Vec T‑59/07
Polimeri Europa SpA
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Jediné porušenie – Dôkaz existencie kartelu – Pokuty – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Priťažujúce okolnosti“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena
(Článok 81 ods. 1 ES a článok 82 ES)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Právna povaha – Prípravný charakter
(Článok 81 ES)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoci Komisie – Právomoc spojiť dve odlišné konania
(Článok 81 ES)
4. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ES)
5. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie
(Články 81 ES a 82 ES)
6. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Podobné požiadavky pre výhrady uvedené na podporu dôvodu
[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
8. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení – Hranice
(Článok 81 ods. 1 ES)
9. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz – Odpoveď podniku na žiadosť Komisie o informácie
(Články 81 ES a 82 ES)
10. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie podľa povahy porušenia – Veľmi závažné porušenia
(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Voľná úvaha Komisie – Povinnosť zabezpečiť pomer medzi výškou pokút a celkovou veľkosťou relevantného tovarového trhu – Neexistencia
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty
(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zohľadnený obrat
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie – Pojem
(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Neuplatnenie dohody v praxi – Posúdenie
(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarážka)
1. Pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia.
Okrem toho je obvyklé, že činnosti, ktoré zahŕňajú protisúťažné postupy a dohody, prebiehajú skryte, že stretnutia sa konajú tajne a že dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obyčajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa preto musí existencia protisúťažného postupu alebo dohody vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.
V tomto rámci žiadne ustanovenie, ani všeobecná zásada práva Spoločenstva nezakazuje Komisii, aby voči podniku použila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich článkom 81 ES a 82 ES, ktoré nesie Komisia, by nebolo možné uniesť a toto bremeno by bolo nezlučiteľné s úlohou dohľadu nad riadnym uplatňovaním týchto ustanovení, ktorú Komisii priznáva Zmluva.
Pokiaľ ide predovšetkým o vyhlásenia urobené v kontexte oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch, žiadne ustanovenie nezakazuje Komisii, aby použila tieto vyhlásenia na účely preukázania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Nemožno sa domnievať, že takéto vyhlásenia nemajú dôkaznú hodnotu, keďže vyhlásenia, ktoré idú proti záujmom toho, kto ich robí, treba v zásade považovať za zvlášť spoľahlivé dôkazné prostriedky. Hoci vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam hlavných účastníkov protiprávneho kartelu je vo všeobecnosti potrebná určitá nedôvera so zreteľom na to, že je možné, že títo účastníci majú tendenciu minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných, nič to nemení na skutočnosti, že domáhanie sa zohľadnenia oznámenia o spolupráci s cieľom dosiahnuť zníženie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predloženie dôkazných prostriedkov skresľujúcich skutočné správanie ostatných účastníkov kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa, a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci. Predovšetkým skutočnosť, že osoba sa prizná, že sa dopustila porušenia a tak uzná existenciu skutočností, ktoré idú nad rámec tých, ktoré bolo možné priamo vyvodiť z príslušných dokumentov, a priori znamená, pokiaľ nie sú dané osobitné okolnosti, ktoré svedčia o opaku, že táto osoba sa rozhodla hovoriť pravdu.
(pozri body 50 – 52, 58)
2. Oznámenie o výhradách je dokumentom procesnej a prípravnej povahy, v ktorom je s cieľom zabezpečiť účinný výkon práva na obhajobu, opísaný predmet správneho konania začatého Komisiou, čím toto oznámenie Komisii zároveň bráni, aby vo svojom rozhodnutí, ktorým sa dotknuté konanie končí, prihliadla na iné výhrady. Vydanie oznámenia o výhradách Komisiou okrem toho nie je možné v žiadnom prípade považovať za dôkaz prezumpcie viny dotknutého podniku. V opačnom prípade by začatie každého konania v tejto oblasti mohlo potenciálne porušovať zásadu prezumpcie neviny.
Za týchto okolností vydanie prvého a potom druhého oznámenia o výhradách nemôže samo osebe viesť k zisteniu akéhokoľvek pochybenia.
Pokiaľ ide o prípadné zmeny, ktoré druhé oznámenie o výhradách obsahuje v porovnaní s prvým oznámením o výhradách, pre tento procesný úkon je charakteristické, že je predbežný a podlieha zmenám v priebehu posúdenia, ku ktorému pristupuje Komisia neskôr na základe pripomienok, ktoré jej boli predložené ako reakcia účastníkmi konania, ako aj na základe ďalších skutkových zistení. Komisia totiž musí zohľadniť skutočnosti vyplývajúceho z celého správneho konania a na základe nich buď upustiť od výhrad, ktoré sú nedôvodné, alebo tak skutkovo, ako aj právne upraviť a doplniť svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá. Ak je teda Komisia oprávnená tak skutkovo, ako aj právne zmeniť svoju argumentáciu v čase medzi oznámením o výhradách a konečným rozhodnutím, je tým skôr oprávnená urobiť tak v čase medzi dvomi oznámeniami o výhradách.
(pozri body 68 – 70, 73)
3. V oblasti kartelov je Komisia oprávnená z objektívnych dôvodov tak rozdeliť, ako aj spojiť konania. Je tak možné spojenie dvoch konaní, z ktorých každé sa týka samostatného výrobku, keď tieto výrobky patria k tomu istému odvetviu činnosti najmä vzhľadom na ich fyzické vlastnosti a ich použitie a keď sa niektoré z nedovolených stretnutí medzi podnikmi týkajú zároveň jedného aj druhého výrobku. Navyše, aj keby sa bolo možné domnievať, že porušenie dotknuté spojením v skutočnosti zodpovedá dvom odlišným porušeniam, to, či sú tieto porušenia preukázané vo viacerých rozhodnutiach alebo iba v jedinom rozhodnutí je irelevantné, pokiaľ dotknuté porušenia nie sú premlčané.
Okrem toho porušenie článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale taktiež zo skupiny aktov alebo z pokračujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemožno namietať z dôvodu, že jedna alebo viaceré zložky tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho správania by taktiež mohli samy osebe, zohľadňované jednotlivo, predstavovať porušenie tohto ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti zapadajú do celkového plánu vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená za tieto činnosti vyvodzovať zodpovednosť v závislosti od účasti na porušení ako celku. Ak Komisia môže oprávnene dospieť k záveru, že rôzne prejavy sú súčasťou jediného porušenia z dôvodu, že zapadajú do celkového plánu smerujúceho k skresľovaniu hospodárskej súťaže, potom skutočnosť, že počet a intenzita zosúladených postupov sa menia podľa relevantného trhu, neznamená, že porušenie sa netýka trhov, na ktorých sú tieto postupy menej intenzívne a menej početné. Bolo by totiž neprirodzené rozdeliť pokračujúce správanie, ktoré má jediný cieľ, na viacero rôznych porušení z dôvodu, že zosúladené postupy sa menia podľa relevantného trhu.
(pozri body 100, 272)
4. Na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES je zohľadnenie konkrétnych následkov dohody zbytočné, keď je zjavné, že jej cieľom je obmedziť, vylúčiť alebo narušiť hospodársku súťaž. Najmä v súvislosti s dohodami protisúťažnej povahy, ktoré sú uzavreté počas stretnutí konkurenčných podnikov, k porušeniu článku 81 ods. 1 ES dôjde vtedy, ak cieľom týchto stretnutí je obmedzenie, vylúčenie alebo narušenie hospodárskej súťaže a ak tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takom prípade stačí, ak Komisia na dôkaz účasti podniku na karteli preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorých došlo k uzavretiu dohôd protisúťažnej povahy. Ak bola preukázaná účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to takým spôsobom, že preukáže, že svojim konkurentom oznámil, že sa týchto stretnutí zúčastnil z iných dôvodov ako oni.
Keď teda dôkaz koncentrácie medzi viacerými podnikmi nevyplýva z jednoduchého zistenia paralelného správania na trhu, ale z dokumentov, z ktorých je zrejmé, že nedovolené postupy sú výsledkom koncentrácie, alternatívne vysvetlenie uplatňovaných cien, podľa ktorého údajná koordinácia cien predstavuje v skutočnosti reakciu výrobcov na cenu surovín a vývoj trhu, nemôže spochybniť zistenie existencie kartelu, ktoré urobila Komisia.
(pozri body 103, 108, 109)
5. Keď entita vykonávajúca hospodársku činnosť poruší pravidlá hospodárskej súťaže, prináleží jej podľa zásady osobnej zodpovednosti, aby zodpovedala za toto porušenie. Keď však dve entity tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutočnosť, že entita, ktorá sa dopustila porušenia, ešte stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia uložené entite, na ktorú previedla svoje hospodárske činnosti. Takéto uloženie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto entity boli ovládané tou istou osobou a vzhľadom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizačného hľadiska, plnili v podstatnej časti rovnaké obchodné pokyny.
Keď sú teda v čase svojho protiprávneho správania dve spoločnosti priamo či nepriamo v úplnom vlastníctve tej istej spoločnosti, zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porušenie, ktorého sa dopúšťala najprv prvá spoločnosť a v ktorom ďalej pokračovala druhá spoločnosť, uložená súhrnne tejto druhej spoločnosti.
V každom prípade sankcia uložená podniku, ktorý právne naďalej existuje, ale už nevykonáva hospodársku činnosť, môže nemať odradzujúci účinok. Ak by navyše nebola predvídaná žiadna možnosť uložiť sankciu inej entite, než tej, ktorá sa dopustila porušenia, podniky by sa mohli vyhnúť sankciám iba tým, že ich identita sa zmenila v dôsledku reštrukturalizácii, prevodov alebo iných právnych alebo organizačných zmien.
(pozri body 123 – 126, 129)
6. Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Na prípustnosť žaloby sa vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Hoci samotný text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podopretý a doplnený odkazmi na určité časti listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže zhojiť nedostatok podstatných zložiek právnej argumentácie, ktoré musia byť v zmysle vyššie spomínaných ustanovení uvedené v žalobe.
Navyše nie je úlohou Všeobecného súdu vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len dôkaznú a podpornú povahu.
Podobné požiadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádza výhrada. Výhrada, ktorej podstatné zložky sú zhrnuté iba v prílohách žaloby, teda nespĺňa uvedené požiadavky.
Podnik nemôže zhojiť tento nedostatok tým, že v štádiu repliky uvedie určité skutkové alebo právne údaje a odkáže na určité prílohy žaloby alebo tým, že predloží nové prílohy k replike. Pri skúmaní súladu žaloby s požiadavkami stanovenými v článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku je totiž obsah repliky podľa očakávania irelevantný. Prípustnosti žalobných dôvodov a tvrdení uvádzaných v replike na zopakovanie žalobných dôvodov obsiahnutých v žalobe sa predovšetkým nemožno dovolávať s cieľom zhojiť nesplnenie požiadaviek článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, ku ktorému došlo v čase podania žaloby, pretože by to toto ustanovenie zbavovalo akéhokoľvek významu.
(pozri body 161, 162, 168, 169)
7. V prípade dohôd uzavretých počas stretnutí konkurenčných podnikov dôjde k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže vtedy, ak stretnutia majú protisúťažný cieľ, a tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednosť za porušenie vyvodená voči danému podniku platne vtedy, ak sa zúčastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, že následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Väčšia alebo menšia miera účasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výšku sankcie.
(pozri bod 173)
8. Komisia je v praxi často povinná dokazovať existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z toho dôvodu, že od doby vzniku skutočností zakladajúcich porušenie mohlo uplynúť niekoľko rokov a že niektoré podniky, ktoré boli predmetom vyšetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. V tomto kontexte by bolo veľmi jednoduché pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, uniknúť potrestaniu, ak by mohol zakladať svoje tvrdenia na nejasnosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody, za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisúťažný cieľ boli dostatočne preukázané. Podniky sa môžu za týchto okolností riadne obhajovať, ak majú možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazným prostriedkom, ktoré predložila Komisia v ich neprospech.
(pozri bod 177)
9. V správnom konaní pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže majú vyhlásenia urobené v mene podnikov nezanedbateľnú dôkaznú hodnotu, keďže prinášajú značné právne a ekonomické riziká. Táto dôkazná hodnota je zvlášť vysoká vtedy, keď vyhlásenia podnikov potvrdzujú iné vyhlásenia rovnakej povahy.
Navyše odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejšie než odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohľadu na jeho skúsenosti alebo názor.
(pozri body 179, 183, 267, 270)
10. Podnik však môže byť zodpovedný za celkový kartel aj vtedy, keď sa preukáže, že sa priamo zúčastnil iba jednej alebo viacerých jeho podstatných zložiek, ak vedel alebo musel vedieť, že zosúladený postup, na ktorom sa zúčastnil, predovšetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, bol súčasťou celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže a ak sa tento plán vzťahoval na všetky podstatné zložky kartelu. Podobne aj skutočnosť, že rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy pri sledovaní spoločného cieľa, nevylučuje zhodnosť protisúťažného cieľa a teda porušenia pod podmienkou, že každý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spoločného cieľa.
(pozri bod 193)
11. Z opisu veľmi závažných porušení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä stanovenie cenových cieľov alebo rozdelenie trhových podielov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby bola Komisia povinná preukázať konkrétny dopad porušenia na trh. Rovnako horizontálne cenové kartely patria k najzávažnejším porušeniam práva hospodárskej súťaže a možno ich samy osebe kvalifikovať ako veľmi závažné.
(pozri bod 225)
12. Pri určení výšky každej pokuty ukladanej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže disponuje Komisia voľnou úvahou. Podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sa výška pokuty stanoví na základe závažnosti porušenia a dĺžky jeho trvania. Uvedená suma je navyše výsledkom viacerých výpočtov vykonaných Komisiou podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Stanovenie uvedenej sumy totiž závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je napríklad existencia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností.
Z tohto právneho rámca nie je možné vyvodiť, že Komisia musí zabezpečiť určitý pomer takto vypočítanej pokuty k celkovej veľkosti relevantného tovarového trhu za konkrétny rok porušenia, aj keď dotknuté porušenie trvalo niekoľko rokov a výška pokuty závisí aj od iných okolností spojených s individuálnym správaním podniku.
(pozri bod 232)
13. Právomoc Komisie uložiť pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porušenia ustanovení článku 81 ES predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cieľom umožniť jej plniť jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spoločenstva a ktorá zahŕňa povinnosť realizovať všeobecnú politiku, ktorej cieľom je uplatňovať zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej súťaže a usmerňovať v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, že na posúdenie závažnosti porušenia na účely určenia výšky pokuty musí Komisia dbať na odstrašujúci charakter svojho postupu, obzvlášť pre tie druhy porušení, ktoré sú osobitne škodlivé pre dosiahnutie cieľov Spoločenstva.
To vyžaduje, aby bola výška pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality. Veľký podnik, ktorý disponuje značnými finančnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných členov kartelu, môže ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, čo v záujme jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňuje, aby mu najmä pomocou použitia násobiteľa bola uložená pokuta, ktorá je proporcionálne vyššia než pokuta uložená za rovnaké porušenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje. Predovšetkým je dôležité zohľadnenie celkového obratu každého podniku, ktorý je súčasťou kartelu, pri stanovení výšky pokuty.
Cieľ odstrašenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, má zabezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutočňovaní ich aktivít v rámci územia Spoločenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Z toho vyplýva, že faktor odstrašenia, ktorý možno zahrnúť do výpočtu pokuty, sa určuje s ohľadom na mnohé skutočnosti, a nielen s ohľadom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, keď Komisia určila násobiteľ odstrašenia, ktorý ovplyvňuje výšku pokuty uloženej podniku.
(pozri body 243 – 246)
14. Zo skutočnosti, že viacero spoločností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, že tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES vo vzťahu k uplatneniu hornej hranice pokuty stanovenej článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, nevyplýva, že záväzok každej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spoločnosť dosiahla počas posledného účtovného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa totiž musí vypočítať na základe celkového obratu všetkých spoločností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle článku 81 ES, pretože výlučne celkový obrat spoločností, z ktorých sa tento podnik skladá, môže predstavovať informáciu o veľkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku.
(pozri body 253, 313)
15. Bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovuje ako príklad priťažujúcich okolností opakované porušovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi). Pojem opakované porušovanie, ako je chápaný v niektorých vnútroštátnych právnych poriadkoch, znamená, že osoba sa dopustila nových porušení po tom, čo jej bola uložená sankcia za podobné porušenia. Prípadné opakované porušenie sa nachádza medzi okolnosťami, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti predmetného porušenia.
Keď v tejto súvislosti Komisia zohľadňuje pojem podnik v zmysle článku 81 ES, aby prihliadla k priťažujúcej okolnosti spojenej s opakovaním porušovania, a domnieva sa, že ten istý podnik sa opakovane dopustil protiprávneho správania, a to napriek tomu, že právnické osoby zúčastnené na dotknutých porušeniach nie sú totožné, musí uviesť presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie.
Keď je teda vývoj štruktúry a ovládania dotknutých spoločností zvlášť zložitý, prináleží Komisii, aby poskytla dostatočne podrobnú a presnú informáciu o vývoji spoločností vlastnených daným podnikom pred porušením, a uviedla všetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, že spoločnosti uvedené v jej rozhodnutí a spoločnosti uvedené v skorších rozhodnutiach tvoria ten istý podnik v zmysle článku 81 ES.
(pozri body 293 – 295, 298, 299, 302)
16. Podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môže byť nerealizovanie v praxi porušujúcich dohovorov alebo praktík poľahčujúcou okolnosťou. Skutočnosť, že podnik, ktorého účasť na dohode s jeho konkurentmi je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, však nevyhnutne nepredstavuje skutočnosť, na ktorú by sa malo pri určení výšky pokuty prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť.
Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi sleduje na trhu viac alebo menej nezávislú politiku sa totiž môže jednoducho pokúšať využiť kartel vo svoj prospech a podnik, ktorý sa nedištancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúčastnil, si v zásade zachováva plnú zodpovednosť za svoju účasť na karteli. Komisia je preto povinná uznať, že nerealizovanie kartelu je poľahčujúcou okolnosťou len vtedy, keď podnik, ktorý sa odvoláva na túto okolnosť, môže preukázať, že sa jasne a významne postavil proti realizácii kartelu to tej miery, že narušil jeho samotné fungovanie a že zdanlivo nepristúpil k dohode, a tým nepodnecoval iné podniky na realizáciu dotknutého kartelu. Pre podniky by bolo príliš jednoduché minimalizovať riziko zaplatenia vysokej pokuty, ak by mohli využiť kartelovú dohodu a potom dosiahnuť zníženie pokuty z dôvodu, že zohrávali len obmedzenú úlohu pri uskutočňovaní porušenia, hoci ich postoj podnecoval ostatné podniky k škodlivejšiemu správaniu sa v hospodárskej súťaži.
(pozri body 306, 307)