ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 11. marca 2010 (*)
„Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Osobitné právomoci – Článok 5 bod 1 písm. a) a b) druhá zarážka – Poskytovanie služieb – Zmluva obchodného zástupcu – Plnenie zmluvy vo viacerých členských štátoch“
Vo veci C‑19/09,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článkov 68 ES a 234 ES, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Wien (Rakúsko) z 23. decembra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 12. januára 2009, ktorý súvisí s konaním:
Wood Floor Solutions Andreas Domberger GmbH
proti
Silva Trade SA,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts (spravodajca), sudcovia R. Silva de Lapuerta, J. Malenovský, T. von Danwitz a D. Šváby,
generálna advokátka: V. Trstenjak,
tajomník: B. Fülöp, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. októbra 2009,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Wood Floor Solutions Andreas Domberger GmbH, v zastúpení: J. Zehetner, Rechtsanwalt,
– Silva Trade SA, v zastúpení: K. U. Janovsky a T. Berend, Rechtsanwälte,
– nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Ossowski, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Henshaw, barrister,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A.‑M. Rouchaud‑Joët a S. Grünheid, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 12. januára 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu pravidla osobitnej právomoci stanovenej, pokiaľ ide o zmluvy o poskytovaní služieb, v článku 5 bode 1 písm. b) druhej zarážke nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42, ďalej len „nariadenie“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Wood Floor Solutions Andreas Domberger GmbH (ďalej len „Wood Floor“) so sídlom v Amstettene (Rakúsko) a spoločnosťou Silva Trade SA (ďalej len „Silva Trade“) so sídlom vo Wasserbilligu (Luxembursko), týkajúceho sa návrhu na náhradu škody za vypovedanie zmluvy o obchodnom zastúpení vykonávanom vo viacerých členských štátoch.
Právny rámec
3 Podľa odôvodnenia č. 1 nariadenia:
„Spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na účely postupného vytvorenia tohto priestoru by spoločenstvo malo medzi iným prijať také opatrenia týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé fungovanie vnútorného trhu.“
4 Odôvodnenie č. 2 nariadenia stanovuje:
„Niektoré odlišnosti vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich právomoc súdov a uznávanie a výkon rozsudkov bránia zdravému fungovaniu vnútorného trhu. Vyžadujú sa ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušujúce formálne náležitosti na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkon rozsudkov členských štátov viazaných týmto nariadením.“
5 Podľa odôvodnenia č. 11 nariadenia „normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby“.
6 Pravidlá právomoci stanovené nariadením č. 44/2001 sú uvedené v jeho kapitole II, ktorú tvoria články 2 až 31.
7 Článok 2 ods. 1 nariadenia, ktorý patrí do uvedenej kapitoly II oddielu 1 s názvom „Všeobecné ustanovenia“, znie:
„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“
8 Článok 3 ods. 1 nariadenia, ktorý je uvedený v tom istom oddiele 1, stanovuje:
„Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.“
9 Podľa článku 5 nariadenia uvedeného v kapitole II oddiele 2 s názvom „Osobitná právomoc“:
„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:
1. a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
– pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
– pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,
c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že 21. augusta 2007 spoločnosť Wood Floor podala žalobu na Silva Trade na Landesgericht Sankt Pölten (Rakúsko), v ktorej navrhla zaviazať túto spoločnosť, aby jej zaplatila za vypovedanie zmluvy o obchodnom zastúpení náhradu škody za vypovedanie vo výške 27 864,65 eura a náhradu škody ako kompenzáciu vo výške 83 593,95 eura.
11 Na účely odôvodnenia právomoci súdu, na ktorý sa obrátila, sa Wood Floor odvolala na článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia a uviedla, že vykonávala činnosť výlučne v mieste svojho sídla, v Amstettene, vyhľadávanie a získavanie zákazníkov teda prebiehalo v Rakúsku.
12 Silva Trade namietala proti právomoci uvedeného súdu, pričom tvrdila, že viac ako tri štvrtiny obratu spoločnosti Wood Floor bolo dosiahnutých v iných krajinách ako Rakúsko a že článok 5 bod 1 nariadenia neobsahuje výslovné ustanovenie pre tento prípad. Podľa spoločnosti Silva Trade, keďže nie je možné určiť miesto zmluvného plnenia povinnosti, ktorej sa týka žaloba, vzhľadom na to, že táto povinnosť nie je geograficky obmedzená, uvedený článok 5 bod 1 nie je uplatniteľný a právomoc musí byť určená na základe článku 2 uvedeného nariadenia.
13 Námietku nedostatku príslušnosti Landesgericht Sankt Pölten zamietol, keďže sa domnieval na jednej strane, že zmluvy o obchodnom zastúpení patria pod pojem „poskytnutie služieb“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia a na druhej strane, že na základe rakúskej judikatúry je potrebné považovať v prípade poskytovania služieb vo viacerých krajinách za miesto poskytnutia služieb ťažisko činností poskytovateľa.
14 Silva Trade podala odvolanie na Oberlandesgericht Wien, pred ktorým uviedla, že predmetná rakúska judikatúra sa vzťahuje výlučne na prípad, v ktorom sa rôzne miesta dodávky nachádzajú v jednom a tom istom členskom štáte. Podľa nej, ak sa rôzne miesta poskytnutia nachádzajú vo viacerých členských štátoch, každý súd má právomoc, len pokiaľ ide o povinnosť, ktorá mala byť vykonaná v jeho územnej pôsobnosti. Žalobca, ktorý chce predložiť všetky svoje nároky na jeden súd, tak ako v predmetnom prípade, môže konať len na základe článku 2 nariadenia, takže v tejto veci sú rakúske súdy nepríslušné.
15 Podľa vnútroštátneho súdu, ktorý chce potvrdiť rozhodnutie vydané na prvom stupni, zásady uvedené v rozsudku z 3. mája 2007, Color Drack (C‑386/05, Zb. s. I‑3699), platia takisto, keď sa rôzne miesta poskytnutia služieb nachádzajú vo viacerých členských štátov a keď sa „miesto zmluvného plnenia“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia musí určiť v závislosti od miesta hlavného plnenia alebo ťažiska činností poskytovateľa služieb.
16 V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že v predmetnom prípade obchodný zástupca vykonával svoje činnosti vo výraznej miere prevažne z mesta Amstetten, a teda v tomto mieste sa nachádza ťažisko jeho činnosti poskytovania služieb, určené podľa času stráveného na tomto mieste a významu odtiaľ vykonanej činnosti.
17 Vnútroštátny súd však najprv zdôrazňuje, že v už citovanom rozsudku Color Drack Súdny dvor uviedol, že odpovede poskytnuté v tejto veci sa týkajú len prípadu, že existuje viacero miest plnenia v jednom členskom štáte a nepredstavujú žiadne domnienky, aká bude odpoveď v prípade, že existuje viacero miest plnenia vo viacerých členských štátoch.
18 Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, ako určiť miesto poskytnutia služieb a ak nie je možné určiť jediné miesto poskytnutia, či žalobca môže podľa svojho výberu predložiť všetky svoje nároky ktorémukoľvek súdu, v ktorého územnej pôsobnosti došlo k poskytnutiu.
19 Vnútroštátny súd sa napokon pýta, či je uplatniteľný článok 5 bod 1 písm. a) nariadenia, keď Súdny dvor rozhodne, že článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka tohto nariadenia nie je uplatniteľný v prípade poskytovania služieb vo viacerých členských štátoch.
20 Za týchto podmienok Oberlandesgericht Wien rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
1. a) Je článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia… uplatniteľný pri zmluve o poskytnutí služieb aj vtedy, ak sú služby podľa zmluvy poskytované vo viacerých členských štátoch?
V prípade kladnej odpovede na túto otázku:
Má sa vyššie uvedené ustanovenie vykladať v tom zmysle, že
b) ako miesto plnenia charakteristickej zmluvnej povinnosti sa má určiť to miesto, v ktorom sa nachádza ťažisko činnosti poskytovateľa služieb (určené podľa času stráveného na tomto mieste a významu činnosti)?
c) v prípade nemožnosti určiť ťažisko činnosti, môže byť žaloba týkajúca sa všetkých nárokov zo zmluvy podaná podľa voľby žalobcu v akomkoľvek mieste poskytnutia služieb v rámci Spoločenstva?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:
Je článok 5 bod 1 písm. a) nariadenia uplatniteľný pri zmluve o poskytnutí služieb aj vtedy, ak sú služby podľa zmluvy poskytované vo viacerých členských štátoch?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke písm. a)
21 V prvej otázke písm. a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia uplatňuje v prípade poskytovania služieb vo viacerých členských štátoch.
22 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenúť, že v už citovanom rozsudku Color Drack Súdny dvor uviedol, že pravidlo osobitnej právomoci v zmluvných veciach upravené v článku 5 bode 1 nariadenia, ktoré dopĺňa pravidlo právomoci miesta bydliska žalovaného, zodpovedá cieľu blízkosti a je odôvodnené existenciou úzkej väzby medzi zmluvou a súdom príslušným na rozhodnutie, ktorú stanovuje článok 5 bod 1 nariadenia (rozsudky Color Drack, už citovaný, bod 22; z 9. júla 2009, Rehder, C‑204/08, Zb. s. I‑6073, bod 32, a z 25. februára 2010, Car Trim, C‑381/08, Zb. s. I‑199, bod 48).
23 Súdny dvor takisto uviedol, že pokiaľ ide o miesto plnenia povinností vyplývajúcich zo zmlúv o predaji tovaru, nariadenie definuje vo svojom článku 5 bode 1 písm. b) prvej zarážke toto kritérium väzby nezávislým spôsobom s cieľom posilniť ciele harmonizácie pravidiel súdnej právomoci a ich predvídateľnosti. V takom prípade je miesto dodania tovaru stanovené ako samostatné kritérium väzby, ktoré sa použije pri všetkých nárokoch založených na tej istej zmluve o predaji (rozsudky Color Drack, už citovaný, body 24 a 26; Rehder, už citovaný, bod 33, ako aj Car Trim, už citovaný, body 49 a 50).
24 So zreteľom na ciele blízkosti a predvídateľnosti Súdny dvor rozhodol, že pravidlo uvedené v článku 5 bode 1 písm. b) prvej zarážke nariadenia je tiež uplatniteľné v prípade väčšieho počtu miest dodania tovarov v tom istom členskom štáte, keďže pre posúdenie všetkých nárokov založených na tejto zmluve má byť príslušným jediný súd (rozsudky Color Drack, už citovaný, body 36 a 38, ako aj Rehder, už citovaný, bod 34).
25 V druhom rade je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor následne rozhodol, že úvahy, z ktorých vychádzal pri výklade uvedenom v už citovanom rozsudku Color Drack, platia rovnako aj pokiaľ ide o zmluvy o poskytnutí služieb vrátane prípadov, keď sa toto poskytnutie neuskutočňuje v jednom členskom štáte (rozsudok Rehder, už citovaný, bod 36).
26 Pravidlá osobitnej právomoci stanovené v nariadení v zmluvných veciach o predaji tovarov a poskytnutí služieb majú totiž rovnakú genézu, sledujú rovnaký cieľ a v systéme stanovenom týmto nariadením zaujímajú rovnaké miesto (rozsudok Rehder, už citovaný, bod 36).
27 K cieľom blízkosti a predvídateľnosti, ktoré sa dosahujú prostredníctvom koncentrácie súdnej právomoci v mieste poskytovania služieb na základe predmetnej zmluvy a prostredníctvom určenia jednotnej súdnej právomoci pre všetky nároky na základe tejto zmluvy, nemožno mať iný prístup v prípade väčšieho počtu miest poskytovania predmetných služieb v rôznych členských štátoch (rozsudok Rehder, už citovaný, bod 37).
28 Takéto rozlišovanie totiž, okrem toho, že nemá žiadny základ v ustanoveniach nariadenia, by bolo totiž v rozpore s cieľom, ktorý viedol k prijatiu tohto nariadenia a ktoré zjednotením pravidiel konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach prispieva k rozvoju priestoru slobody, bezpečnosti a práva, ako aj k zdravému fungovaniu vnútorného trhu v rámci Spoločenstva, ako to vyplýva z odôvodnení č. 1 a 2 nariadenia (rozsudok Rehder, už citovaný, bod 37).
29 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné odpovedať na prvú otázku písm. a) tak, že článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie je uplatniteľné v prípade poskytovania služieb vo viacerých členských štátoch.
O prvej otázke písm. b)
30 V prvej otázke písm. b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, na základe akých kritérií je potrebné určiť miesto plnenia charakteristickej povinnosti a v dôsledku toho súd, ktorý je príslušný na rozhodovanie o všetkých nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy v prípade poskytovania služieb vo viacerých členských štátoch v súlade s článkom 5 bodom 1 písm. b) druhou zarážkou nariadenia. Vzhľadom na skutkové okolnosti vo veci samej je potrebné chápať túto otázku tak, že sa ňou vnútroštátny súd pýta, konkrétne, na základe akých kritérií je potrebné určiť toto miesto v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení.
31 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenúť, že v už citovanom rozsudku Color Drack Súdny dvor rozhodol na účely uplatnenia pravidla osobitnej právomoci v zmluvných veciach uvedeného v článku 5 bode 1 písm. b) prvej zarážke nariadenia, pokiaľ ide o predaj tovaru, že v prípade existencie viacerých miest dodávky tovarov je potrebné v zásade pod miestom plnenia chápať miesto, ktoré zabezpečuje najužšiu väzbu medzi zmluvou a príslušným súdom, pričom najužšia väzba vo všeobecnosti býva v mieste hlavného plnenia (rozsudok Color Drack, už citovaný, bod 40).
32 Z dôvodov uvedených v bodoch 25 až 28 tohto rozsudku sa však mutatis mutandis uplatní to isté riešenie v rámci článku 5 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia.
33 V dôsledku toho na účely uplatnenia pravidla osobitnej právomoci v zmluvných veciach, uvedeného v článku 5 bode 1 písm. b) druhej zarážke nariadenia, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, je potrebné v prípade existencie viacerých miest poskytovania služieb v zásade pod miestom plnenia chápať miesto, ktoré zabezpečuje najužšiu väzbu medzi zmluvou a príslušným súdom, pričom najužšia väzba vo všeobecnosti býva v mieste hlavného plnenia.
34 V druhom rade je potrebné upresniť, že v zmluve o obchodnom zastúpení je to práve obchodný zástupca, kto poskytuje plnenie, ktoré je typické pre túto zmluvu, a kto na účely uplatnenia článku 5 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia poskytuje služby.
35 Podľa článku 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Ú. v. ES L 382, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 177) je totiž obchodný zástupca poverený dojednávať predaj alebo nákup tovaru pre zastúpeného a prípadne uzatvoriť takéto zmluvné vzťahy na účet a v mene zastúpeného. Navyše podľa článku 3 tejto smernice obchodný zástupca „musí… vyvíjať príslušnú snahu pri vyjednávaní, a pokiaľ je to vhodné uzatvárať transakcie, ktoré sú mu zverené[,] odovzdávať zastúpenému všetky potrebné informácie, ktoré sú mu dostupné [, a] dodržiavať príslušné pokyny, ktoré mu dal zastúpený“.
36 Preto na účely uplatnenia pravidla osobitnej právomoci v zmluvných veciach uvedenej v článku 5 bode 1 písm. b) druhej zarážke nariadenia je potrebné v prípade, že existuje viacero miest poskytovania služieb zo strany obchodného zástupcu, v zásade chápať ako „miesto zmluvného plnenia“ miesto hlavného poskytnutia služieb obchodného zástupcu.
37 V treťom rade je potrebné uviesť, v závislosti od akých kritérií sa má určiť miesto hlavného poskytnutia služieb, keď sa tieto služby poskytujú v rôznych členských štátoch.
38 Vzhľadom na cieľ predvídateľnosti, uvedený normotvorcom v odôvodnení č. 11 nariadenia, a vzhľadom na znenie článku 5 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia, podľa ktorého je to práve miesto v členskom štáte, kde sa „podľa zmluvy“ služby poskytli alebo mali poskytnúť, ktoré je určujúce, musí byť miesto hlavného poskytnutia služieb vyvodené v rámci možností z ustanovení samotnej zmluvy. Takto teda v súvislosti so zmluvou o obchodnom zastúpení je potrebné identifikovať na základe tejto zmluvy miesto, kde obchodný zástupca mal v zásade vykonávať svoju prácu na účet zastúpeného, ktorá spočíva najmä v príprave, rokovaniach a prípadne uzatvorení zmlúv v transakciách, ktorými je poverený.
39 Určenie miesta hlavného poskytnutia služieb v závislosti od voľby strán v zmluve zodpovedá cieľu blízkosti, keďže toto miesto má z hľadiska svojej povahy spojitosť s predmetom sporu.
40 Ak ustanovenia zmluvy neumožňujú určiť miesto hlavného poskytnutia služieb, buď preto, lebo stanovujú viacero miest plnenia, alebo preto, že výslovne nestanovujú žiadne konkrétne miesto plnenia, ale obchodný zástupca už poskytol takéto služby, je potrebné subsidiárne zohľadniť miesto, kde naozaj prevažným spôsobom vykonával svoju činnosť podľa zmluvy, pod podmienkou, že poskytovanie služieb na uvedenom mieste nie je v rozpore s vôľou zmluvných strán, ktorá vyplýva z ustanovení zmluvy. Na tieto účely je možné zohľadniť skutkové okolnosti veci, najmä čas strávený na týchto miestach a dôležitosť tam vykonávanej činnosti. Vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu vo veci prislúcha určiť svoju právomoc vzhľadom na dôkazné prostriedky, ktoré sú mu predložené (pozri rozsudok Color Drack, už citovaný, bod 41).
41 V štvrtom rade, ak je nemožné určiť miesto hlavného poskytnutia služieb na základe tak ustanovení samotnej zmluvy, ako aj jej skutočného plnenia, je potrebné identifikovať toto miesto iným spôsobom, ktorý dodržiava súčasne ciele predvídateľnosti aj blízkosti, ktoré sledoval normotvorca.
42 S týmto cieľom je na účely uplatnenia článku 5 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia potrebné určiť ako miesto hlavného poskytnutia služieb obchodným zástupcom práve miesto sídla tohto zástupcu. Toto miesto možno totiž vždy identifikovať s istotou, a teda predvídateľným spôsobom. Navyše v prípade tohto miesta existuje väzba blízkosti so sporom, keďže zástupca v tomto mieste pravdepodobne poskytne nezanedbateľnú časť svojich služieb.
43 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné odpovedať na prvú otázku písm. b) tak, že článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade poskytovania služieb vo viacerých členských štátoch súdom príslušným na rozhodovanie o všetkých nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy je súd, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza miesto hlavného poskytnutia služieb. V prípade zmluvy o obchodnom zastúpení je týmto miestom miesto hlavného poskytovania služieb zo strany obchodného zástupcu, ktoré vyplýva z ustanovení zmluvy, v prípade neexistencie takýchto ustanovení miesto skutočného plnenia podľa tejto zmluvy a v prípade nemožnosti určiť ho na tomto základe miesto sídla obchodného zástupcu.
O prvej otázke písm. c) a druhej otázke
44 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku písm. a) a b) nie je potrebné odpovedať na prvú otázku písm. c) a ani na druhú otázku.
O trovách
45 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
1. Článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie je uplatniteľné v prípade poskytovania služieb vo viacerých členských štátoch.
2. Článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade poskytovania služieb vo viacerých členských štátoch súdom príslušným na rozhodovanie o všetkých nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy je súd, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza miesto hlavného poskytnutia služieb. V prípade zmluvy o obchodnom zastúpení je týmto miestom miesto hlavného poskytovania služieb zo strany obchodného zástupcu, ktoré vyplýva z ustanovení zmluvy, v prípade neexistencie takýchto ustanovení miesto skutočného plnenia podľa tejto zmluvy a v prípade nemožnosti určiť ho na tomto základe miesto sídla obchodného zástupcu.
Podpisy