ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 23. novembra 2010

Vec F‑8/10

Johan Gheysens

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec pre pomocné úlohy – Nepredĺženie zmluvy – Povinnosť odôvodnenia“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na zmluvu ESAE podľa jej článku 106a, ktorou J. Gheysens navrhuje predovšetkým zrušenie rozhodnutia, ktorým sa zamietlo predĺženie jeho zmluvy na dobu určitú po 30. septembri 2009

Rozhodnutie:      Žaloba, ktorú podal J. Gheysens, sa zamieta. J. Gheysens znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek, a príloha I článok 7 ods. 3; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e)]

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie, ktorým sa zamietlo predĺženie zmluvy pomocného zamestnanca

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 článok 90 ods. 1)

3.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Predĺženie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 88)

1.      Podľa článku 35 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu musí žaloba obsahovať vysvetlenie dôvodov a skutkové a právne tvrdenia. Tieto náležitosti musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je pre prípustnosť žaloby nevyhnutné, aby zo samotného textu žaloby vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to koherentným a pochopiteľným spôsobom. Platí to o to viac, že podľa článku 7 ods. 3 prílohy I štatútu Súdneho dvora Európskej únie písomné konanie pozostáva v zásade z jednej výmeny písomných podaní, pokiaľ Súd pre verejnú službu nerozhodne inak. Táto zvláštnosť konania pred Súdom pre verejnú službu vysvetľuje, že na rozdiel od konania stanoveného pred Súdnym dvorom alebo Všeobecným súdom článkom 21 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, vysvetlenie dôvodov a tvrdení v žalobe nemôže byť stručné.

(pozri bod 60)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92, Zb. s. II‑523, bod 20

Súd pre verejnú službu: 26. júna 2008, Nijs/Dvor audítorov, F‑1/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑229 a II‑A‑1‑1231, bod 24; 4. júna 2009, Adjemian a i./Komisia, F‑134/07 a F‑8/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑149 a II‑A‑1‑841, ktoré sú predmetom odvolania pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑325/09 P

2.      Rozhodnutie zamietajúce predĺženie zmluvy na dobu určitú je aktom spôsobujúcim ujmu v zmysle článku 25 služobného poriadku, ak je odlišné od predmetnej zmluvy, čo je obzvlášť v prípade, ak je táto zmluva založená na nových skutočnostiach alebo ak predstavuje stanovisko administratívy konajúcej po žiadosti dotknutého zamestnanca a týkajúceho sa možnosti predĺžiť zmluvu, ktorá je v nej uvedená. Takéto rozhodnutie o zamietnutí musí byť odôvodnené.

(pozri bod 64)

Odkaz:

Súdny dvor: 23. septembra 2004, Hectors/Parlament, C‑150/03 P, Zb. s. I‑8691, bod 40; 23. októbra 2009, Komisia/Potamianos, C‑561/08 P a C‑4/09 P, neuverejnený v Zbierke, body 45, 46 a 48

Súd prvého stupňa: 15. októbra 2008, Potamianos/Komisia, T‑160/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑75 a II‑A‑2‑469, body 21 a 23; 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, Zb. s. II‑2841, body 143 až 170

3.      Nepredĺženie zmluvy na dobu určitú patrí do veľkej miery voľnej úvahy príslušného orgánu, preskúmanie súdom Únie by sa preto malo obmedziť na overenie neexistencie zjavnej chyby alebo zneužitia právomoci. Predĺženie zmluvy na dobu určitú predstavuje len možnosť ponechanú posúdeniu orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, ktorá je podriadená podmienke, že bude v súlade so záujmom služby.

Príslušný orgán je povinný pri rozhodovaní o postavení zamestnanca zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu byť pre toto rozhodnutie určujúce, predovšetkým však záujem príslušného zamestnanca. Uvedené totiž vyplýva z toho, že administratíva je povinná dodržiavať zásadu starostlivosti, ktorá vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktorú služobný poriadok a analogicky podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov vytvorili vo vzťahoch medzi verejným orgánom a jeho zamestnancami.

Naopak vzhľadom na pravidlo, podľa ktorého trvalé pracovné miesto zapísané v kapitole rozpočtu inštitúcie musí byť v zásade obsadené náborom úradníka, a na záujem služby zamestnať úradníka na obsadenie postov, ktoré majú trvalú povahu, pokračovanie služby nepredstavuje dostatočnú okolnosť na určenie zjavne nesprávneho posúdenia.

(pozri body 75, 76 a 81)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 6. februára 2003, Pyres/Komisia, T‑7/01, Zb. VS s. I‑A‑37 a II‑239, body 50, 51 a 64; 1. marca 2005, Mausolf/Europol, T‑258/03, Zb. VS s. I‑A‑45 a II‑189, bod 49

Súd pre verejnú službu: 27. novembra 2008, Klug/EMEA, F‑35/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑387 a II‑A‑1‑2127, body 65 až 67