 1 rámcovej smernice.

52 – Podobným spôsobom článok 4 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý ho nahrádza, stanovuje, že „členské štáty zabezpečia na národnej úrovni existenciu účinného mechanizmu, prostredníctvom ktorého každý užívateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby, dotknutý rozhodnutím národného regulačného orgánu má právo na odvolanie proti tomuto rozhodnutiu k odvolaciemu orgánu, ktorý je nezávislý na zúčastnených stranách. Tento orgán, ktorým môže byť súd, musí mať k dispozícii zodpovedajúce expertízy, aby mohol vykonávať svoje funkcie. Členské štáty zabezpečia patričné zohľadnenie skutkovej podstaty prípadov a existenciu účinného mechanizmu odvolania. Do rozhodnutia o takomto odvolaní, platí rozhodnutie národného regulačného orgánu, pokiaľ odvolací orgán nerozhodne inak“.

53 – Pozri najmä rozsudok z 22. mája 2003, Connect Austria, C‑462/99, Zb. s. I‑5197, bod 35.

54 – Rozsudok z 21. januára 1999, Upjohn, C‑120/97, Zb. s. I‑223, bod 34 a citovaná judikatúra a bod 35.

55 – Pozri najmä návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v už citovanej veci Upjohn, body 50 a 51.

56 – Rozsudok Upjohn, už citovaný, bod 36.

57 – C‑426/05, v súčasnosti prejednávaná pred Súdnym dvorom.

58 – Presnejšie v bodoch 14 až 40.

59 – Rovnaká záruka je stanovená článkom 4 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý viac menej nahradil v novom právnom rámci telekomunikácií článok 5a ods. 1 smernice 90/387.

60 – Bod 35.

61 – Tamže, bod 42.

62 – Pozri návrhy, ktoré som predniesol v už citovanej veci Tele2 UTA Telecommunication.

63 – Táto požiadavka totiž, ako sme videli v bode 37, ponúka kritérium obmedzenia príliš vysokých poplatkov.

64 – Pozri analogicky rozsudok zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, body 19 a 31.

65 – Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Connect Austria (už citovaná, bod 48), v ktorých potvrdil, že „nie je prípustné, aby tretie strany priamo dotknuté rozhodnutiami nemohli podať proti nim odvolanie. Navyše článok 5a ods. 3 [smernice 90/387] má práve za cieľ chrániť aj záujmy takých nových operátorov na trhu, ako je Connect Austria“.

66 – Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesol v už citovanej veci Tele2 UTA Telecommunication, body 37 až 40.

67 – V tomto ohľade stačí vziať do úvahy pojem „užívateľ“ v článku 2 písm. b) nariadenia, ktorý ho charakterizuje ako „tretiu stranu náležite oprávnenú… alebo zmocnenú podľa vnútroštátnych právnych predpisov poskytovať komunikačné služby, ktorá má nárok na neviazaný prístup k účastníckej prípojke“.

68 – V novom právnom rámci článok 13 ods. 3 smernice 2002/19 stanovuje, že „ak má operátor povinnosť týkajúcu sa nákladovej orientácie svojich cien, dôkazné bremeno, že sú poplatky odvodené z nákladov zahŕňajúcich primeranú mieru návratnosti investície, leží na príslušnom operátorovi“.

69 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, San Giorgio, 199/82, Zb. s. 3595, bod 14; z 9. februára 1999, Dilexport, C‑343/96, Zb. s. I‑579, body 48 a 54, a z 3. februára 2000, Dounias, C‑228/98, Zb. s. I‑577, bod 69.