ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
zo 17. decembra 2014 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Skutkový základ rozhodnutí o zmrazení finančných prostriedkov – Odkaz na teroristické činy – Potreba rozhodnutia príslušného orgánu v zmysle spoločnej pozície 2001/931 – Povinnosť odôvodnenia – Úprava časových účinkov zrušenia“
Vo veci T‑400/10,
Hamas, so sídlom v Dohe (Katar), v zastúpení: L. Glock, advokát,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne B. Driessen a R. Szostak, neskôr B. Driessen a G. Étienne, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne M. Konstantinidis a É. Cujo, neskôr M. Konstantinidis a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej pôvodným predmetom je návrh na zrušenie oznámenia Rady určeného osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. EÚ C 188, 2010, s. 13), rozhodnutia Rady 2010/386/SZBP z 12. júla 2010, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. EÚ L 178, s. 28), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 610/2010 z 12. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1285/2009 (Ú. v. EÚ L 178, s. 1), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a J. Schwarcz,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
po pojednávaní z 28. februára 2014 a skončení ústnej časti konania 9. apríla 2014,
so zreteľom na rozhodnutie z 15. októbra 2014 o opätovnom otvorení ústnej časti konania a po jej skončení 20. novembra 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 27. decembra 2001 prijala Rada Európskej únie spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217), nariadenie (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207), ako aj rozhodnutie 2001/927/ES, ktorým sa ustanovuje zoznam uvedený v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 344, s. 83).
2 Skupina „Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem (teroristické krídlo Hamasu)“ bola uvedená v zoznamoch pripojených k spoločnej pozícii 2001/931 a k rozhodnutiu 2001/927.
3 Tieto dva nástroje boli pravidelne aktualizované na základe článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 a článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, pričom skupina „Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem (teroristické krídlo Hamasu)“ zostala uvedená v zoznamoch. Od 12. septembra 2003 je subjektom zaradeným do zoznamov skupina „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“.
4 Dňa 12. júla 2010 prijala Rada rozhodnutie 2010/386/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 178, s. 28), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 610/2010, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1285/2009 (Ú. v. EÚ L 178, s. 1) (ďalej spoločne len „akty Rady z júla 2010“).
5 Skupina „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bola naďalej uvedená v zoznamoch obsiahnutých v tomto akte.
6 Dňa 13. júla 2010 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady č. 2580/2001 (Ú. v. EÚ C 188, s. 13, ďalej len „oznámenie z júla 2010“).
Konanie a nový vývoj v priebehu konania
7 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 12. septembra 2010 podala skupina Hamas prejednávanú žalobu.
8 Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil oznámenie z júla 2010 a akty Rady z júla 2010,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
9 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2010 Európska komisia požiadala o vstup do konania na podporu návrhov Rady. Predseda druhej komory Všeobecného súdu uznesením zo 7. februára 2011 tejto žiadosti vyhovel.
10 Dňa 31. januára 2011 prijala Rada rozhodnutie 2011/70/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 28, s. 57), ktorým ponechala žalobkyňu na zozname, a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 83/2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 610/2010 (Ú. v. EÚ L 28, s. 14) (ďalej spoločne len „akty Rady z januára 2011“).
11 Dňa 2. februára 2011 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady č. 2580/2001 (Ú. v. EÚ C 33, s. 14).
12 Listom z 2. februára 2011 doručeným žalobkyni 7. februára 2011 Rada zaslala žalobkyni odôvodnenie jej ponechania na zozname.
13 Žalobkyňa v liste zo 17. februára 2011 doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň uviedla akty Rady z januára 2011 a list z 2. februára 2011. Uviedla, že trvá na žalobných dôvodoch svojho návrhu proti aktom a že rozvíja svoju argumentáciu proti dôvodom jej ponechania na zozname, ktoré jej boli oznámené listom z 2. februára 2011.
14 Rada listom z 30. mája 2011 informovala žalobkyňu o svojom zámere ponechať ju pri budúcom preskúmaní obmedzujúcich opatrení na zozname osôb, skupín a subjektov, ktoré sú predmetom obmedzujúcich opatrení stanovených v nariadení č. 2580/2001.
15 Po vypočutí ostatných účastníkov konania Všeobecný súd listom kancelárie z 15. júna 2011 dovolil žalobkyni zmeniť žalobné dôvody a návrhy v jej replike, pokiaľ ide o akty Rady z januára 2011, prípadne vzhľadom na dôvody uvedené v liste z 2. februára 2011. Všeobecný súd naproti tomu nedovolil žalobkyni zmeniť jej žalobné návrhy, pokiaľ ide o list z 2. februára 2011.
16 Termín na podanie repliky bol stanovený na 27. júla 2011.
17 Dňa 18. júla 2011 prijala Rada rozhodnutie 2011/430/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 188, s. 47), ktorým ponechala žalobkyňu na zozname, a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 687/2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia č. 610/2010 a 83/2011 (Ú. v. EÚ L 188, s. 2) (ďalej spoločne len „akty Rady z júla 2011“).
18 Dňa 19. júla 2011 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady č. 2580/2001 (Ú. v. EÚ C 212, s. 20).
19 Rada listom z 19. júla 2011 zaslala žalobkyni odôvodnenie jej ponechania na zozname.
20 V liste z 27. júla 2011 žalobkyňa uviedla akty Rady z júla 2011 a list z 19. júla 2011 ako nahrádzajúce pôvodne prijaté akty. Žalobkyňa poukázala na to, že od uverejnenia alebo doručenia týchto aktov plynula nová dvojmesačná lehota na podanie žaloby. Uviedla dôvody, prečo nepodala repliku.
21 List z 27. júla 2011 bol vložený do spisu ako žiadosť o predĺženie lehoty na podanie repliky.
22 Všeobecný súd listami kancelárie zo 16. septembra 2011 informoval účastníkov konania o tom, že sa rozhodol nevyhovieť tejto žiadosti o predĺženie, a určil Komisii termín 2. novembra 2011, aby podala svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.
23 Žalobkyňa 28. septembra 2011 doručila do kancelárie Všeobecného súdu doplňujúce vyjadrenie. Žalobkyňa v tomto vyjadrení uviedla, že „rozširuje svoje žalobné návrhy na zrušenie proti [aktom Rady z júla 2011]“.
24 Žalobkyňa tiež uviedla, že vzhľadom na pôvodný návrh, list zo 17. februára 2011 a doplňujúce vyjadrenie treba túto žalobu považovať za smerujúcu proti aktom Rady z júla 2010, januára 2011 a júla 2011. Žalobkyňa dodala, že trvá aj na žalobných návrhoch uvedených proti oznámeniu z júla 2010, a spresnila, že jej návrhy na zrušenie smerujú proti predmetným aktom iba v takom rozsahu, v akom sa jej týkajú.
25 Dňa 28. októbra 2011 podala Komisia svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.
26 Rada listom z 15. novembra 2011 informovala právneho zástupcu žalobkyne o svojom zámere ponechať ju pri budúcom preskúmaní obmedzujúcich opatrení na zozname osôb, skupín a subjektov, ktoré sú predmetom obmedzujúcich opatrení stanovených v nariadení č. 2580/2001.
27 Na základe rozhodnutia Všeobecného súdu z 8. decembra 2011 bolo doplňujúce vyjadrenie vložené do spisu.
28 Listom z 20. decembra 2011 Všeobecný súd informoval účastníkov konania, že vzhľadom na to, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutí Rady z januára 2011 uplynula pred podaním doplňujúceho vyjadrenia, zmena žalobných návrhov smerujúcich proti týmto aktom, ktorá bola sama osebe prípustná – keďže žalobkyňa už o ňu požiadala a z právneho hľadiska ju riadne vykonala listom zo 17. februára 2011 –, sa preskúma iba so zreteľom na tie žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré tento účastník konania uviedol pred uplynutím lehoty na podanie žaloby o neplatnosť týchto aktov, teda na tie, ktoré boli v uvedené v návrhu na začatie konania.
29 Všeobecný súd stanovil termín 17. februára 2012 na to, aby Rada a Komisia podali svoje pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom Rady z januára 2011, a termín 5. marca 2012, posunutý na 3. apríla 2012, na to, aby tí istí účastníci konania podali pripomienky k doplňujúcemu vyjadreniu.
30 Dňa 22. decembra 2011 prijala Rada rozhodnutie 2011/872/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/430 (Ú. v. EÚ L 343, s. 54), ktorým ponechala žalobkyňu na zozname, a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1375/2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 687/2011 (Ú. v. EÚ L 343, s. 10) (ďalej spoločne len „akty Rady z decembra 2011“).
31 Dňa 23. decembra 2011 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady č. 2580/2001 (Ú. v. EÚ C 377, s. 17).
32 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 1. februára 2012 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy vo vzťahu k aktom Rady z decembra 2011.
33 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 13. a 16. februára 2012 Komisia a Rada podali na výzvu Všeobecného súdu svoje pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom Rady z januára 2011.
34 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 3. apríla 2012 Rada a Komisia podali na výzvu Všeobecného súdu svoje pripomienky k doplňujúcemu vyjadreniu.
35 Dňa 25. júna 2012 prijala Rada rozhodnutie 2012/333/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/872 (Ú. v. EÚ L 165, s. 72), ktorým ponechala žalobkyňu na zozname, a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 542/2012, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 1375/2011 (Ú. v. EÚ L 165, s. 12) (ďalej spoločne len „akty Rady z júna 2012“).
36 Dňa 26. júna 2012 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady č. 2580/2001 (Ú. v. EÚ C 186, s. 1).
37 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. júna 2012 žalobkyňa na výzvu Všeobecného súdu podala svoje pripomienky v nadväznosti na pripomienky Rady a Komisie z 3. apríla 2012.
38 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. júla 2012 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy vo vzťahu k aktom Rady z júna 2012.
39 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 20. a 23. júla 2012 Komisia a Rada podali na výzvu Všeobecného súdu svoje pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom Rady z júna 2012.
40 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 5. a 6. septembra 2012 Komisia a Rada na výzvu Všeobecného súdu reagovali na pripomienky žalobkyne z 28. júna 2012.
41 Dňa 10. decembra 2012 prijala Rada rozhodnutie 2012/765/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2012/333 (Ú. v. EÚ L 337, s. 50), ktorým ponechala žalobkyňu na zozname, a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1169/2012, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 542/2012 (Ú. v. EÚ L 337, s. 2) (ďalej spoločne len „akty Rady z decembra 2012“).
42 Dňa 11. decembra 2012 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady č. 2580/2001 (Ú. v. EÚ C 380, s. 6).
43 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. februára 2013 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy vo vzťahu k aktom Rady z decembra 2012.
44 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 11. a 13. marca 2013 Komisia a Rada podali na výzvu Všeobecného súdu svoje pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom Rady z decembra 2012.
45 Dňa 25. júla 2013 prijala Rada rozhodnutie 2013/395/SZBP, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2012/765 (Ú. v. EÚ L 201, s. 57), ktorým ponechala žalobkyňu na zozname, a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 714/2013, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 1169/2012 (Ú. v. EÚ L 201, s. 10) (ďalej spoločne len „akty Rady z júla 2013“).
46 Listom z 24. septembra 2013 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy vo vzťahu k aktom Rady z júla 2013.
47 Listom zo 4. októbra 2013 Všeobecný súd vyzval Radu – ktorá tejto výzve vyhovela podaním z 28. októbra 2013 –, aby predložila určité dokumenty a pred pojednávaním položil účastníkom konania určité otázky.
48 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 28. a 30. októbra 2013 Rada a Komisia podali na výzvu Všeobecného súdu svoje pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom Rady z júla 2013.
49 Dňa 10. februára 2014 prijala Rada rozhodnutie 2014/72/SZBP z 10. februára 2014, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2013/395 (Ú. v. EÚ L 40, s. 56), ktorým ponechala žalobkyňu na zozname, a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 125/2014, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 714/2013 (Ú. v. EÚ L 40, s. 9) (ďalej spoločne len „akty Rady z februára 2014“).
50 Listom z 28. februára 2014 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy vo vzťahu k aktom Rady z februára 2014.
51 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 4. a 5. marca 2014 Komisia a Rada podali na výzvu Všeobecného súdu svoje pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom Rady z februára 2014.
52 Dňa 22. júla 2014 prijala Rada rozhodnutie 2014/483/SZBP, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2014/72 (Ú. v. EÚ L 217, s. 35), ktorým ponechala žalobkyňu na zozname, a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 790/2014, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 125/2014 (Ú. v. EÚ L 217, s. 1) (ďalej spoločne len „akty Rady z júla 2014“; akty Rady z júla 2010, z januára, júla a decembra 2011, z júna a decembra 2012, júla 2013, ako aj z februára a júla 2014 sa ďalej spoločne nazývajú len „akty Rady z júla 2010 až júla 2014“).
53 Žalobkyňa 21. septembra 2014 zmenila svoje žalobné návrhy vo vzťahu k aktom Rady z júla 2014.
54 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 23. októbra a 4. novembra 2014 Rada a Komisia podali na výzvu Všeobecného súdu svoje pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom Rady z júla 2014.
Návrhy účastníkov konania
55 Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa v prejednávanej žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil oznámenie z júla 2010 a akty Rady z júla 2010 až júla 2014 v rozsahu, v akom sa jej týkajú (ďalej len „napadnuté akty“),
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
56 Rada, podporovaná Komisiou, navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
Úvodné poznámky o predmete žaloby, ako aj o rozsahu a prípustnosti pripomienok žalobkyne z 28. júna 2012
O predmete žaloby
57 Ako vyplýva z opisu skutkového stavu, akty Rady z júla 2010 boli postupne zrušené a nahradené aktmi Rady z januára, júla a decembra 2011, z júna a decembra 2012, z júla 2013 a z februára a júla 2014.
58 Žalobkyňa postupne menila svoje pôvodné žalobné návrhy tak, aby žaloba smerovala proti zrušeniu týchto jednotlivých aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú. Žalobkyňa okrem toho výslovne trvala na svojich žalobných návrhoch na zrušenie zrušených aktov.
59 V súlade s ustálenou judikatúrou týkajúcou sa žalôb smerujúcich proti nasledujúcim opatreniam na zmrazenie finančných prostriedkov podľa nariadenia č. 2580/2001 má žalobkyňa naďalej právny záujem na zrušení rozhodnutia ukladajúceho obmedzujúce opatrenia, ktoré je zrušené a nahradené neskorším obmedzujúcim rozhodnutím, keďže zrušenie aktu inštitúcie nie je uznaním jeho nezákonnosti a vytvára účinok ex nunc, na rozdiel od rozsudku o zrušení, na základe ktorého je zrušený akt z právneho poriadku odstránený retroaktívne a je považovaný za nikdy neexistujúci (rozsudok z 12. decembra 2006 Organisation des Modjahedines du peuple d’Iran/Rada, T‑228/02, ďalej len „rozsudok OMPI T‑228/02“, Zb., EU:T:2006:384, bod 35; pozri tiež rozsudok z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, ďalej len „rozsudok PMOI T‑256/07“, Zb., EU:T:2008:461, body 45 až 48 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 30. septembra 2009, Sison/Rada, T‑341/07, ďalej len „rozsudok Sison T‑341/07“, Zb., EU:T:2009:372, body 47 a 48).
60 Z tohto vyplýva, že predmet tejto žaloby o neplatnosť vo vzťahu k predchádzajúcim napadnutým aktom Rady z júla 2014 ostáva zachovaný.
O rozsahu a prípustnosti pripomienok žalobkyne z 28. júna 2012
61 Dňa 28. júna 2012 žalobkyňa v nadväznosti na výzvu Všeobecného súdu podala svoje pripomienky k pripomienkam Rady a Komisie z 3. apríla 2012 k doplňujúcemu vyjadreniu.
62 Keďže žalobkyňa nazvala svoje pripomienky „replikou“, Rada vo svojich pripomienkach zo 6. septembra 2012 namietala, že žalobkyni nemožno dovoliť, aby podala repliku týkajúcu sa celej veci tak, ako bola pôvodne vymedzená v podanom návrhu.
63 Rada sa domnievala, že výmeny vyjadrení týkajúcich sa veci samej sa mali skončiť, keď žalobkyňa podala doplňujúce vyjadrenie a Rada svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu.
64 Je však potrebné poukázať na to, že pripomienky žalobkyne z 28. júna 2012, ktoré podala na výzvu Všeobecného súdu, nemožno v prejednávanej veci považovať za repliku v zmysle článku 47 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
65 Ako bolo totiž uvedené v bodoch 20 až 22 vyššie, žalobkyňa v prejednávanej veci nepodala repliku v stanovenej lehote a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie repliky, ktorú Všeobecný súd vyvodil z listu žalobkyne z 27. júla 2011, bola zamietnutá.
66 Nič to nemení na tom, že hoci pripomienky z 28. júna 2012 nemožno zohľadniť v prejednávanej veci v rozsahu, v akom smerujú proti zrušeniu aktov Rady z júla 2010 a januára 2011 (pozri v tejto poslednej uvedenej súvislosti bod 28 vyššie), sú prípustné v rámci návrhu na zrušenie aktov Rady z júla 2011 (uvedeného v podanom doplňujúcom vyjadrení) v rozsahu, v akom reagujú na pripomienky Rady k novým žalobným dôvodom uvedeným v doplňujúcom vyjadrení smerujúcim proti aktom z júla 2011, ako aj v rámci návrhov na zrušenie neskorších aktov Rady.
67 Okrem toho Všeobecný súd vyzval žalobkyňu, aby predložila pripomienky, práve preto, lebo považoval za potrebné umožniť žalobkyni, aby v rámci nich reagovala na pripomienky Rady z 3. apríla 2012 k doplňujúcemu vyjadreniu.
68 Napokon zo samotného znenia týchto pripomienok z 28. júna 2012 (pozri bod 1 týchto pripomienok) vyplýva, že ich cieľom je iba reagovať na pripomienky Rady z 3. apríla 2012 k doplňujúcemu vyjadreniu.
69 Vzhľadom na tieto spresnenia rozsahu pripomienok z 28. júna 2012 treba zamietnuť námietky Rady týkajúce sa prípustnosti uvedených pripomienok.
O prípustnosti žaloby v rozsahu, v akom sa týka zrušenia oznámenia z júla 2010
70 Rada, podporovaná Komisiou, namieta, že pokiaľ ide o oznámenie z júla 2010, žaloba je neprípustná, keďže ide o nenapadnuteľný akt.
71 V súlade s článkom 263 ods. 1 ZFEÚ aktmi, ktoré môžu byť predmetom žaloby sú akty „ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám“.
72 Aj keď pri určovaní, či sú napadnuté opatrenia aktmi v zmysle článku 263 ZFEÚ, treba podľa ustálenej judikatúry vychádzať z ich podstaty, aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, sú len opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie [pozri uznesenie zo 14. mája 2012, Sepracor Pharmaceuticals (Írsko)/Komisia, C‑477/11 P, EU:C:2012:292, body 50 a 51 a citovaná judikatúra].
73 V prejednávanej veci bola žalobkyňa ponechaná na zozname Európskej únie týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov (ďalej len „zoznam týkajúci sa zmrazenia finančných prostriedkov“) na základe aktov Rady z júla 2010.
74 Cieľom oznámenia z júla 2010, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v deň nasledujúci po prijatí týchto aktov, bola iba snaha informovať osoby, skupiny a subjekty, ktorých finančné prostriedky zostali zmrazené v dôsledku vykonania týchto aktov, o možnostiach, ktoré mali k dispozícii, a to požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie použiť zmrazené finančné prostriedky pre určité potreby, požiadať Radu o vysvetlenie dôvodov, pre ktoré ich ponechala na zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov, požiadať Radu o opätovné preskúmanie jej rozhodnutia o ponechaní na tomto zozname a napokon podať žalobu na súd Únie.
75 Oznámenie z júla 2010 tak nevyvolalo právne záväzné účinky, ktoré mohli zasiahnuť do záujmov žalobkyne tým, že by podstatným spôsobom zmenili jej právne postavenie.
76 Keďže toto oznámenie nie je napadnuteľným aktom, prejednávanú žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje k jeho zrušeniu.
O návrhu na zrušenie aktov Rady z júla 2010 a júla 2014
77 Žalobkyňa na podporu svojho návrhu na zrušenie aktov Rady z júla 2010 a januára 2011 uvádza v návrhu štyri žalobné dôvody, ktoré sú v podstate založené po prvé na porušení jej práva na obhajobu, po druhé na zjavne nesprávnom posúdení, po tretie na porušení práva vlastniť majetok a po štvrté na porušení povinnosti odôvodnenia.
78 Žalobkyňa na podporu svojho návrhu na zrušenie aktov Rady z júla a decembra 2011, z júna a decembra 2012, z júla 2013, ako aj z februára a júla 2014 (ďalej spoločne len „akty Rady z júla 2011 až júla 2014“) uvádza v doplňujúcom vyjadrení a vo svojich neskorších úpravách žalobných návrhov osem dôvodov neplatnosti, ktoré sú založené po prvé na porušení článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na nesprávnych skutkových zisteniach, po tretie na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o teroristický charakter žalobkyne, po štvrté na nedostatočnom zohľadnení vývoja situácie „z dôvodu plynutia času“, po piate na porušení zásady nezasahovania, po šieste na porušení povinnosti odôvodnenia, po siedme na porušení jej práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu a po ôsme na porušení práva vlastniť majetok.
79 Je potrebné začať skúmaním štvrtého a šiesteho dôvodu neplatnosti aktov Rady z júla 2011 až júla 2014, ktoré sú spoločne založené na nedostatočnom zohľadnení vývoja situácie „z dôvodu uplynutia času“ a na porušení povinnosti odôvodnenia.
80 Žalobkyňa uvádza, že zmrazenie finančných prostriedkov sa musí zakladať na špecifických a konkrétnych dôvodoch, ktoré preukazujú, že toto opatrenie je v každom prípade nevyhnutné. Rada je povinná venovať celkom osobitnú pozornosť dôsledkom konaní začatých na vnútroštátnej úrovni. Rada však v prejednávanej veci iba citovala niekoľko skutočností a potvrdila, že vnútroštátne rozhodnutia boli naďalej platné. Z odôvodnenia aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 nevyplývalo, že táto inštitúcia sa skutočne zaujímala o vnútroštátne dôsledky opatrení prijatých proti žalobkyni. Žalobkyňa teda Rade vytýka, že nedostatočne zohľadnila vývoj situácie „z dôvodu plynutia času“.
81 Rada mala uviesť v odôvodnení svojich aktov skutočnosti preukazujúce existenciu dôveryhodných dôkazov a indícií na základe vnútroštátnych rozhodnutí. Odôvodnenia zaslané žalobkyni však neobsahujú v tomto ohľade žiadne spresnenie. V odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 nemali byť uvedené iba vnútroštátne rozhodnutia, ale mali byť v ňom okrem toho uvedené relevantné informácie, ktoré Rada vyvodila z týchto rozhodnutí na účely odôvodnenia svojho rozhodnutia. Rada však neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré sa žalobkyni vytýkajú v týchto vnútroštátnych rozhodnutiach.
82 Rada spochybňuje tvrdenie, že nezohľadnila dostatočne vývoj situácie „z dôvodu plynutia času“. Od prvého zaradenia žalobkyne do zoznamu týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov v roku 2003 bola žalobkyňa ponechaná na tomto zozname po pravidelných preskúmaniach Radou, ktoré sa zakladali na opatreniach prijatých americkými orgánmi a orgánmi Spojeného kráľovstva.
83 Rada sa domnieva, že v odôvodneniach v spojení s aktmi Rady z júla 2011 až júla 2014 sú uvedené presvedčivé dôvody, ktoré spĺňajú povinnosť odôvodnenia.
84 Po prvé je potrebné pripomenúť, že Rada sa po tom, ako na základe rozhodnutí príslušných vnútroštátnych orgánov prijme rozhodnutie o zápise osoby alebo skupiny do zoznamu týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov, musí pravidelne uistiť, aspoň raz za polrok, že ponechanie dotknutého subjektu na spornom zozname je dôvodné.
85 Hoci overenie existencie rozhodnutia vnútroštátneho orgánu zodpovedajúceho definícii podľa článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 sa zdá byť základnou predbežnou podmienkou prijatia pôvodného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov Radou, overenie dôsledkov tohto rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni sa zdá byť nevyhnutné v kontexte prijatia následného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov (rozsudky OMPI T‑228/02, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2006:384, bod 117, a z 11. júla 2007, Sison/Rada, T‑47/03, EU:T:2007:207, bod 164). Otázkou, o ktorú ide pri preskúmaní ponechania osoby na spornom zozname, je to, či sa od zapísania tejto osoby do uvedeného zoznamu alebo od predchádzajúceho preskúmania skutkový stav zmenil takým spôsobom, že už neumožňuje vyvodiť rovnaký záver o zapojení tejto osoby do teroristických činností (rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, Zb., EU:C:2012:711, bod 82).
86 Po druhé treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry z odôvodnenia vyžadovaného článkom 296 ZFEÚ, ktoré musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a kontextu, v ktorom bol tento akt prijatý, musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať jeho zákonnosť. Požiadavka uvedenia dôvodov musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (pozri rozsudok OMPI T‑228/02, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2006:384, bod 141 a citovanú judikatúru).
87 V kontexte prijatia rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov podľa nariadenia č. 2580/2001 musí byť jeho odôvodnenie posudzované najmä s ohľadom na zákonné podmienky uplatnenia tohto nariadenia na konkrétny prípad, tak ako sú uvedené v jeho článku 2 ods. 3 a v odkaze v článku 1 ods. 4 alebo článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 podľa toho, či ide o prvotné rozhodnutie alebo o následné rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov (rozsudok OMPI T‑228/02, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2006:384, bod 142).
88 V tejto súvislosti Všeobecný súd nemôže pripustiť, aby sa odôvodnenie mohlo zakladať iba na všeobecnej a stereotypnej formulácii prebratej zo znenia článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 4 alebo 6 spoločnej pozície 2001/931. V súlade so zásadami pripomenutými vyššie je Rada povinná uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí legálne odôvodnenie jej rozhodnutia, a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu. Odôvodnenie takéhoto opatrenia teda musí uvádzať špecifické a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada domnieva, že predmetná právna úprava je uplatniteľná na zainteresovanú osobu (pozri rozsudok OMPI T‑228/02, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2006:384, bod 143 a citovanú judikatúru).
89 Preto tak odôvodnenie pôvodného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ako aj odôvodnenie následných rozhodnutí sa musí týkať nielen zákonných podmienok uplatnenia nariadenia č. 2580/2001, osobitne existencie vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom, ale aj špecifických a konkrétnych dôvodov, pre ktoré sa Rada pri výkone svojej diskrečnej právomoci domnieva, že dotknutá osoba musí byť predmetom opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov (rozsudok Sison T‑341/07, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2009:372, bod 60).
90 Po tretie, čo sa týka preskúmania, ktoré vykonáva Všeobecný súd, tento súd uznal, že Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o podklady, ktoré zohľadní pri prijatí opatrení o ekonomických a finančných sankciách na základe článkov 75 ZFEÚ, 215 ZFEÚ a 352 ZFEÚ, v súlade so spoločnou pozíciou prijatou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Táto voľná úvaha sa uplatňuje najmä pri posúdení úvah o účelnosti, na ktorých sa takéto rozhodnutia zakladajú (pozri rozsudok Sison T‑341/07, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2009:372, bod 97 a citovanú judikatúru). Aj keď Všeobecný súd prizná Rade voľnú úvahu v danej oblasti, neznamená to, že sa musí zdržať preskúmania výkladu relevantných údajov touto inštitúciou. Súd Únie totiž musí preveriť nielen vecnú správnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili. V rámci tohto posúdenia mu však neprináleží nahradiť posúdenie Rady svojím vlastným posúdením (pozri rozsudok Sison T‑341/07, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2009:372, bod 98 a citovanú judikatúru).
91 Po štvrté, pokiaľ ide o právny a skutkový základ rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov v oblasti terorizmu, treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 sa zoznam týkajúci sa zmrazenia finančných prostriedkov vypracúva na základe presných informácií alebo skutočností uvedených v spise, ktoré uvádzajú, že príslušný orgán prijal rozhodnutie vo vzťahu k tejto osobe, skupine alebo subjektu bez ohľadu na to, či sa týka podnetu na začatie vyšetrovania alebo trestného stíhania za teroristický čin alebo pokus o spáchanie, účasť alebo napomáhanie takéhoto činu, ktoré je založené na závažných a dôveryhodných dôkazoch alebo indíciách, alebo sa týka odsúdenia za takéto činy.
92 Súdny dvor vo svojom rozsudku Al‑Aqsa/Rada a Pays‑Bas/Al‑Aqsa, už citovanom v bode 85 vyššie (EU:C:2012:711), pripomenul, že z odkazu na rozhodnutie „príslušného orgánu“, ako aj z formulácie „presné informácie“ a „[závažné a dôveryhodné dôkazy alebo indície]“ v článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 vyplýva, že cieľom tohto článku je chrániť dotknuté osoby tým, že sa zabezpečí, že Rada ich do sporného zoznamu zaradí len v prípade, ak existuje dostatočne silný skutkový základ, a že uvedená spoločná pozícia smeruje k tomu, aby sa tento cieľ dosiahol tým, že sa uplatní požiadavka rozhodnutia prijatého vnútroštátnym orgánom (bod 68 rozsudku). Súdny dvor totiž uviedol, že Únia nemá prostriedky na to, aby sama viedla vyšetrovania, pokiaľ ide o zapojenie určitej osoby do teroristických činov (bod 69 rozsudku).
93 Práve vo svetle predchádzajúcich úvah je potrebné preskúmať dôvody, na ktorých Rada založila svoje akty z júla 2011 až júla 2014.
94 Odôvodnenia aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 sa začínajú odsekom, v ktorom Rada opisuje žalobkyňu ako „skupinu zapojenú do teroristických činov, ktorá od roku 1988 pravidelne páchala a nabádala k atentátom, ktoré sledovali izraelské ciele, najmä únosy, útoky chladnými a strelnými zbraňami, ako aj samovražedné bombové atentáty v hromadných dopravných prostriedkoch a na verejných miestach“. Rada uvádza, že „skupina Hamas organizovala atentáty na izraelskej strane ,zelenej línie‘, ako aj na okupovaných územiach“, a že „v marci 2005 skupina Hamas vyhlásila ,tahdiu‘ (prímerie), ktoré malo za následok pokles jej aktivít“. Rada ďalej uvádza, že „prinajmenšom 21. septembra 2005 bunka skupiny Hamas uniesla a neskôr zabila Izraelčana, [a že] na videonahrávke skupina Hamas potvrdila, že uniesla tohto muža, aby sa pokúsila vyrokovať oslobodenie palestínskych väzňov zadržiavaných Izraelom“. Rada uvádza, že „militanti skupiny Hamas sa zúčastnili na raketových streľbách smerujúcich z brehu Gazy na juh Izraela [a že] v minulosti skupina Hamas najímala samovrahov kamikadze na účely páchania atentátov proti civilistom v Izraeli, pričom ponúkala svoju pomoc ich rodinám“. Rada uvádza, že „v júni 2006 sa skupina Hamas (vrátane Hamas‑lzz al‑Din‑aI‑Qassem) zapojila do operácie, ktorá viedla k únosu izraelského vojaka Gilada Shalita“ (prvé odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014). Počnúc odôvodnením vykonávacieho nariadenia č. 1375/2011 z 22. decembra 2011 Rada uvádza, že „11. októbra 2011 skupina Hamas v rámci výmeny väzňov s Izraelom prepustila [vojaka Gilada Shalita] po tom, ako ho zadržiavala päť rokov“.
95 Rada ďalej vytvorila zoznam „teroristických činov“, ktoré podľa nej skupina Hamas riadila nedávno od januára 2010 (druhé odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014).
96 Rada konštatuje, že „tieto činy spadajú pod článok 1 ods. 3 písm. a), b), c), d), f) a g) spoločnej pozície 2001/931 a boli spáchané s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v článku 1 ods. 3 písm. i), ii) a iii) uvedenej spoločnej pozície“ a že „skupina Hamas (vrátane Hamas‑lzz al‑Din‑aI‑Qassem) spadá pod článok 2 ods. 3 písm. ii) nariadenia č. 2580/2001“ (tretie a štvrté odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014), a ako vyplýva z odôvodnenia a zo spisu, uvádza rozhodnutia, ktoré v roku 2001 prijali americké orgány a orgány Spojeného kráľovstva vo vzťahu k žalobkyni (piate a siedme odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014). V odôvodnení vykonávacieho nariadenia č. 790/2014 z 22. júla 2014 Rada po prvýkrát uvádza americké rozhodnutie z 18. júla 2012.
97 Týmito rozhodnutiami, ktoré Rada uvádza, sú jednak rozhodnutia Secretary of State for the Home Departement (minister vnútra, Spojené kráľovstvo) z 29. marca 2001, ako aj rozhodnutia vlády Spojených štátov prijaté na základe článku 219 US Immigration and Nationality Act (zákon Spojených štátov o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti, ďalej len „INA“) a vykonávacieho dekrétu 13224.
98 Čo sa týka týchto rozhodnutí, Rada odkazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o rozhodnutie Spojeného kráľovstva, pravidelne ho preskúmava vnútroštátny vládny výbor, a pokiaľ ide o americké rozhodnutia, tieto môžu byť preskúmavané správnymi a súdnymi orgánmi.
99 Rada z týchto úvah vyvodzuje, že „rozhodnutia, ktoré boli prijaté vo vzťahu ku skupine Hamas (vrátane Hamas‑lzz al‑Din‑aI‑Qassem), teda prijali príslušné orgány v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931“ (ôsme odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014).
100 Rada napokon „konštatuje, že vyššie uvedené rozhodnutia… sú naďalej platné, a… domnieva sa, že dôvody, ktoré odôvodnili zaradenie skupiny Hamas (vrátane Hamas‑lzz al‑Din‑aI‑Qassem) do zoznamu [týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov], naďalej platia“ (deviate odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014). Rada z tohto vyvodzuje záver, že žalobkyňa musí byť naďalej uvedená v tomto zozname (desiate odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014).
101 Na úvod a nezávisle od toho, či sú závery uvedené v bode 99 vyššie správne, treba poukázať na to, že aj keď zoznam násilných činov v období po roku 2004 a osobitne v období rokov 2010 – 2011, ktorý vytvorila Rada v prvých a druhých odsekoch odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014, zohráva rozhodujúcu úlohu pri posúdení, či bolo účelné ponechať v platnosti zmrazenie finančných prostriedkov žalobkyne, keďže na tomto zozname je založené konštatovanie Rady, že žalobkyňa v priebehu tohto obdobia spáchala teroristické činy, žiadny z týchto činov nebol preskúmaný vo vnútroštátnych rozhodnutiach z roku 2001 uvádzaných v piatych a siedmych odsekoch uvedených odôvodnení.
102 Všetky tieto činy sa totiž stali v období po týchto vnútroštátnych rozhodnutiach, a nemohli byť teda v týchto rozhodnutiach preskúmané.
103 Hoci sa v odôvodneniach aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 uvádza, že vnútroštátne rozhodnutia, ktoré sú v nich uvedené, sú naďalej platné, tieto odôvodnenia však neobsahujú žiadny odkaz na neskoršie vnútroštátne rozhodnutia a tým menej na odôvodnenia takých rozhodnutí, okrem aktov Rady z júla 2014, v ktorých sa po prvýkrát uvádza americké rozhodnutie z 18. júla 2012.
104 Rada v reakcii na kritiku žalobkyne v tomto ohľade neuvádza žiadne neskoršie rozhodnutie amerických orgánov alebo orgánov Spojeného kráľovstva, pri ktorom by preukázala, že ním disponovala v čase prijatia týchto aktov z júla 2011 až júla 2014, a z ktorého by konkrétne vyplývalo, že činy, ktoré sa stali po roku 2004 a ktoré sú uvedené v odôvodneniach, tieto orgány naozaj preskúmali a konštatovali.
105 Pokiaľ ide teda o konanie v Spojenom kráľovstve, Rada nepredložila žiadne rozhodnutie prijaté po roku 2001.
106 Pokiaľ ide o americké rozhodnutia prijaté na základe článku 219 INA, Rada nepredložila žiadne rozhodnutie prijaté po roku 2003. Pokiaľ ide o rozhodnutie z 18. júla 2012 prijaté na základe článku 219 INA a po prvýkrát uvedené v odôvodnení aktov Rady z júla 2014, Rada neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by umožnila oboznámiť sa s konkrétnym odôvodnením tohto rozhodnutia v súvislosti so zoznamom násilných činov uvedeným v odôvodnení týchto aktov. Čo sa týka dôvodov označenia vykonaného na základe článku 219 INA, Rada vo všeobecnosti predložila iba dokument z roku 1997. Pokiaľ ide o americké rozhodnutia prijaté na základe vykonávacieho dekrétu 13224, Rada predložila v konaní pred Všeobecným súdom iba rozhodnutie z 31. októbra 2001. Rada nepredložila žiadne neskoršie rozhodnutie vlády Spojených štátov prijaté na základe tohto dekrétu. Čo sa týka dôvodov označenia, Rada predložila nedatovaný dokument, ktorý pochádza od ministerstva financií Spojených štátov a v ktorom je uvedená skupina Hamas s odkazom na činy, z ktorých najneskoršie sa stali v júni 2003.
107 Pokiaľ ide o vnútroštátne rozhodnutia uvedené po prvýkrát na pojednávaní, tieto predstavujú – okrem toho, že neboli predložené – pokus uviesť oneskorené odôvodnenie, ktorý je neprípustný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2013, North Drilling/Rada, T‑552/12, EU:T:2013:590, bod 26, a z 12. decembra 2013, Nabipour a i./Rada, T‑58/12, EU:T:2013:640, body 36 až 39). Navyše treba poukázať na to, že tieto rozhodnutia nie sú uvedené v odôvodneniach aktov Rady z júla 2014, ktoré boli prijaté po pojednávaní.
108 Rada vo svojich pripomienkach k doplňujúcemu vyjadreniu naproti tomu tvrdí, že na účely konštatovania, že žalobkyňa pravidelne nabáda k teroristickým činom, stačí sledovať tlač.
109 Táto úvaha spolu so skutočnosťou, že v odôvodneniach aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 sa nenachádza akýkoľvek odkaz na rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré by boli novšie než pripisované činy a odkazovali by na tieto činy, svedčí zjavne o tom, že Rada pripísanie teroristických činov žalobkyni konštatovaných za obdobie po roku 2004 nezaložila na posúdeniach uvedených v rozhodnutiach príslušných orgánov, ale na informáciách získaných z tlače.
110 Ako však vyplýva zo skutočností uvedených v bodoch 91 a 92 vyššie, spoločná pozícia 2001/931 si na účely ochrany dotknutých osôb a vzhľadom na skutočnosť, že Únia nemá vlastné vyšetrovacie prostriedky, vyžaduje, aby sa skutkový základ rozhodnutia Únie o zmrazení finančných prostriedkov v oblasti terorizmu nezakladal na informáciách, ktoré Rada získala z tlače alebo internetu, ale na informáciách, ktoré sú konkrétne preskúmané a uvedené v rozhodnutiach príslušných vnútroštátnych orgánov v zmysle spoločnej pozície 2001/931.
111 Len na takom dôveryhodnom skutkovom základe môže Rada ďalej uplatniť svoju širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má pri prijímaní rozhodnutí o zmrazení finančných prostriedkov na úrovni Únie, najmä pokiaľ ide o úvahy o účelnosti, na ktorých sa také rozhodnutia zakladajú.
112 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Rada nedodržala tieto požiadavky spoločnej pozície 2001/931.
113 Z odôvodnenia aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 navyše vyplýva, že Rada uvažovala opačne, než sa podľa tejto spoločnej pozície vyžaduje.
114 Takže namiesto toho, aby Rada prijala ako skutkový základ jej posúdenia rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, ktoré zobrali do úvahy konkrétne činy a konali na ich základe, následne overila, že uvedené činy predstavujú skutočne „teroristické činy“ a dotknutá skupina je skutočne „skupinou“ v zmysle definícií spoločnej pozície 2001/931, a napokon na tomto základe a pri výkone svojej širokej miery voľnej úvahy prípadne rozhodla o prijatí rozhodnutia na úrovni Únie, z odôvodnenia týchto aktov z júla 2011 až júla 2014 vyplýva, že postupovala opačne.
115 Rada začína posúdeniami, ktoré sú v skutočnosti jej vlastnými posúdeniami označujúcimi žalobkyňu za teroristku hneď v prvej vete odôvodnenia – čím sa rozhoduje o otázke, ktorou sa má toto odôvodnenie zaoberať – a žalobkyni prisudzuje niekoľko násilných činov, na základe informácií z tlače a internetu (prvé a druhé odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014).
116 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že okolnosť, že ide o preskúmanie zoznamu týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov, ktoré teda nasleduje po predchádzajúcich preskúmaniach, nemôže odôvodniť toto posúdenie vykonané hneď na úvod. Hoci netreba zabúdať na minulosť, pri opätovnom preskúmaní opatrenia o zmrazení finančných prostriedkov je hypoteticky otvorená možnosť, že dotknutá osoba alebo skupina už nie je v čase rozhodovania Rady teroristom. Až na konci tohto opätovného preskúmania môže Rada dospieť k svojmu záveru.
117 Rada ďalej konštatuje, že činy, ktoré pripisuje žalobkyni, spadajú pod definíciu teroristických činov v zmysle spoločnej pozície 2001/931, a že žalobkyňa je skupinou v zmysle tejto spoločnej pozície (tretie a štvrté odseky odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014).
118 Až následne po týchto vyjadreniach Rada uviedla rozhodnutia vnútroštátnych orgánov, hoci tieto rozhodnutia boli prijaté, aspoň pokiaľ ide o akty Rady z júla 2011 až februára 2014, skôr než došlo k vytýkaným činom.
119 Rada sa v odôvodneniach týchto aktov nesnaží odôvodniť, že v prípadných neskorších vnútroštátnych rozhodnutiach o preskúmaní alebo v iných rozhodnutiach príslušných orgánov boli skutočne preskúmané a konštatované konkrétne činy uvedené na začiatku týchto odôvodnení. V odôvodneniach aktov Rady z júla 2011 až februára 2014 len citovala pôvodné vnútroštátne rozhodnutia a bez ďalšieho uviedla, že sú naďalej platné. Až v odôvodnení aktov Rady z júla 2014 uvádza Rada americké rozhodnutie prijaté po spáchaní činov konkrétne pripísaných žalobkyni, ale ani v tomto odôvodnení neodôvodňuje, že v tomto rozhodnutí boli skutočne preskúmané a konštatované konkrétne činy uvedené na začiatku tohto odôvodnenia.
120 Tak ako vec, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. októbra 2014 LTTE/Rada (T‑208/11 a T‑508/11, Zb., EU:T:2014:885), sa teda prejednávaná vec jasne líši od iných vecí, v ktorých boli začaté súdne konania týkajúce sa opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov v oblasti terorizmu pred Všeobecným súdom po prijatí spoločnej pozície 2001/931 (veci Al‑Aqsa/Rada, Sison/Rada a People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada).
121 Totiž zatiaľ čo v týchto prvých uvedených veciach týkajúcich sa sporov Únie v oblasti terorizmu vychádzal skutkový základ nariadení Rady z rozhodnutí príslušných vnútroštátnych orgánov, v prejednávanej veci Rada už nevychádza zo skutočností, ktoré boli najskôr posúdené vnútroštátnymi orgánmi, ale sama pristúpila k vlastným posúdeniam skutkového stavu na základe tlače alebo internetu. Rada tak vykonáva úlohu „príslušného orgánu“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, čo však nepatrí – ako v podstate uviedol Súdny dvor – ani do jej právomoci podľa tejto spoločnej pozície, ani na to nemá prostriedky.
122 Teda vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok OMPI T‑256/07, už citovaný v bode 59 vyššie (EU:T:2008:461, bod 90), činy uvedené v odôvodnení rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ktoré Rada predložila People’s Mojahedin Organization of Iran (ďalej len „PMOI“), nevychádzali z vlastných posúdení Rady, ale z posúdení príslušného vnútroštátneho orgánu. Ako vyplýva z bodu 90 rozsudku PMOI T‑256/07, už citovaný v bode 59 vyššie (EU:T:2008:461), odôvodnenie z 30. januára 2007, ktoré bolo predložené dotknutej skupine (PMOI), uvádzalo teroristické činy, za ktoré zodpovedala PMOI, a uvádzalo sa v ňom, že „z dôvodu týchto činov prijal príslušný vnútroštátny orgán rozhodnutie“. Činy, ktoré Rada uviedla v odôvodnení z 30. januára 2007 predloženom PMOI, teda preskúmal a vo vzťahu k tejto skupine konštatoval príslušný vnútroštátny orgán. Na rozdiel od prípadu v prejednávanej veci ich Rada nezískala na základe vlastného posúdenia.
123 Rovnako vo veci T‑348/07, Al‑Aqsa/Rada, mal Všeobecný súd k dispozícii znenia rozhodnutí príslušných orgánov, ktoré boli uvedené v odôvodnení napadnutých nariadení, a podrobne ich preskúmal. Dospel k záveru, že Rada sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že žalobkyňa vedela o tom, že prostriedky, ktoré získava, budú použité na účely terorizmu (rozsudok z 9. septembra 2010, Al‑Aqsa/Rada, T‑348/07, Zb., EU:T:2010:373, body 121 až 133). Skutkový základ, z ktorého Rada vychádzala, bol teda podľa konštatovaní Všeobecného súdu úplne správny, a priamo vyplýval zo zistení príslušných vnútroštátnych orgánov. V rozsudku z 11. júla 2007, Al‑Aqsa/Rada (T‑327/03, EU:T:2007:211) z odôvodnení (body 17 až 20 rozsudku) tiež jasne vyplýva, že posúdenia, z ktorých vychádzalo opatrenie Únie na zmrazenie finančných prostriedkov, vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nevykonala sama Rada, ale pochádzali z rozhodnutí príslušných vnútroštátnych orgánov.
124 Rovnako posúdenia vo veci T‑341/07, Sison/Rada, na ktorých sa zakladalo opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov, nevychádzali z vlastných skutkových zistení Rady, ale z rozhodnutí s právnou silou rozhodnutej veci, ktoré prijali príslušné vnútroštátne orgány [Raad van State (Štátna rada, Holandsko) a arrondissementsrechtbank te ʼs‑Gravenhage (Okresný súd v Haagu, Holandsko)] (rozsudok Sison T‑341/07, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2009:372, body 1, 88, 100 až 105).
125 Treba však dodať, že skutkové odôvodnenie aktov Rady z júla 2011 až júla 2014, teda zoznam činov, ktoré Rada pripísala žalobkyni v prejednávanej veci, nepredstavuje súdne posúdenie s právnou silou rozhodnutej veci. Nič to však nemení na skutočnosti, že toto skutkové odôvodnenie predmetných aktov malo rozhodujúcu úlohu pri posúdení účelnosti ponechania žalobkyne na zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov Radou, a že Rada vôbec nepreukázala, že toto odôvodnenie založila na rozhodnutiach príslušných orgánov, pričom v skutočnosti tvrdí, že vychádzala z informácií získaných z tlače.
126 Všeobecný súd tvrdí, že tento prístup je v rozpore s dvojúrovňovým systémom zavedeným spoločnou pozíciou 2001/931 v oblasti terorizmu.
127 Hoci, ako uviedol Súdny dvor, pri preskúmaní ide o otázku, či sa od zaradenia mena dotknutej osoby do zoznamu týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov alebo od predchádzajúceho preskúmania skutkový stav zmenil takým spôsobom, že už neumožňuje vyvodiť rovnaký záver o zapojení dotknutej osoby do teroristických činností (rozsudok Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, už citovaný v bode 85 vyššie, EU:C:2012:711, bod 82), v dôsledku čoho Rada môže prípadne a v rámci svojej širokej miery voľnej úvahy rozhodnúť o ponechaní osoby na zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov, ak sa skutková situácia nezmenila, nič to však nemení na skutočnosti, že akýkoľvek nový teroristický čin, ktorý Rada doplní do svojho odôvodnenia pri tomto preskúmaní s cieľom odôvodniť ponechanie dotknutej osoby na zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov, musí byť v rámci dvojúrovňového systému rozhodovania zavedeného spoločnou pozíciou 2001/931 a z dôvodu neexistencie vyšetrovacích prostriedkov Rady preskúmaný a musí byť o ňom rozhodnuté orgánom, ktorý je príslušným orgánom v zmysle tejto spoločnej pozície (rozsudok LTTE/Rada, už citovaný v bode 120 vyššie, EU:T:2014:885, bod 204).
128 Rada a Komisia teda neúčinne navrhujú, že skutočnosť, že v odôvodneniach aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 sa nenachádza odkaz na konkrétne rozhodnutia príslušných orgánov, v ktorých sa konkrétne preskúmali a uviedli činy nachádzajúce sa v úvode daného odôvodnenia, treba pripísať žalobkyni, ktorá podľa Rady a Komisie mohla a bola povinná napadnúť na vnútroštátnej úrovni reštriktívne opatrenia, ktoré boli voči nej prijaté.
129 V prvom rade povinnosť Rady založiť svoje rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov v oblasti terorizmu na skutočnostiach vychádzajúcich z rozhodnutí príslušných orgánov vyplýva priamo z dvojúrovňového systému zavedeného spoločnou pozíciou 2001/931, ako bolo potvrdené rozsudkom Al‑Aqsa C‑539/10, už citovaným v bode 105 vyššie (EU:C:2012:711, body 68 a 69).
130 Táto povinnosť teda nie je podmienená správaním dotknutej osoby alebo skupiny. V súlade s povinnosťou odôvodnenia – čo je základná formálna náležitosť – je Rada povinná v odôvodnení svojich rozhodnutí o zmrazení finančných prostriedkov uviesť rozhodnutia príslušných vnútroštátnych orgánov, v ktorých sa konkrétne preskúmali a uviedli teroristické činy a ktoré použila ako skutkový základ pre svoje rozhodnutia.
131 V druhom rade tvrdenie Rady a Komisie len podporuje konštatovanie, ktoré už bolo uvedené v bode 109 vyššie, že Rada v skutočnosti nezaložila svoje rozhodnutia na posúdeniach uvedených v rozhodnutiach príslušných orgánov, ale na informáciách, ktoré získala z tlače a internetu. V tejto súvislosti je paradoxné, ak Rada žalobkyni vytýka, že na vnútroštátnej úrovni nenapadla skutkové posúdenia, ktoré ani sama Rada nedokáže spojiť s akýmkoľvek konkrétnym rozhodnutím príslušného orgánu.
132 Napokon je potrebné poukázať na to, že vyššie uvedené konštatovania neprekračujú rozsah obmedzeného preskúmania, ktoré prislúcha Všeobecnému súdu a spočíva v kontrole dodržania konania a materiálnej presnosti skutkových okolností, pričom nespochybňuje širokú mieru voľnej úvahy Rady. Všeobecný súd tak v rozsudku Sison T‑341/07, už citovanom v bode 59 vyššie (EU:T:2009:372), považoval okrem iného za potrebné overiť – a mohol konštatovať –, že skutkové tvrdenia voči pánovi Sisonovi uvedené v odôvodnení jeho ponechania na zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov boli riadne podporené skutkovými konštatovaniami uvedenými v rozhodnutiach holandských orgánov (Raad van State a arrondissementsrechtbank te ʼs‑Gravenhage), ktoré Rada uviedla v tomto odôvodnení (rozsudok Sison T‑341/07, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2009:372, body 87 a 88).
133 Naproti tomu, v prejednávanej veci Všeobecný súd nemá v odôvodnení aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 k dispozícii odkazy na žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého by mohol spojiť skutkové okolnosti, ktoré Rada konštatovala vo vzťahu k žalobkyni.
134 Okrem toho, rovnako vzhľadom na rozsudok Sison T‑341/07, už citovaný v bode 59 vyššie (EU:T:2009:372), treba uviesť, že Všeobecný súd, ktorý konštatoval, že skutočnosti uvedené v odôvodneniach aktov Rady pochádzali z dvoch holandských rozhodnutí uvedených v týchto odôvodneniach, však následne týmto holandským rozhodnutiam nepriznal povahu rozhodnutí príslušných orgánov z dôvodu, že neviedli k uloženiu preventívneho alebo represívneho opatrenia voči dotknutej osobe na základe boja proti terorizmu (rozsudok Sison T‑341/07, už citovaný v bode 59 vyššie, EU:T:2009:372, body 107 až 115).
135 Hoci teda Všeobecný súd mohol odmietnuť skutkové konštatovania, ktoré síce pochádzali od príslušných orgánov, z dôvodu, že rozhodnutia týchto orgánov nepredstavovali „odsúdenia, začatia vyšetrovaní alebo trestných stíhaní“, vyplýva z toho, že v prejednávanej veci by nemohol priznať tlačovým správam, – ktoré v každom prípade neboli uvedené v odôvodneniach aktov Rady z júla 2011 až júla 2014 –, procesnú a dôkaznú povahu, ktorú spoločná pozícia 2001/931 priznáva výlučne rozhodnutiam príslušných orgánov.
136 Všeobecný súd napokon považuje za vhodné zdôrazniť význam záruk, ktoré poskytujú v tomto kontexte základné práva (pozri návrhy Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, Zb., EU:C:2011:482, body 235 až 238).
137 Vzhľadom na všetky úvahy, ktoré boli uvedené vyššie, treba konštatovať, že tým, že Rada prijala svoje akty z júla 2011 až júla 2014 za vyššie uvedených podmienok, porušila článok 1 spoločnej pozície 2001/931, ako aj povinnosť odôvodnenia.
138 Rada však tvrdí, že účasť žalobkyne na terorizme bola v rámci prejednávanej žaloby v každom prípade preukázaná. V tejto súvislosti Rada odkazuje na časti návrhu, v ktorých žalobkyňa uvádza, že od svojho správania spočívajúceho v ušetrení civilného obyvateľstva sa odchýlila iba prechodne od „masakry v Hrobke patriarchov“, ktorej sa dopustil Izraelčan 25. februára 1994, a v ktorých uvádza, že sa uchýlila k samovražedným atentátom len dočasne. Rada dodáva, že žalobkyňa nespochybňuje svoju zodpovednosť za zadržanie vojaka Gilada Shalita a za smrť izraelských vojakov.
139 Je potrebné konštatovať, že Rada tak v podstate v konaní pred Všeobecným súdom nahrádza odôvodnenie svojich aktov z júla 2011 až júla 2014 tým, že dôvody pôvodne uvedené v týchto aktoch obmedzuje na niekoľko skutkových okolností, ktoré žalobkyňa podľa Rady pripustila v konaní pred Všeobecným súdom.
140 Všeobecný súd však za okolností prejednávanej veci nemôže sám vykonať posúdenie, ktoré má vykonať Rada, ktorá rozhoduje jednomyseľne.
141 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy, z ktorých vyplýva, že Rada porušila článok 1 spoločnej pozície 2001/931, ako aj povinnosť odôvodnenia tým, že v odôvodnení neodkázala na rozhodnutia príslušných orgánov týkajúce sa činov pripísaných žalobkyni, je potrebné zrušiť – v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne – akty Rady z júla 2011 až júla 2014, ako aj akty Rady z júla 2010 až januára 2011, v ktorých nesporne rovnako chýba odkaz na rozhodnutia príslušných orgánov, týkajúce sa činov pripísaných žalobkyni, a ktoré teda rovnako predstavujú porušenie povinnosti odôvodnenia.
142 Všeobecný súd zdôrazňuje, že tieto zrušenia, ku ktorým došlo z podstatných procesných dôvodov, nezahŕňajú žiadne vecné posúdenie otázky kvalifikácie žalobkyne ako teroristickej skupiny v zmysle spoločnej pozície 2001/931.
143 Vzhľadom na všetky úvahy, ktoré boli uvedené vyššie, treba vyhovieť tejto žalobe a zrušiť napadnuté akty, okrem oznámenia z júla 2010, v prípade ktorého treba žalobu zamietnuť (pozri bod 76 vyššie).
144 Pokiaľ ide o časové účinky týchto zrušení, je potrebné bez toho, aby bolo nevyhnutné rozhodnúť o povahe napadnutých aktov vzhľadom na článok 60 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, poukázať na to, že článok 264 druhý odsek ZFEÚ umožňuje súdu Únie uviesť, ak to považuje za potrebné, ktoré z účinkov aktov, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.
145 Za okolností prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že na účely odstránenia nebezpečenstva vážneho a nezvratného zásahu do účinnosti obmedzujúcich opatrení, so zreteľom na významný dosah dotknutých obmedzujúcich opatrení na práva a slobody žalobkyne, treba na základe článku 264 ZFEÚ pozastaviť nadobudnutie účinkov tohto rozsudku vo vzťahu k aktom Rady z júla 2014 na obdobie troch mesiacov od jeho vyhlásenia, alebo ak bude podané odvolanie v lehote uvedenej v článku 56 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, až dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne o odvolaní.
O trovách
146 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala úspech v podstatnej časti predmetu konania, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobkyne.
147 V zmysle článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutia Rady 2010/386/SZBP z 12. júla 2010, 2011/70/SZBP z 31. januára 2011, 2011/430/SZBP z 18. júla 2011, ktorými sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, rozhodnutia Rady 2011/872/SZBP z 22. decembra 2011, 2012/333/SZBP z 25. júna 2012, 2012/765/SZBP z 10. decembra 2012, 2013/395/SZBP z 25. júla 2013, 2014/72/SZBP z 10. februára 2014 a 2014/483/SZBP z 22. júla 2014, ktorými sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom a ktorými sa zrušujú rozhodnutia 2011/430, 2011/872, 2012/333, 2012/765, 2013/395 a 2014/72, sa zrušujú v rozsahu, v akom sa týkajú skupiny Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem).
2. Vykonávacie nariadenia Rady (EÚ) č. 610/2010 z 12. júla 2010, č. 83/2011 z 31. januára 2011, č. 687/2011 z 18. júla 2011, č. 1375/2011 z 22. decembra 2011, č. 542/2012 z 25. júna 2012, č. 1169/2012 z 10. decembra 2012, č. 714/2013 z 25. júla 2013, č. 125/2014 z 10. februára 2014 a č. 790/2014 z 22. júla 2014, ktorými sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorými sa zrušujú vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 1285/2009, 610/2010, 83/2011, 687/2011, 1375/2011, 542/2012, 1169/2012, 714/2013 a 125/2014, sa zrušujú v rozsahu, v akom sa týkajú skupiny Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem).
3. Účinky rozhodnutia 2014/483 a vykonávacieho nariadenia č. 790/2014 sa zachovávajú na obdobie troch mesiacov od vyhlásenia tohto rozsudku alebo ak bude podané odvolanie v lehote uvedenej v článku 56 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, až dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne o odvolaní.
4. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
5. Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli skupine Hamas.
6. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2014.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Konanie a nový vývoj v priebehu konania
Návrhy účastníkov konania
Právny stav
Úvodné poznámky o predmete žaloby, ako aj o rozsahu a prípustnosti pripomienok žalobkyne z 28. júna 2012
O predmete žaloby
O rozsahu a prípustnosti pripomienok žalobkyne z 28. júna 2012
O prípustnosti žaloby v rozsahu, v akom sa týka zrušenia oznámenia z júla 2010
O návrhu na zrušenie aktov Rady z júla 2010 a júla 2014
O trovách