Vec C‑234/12

Sky Italia Srl

proti

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale amministrativo regionale per il Lazio)

„Televízne vysielanie – Smernica 2010/13/EÚ – Článok 4 ods. 1 a článok 23 ods. 1 – Reklamné spoty – Vnútroštátna právna úprava, ktorá prevádzkovateľom plateného televízneho vysielania stanovuje maximálny podiel vysielacieho času určeného na reklamu, ktorý je nižší než podiel stanovený prevádzkovateľom voľne prístupného televízneho vysielania – Rovnosť zaobchádzania – Slobodné poskytovanie služieb“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 18. júla 2013

1.        Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 2010/13 – Zavedenie minimálnych požiadaviek bez úplnej harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13)

2.        Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 2010/13 – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca prevádzkovateľom plateného televízneho vysielania kratšie hodinové limity na vysielanie televíznej reklamy než prevádzkovateľom voľne prístupného televízneho vysielania – Prípustnosť – Podmienka – Dodržiavanie zásady proporcionality – Overenie vnútroštátnym súdom

(Článok 56 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13, článok 4 ods. 1)

3.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Nevyhnutnosť predložiť Súdnemu dvoru dostatočne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte – Dosah povinnosti v oblasti hospodárskej súťaže – Neprípustnosť

(Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 94)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 12)

2.        Článok 4 ods. 1 smernice 2010/13 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, ako aj všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania a článok 56 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá prevádzkovateľom plateného televízneho vysielania stanovuje kratšie hodinové limity na vysielanie televíznej reklamy než prevádzkovateľom voľne prístupného televízneho vysielania, pokiaľ je dodržaná zásada proporcionality, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

V tomto ohľade účelom zásad a cieľov pravidiel týkajúcich sa vysielacieho času televíznej reklamy, ktoré sú upravené smernicami o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb, je na jednej strane vyvážená ochrana finančných záujmov prevádzkovateľov televízneho vysielania a inzerentov, ako aj záujmov držiteľov práv, to znamená autorov a tvorcov, a na druhej strane televíznych divákov ako spotrebiteľov. Vyvážená ochrana uvedených záujmov sa pritom líši podľa toho, či prevádzkovatelia televízneho vysielania vysielajú svoje programy za poplatok alebo bezplatne, keďže prví uvedení prevádzkovatelia dosahujú príjmy z predplatného, ktoré televízni diváci uzavreli, zatiaľ čo druhí uvedení prevádzkovatelia nemôžu takýto priamy zdroj financovania využívať a musia sa financovať buď prostredníctvom výberu príjmov z televíznej reklamy, alebo prostredníctvom iných zdrojov financovania. Navyše situácia televíznych divákov je objektívne odlišná, keďže na rozdiel od televíznych divákov prevádzkovateľa voľne prístupného televízneho vysielania predplatitelia využívajúci služby prevádzkovateľa plateného televízneho vysielania udržujú priamy obchodný vzťah so svojím prevádzkovateľom televízneho vysielania a za využívanie televíznych programov platia určitú cenu.

Napokon, pokiaľ ide o slobodné poskytovanie služieb stanovené v článku 56 ZFEÚ, predmetná vnútroštátna právna úprava môže predstavovať obmedzenie tejto slobody. Ochrana spotrebiteľov pred nadmierou komerčnej reklamy pritom predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie slobodného poskytovania služieb pod podmienkou, že uplatnenie takéhoto obmedzenia je spôsobilé zaručiť uskutočnenie sledovaného cieľa a nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.

(pozri body 18 – 20, 22, 24, 26 a výrok)

3.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 30 – 33)