Žaloba podaná 12. mája 2017 – Európska komisia/Talianska republika
(vec C-251/17)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Manhaeve e L. Cimaglia, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Talianska republika
Návrhy žalobkyne
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
určil, že Talianska republika si tým, že neprijala všetky potrebné opatrenia, ktoré jej vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora z 19. júla 2012 vo veci C-565/10, Komisia/Taliansko, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ,
uložil Talianskej republike povinnosť zaplatiť penále vo výške 346 922,40 eura, prípadne znížené prostredníctvom navrhovanej metódy postupného zníženia, za každý deň omeškania s plnením povinností vyplývajúcich z už citovaného rozsudku vydaného vo veci C-565/10, a to odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci do dňa, keď dôjde k splneniu povinností vyplývajúcich z už citovaného rozsudku vo veci C-565/10,
uložil Talianskej republike povinnosť zaplatiť dennú paušálnu sumu vo výške 31 113,80 eura, v minimálnej celkovej výške 62 699 421,40 eura, a to odo dňa vyhlásenia už citovaného rozsudku vo veci C-565/10 do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci, alebo do dňa, keď dôjde k splneniu povinností vyplývajúcich z už citovaného rozsudku vo veci C-565/10,
uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia vo svojej žalobe [Talianskej republike] vytýka nesplnenie povinnosti, ktoré jej vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora zo 19. júla 2012, pokiaľ ide o 80 talianskych aglomerácií, vrátane tých, ktorých sa týka uvedený rozsudok.
V tejto súvislosti Talianska republika uznala, že si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 3 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd1 , pokiaľ ide o 35 aglomerácií. Rovnako uznala, že si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 10 tejto smernice, pokiaľ ide o 70 aglomerácií.
Komisii z toho vyplýva, že Talianska republika neprijala všetky potrebné opatrenia, ktoré jej vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora z 19. júla 2012.
____________1 Ú. v. ES L 135, 1991, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26.