ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
zo 17. júla 2014 (*)
„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Článok 82 ES a článok 86 ods. 1 ES – Zachovanie prednostných práv udelených Helénskou republikou v prospech verejnoprávneho podniku na prieskum a ťažbu v ložiskách hnedého uhlia – Výkon týchto práv – Konkurenčná výhoda na trhu s dodávkami hnedého uhlia a na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou – Zachovanie, rozšírenie alebo posilnenie dominantného postavenia“
Vo veci C‑553/12 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 30. novembra 2012,
Európska komisia, v zastúpení: T. Christoforou a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Oikonomou, dikigoros, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
odvolateľka,
ktorú v konaní podporujú:
Mytilinaios AE,
Protergia AE,
Alouminion AE,
so sídlom v Amaroussione (Grécko), v zastúpení: N. Korogiannakis, I. Zarzoura, D. Diakopoulos a E. Chrisafis, dikigoroi,
ďalší účastníci konania:
Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Anestis, dikigoros,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
Helénska republika, v zastúpení: M.‑T. Marinos, P. Mylonopoulos a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia,
Energeiaki Thessalonikis AE, so sídlom v Echedorse (Grécko),
Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA), so sídlom v Kifisii (Grécko),
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory M. Ilešič (spravodajca), sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh, C. Toader a E. Jarašiūnas,
generálny advokát: M. Wathelet,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. októbra 2013,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. decembra 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa Európska komisia domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie DEI/Komisia (T‑169/08, EU:T:2012:448, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zrušil rozhodnutie Komisie K(2008) 824 v konečnom znení z 5. marca 2008 o udelení alebo zachovaní platnosti práv na ťažbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech spoločnosti Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
2 DEI bola založená v roku 1950 vo forme verejnoprávneho podniku vo vlastníctve gréckeho štátu. Mala výlučné právo na výrobu, prepravu a dodávku elektrickej energie v Grécku. V roku 1996 umožnil grécky zákon č. 2414/1996 o modernizácii verejnoprávnych podnikov (FEK A’ 135) transformáciu žalobkyne na akciovú spoločnosť, ktorej jediným akcionárom bol však stále štát.
3 Dňa 1. januára 2001 sa transformovala na akciovú spoločnosť osobitne v súlade s gréckym zákonom č. 2773/1999 o liberalizácii trhu s elektrickou energiou (FEK A’ 286), ktorým bola prebratá najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3). Podľa § 43 ods. 3 tohto zákona účasť štátu na základnom imaní spoločnosti DEI nemôže byť v nijakom prípade nižšia než 51 % jej akcií s hlasovacím právom, a to aj po zvýšení základného imania. Helénska republika vlastnila v čase prijatia sporného rozhodnutia 51,12 % akcií tohto podniku. Od 12. decembra 2001 sú akcie spoločnosti DEI kótované na Aténskej burze cenných papierov (Grécko), ako aj na Londýnskej burze cenných papierov (Spojené kráľovstvo).
4 Všetky grécke elektrárne na hnedé uhlie patria spoločnosti DEI. Podľa Gréckeho inštitútu geologického a ložiskového prieskumu sa všetky známe ložiskové zásoby hnedého uhlia v Grécku k 1. januáru 2005 odhadovali na 4 415 miliónov ton. Podľa Komisie existuje v Grécku ešte 4 590 miliónov ton zásob hnedého uhlia.
5 Helénska republika udelila spoločnosti DEI práva na prieskum a ťažbu hnedého uhlia, pokiaľ ide o ložiská, ktorých zásoby dosahujú približne 2 200 miliónov ton. 85 miliónov ton zásob patrí súkromným osobám a približne 220 miliónov ton zásob predstavujú verejné ložiská, v ktorých vykonávajú prieskum a ťažbu iné súkromné osoby, pričom z týchto ložísk sú čiastočne zásobované elektrárne spoločnosti DEI. Nijaké právo na ťažbu nebolo zatiaľ udelené, pokiaľ ide približne o 2 000 miliónov ton zásob hnedého uhlia v Grécku.
6 Po tom, čo smernica 96/92 nadobudla účinnosť, mohla na grécky trh s elektrickou energiou vstúpiť konkurencia. V máji 2005 bol vytvorený povinný denný trh pre všetkých predajcov a odberateľov elektrickej energie v rámci gréckej prepojenej sústavy, ktorá zahŕňa pevninské Grécko a niektoré grécke ostrovy. Na tomto trhu výrobcovia a dovozcovia elektrickej energie dodávajú a predávajú svoju produkciu a dovoz na dennom základe.
7 V roku 2003 bola Komisii doručená sťažnosť jednotlivca, ktorý požiadal o utajenie svojej totožnosti. Podľa sťažovateľa rozhodnutie gréckeho štátu udeliť spoločnosti DEI na základe gréckeho legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 z 12. a 13. novembra 1959 (FEK A’ 250) a gréckeho zákona č. 134/1975 z 23. a 29. augusta 1975 (FEK A’ 180) výlučnú licenciu na prieskum a ťažbu hnedého uhlia v Grécku odporuje článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES. Po výmene korešpondencie s Helénskou republikou v rokoch 2003 až 2008 Komisia prijala sporné rozhodnutie.
8 V tomto rozhodnutí Komisia najmä konštatovala, že priznanie a zachovanie týchto práv odporuje článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, keďže vytvára situáciu nerovnosti príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o prístup k primárnym palivám na výrobu elektrickej energie, a umožňuje spoločnosti DEI, aby si udržala a posilnila svoje dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou v Grécku, pričom vylučuje alebo bráni akémukoľvek novému vstupu na trh.
9 V spornom rozhodnutí Komisia poukazuje na to, že Helénska republika už od prijatia smernice 96/92, ktorej prebratie bolo stanovené najneskôr na 19. februára 2001, vedela, že trh s elektrickou energiou musí byť liberalizovaný. Komisia ďalej uvádza, že Helénska republika prijala štátne opatrenia, ktoré sa týkali dvoch rôznych trhov, pričom prvý z nich je trh s dodávkami hnedého uhlia a druhý je veľkoobchodný trh s elektrickou energiou, ktorý zahŕňa výrobu a dodávky elektrickej energie do elektrární, ako aj dovoz elektrickej energie prostredníctvom prepojovacích zariadení.
10 Podľa Komisie mala DEI na týchto dvoch trhoch dominantné postavenie, pričom jej podiel na prvom uvedenom trhu bol vyšší než 97 % a jej podiel na druhom uvedenom trhu bol vyšší než 85 %. Okrem toho neexistovala nijaká perspektíva pre nový vstup na trh, prostredníctvom ktorého by sa významne znížil podiel spoločnosti DEI na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pričom dovoz, ktorý predstavuje 7 % celkovej spotreby, nepredstavoval skutočnú konkurenčnú hrozbu na tomto trhu.
11 Pokiaľ ide o predmetné štátne opatrenia, Komisia poznamenáva, že spoločnosti DEI boli na základe gréckeho legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 a gréckeho zákona č. 134/1975 udelené práva na ťažbu pre 91 % verejných ložísk hnedého uhlia, v súvislosti s ktorými boli udelené práva. Spresňuje, že počas obdobia uplatňovania týchto opatrení – a to aj napriek možnostiam, ktoré ponúka vnútroštátna právna úprava – nebolo udelené nijaké iné právo k významnému ložisku. Navyše uvádza, že DEI získala bez verejného obstarávania práva na prieskum v niektorých využiteľných ložiskách, v súvislosti s ktorými neboli zatiaľ udelené nijaké práva na ťažbu. Komisia dodáva, že elektrárne na hnedé uhlie, ktoré sú v Grécku najmenej nákladné, sa najviac používajú, pretože sa v nich vyrába 60 % elektrickej energie, ktorá umožňuje zásobovať prepojenú sústavu.
12 Helénska republika tak tým, že v prospech spoločnosti DEI udelila a zachovala takmer monopolné práva na ťažbu hnedého uhlia, ktoré jej zaručujú prednostný prístup k najatraktívnejšiemu palivu v Grécku na účely výroby elektrickej energie, vytvorila nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou a narušila hospodársku súťaž, čím posilnila dominantné postavenie spoločnosti DEI, pričom vylúčila alebo bránila akémukoľvek novému vstupu na trh, a to napriek liberalizácii veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou.
13 Komisia sporným rozhodnutím navyše požiadala Helénsku republiku, aby ju v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informovala o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať na účely nápravy protisúťažných účinkov predmetných štátnych opatrení, pričom uviedla, že tieto opatrenia sa musia prijať a vykonať v lehote ôsmich mesiacov od prijatia jej rozhodnutia.
Žaloba podaná na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. mája 2008 DEI podala žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia. V priebehu konania doň vstúpila Helénska republika ako vedľajší účastník na podporu spoločnosti DEI, zatiaľ čo Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA) a Energeiaki Thessalonikis AE, akciové spoločnosti pôsobiace v oblasti výroby elektrickej energie v Grécku, vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie.
15 Na podporu svojej žaloby DEI uviedla štyri žalobné dôvody založené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatňovaní ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, po druhé na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES, po tretie jednak na porušení zásady právnej istoty, zásady legitímnej dôvery a zásady ochrany súkromného vlastníctva a jednak na existencii zneužitia právomoci a po štvrté na porušení zásady proporcionality.
16 Prvý žalobný dôvod sa skladal z piatich častí, z ktorých druhá a štvrtá časť spochybňovala záver Komisie, podľa ktorého výkon práv na ťažbu hnedého uhlia udelených spoločnosti DEI viedol k rozšíreniu jej dominantného postavenia z trhu s hnedým uhlím na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou v rozpore s ustanoveniami článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES. Podľa Všeobecného súdu DEI v podstate vzniesla voči tomuto záveru Komisie dve výhrady. Vo svojej prvej výhrade DEI tvrdila, že na účely preukázania porušenia pri kombinovanom uplatňovaní týchto ustanovení je nevyhnutné, aby dotknutý podnik požíval výlučné alebo osobitné právo v zmysle článku 86 ods. 1 ES, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.
17 V druhej z týchto výhrad, ktorú Všeobecný súd preskúmal ako prvú, DEI vytýkala Komisii, že nepreukázala existenciu skutočného alebo potenciálneho zneužitia jej dominantného postavenia na dotknutých trhoch, hoci tento dôkaz bol podmienkou uplatnenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES.
18 V bode 85 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že spor sa v prejednávanej veci zameriava predovšetkým na otázku, či Komisia mala zistiť skutočné alebo potenciálne zneužitie dominantného postavenia spoločnosti DEI, alebo či postačovalo, aby preukázala, že predmetné štátne opatrenia narušili hospodársku súťaž tým, že vytvorili nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi v prospech spoločnosti DEI.
19 Pokiaľ ide o trh s dodávkami hnedého uhlia, Všeobecný súd v bodoch 87 až 89 napadnutého rozsudku poukázal na to, že Helénska republika predmetnými štátnymi opatreniami udelila spoločnosti DEI práva na ťažbu hnedého uhlia v ložiskách, ktorých zásoby predstavujú zhruba 2 200 miliónov ton, že tieto opatrenia, ktoré boli prijaté pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou, boli ponechané v platnosti a naďalej ovplyvňujú tento trh a že navyše napriek záujmu, ktorý konkurenti spoločnosti DEI prejavili, nijaký hospodársky subjekt nemohol od Helénskej republiky získať práva na ťažbu v ložiskách hnedého uhlia, aj keď má Grécko približne 2 000 miliónov ton hnedého uhlia, ktoré ešte nebolo vyťažené.
20 Konštatoval však, že nemožnosť ostatných hospodárskych subjektov mať prístup k ložiskám hnedého uhlia, ktoré sú ešte k dispozícii, nemožno pripísať spoločnosti DEI, keďže udelenie licencií na ťažbu hnedého uhlia záviselo výlučne od vôle Helénskej republiky. Všeobecný súd dodal, že na uvedenom trhu sa úloha spoločnosti DEI obmedzila na ťažbu v ložiskách, v súvislosti s ktorými táto spoločnosť mala práva, pričom Komisia netvrdila, že DEI zneužila svoje dominantné postavenie na trhu s dodávkami tejto suroviny, pokiaľ ide o prístup k hnedému uhliu.
21 Všeobecný súd následne v bodoch 90 až 93 napadnutého rozsudku analyzoval konštatovanie Komisie, že nemožnosť konkurentov spoločnosti DEI vstúpiť na trh s dodávkami hnedého uhlia má vplyv na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou. Komisia v tejto súvislosti tvrdila, že vzhľadom na to, že hnedé uhlie je najatraktívnejším palivom v Grécku, jeho ťažba umožňuje vyrábať elektrickú energiu s nízkymi variabilnými nákladmi a ponúknuť ju na povinnom dennom trhu s výhodnejším ziskom než elektrickú energiu vyrobenú z iných palív. Podľa Komisie si tak DEI mohla udržať alebo posilniť svoje dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pričom vylúčila alebo zabránila akémukoľvek novému vstupu na tento trh.
22 Všeobecný súd po tom, čo v bode 91 napadnutého rozsudku pripomenul, že po liberalizácii veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou bol v Grécku vytvorený povinný denný trh, čo je mechanizmus, ktorého pravidlá fungovania nie sú v spornom rozhodnutí spochybnené a musí ich dodržiavať tak DEI, ako aj jej konkurenti, a že DEI sa navyše nachádzala na tomto trhu pred jeho liberalizáciou, poukázal na to, že:
„92 Komisia však nepreukázala, že prednostný prístup k hnedému uhliu mohol vytvoriť situáciu, v ktorej [DEI] mohla samotným výkonom svojich práv na ťažbu zneužiť dominantné postavenie na veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou alebo pristúpiť k takémuto zneužitiu na tomto trhu. Rovnako Komisia [DEI] nevytýka, že bez objektívneho odôvodnenia rozšírila svoje dominantné postavenie na trhu s dodávkami hnedého uhlia na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou.
93 Komisia, ktorá len konštatuje, že [DEI], bývalý monopolný podnik, si naďalej udržiava dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou vďaka výhode, ktorú jej dáva prednostný prístup k hnedému uhliu, a že táto situácia vytvára nerovnosť príležitostí na tomto trhu medzi [spoločnosťou DEI] a ostatnými podnikmi, dostatočne právne neidentifikovala ani nepreukázala, k akému zneužitiu v zmysle článku 82 ES predmetné štátne opatrenie [spoločnosť DEI] viedlo alebo mohlo viesť.“
23 Všeobecný súd v bodoch 94 až 103 napadnutého rozsudku následne preskúmal ustálenú judikatúru spomenutú v spornom rozhodnutí, podľa ktorej členský štát porušuje zákazy stanovené v článku 86 ods. 1 ES a v článku 82 ES v prípade, ak samotný výkon osobitných alebo výlučných práv, ktoré mu boli priznané, vedie predmetný podnik k zneužívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môžu vyvolať situáciu, na základe ktorej tento podnik pristúpi k takémuto zneužitiu. Po analýze rozsudkov Raso a i. (C‑163/96, EU:C:1998:54), Höfner a Elser (C‑41/90, EU:C:1991:161), Merci convenzionali Porto di Genova (C‑179/90, EU:C:1991:464), Job Centre (C‑55/96, EU:C:1997:603), a MOTOE (C‑49/07, EU:C:2008:376) Všeobecný súd dospel v bode 103 napadnutého rozsudku k tomuto záveru:
„Z týchto rozsudkov… vyplýva, že zneužitie dominantného postavenia podniku, ktorý požíva výlučné alebo osobitné právo, môže vyplývať z možnosti vykonávať toto právo zneužívajúcim spôsobom alebo byť priamym následkom tohto práva. Z tejto judikatúry však nevyplýva, že samotná skutočnosť, že predmetný podnik sa z dôvodu štátneho opatrenia nachádza vo výhodnejšej situácii v porovnaní s jeho konkurentmi, predstavuje sama osebe zneužitie dominantného postavenia.“
24 Všeobecný súd napokon v bodoch 104 až 118 svojho rozsudku reagoval na posledné tvrdenie Komisie, ktorá sa domnievala, že sporné rozhodnutie je v súlade s judikatúrou, podľa ktorej systém nenarušenej hospodárskej súťaže možno zabezpečiť iba v prípade, ak je zaručená rovnosť príležitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Komisia v tejto súvislosti tvrdila, že takéto opatrenie predstavuje porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej súťaže.
25 Všeobecný súd v bode 105 tohto rozsudku rozhodol, že z rozsudkov, o ktoré sa Komisia opierala, teda z rozsudkov Francúzsko/Komisia (C‑202/88, EU:C:1991:120), GB‑Inno‑BM (C‑18/88, EU:C:1991:474), a Connect Austria (C‑462/99, EU:C:2003:297), nevyplýva, že na to, aby bolo možné domnievať sa, že došlo k porušeniu článku 86 ods. 1 ES uplatňovaného v spojení s článkom 82 ES, postačuje preukázať, že štátne opatrenie narušuje hospodársku súťaž tým, že vytvára nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pričom nie je potrebné identifikovať zneužitie dominantného postavenia podniku.
26 Všeobecný súd po analýze týchto rozsudkov dospel v bode 113 napadnutého rozsudku k záveru, že hoci je pravda, že Súdny dvor v týchto rozsudkoch použil formulácie uvedené Komisiou, táto inštitúcia ich nemôže používať bez toho, aby vzala do úvahy ich kontext. V bodoch 114 až 117 Všeobecný súd navyše konštatoval, že tvrdenie Komisie nepodporuje ani rozsudok Dusseldorp a i. (C‑203/96, EU:C:1998:316), na ktorý Komisia poukázala na pojednávaní.
27 Všeobecný súd z toho v bode 118 napadnutého rozsudku vyvodil, že z tejto judikatúry nevyplýva, že Komisia „nebola povinná identifikovať a preukázať zneužitie dominantného postavenia, ku ktorému predmetné štátne opatrenie viedlo alebo mohlo viesť [spoločnosť DEI]“.
28 Keďže Všeobecný súd v bodoch 87 až 93 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia vo svojom spornom rozhodnutí nepreukázala takéto zneužitie dominantného postavenia, v dôsledku toho v bode 119 uvedeného rozsudku rozhodol, že druhá výhrada, ktorú DEI uviedla v rámci druhej a štvrtej časti prvého žalobného dôvodu, je dôvodná, a zrušil sporné rozhodnutie „bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné predložené výhrady, časti a žalobné dôvody“.
Návrhy účastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom
29 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– sám rozhodol s konečnou platnosťou,
– zaviazal DEI na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
30 DEI a Helénska republika navrhujú, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– subsidiárne preskúmal ostatné dôvody neplatnosti uvedené vo veci T‑169/08 a zrušil sporné rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
31 Podaniami doručenými do kancelárie Súdneho dvora 25. marca 2013 Mytilinaios AE, Protergia AE a Alouminion AE podali návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie.
32 Uznesením z 11. júla 2013 podpredseda Súdneho dvora vyhovel tejto žiadosti.
O odvolaní
33 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody založené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatňovaní ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES a po druhé na neúplnom, nepresnom a nedostatočnom odôvodnení.
Argumentácia účastníkov konania
34 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 94 až 118 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES tým, že rozhodol, že Komisia musí identifikovať a preukázať zneužívajúce správanie, ku ktorému predmetné štátne opatrenie viedlo alebo mohlo viesť spoločnosť DEI.
35 Podľa Komisie, v prípade, ak sa článok 82 ES v spojení s článkom 86 ods. 1 ES uplatní na situácie, keď dochádza k nerovnosti príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, a teda k skresleniu hospodárskej súťaže vyplývajúcej zo štátneho opatrenia, dotknuté štátne opatrenie predstavuje samo osebe porušenie článku 86 ods. 1 ES a článku 82 ES. Stačilo teda preukázať, že toto opatrenie skutočne vytvorilo nerovnosť príležitostí tým, že zvýhodnilo (už) uprednostnený verejnoprávny podnik, čím ovplyvnilo štruktúru trhu, keďže umožnilo tomuto podniku udržať si, posilniť alebo rozšíriť svoje dominantné postavenie na iný, susedný alebo nadväzujúci trh napríklad tým, že bránilo vstupu nových konkurentov na tento trh.
36 Komisia v dôsledku toho vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora na skutkové okolnosti prejednávanej veci a skreslil základ sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazuje na to, že na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd, toto rozhodnutie nebolo založené na konštatovaní, že samotná skutočnosť, že DEI sa z dôvodu predmetných štátnych opatrení nachádzala vo výhodnejšej situácii ako jej konkurenti, predstavovala sama osebe zneužitie dominantného postavenia. Naopak, v uvedenom rozhodnutí bolo podrobne opísané porušenie, pričom v ňom bolo vysvetlené, že predmetné štátne opatrenia vytvorili nerovnosť príležitostí medzi spoločnosťou DEI a jej konkurentmi a že tento podnik bol samotným výkonom práv, ktoré tieto opatrenia priznali spoločnosti DEI, schopný rozšíriť svoje dominantné postavenie z (primárneho) trhu s hnedým uhlím na (nadväzujúci) veľkoobchodný trh s elektrickou energiou v Grécku. Toto rozšírenie na nadväzujúci trh malo za následok obmedzenie hospodárskej súťaže na tomto trhu vylúčením vstupu nových konkurentov na tento trh, a to aj po prijatí opatrení na liberalizáciu tohto trhu. Napriek žiadostiam v tomto zmysle navyše konkurentom spoločnosti DEI nebolo udelené nijaké právo k nijakému významnému ložisku hnedého uhlia.
37 Keďže v spornom rozhodnutí bolo vysvetlené, ako na jednej strane ponechanie sporných štátnych opatrení v platnosti a na druhej strane samotný výkon prednostných práv udelených spoločnosti DEI, ako aj správanie tejto spoločnosti na nadväzujúcom trhu viedli k riziku zneužitia jej dominantného postavenia na tomto trhu vylúčením alebo bránením vstupu nových konkurentov, Komisia splnila všetky kritériá stanovené judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa uplatňovania článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES.
38 DEI a Helénska republika sa domnievajú, že tento odvolací dôvod je nedôvodný. Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že na to, aby Komisia mohla uplatniť článok 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, musí preukázať zneužívajúce správanie, ku ktorému predmetné štátne opatrenie viedlo alebo mohlo viesť dotknutý podnik. Skutočnosť, že predmetné štátne opatrenie vedie k situácii nerovnosti príležitostí, predstavuje síce nevyhnutný predpoklad, ktorý však nepostačuje na uplatnenie uvedených ustanovení. Komisia sa v podstate usiluje transformovať článok 86 ods. 1 ES na nezávislé a nadradené ustanovenie. Všeobecný súd správne uplatnil uvedenú judikatúru na skutkové okolnosti prejednávanej veci.
Posúdenie Súdnym dvorom
39 Treba pripomenúť, že podľa článku 86 ods. 1 ES členské štáty v súvislosti s verejnými podnikmi a s podnikmi, ktorým udeľujú osobitné alebo výlučné práva, neustanovujú ani neponechávajú v účinnosti nijaké opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlami Zmluvy o ES, najmä s pravidlami stanovenými v článku 82 ES.
40 Toto naposledy uvedené ustanovenie zakazuje zneužitie dominantného postavenia v rámci spoločného trhu alebo jeho podstatnej časti, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
41 Treba pripomenúť, že podľa judikatúry členský štát porušuje zákazy stanovené v článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, ak prijme zákon, iný právny predpis a správne opatrenie, ktorý vyvoláva situáciu, v ktorej je verejný podnik alebo podnik, ktorému priznal osobitné a výlučné práva, v dôsledku samotného výkonu prednostných práv, ktoré mu boli udelené, vedený k zneužívaniu svojho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môžu vyvolať situáciu, na základe ktorej tento podnik pristúpi k takémuto zneužitiu (pozri v tomto zmysle rozsudky Connect Austria, EU:C:2003:297, bod 80, a MOTOE, EU:C:2008:376, bod 49, ako aj citovanú judikatúru). V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby k zneužitiu postavenia skutočne došlo (rozsudky GB‑Inno‑BM, EU:C:1991:474, body 23 až 25; Raso a i., EU:C:1998:54, bod 31, ako aj MOTOE, EU:C:2008:376, bod 49).
42 K porušeniu týchto ustanovení tak dochádza v prípade, ak opatrenie, ktoré možno pripísať členskému štátu, vytvára riziko zneužitia dominantného postavenia (pozri rozsudok MOTOE, EU:C:2008:376, bod 50 a citovanú judikatúru).
43 Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že systém nenarušenej hospodárskej súťaže, aký je stanovený v Zmluve, možno zaručiť len vtedy, keď je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpečená rovnosť príležitostí (pozri rozsudky GB‑Inno‑BM, EU:C:1991:474, bod 25; MOTOE, EU:C:2008:376, bod 51, a Connect Austria, EU:C:2003:297, bod 83, ako aj citovanú judikatúru).
44 Z toho vyplýva, že štátne opatrenie predstavuje porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Connect Austria, EU:C:2003:297, bod 84).
45 Súdny dvor mal navyše príležitosť v tomto ohľade spresniť, že hoci samotná skutočnosť, že členský štát vytvorí dominantné postavenie udelením výlučných práv, nie je sama osebe nezlučiteľná s článkom 86 ES, nič to nemení na tom, že Zmluva ukladá členským štátom povinnosť neprijať a neponechať v platnosti opatrenia spôsobilé obmedziť potrebný účinok tohto ustanovenia (rozsudky ERT, C‑260/89, EU:C:1991:254, bod 35; Corbeau, C‑320/91, EU:C:1993:198, bod 11, ako aj Deutsche Post, C‑147/97 a C‑148/97, EU:C:2000:74, bod 39).
46 Z úvah pripomenutých v bodoch 41 až 45 tohto rozsudku vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, že ustanovenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES môžu byť porušené nezávisle od skutočnej existencie zneužitia. Dôležité je iba to, aby Komisia identifikovala potenciálny alebo skutočný protisúťažný následok, ktorý môže vyplynúť z predmetného štátneho opatrenia. Takéto porušenie teda možno konštatovať v prípade, ak predmetné štátne opatrenia ovplyvňujú štruktúru trhu vytvorením nerovnakých podmienok hospodárskej súťaže medzi podnikmi a tým, že umožňujú verejnému podniku alebo podniku, ktorému boli udelené osobitné alebo výlučné práva, udržať si, napríklad bránením vstupu nových konkurentov na tento trh, posilniť alebo rozšíriť svoje dominantné postavenie na iný trh, a tým obmedziť hospodársku súťaž, bez toho, aby sa vyžadovalo preukázanie existencie skutočného zneužívania.
47 Za týchto podmienok z toho vyplýva, že na rozdiel od analýzy, ktorú Všeobecný súd vykonal v bodoch 105 a 118 napadnutého rozsudku, postačuje preukázať, že tento potenciálny alebo skutočný protisúťažný následok, môže vyplývať z predmetného štátneho opatrenia a nie je potrebné identifikovať iné zneužitie než je to, ktoré vyplýva zo situácie vzniknutej na základe predmetného štátneho opatrenia. Z toho takisto vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia, ktorá konštatovala, že žalobkyňa, bývalý monopolný podnik, si naďalej udržiava dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou vďaka výhode, ktorú jej dáva prednostný prístup k hnedému uhliu, a že táto situácia vytvára nerovnosť príležitostí na tomto trhu medzi žalobkyňou a ostatnými podnikmi, dostatočne právne neidentifikovala ani nepreukázala, k akému zneužitiu v zmysle článku 82 ES predmetné štátne opatrenie spoločnosť DEI viedlo alebo mohlo viesť.
48 Prvému odvolaciemu dôvodu treba preto vyhovieť a zrušiť napadnutý rozsudok bez toho, aby Súdny dvor musel preskúmať druhý odvolací dôvod, ktorý má vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu len striktne subsidiárnu povahu.
O žalobe podanej na Všeobecný súd
49 Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej Únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje.
50 Súdny dvor má v prejednávanej veci k dispozícii informácie potrebné na to, aby s konečnou platnosťou rozhodol o druhej a štvrtej časti prvého žalobného dôvodu.
51 V bode 59 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zastával názor, že najprv treba preskúmať druhú časť prvého žalobného dôvodu založenú na pochybení Komisie, lebo tvrdí, že existencia osobitných alebo výlučných práv nie je nevyhnutnou podmienkou porušenia ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES, a štvrtú časť uvedeného dôvodu založenú na tom, že DEI nerozšírila svoje dominantné postavenie z trhu s dodávkami hnedého uhlia na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou z dôvodu svojho údajného prednostného prístupu k primárnemu palivu.
52 Všeobecný súd v tom istom bode zastával názor, že v tomto štádiu nebolo potrebné vyjadrovať sa k dôvodnosti definície relevantných trhov použitej Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ktorá bola predmetom prvej časti prvého žalobného dôvodu uvedeného spoločnosťou DEI, a vychádzal z predpokladu, že pri uvedenej definícii nedošlo, na rozdiel od toho, čo tvrdila spoločnosť DEI, k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
53 Na základe toho istého predpokladu má Súdny dvor v prejednávanej veci k dispozícii informácie potrebné na to, aby s konečnou platnosťou rozhodol o druhej a štvrtej časti prvého žalobného dôvodu uvedeného spoločnosťou DEI.
O druhej časti prvého žalobného dôvodu
Argumentácia účastníkov konania
54 DEI, ktorú podporuje Helénska republika, tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnievala, že to, že DEI bola z právneho hľadiska kvalifikovaná ako „verejný podnik“, postačovala na to, aby došlo k porušeniu ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES. Z judikatúry totiž vyplýva, že na uplatnenie teórie, podľa ktorej verejný podnik rozšíril svoje dominantné postavenie z jedného trhu na iný susedný a odlišný trh musí Komisia nevyhnutne preukázať, že opatrenie udeľuje alebo posilňuje osobitné alebo výlučné práva. V prejednávanej veci však DEI nemá výlučné práva, lebo nepožíva výlučné právo na výkon predmetnej hospodárskej činnosti. Práva na prieskum a ťažbu spoločnosti DEI sa nemôžu kvalifikovať ani ako „osobitné práva“ v zmysle článku 86 ods. 1 ES, keďže boli priznané obmedzenému počtu oprávnených osôb.
55 Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, v podstate namieta jednak, že pôsobnosť ustanovenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanovením článku 82 ES sa neobmedzuje len na štátne opatrenia, ktoré priznávajú osobitné alebo výlučné práva, a jednak, že takéto práva boli v každom prípade priznané spoločnosti DEI.
Posúdenie Súdnym dvorom
56 Zo znenia článku 86 ods. 1 ES vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje jednak na verejné podniky a jednak na podniky, ktorým členské štáty udeľujú osobitné alebo výlučné práva. V prejednávanej veci je pritom nesporné, že DEI je verejným podnikom.
57 Navyše ako bolo pripomenuté v bodoch 41 až 44 tohto rozsudku, štátne opatrenie, či už ide o zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie, predstavuje porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej súťaže.
58 DEI teda nesprávne tvrdí, že na uplatnenie teórie, podľa ktorej verejný podnik rozšíril svoje dominantné postavenie z jedného trhu na iný susedný a odlišný trh, judikatúra Súdneho dvora požaduje, aby Komisia nevyhnutne preukázala, že predmetné štátne opatrenie udeľuje alebo posilňuje osobitné alebo výlučné práva.
59 Postačuje totiž, že predmetné opatrenie vytvára situáciu, na základe ktorej verejný podnik alebo podnik, ktorému štát priznal osobitné alebo výlučné práva, pristúpi k zneužitiu svojho dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Connect Austria, EU:C:2003:297, bod 80 a citovanú judikatúru).
60 Druhú časť prvého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.
O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu
Argumentácia účastníkov konania
61 DEI spochybňuje záver Komisie, podľa ktorého výkon práv na ťažbu hnedého uhlia, ktoré jej boli udelené, viedol k rozšíreniu jej dominantného postavenia z trhu s hnedým uhlím na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou v rozpore s ustanoveniami článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES, keďže podmienky uplatňovania teórie rozšírenia dominantného postavenia nie sú v prejednávanej veci splnené. Po prvé, vo všetkých prípadoch, v ktorých súd Únie uplatnil túto teóriu, podnik mal de iure a de facto monopolné postavenie na trhu a predmetné štátne opatrenie priznalo osobitné alebo výlučné práva na susednom a odlišnom trhu, čo nie je prípad prejednávanej veci. Po druhé DEI nemá regulačnú právomoc, ktorá by jej umožnila vymedziť činnosť svojich konkurentov, ani možnosť zaťažiť svojich konkurentov nákladmi. Po tretie Komisia pri preskúmaní prípadného zneužitia mala preskúmať vplyv údajného porušenia na záujmy spotrebiteľov. Napokon po štvrté Komisia definuje hnedé uhlie ako absolútne nevyhnutný výrobný faktor („essential facility“) bez toho, aby preukázala, že hnedé uhlie je absolútne nevyhnutné na účely podnikania na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou.
62 Helénska republika tvrdí, že Komisia neuviedla nijaký existujúci alebo potenciálny spôsob zneužitia dominantného postavenia spoločnosti DEI. V tomto spore je však existencia takéhoto zneužitia nevyhnutnou a prechádzajúcou podmienkou na uplatnenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES.
63 Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, po prvé tvrdí, že štátne opatrenia, na ktoré sa môže vzťahovať článok 86 ods. 1 ES a článok 82 ES, sa neobmedzujú na osobitné a výlučné práva. Po druhé, konštatovanie porušenia týchto ustanovení nezávisí od výkonu právomocí, vrátane regulačných právomocí. Po tretie judikatúra nevyžaduje, aby bola preskúmaná potenciálna ujma, ktorá bola spotrebiteľom spôsobená porušením týchto ustanovení. Po štvrté spoločnosť DEI nesprávne tvrdí, že Komisia sa v odôvodneniach 132 a 238 sporného rozhodnutia domnievala, že prístup k hnedému uhliu bol absolútne nevyhnutný výrobný faktor („essential facility“).
Posúdenie Súdnym dvorom
64 Na úvod treba tvrdenia Helénskej republiky zamietnuť na základe dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch 39 až 46 tohto rozsudku.
65 Okrem toho treba odmietnuť údajné „podmienky uplatňovania“ teórie rozšírenia dominantného postavenia, zhrnuté v bode 61 tohto rozsudku, ktoré podľa spoločnosti DEI vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora.
66 Treba totiž pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry postupy podniku v dominantnom postavení, ktoré prostredníctvom skresľovania hospodárskej súťaže smerujú k rozšíreniu tohto postavenia na susedný, no odlišný trh, predstavujú zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Connect Austria, EU:C:2003:297, body 81 a 82, ako aj citovanú judikatúru).
67 Rovnako Súdny dvor už zdôraznil, že rozšírenie dominantného postavenia bez objektívneho odôvodnenia je „samo osebe“ zakázané článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, pokiaľ je takéto rozšírenie vyvolané štátnym opatrením. Keďže hospodársku súťaž nemožno vylúčiť takýmto spôsobom, nemožno ju takýmto spôsobom ani skresliť (pozri v tomto zmysle rozsudky Španielsko a i./Komisia, C‑271/90, C‑281/90 a C‑289/90, EU:C:1992:440, bod 36, ako aj GB‑Inno‑BM, EU:C:1991:474, body 21, 23 a 24).
68 Nie je teda nevyhnutné, ako tvrdí spoločnosť DEI, aby Komisia v každom prípade preukázala, že dotknutý podnik má monopolné postavenie, alebo že predmetné štátne opatrenie mu priznáva osobitné alebo výlučné práva na susednom a odlišnom trhu, alebo že disponuje akoukoľvek regulačnou právomocou. Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 41 až 44 tohto rozsudku treba takisto odmietnuť údajnú povinnosť Komisie preukázať vplyv porušenia ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES na záujmy spotrebiteľov, keďže tento naposledy uvedený článok sa môže okrem toho týkať postupov, ktoré spôsobujú ujmu tým, že poškodzujú štruktúru účinnej hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, EU:C:1973:22, bod 26). Napokon tvrdenie spoločnosti DEI, že Komisia považovala hnedé uhlie za absolútne nevyhnutný výrobný faktor, spočíva na nesprávnom predpoklade, lebo Komisia odkázala len na „takmer monopolné“ postavenie spoločnosti DEI na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou.
69 Štvrtú časť prvého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.
70 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhú a štvrtú časť prvého žalobného dôvodu, ktorý DEI uviedla na Všeobecnom súde, zamietnuť, a vec vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby preskúmal prvú, tretiu a piatu časť prvého žalobného dôvodu, ako aj ďalšie žalobné dôvody uvedené spoločnosťou DEI.
O trovách
71 Keďže vec musí byť vrátená Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie DEI/Komisia (T‑169/08, EU:T:2012:448) sa zrušuje.
2. Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o dôvodoch, ktoré boli na ňom podané, ku ktorým sa Súdny dvor Európskej únie nevyjadril.
3. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Podpisy