Vec T‑301/01

Alitalia – Linee aeree italiane SpA

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Rekapitalizácia spoločnosti Alitalia talianskymi orgánmi – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom – Rozhodnutie prijaté na základe rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorým sa zrušuje skoršie rozhodnutie – Prípustnosť – Porušenie článku 233 ES – Porušenie článkov 87 ES a 88 ES – Podmienky schválenia pomoci – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

2.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

(Článok 253 ES)

3.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Rozsah – Prijatie nového aktu na základe skorších platných prípravných aktov – Prípustnosť

(Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 7 ods. 2 a 3)

4.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Prijatie vykonávacích opatrení – Primeraná lehota

(Článok 233 ES)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Právo dotknutých osôb predložiť svoje pripomienky

(Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999)

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Kritérium súkromného investora

(Článok 87 ods. 1 ES)

7.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zjavne nesprávne posúdenie – Nesprávne posúdenie bez rozhodujúceho vplyvu na výsledok – Neúčinný dôvod

8.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Dôvody, ktoré možno uplatniť proti rozhodnutiu Komisie v oblasti štátnej pomoci

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

9.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Voľná úvaha Komisie – Kritériá posúdenia – Účinok usmernení prijatých Komisiou

(Článok 87 ods. 3 ES; oznámenie Komisie 94/C 350/07)

10.    Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom – Preskúmanie reštrukturalizačných opatrení zamýšľaných podnikom, ktorý je príjemcom pomoci

(Článok 87 ods. 3 ES)

1.      Na to, aby žalobca mohol pokračovať v žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, je potrebné, aby si zachoval osobný záujem na jeho zrušení. Takým je prípad podniku, ktorý napriek tomu, že získal v plnej výške štátnu pomoc na reštrukturalizáciu, sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatovala zlučiteľnosť uvedenej pomoci so spoločným trhom, keďže toto rozhodnutie je právnym základom pre neskoršie rozhodnutie Komisie schvaľujúce platbu poslednej splátky pomoci. Ak by totiž Súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia kvalifikuje dotknuté opatrenie ako štátnu pomoc, toto zrušenie by malo právne dôsledky pre neskoršie rozhodnutie, ktoré by bolo zbavené právneho základu.

(pozri body 37, 40 – 42)

2.      Odpoveď na otázku, či akt Spoločenstva spĺňa povinnosť odôvodnenia stanovenú článkom 253 ES, závisí od povahy dotknutého aktu a kontextu, v akom bol prijatý. Ak bola žalobkyňa úzko zapojená do procesu vypracovania napadnutého rozhodnutia, a teda poznala dôvody, pre ktoré správa zastávala názor, že nemusí vyhovieť jej žiadosti, rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od kontextu, ktorý bol vytvorený takouto účasťou v konaní. V takom prípade sú požiadavky judikatúry v tejto oblasti veľmi nízke.

Keďže napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po prvom rozhodnutí, ktoré bolo predmetom zrušujúceho rozsudku opisujúceho skutkový stav veci, správne konanie a obsah zrušeného rozhodnutia, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v kontexte, ktorý žalobkyňa dobre poznala.

(pozri body 57, 69)

3.      Zrušenie aktu Spoločenstva, ktorým sa končí správne konanie, zahrnujúce niekoľko štádií, nemá nutne za následok zrušenie celého konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého aktu, bez ohľadu na vecné či procesné dôvody zrušujúceho rozsudku.

Ak sa ukáže, že aj napriek skutočnosti, že zisťovacie opatrenia umožňovali vyčerpávajúcu analýzu zlučiteľnosti pomoci, analýza uskutočnená Komisiou nie je úplná a spôsobuje tak protiprávnosť rozhodnutia konštatujúceho zlučiteľnosť pomoci, konanie smerujúce k nahradeniu tohto rozhodnutia môže byť opätovne uskutočnené od tohto bodu tak, že sa vykoná nová analýza zisťovacích opatrení. Navyše možnosť nezopakovať celé konanie, ktoré predchádzalo prijatiu aktu, ktorý nahrádza iný akt, nie je podmienená tým, že daný akt bol zrušený z dôvodu procesných vád.

Okrem toho neexistuje žiadna povinnosť uverejniť v úradnom vestníku nové oznámenie a opätovne začať formálne zisťovanie s cieľom znovu konzultovať finančných investorov a odborníkov, keďže žiadne ustanovenie nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa pravidiel na uplatňovanie článku 88 ES neukladá opätovne začať konanie, pokiaľ sú zmeny vykonané v pôvodnom reštrukturalizačnom pláne počas formálneho zisťovania, aj keď sú takéto zmeny upravené v článku 7 ods. 2 a 3 tohto nariadenia.

(pozri body 100, 101, 103, 142, 143)

4.      Povinnosť inštitúcie Spoločenstva vykonať zrušujúci rozsudok, ktorý vyhlásil súd Spoločenstva, vyplýva z článku 233 ES. Tento výkon vyžaduje prijatie niektorých správnych opatrení a obyčajne sa nemôže uskutočniť okamžite. Dotknutá inštitúcia disponuje primeranou lehotou na to, aby vyhovela tomuto rozsudku, ktorý zrušuje jedno z jej rozhodnutí. Otázka, či lehota bola primeraná, alebo nie, závisí od povahy opatrení, ktoré sa majú prijať, ako aj od okolnosti prípadu.

Lehotu siedmich mesiacov medzi vyhlásením rozsudku, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Komisie konštatujúce, že oznámený návrh na štátnu pomoc je pod určitými podmienkami zlučiteľný so spoločným trhom, a dňom prijatia nového rozhodnutia Komisie nie je možné považovať za neprimeranú, keďže ide o vyvodenie praktických dôsledkov zo zrušujúceho rozsudku, osobitne tým, že sa na základe dostupných informácií znovu uplatní kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve – čo predpokladá dôkladnú finančnú analýzu.

Podnik, ktorý je príjemcom pomoci, nemôže namietať porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery len zo skutočnosti, že proti zrušujúcemu rozsudku nebolo podané odvolanie Komisie, keďže tento rozsudok nevylúčil prípadné prepracovanie zrušeného rozhodnutia a lehota, ktorú mala Komisia na to, aby z tohto rozsudku vyvodila praktické dôsledky, bola dlhšia ako lehota dvoch mesiacov, počas ktorej mala podať svoje odvolanie proti tomuto rozsudku.

(pozri body 155, 156, 162)

5.      Žiadne ustanovenie nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa pravidiel na uplatňovanie článku 88 ES neukladá Komisii povinnosť znovu ponúknuť zainteresovaným tretím stranám, ktorých právo predložiť svoje pripomienky bolo zaručené uverejnením oznámenia jej rozhodnutia o začatí formálneho preskúmania v úradnom vestníku a ktoré boli veľmi úzko zapojené do preskúmania spornej pomoci, ktoré viedlo k prvému rozhodnutiu, zrušenému a nahradenému druhým rozhodnutím, túto možnosť v rámci preskúmania, ktoré viedlo k tomuto druhému rozhodnutiu, keďže Komisia musela založiť svoju novú analýzu výlučne na informáciách, ktoré mala k dispozícii v čase prijatia prvého rozhodnutia, teda na informáciách, ku ktorým sa tretie strany už vyjadrili, takže nebolo nutné ich znovu konzultovať.

(pozri bod 174)

6.      Posúdenie Komisie, či investícia spĺňa kritérium súkromného investora, so sebou nesie komplexné ekonomické posúdenie. Komisia pritom má pri prijímaní aktu, ktorý si vyžaduje komplexné ekonomické posúdenie, širokú diskrečnú právomoc a súdne preskúmanie uvedeného aktu, hoci je v zásade dôkladné, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie spadá do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES, sa obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel a pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových okolností zistených na účely uskutočnenia spochybňovanej voľby, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností alebo neexistencie zneužitia právomoci. Súd prvého stupňa najmä nie je príslušný nahradzovať svojím ekonomickým posúdením posúdenie inštitúcie, ktorá vydala rozhodnutie.

(pozri bod 185)

7.      V rámci žaloby o neplatnosť je uplatnenie zjavne omylu neúčinné, a teda nemôže postačovať na odôvodnenie zrušenia sporného rozhodnutia, pokiaľ za osobitných okolností prejednávaného prípadu nemohlo mať rozhodujúci vplyv na výsledok.

(pozri bod 307)

8.      V rámci žaloby o neplatnosť podanej podnikom, ktorý je príjemcom štátnej pomoci, proti rozhodnutiu o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom, prijatému s výhradou dodržania určitých podmienok, sa žalobný dôvod smerujúci proti podmienkam, ktorých dodržiavaním napadnuté rozhodnutie podmieňuje zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom, nemôže považovať za neprípustný z toho dôvodu, že tieto podmienky nie sú pripísateľné Komisii, ktorá má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o konštatovanie prípadnej nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

Nie je vylúčené, že podnik, ktorý je príjemcom pomoci, môže spochybniť na súde Spoločenstva podmienky, ktoré sú spojené s rozhodnutím, ktoré je v jeho neprospech, za predpokladu, že tieto podmienky boli predmetom konania medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi a dokonca záväzkov prijatých týmito orgánmi.

(pozri body 380, 381, 383)

9.      Komisia je oprávnená stanoviť si na účely výkonu voľnej úvahy svoj vlastný postup prostredníctvom aktov, akými sú predmetné usmernenia, za predpokladu, že budú obsahovať orientačné pravidlá, ktoré bude táto inštitúcia sledovať, a že nevybočia z rámca ustanovení Zmluvy. Oznámenie o letectve však vyžaduje, aby pomoc na reštrukturalizáciu bola súčasťou plánu, ktorý je určený na ozdravenie leteckej spoločnosti takým spôsobom, aby sa mohla stať v rozumnom čase opäť životaschopnou. V súlade s bodom 38 ods. 1 a 2 a bodom 41 tohto oznámenia môže Komisia schváliť pomoc na reštrukturalizáciu len vo veľmi výnimočných prípadoch a za veľmi striktných podmienok. Z toho vyplýva, že v rozhodnutí prijatom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES môže Komisia uložiť akúkoľvek podmienku, ktorú považuje za nevyhnutnú na zaručenie toho, aby podnik, ktorý je príjemcom pomoci, bol po svojej reštrukturalizácii životaschopný. Naproti tomu žiadne z týchto ustanovení nevyžaduje, aby všetky podmienky uložené v tomto rámci boli nevyhnutné na zaručenie životaschopnosti podniku. Naopak, z uvedeného oznámenia vyplýva, že Komisia musí tiež vynaložiť všetko úsilie na to, aby v čo najväčšom rozsahu obmedzila narušenie hospodárskej súťaže, a usilovať sa o to, aby vláda nezasahovala do riadenia spoločnosti z iných dôvodov ako z tých, ktoré vyplývajú z jej vlastníckych práv, a aby sa pomoc používala výlučne na účely programu reštrukturalizácie a nebola neprimeraná vo vzťahu k jej potrebám.

(pozri body 405 – 408)

10.    Hoci v oblasti štátnej pomoci nie je možné vylúčiť, že Komisia môže porovnávať opatrenia reštrukturalizácie, ktoré chcel prijať podnik, ktorý je príjemcom, s opatreniami prijatými inými podnikmi pôsobiacimi v rovnakej hospodárskej oblasti, nič to nemení na tom, že reštrukturalizácia podniku musí byť zameraná na jeho vlastné problémy a že skúsenosti získané inými podnikmi v rozličných hospodárskych a politických kontextoch a v iných obdobiach môžu byť irelevantné.

(pozri bod 478)