Language of document : ECLI:EU:C:2013:245

Vec C‑103/11 P

Európska komisia

proti

Systran SA a Systran Luxembourg SA

„Odvolanie – Článok 225 ods. 1 ES, článok 235 ES a článok 288 druhý odsek ES – Žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť proti Európskemu spoločenstvu – Posúdenie mimozmluvnej povahy sporu – Právomoc súdov Spoločenstva“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. apríla 2013

1.        Súdne konanie – Návrh na opätovné otvorenie ústnej časti konania – Návrh na predloženie pripomienok k právnym otázkam uvedeným v návrhoch generálneho advokáta – Podmienky opätovného otvorenia

(Štatút Súdneho dvora, článok 23; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)

2.        Žaloba o náhradu škody – Právomoc súdu Únie – Hranice – Povaha údajnej zodpovednosti – Overenie súdom – Žaloba zahŕňajúca posúdenie práv a povinností zmluvnej povahy – Neexistencia rozhodcovskej doložky – Právomoc vnútroštátnych súdov

(Články 235 ES, 240 ES a článok 288 druhý odsek ES)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 41)

2.        Na účel určenia súdu príslušného rozhodnúť o konkrétnej žalobe smerujúcej proti Spoločenstvu s cieľom založiť jeho zodpovednosť za škodu treba skúmať, či predmetom uvedenej žaloby je zmluvná alebo mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva.

V tejto súvislosti pojem mimozmluvná zodpovednosť v zmysle článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES, ktorý má samostatnú povahu, sa má vykladať so zreteľom na jeho účel, t. j. umožniť rozdelenie právomocí medzi súdy Spoločenstva a vnútroštátne súdy. Takže keď je súdom Spoločenstva predložená žaloba o náhradu škody, musia tieto súdy pred rozhodnutím o merite sporu najskôr určiť svoju právomoc, a to tak, že vykonajú analýzu s cieľom stanoviť povahu údajnej zodpovednosti, čiže samotnú povahu daného sporu.

Na tento účel nemôžu súdy Spoločenstva založiť svoje posúdenie iba na predpisoch uvádzaných účastníkmi konania. Musia overiť, či predmetom žaloby o náhradu škody, o ktorej rozhodujú, je návrh na náhradu škody objektívne a vcelku spočívajúci na zmluvných právach a povinnostiach, alebo na právach a povinnostiach mimozmluvnej povahy. Na tieto účely musia dané súdy skúmať z hľadiska analýzy rôznych skutočností v spise, akými sú najmä údajne porušené právne pravidlo, povaha uvádzanej ujmy, vytýkané konanie, ako aj právne vzťahy medzi dotknutými účastníkmi, či medzi nimi existuje skutočný zmluvný rámec spojený s predmetom sporu, ktorého dôkladné preskúmanie sa javí ako nevyhnutné na rozhodnutie o uvedenej žalobe.

Ak z predbežnej analýzy uvedených skutočností vyplýva, že na preukázanie dôvodnosti tvrdení žalobcu je nevyhnutné podať výklad obsahu jednej alebo viacerých zmlúv uzavretých medzi účastníkmi daného sporu, sú tieto súdy povinné, ak neexistuje v uvedených zmluvách rozhodcovská doložka, zastaviť v tomto štádiu svoje preskúmanie sporu a vyhlásiť sa za nepríslušné o ňom rozhodovať. Za takejto okolnosti preskúmanie žaloby o náhradu škody smerujúcej proti Spoločenstvu zahŕňa posúdenie práv a povinností zmluvnej povahy, ktoré nemožno podľa článku 240 ES vyňať z právomoci vnútroštátnych súdov.

(pozri body 61 – 64, 66, 67)