NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MELCHIOR WATHELET
prednesené 14. novembra 2013 (1)
Vec C‑609/12
Ehrmann AG
proti
Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko)]
„Ochrana spotrebiteľa – Zdravotné tvrdenia o potravinách – Osobitné podmienky – Časová pôsobnosť“
I – Úvod
1. Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania Bundesgerichtshof (Nemecko) požiadal Súdny dvor o výklad článku 10 ods. 1 a 2, článku 28 ods. 5 a článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách(2), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 116/2010 z 9. februára 2010(3) (ďalej len „nariadenie č. 1924/2006“ alebo „nariadenie“).
2. Uvedený návrh bol podaný v rámci konania medzi spoločnosťou Ehrmann AG (ďalej len „Ehrmann“) a Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV (Združenie pre boj proti nekalej súťaži, ďalej len „ZBW“) v súvislosti s časovým uplatnením povinností stanovených v článku 10 nariadenia č. 1924/2006.
II – Právny rámec
A – Právna úprava Únie
3. Článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1924/2006 stanovuje:
„1. Toto nariadenie harmonizuje ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktoré sa vzťahujú na výživové a zdravotné tvrdenia, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie vnútorného trhu pri poskytnutí vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.
2. Toto nariadenie sa vzťahuje na výživové a zdravotné tvrdenia pri komunikácii komerčného charakteru uvádzané na označení, pri prezentácii a v reklame potravín, ktoré sa v takejto podobe dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi.“
4. Článok 2 ods. 2 tohto nariadenia definuje v bodoch 1 a 5 pojmy „tvrdenie“ a „zdravotné tvrdenie“:
„1. ‚tvrdenie‘ je každé oznámenie alebo znázornenie, ktoré nie je povinné podľa právnych predpisov Spoločenstva ani vnútroštátnych právnych predpisov vrátane obrazového, grafického alebo symbolického znázornenia v akejkoľvek podobe, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že daná potravina má osobitné vlastnosti;
…
5. ,zdravotné tvrdenie‘ je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím“.
5. Článok 3 uvedeného nariadenia nazvaný „Všeobecné zásady pre všetky tvrdenia“ znie takto:
„Výživové a zdravotné tvrdenia sa môžu používať na označení, pri prezentácii a v reklame potravín umiestnených na trhu v Spoločenstve len vtedy, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.
Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2000/13/ES a 84/450/EHS, používanie výživových a zdravotných tvrdení nesmie:
a) byť nepravdivé, nejednoznačné alebo klamlivé;
…“
6. Článok 10 tohto nariadenia stanovuje:
„1. Zdravotné tvrdenia [sa zakazujú a – neoficiálny preklad] sú povolené len vtedy, ak sú v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v kapitole II a osobitnými požiadavkami uvedenými v tejto kapitole a sú povolené v súlade s týmto nariadením a zahrnuté do zoznamov povolených tvrdení ustanovených v článkoch 13 a 14.
2. Zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak označenie obsahuje tieto informácie, alebo v prípade, že takéto označenie neexistuje, ak sú tieto informácie uvedené pri prezentácii a v reklame:
a) údaj poukazujúci na dôležitosť pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu;
b) množstvo potraviny a spôsob konzumácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tvrdeného pozitívneho účinku;
c) v prípade potreby údaj určený osobám, ktoré by sa mali vyhnúť používaniu tejto potraviny; a
d) príslušné varovanie pri výrobkoch, ktoré môžu pri nadmernej konzumácii predstavovať zdravotné riziko.
3. Odkaz na všeobecný a nešpecifický prínos živiny alebo potraviny pre celkové zdravie alebo dobrý zdravotný stav je možné uviesť, len ak sa spolu s ním uvedie aj osobitné zdravotné tvrdenie uvedené v zoznamoch uvedených v článkoch 13 alebo 14.
…“
7. Článok 13 nariadenia č. 1924/2006, nazvaný „Iné zdravotné tvrdenia ako tie, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí“ stanovuje:
„1. Zdravotné tvrdenia, ktoré opisujú alebo odkazujú na:
a) úlohu živiny alebo inej látky pri raste, vývoji a telesných funkciách; alebo
b) psychické funkcie a funkcie správania; alebo
c) bez toho, aby bola dotknutá smernica 96/8/ES, zoštíhľovanie alebo kontrolu telesnej hmotnosti či zníženie pocitu hladu, zvýšenie pocitu sýtosti alebo zníženie dostupnej energie zo stravy;
a ktoré sú uvedené v zozname ustanovenom v odseku 3, sa môžu uvádzať bez vykonania postupu ustanoveného v článkoch 15 až 19, ak:
(i) vychádzajú zo všeobecne uznávaných vedeckých dôkazov; a
(ii) priemerný spotrebiteľ im dobre rozumie.
2. Členské štáty poskytnú Komisii zoznamy tvrdení uvedených v odseku 1 najneskôr do 31. januára 2008 spolu s podmienkami, ktoré sa na ne vzťahujú, a odkazmi na príslušné vedecké odôvodnenie.
3. Komisia prijme po porade s úradom a v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3 najneskôr do 31. januára 2010 zoznam povolených tvrdení Spoločenstva uvedených v odseku 1, zameraný na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, a všetky nevyhnutné podmienky na používanie týchto tvrdení.
…“
8. Podľa článku 28 tohto nariadenia, ktorý upravuje prechodné opatrenia:
„1. Potraviny umiestnené na trh alebo označené pred dňom uplatňovania tohto nariadenia, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, sa môžu predávať až do ich dátumu spotreby, avšak najneskôr do 31. júla 2009. S ohľadom na ustanovenia článku 4 ods. 1 sa potraviny môžu predávať najneskôr do dvadsiatich štyroch mesiacov po prijatí príslušných nutričných profilov a ich podmienok používania.
2. Výrobky označené ochrannými známkami alebo obchodnými značkami, ktoré existovali pred 1. januárom 2005, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, sa môžu naďalej predávať do 19. januára 2022, odkedy sa začnú uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia.
3. Výživové tvrdenia, ktoré sa v členských štátoch používali pred 1. januárom 2006 v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi ustanoveniami a ktoré nie sú zahrnuté v prílohe, sa môžu na zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov naďalej používať do 19. januára 2010 bez toho, aby bolo dotknuté prijatie ochranných opatrení uvedených v článku 24.
4. Výživové tvrdenia vo forme obrázkových, grafických alebo symbolických znázornení, ktoré sú v súlade so všeobecnými zásadami tohto nariadenia a ktoré nie sú zahrnuté v prílohe a používajú sa podľa osobitných podmienok a kritérií uvedených vo vnútroštátnych ustanoveniach alebo predpisoch, sa riadia týmto:
a) členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 31. januára 2008 tieto výživové tvrdenia a vnútroštátne ustanovenia alebo predpisy, ktoré sa na ne vzťahujú, spolu s vedeckými údajmi, ktoré tieto ustanovenia alebo predpisy podporujú;
b) Komisia prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3 rozhodnutie o používaní týchto tvrdení zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia.
Výživové tvrdenia, ktoré nie sú povolené podľa tohto postupu, sa môžu naďalej používať dvanásť mesiacov od prijatia takéhoto rozhodnutia.
5. Zdravotné tvrdenia uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) sa môžu uvádzať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do prijatia zoznamu uvedeného v článku 13 ods. 3 na zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov pod podmienkou, že sú v súlade s týmto nariadením a existujúcimi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa na ne vzťahujú, a bez toho, aby bolo dotknuté prijatie ochranných opatrení uvedených v článku 24.
…“
9. Článok 29 uvedeného nariadenia nakoniec stanovuje:
„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. júla 2007.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“
B – Nemecká práva úprava
10. Zákonník o potravinách, tovaroch bežnej spotreby a krmivách (Lebensmittel‑ Bedarfsgegenstände‑ und Futtermittelgesetzbuch, ďalej len „LFGB“), vo svojom § 11 s názvom „Ustanovenia na ochranu pred uvedením do omylu“ v znení uplatniteľnom na vec samu stanovuje:
„1. Je zakázané umiestňovať na trh potraviny s klamlivým označením, údajom alebo úpravou alebo propagovať potraviny vo všeobecnosti alebo v jednotlivom prípade s použitím klamlivých zobrazení alebo iných tvrdení. O uvádzanie spotrebiteľa do omylu ide najmä vtedy, ak
(1) sa pri potravine použijú označenia, údaje, úpravy, zobrazenia alebo iné výpovede o vlastnostiach, najmä o druhu, kvalite, zložení, množstve, trvanlivosti, pôvode, mieste alebo spôsobe výroby alebo získavania, ktoré môžu uviesť do omylu;
…“
III – Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálna otázka
11. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spoločnosť Ehrmann vyrába a distribuuje mliečne výrobky, medzi ktoré patrí ovocný tvaroh („Monsterbacke“), ktorý sa predáva v baleniach pozostávajúcich zo šiestich 50‑gramových kelímkov (ďalej len „dotknutý výrobok“).
12. Podľa výživovej tabuľky uvedenej na bočnej strane obalu má 100 g tohto výrobku energetickú hodnotu 105 kcal, obsah cukru 13 g, obsah tuku 2,9 g a obsah vápnika 130 mg. V 100 g kravského mlieka je obsah vápnika taktiež 130 mg, kým obsah cukru je len 4,7 g.
13. V priebehu roka 2010 bol na povrchu každého dotknutého balenia uvedený reklamný slogan „Tak dôležitý ako pohár mlieka denne!“ (ďalej len „sporný slogan“). Balenie neobsahovalo nijakú z informácií, ktoré vyžaduje článok 10 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia č. 1924/2006, aby mohli byť zdravotné tvrdenia použité na označení alebo pri prezentácii potravín.
14. ZBW dospelo k záveru, že sporný slogan je klamlivý, pretože sa v ňom nenachádzala zmienka o výrazne vyššom obsahu cukru vo výrobku v porovnaní s mliekom. Okrem toho tento slogan nebol v súlade s článkami 9 a 10 nariadenia č. 1924/2006, pretože obsahoval výživové a zdravotné tvrdenia. V tejto súvislosti odkaz na mlieko prinajmenšom nepriamo udával, že dotknutý výrobok tiež obsahuje veľké množstvo vápnika, takže nešlo o obyčajný údaj o kvalite, ale o údaj, ktorý spotrebiteľovi sľuboval aj prínos pre jeho zdravie.
15. ZBW následne podala na Landgericht Stuttgart žalobu o zdržanie sa konania a o náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s úradnou výzvou.
16. Spoločnosť Ehrmann navrhla túto žalobu zamietnuť, pričom tvrdila, že dotknutý výrobok je alternatívnou potravinou, ktorá je porovnateľná s mliekom, a že rozdiel v obsahu cukru v porovnaní s mliekom je príliš nevýrazný na to, aby bol relevantný. Sporný slogan okrem toho nevyjadroval nijakú osobitnú výživovú vlastnosť výrobku a predstavoval tak iba údaj o kvalite, na ktorý sa nariadenie č. 1924/2006 nevzťahuje. Spoločnosť Ehrmann tiež tvrdila, že článok 10 ods. 2 tohto nariadenia sa v každom prípade v čase skutkových okolností veci samej neuplatňoval, a to v zmysle článku 28 ods. 5 tohto nariadenia.
17. Landgericht Stuttgart zamietol žalobu podanú ZBW. Naopak Oberlandesgericht Stuttgart vo svojom rozsudku z 3. februára 2011 návrhu na zdržanie sa konania a na náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s úradnou výzvou, vyhovel v rámci odvolacieho konania.
18. Podľa tohto súdu sporný slogan nepredstavoval ani výživové, ani zdravotné tvrdenie v zmysle nariadenia č. 1924/2006. Z toho dôvodu nespadal do pôsobnosti tohto nariadenia. Odvolací súd však usúdil, že tento slogan bol klamlivý v zmysle § 11 ods. 1 druhej vety bodu 1 LFGB, pretože dotknutý výrobok mal v porovnaní s plnotučným mliekom v rovnakom množstve oveľa vyšší obsah cukru.
19. Spoločnosť Ehrmann podala na vnútroštátny súd proti rozsudku Oberlandesgericht Stuttgart opravný prostriedok „Revision“. Tvrdí, že sporný slogan nie je klamlivý v zmysle § 11 ods. 1 LFGB. Nepredstavuje ani výživové tvrdenie v zmysle článku 2 ods. 2 bodu 4 nariadenia č. 1924/2006, ale skôr zdravotné tvrdenie podľa článku 2 ods. 2 bodu 5 tohto nariadenia, v súlade s rozsudkom Deutsches Weintor(4). Zo sloganu totiž vyplýva súvislosť medzi dotknutým výrobkom a zdravím spotrebiteľa, pričom takáto súvislosť na existenciu „zdravotného tvrdenia“ stačí.
20. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že od roku 2010, ktorý je vo veci samej relevantný, označenie dotknutého výrobku neobsahovalo nijakú z informácií uvedených v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006. Bundesgerichtshof sa preto ocitol pred viacerými výkladovými možnosťami uplatnenia tohto článku v čase skutkových okolností vo veci samej, a preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: „Museli byť povinnosti uvedenia informácií podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 dodržiavané už v roku 2010?“
21. Spoločnosť Ehrmann a Európska komisia predložili písomné pripomienky. Pojednávanie sa uskutočnilo 10. októbra 2013 za prítomnosti uvedených dvoch účastníkov konania.
IV – Právne posúdenie
A – Úvodné pripomienky týkajúce sa úlohy Súdneho dvora pri uplatňovaní právnej normy Únie na skutkové okolnosti
22. Návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje len jednu otázku, ktorá je jasne, presne a vymedzujúco formulovaná: Uplatňovali sa v zmysle článkov 28 a 29 nariadenia č. 1924/2006 povinnosti stanovené v článku 10 ods. 2 tohto nariadenia v roku 2010?
23. Je zjavné, že táto otázka je opodstatnená len ak sporný slogan zodpovedá zdravotnému tvrdeniu v zmysle predmetného nariadenia. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že vnútroštátny súd už v tejto súvislosti rozhodol. Konštatoval, že „nepovažuje reklamný slogan za klamlivý v zmysle [vnútroštátnej právnej úpravy]. Podľa [Bundesgerichtshof] slogan tiež nepredstavuje žiadne výživové tvrdenie v zmysle článku 2 ods. 2 bodu 4 nariadenia č. 1924/2006, ale predstavuje zdravotné tvrdenie v zmysle článku 2 ods. 2 bodu 5 tohto nariadenia.“(5)
24. Bundesgerichtshof ďalej upresnil, že tento záver „odvodil z [už citovaného] rozsudku [Súdneho dvora] zo 6. septembra 2012, Deutsches Weintor“.(6)
25. Účastníci konania vo veci samej však vo svojich písomných pripomienkach, ako aj na pojednávaní nastolili otázku samotnej definície „zdravotných tvrdení“. Spoločnosť Ehrmann sa domnieva, že východisko vnútroštátneho súdu, podľa ktorého je sporný slogan zdravotným tvrdením, je nesprávne. Podľa neho by na to mal Súdny dvor upozorniť vnútroštátny súd, aby tento následne mohol vo svetle správneho výkladu nariadenia č. 1924/2006 upraviť svoje posúdenie sporného sloganu.
26. Ja sa naopak domnievam, že v prejednávanej veci Súdnemu dvoru neprináleží, aby pozmenil posúdenie vnútroštátneho súdu, ktorý vymedzil právny a skutkový rámec sporu, ktorý prejednáva a tento aspekt problému do svojej otázky nezahrnul.
27. Súdny dvor totiž vždy konštatoval:
„20. … v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zavedenej článkom [267 ZFEÚ] prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, posúdiť so zreteľom na osobitosti prípadu tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru… .
21. Možnosť určiť otázky, ktoré sa majú položiť Súdnemu dvoru, je teda vyhradená iba vnútroštátnemu súdu a účastníci konania nemôžu meniť ich obsah… .
22. Okrem toho zmena podstaty prejudiciálnych otázok [na žiadosť jedného z účastníkov konania] alebo odpoveď na doplňujúce otázky uvedené [účastníkmi konania vo veci samej v ich] pripomienkach by bola nezlučiteľná s úlohou zverenou Súdnemu dvoru článkom [267 ZFEÚ], ako aj s povinnosťou Súdneho dvora zabezpečiť vládam členských štátov a oprávneným subjektom možnosť predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora vzhľadom na to, že podľa tohto ustanovenia sa oprávneným subjektom doručujú iba vnútroštátne rozhodnutia o začatí prejudiciálneho konania …“.(7)
28. Predpoklad spoločnosti Ehrmann by pritom Súdny dvor priviedol k výkladu pojmu zdravotné tvrdenie, teda článku 2 ods. 2 bodu 5 nariadenia č. 1924/2006, a to napriek tomu, že táto otázka nebola zo strany Bundesgerichtshof vôbec nastolená, pričom uvedený vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nijak nespochybňuje, že slogan „Tak dôležitý ako pohár mlieka denne!“ je zdravotným tvrdením. Preto sa domnievam, že Súdny dvor sa v rámci tohto prejudiciálneho konania nemusí k tejto otázke vyjadrovať, ako už sám pri podobných príležitostiach konštatoval.
29. Situácia v prejednávanej veci je totiž rovnaká ako vo veci Felicitas Rickmers‑Linie,(8) v ktorej sa žalobkyňa domnievala, že je predovšetkým potrebné odpovedať na otázku, z ktorej prejudiciálna otázka položená Finanzgericht Hamburg vychádzala, teda na otázku, či bolo možné považovať plnenie ako to vo veci samej za zdaniteľné plnenie v zmysle smernice Rady 69/335 zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. ES L 249, s. 25), aj keď z pohľadu dane z vkladu išlo len o fikciu a uvedené plnenie nenarúšalo existenciu spoločnosti ani nemenilo jej všeobecnú právnu a hospodársku štruktúru.
30. Súdny dvor na to reagoval konštatovaním, že „túto otázku, z ktorej vyplýva potreba výkladu článku 3 ods. 2 a článku 4 smernice, však Finanzgericht Hamburg nepoložil a vo svojom uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyjadril pochybnosti o tom, či má byť plnenie ako je to vo veci samej predmetom dane z vkladu. V rámci tohto prejudiciálneho konania preto nie je potrebné o tejto otázke rozhodovať.“(9)
31. Súdny dvor pritom spresnil, že „… hoci… nemá v rámci článku [267 ZFEÚ] právomoc aplikovať normy práva Spoločenstva na určitý konkrétny prípad“(10)… môže podľa okolností „vnútroštátnemu súdu poskytnúť všetky usmernenia na výklad práva Spoločenstva, ktoré preň môžu byť užitočné na posúdenie účinkov ustanovení vnútroštátneho práva“.(11)
32. Vo svojich návrhoch prednesených vo veci Winner Wetten, generálny advokát Bot tiež uviedol, že ak je spochybnená dôvodnosť posúdenia vnútroštátneho súdu „… v duchu spolupráce, ktorá riadi toto prejudiciálne konanie, a s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prostriedky týkajúce sa práva Spoločenstva, ktoré mu môžu pomôcť rozhodnúť v spore, poskytuje Súdny dvor tomuto vnútroštátnemu súdu údaje, ktoré mu umožňujú znovu preskúmať dôvodnosť jeho predpokladu“.(12)
33. Nemyslím si však, že by sa táto možnosť mala uplatniť v prejednávanej veci, pretože na rozdiel od spoločnosti Ehrmann sa domnievam, že Bundesgerichtshof na základe aktuálnej judikatúry Súdneho dvora správne uplatnil pojem zdravotné tvrdenie, tak ako je definovaný v článku 2 ods. 2 bode 5 nariadenia č. 1924/2006.
34. Preto nepovažujem za potrebné objasniť pre Bundesgerichtshof pojem zdravotné tvrdenie.
35. Na druhej strane by mohla byť spochybnená samotná voľba uplatniteľného ustanovenia, aj keď túto otázku Komisia len veľmi stručne formulovala vo svojich písomných pripomienkach.
36. Ako totiž Komisia uvádza, sporý slogan by sa mohol vzťahovať na všeobecný, nešpecifický prínos potraviny (mlieka) pre celkové zdravie. Takýto druh sloganu je však na základe článku 10 ods. 3 nariadenia č. 1924/2006 zakázaný, ak nie je doplnený konkrétnym zdravotným tvrdením uvedeným v zoznamoch ustanovených v článku 13 a 14 tohto nariadenia, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Vyvstáva teda problém uplatniteľnosti ratione temporis článku 10 ods. 3 nariadenia.
37. Táto otázka podobne ako rovnako zameraná otázka, ktorú vnútroštátny súd položil v súvislosti s článkom 10 ods. 2 nariadenia, však bude relevantná len v prípade, ak Súdny dvor usúdi, že Bundesgerichtshof správne uplatnil pojem zdravotné tvrdenie, a preto preskúmam po prvé, a zároveň subsidiárne a predbežne (keďže v prvom rade sa domnievam, že Súdny dvor by túto otázku nemal meniť) problém definície zdravotného tvrdenia. Po druhé, ak na konci svojho posúdenia nadobudnem presvedčenie, že sporný slogan je zdravotným tvrdením v zmysle nariadenia č. 1924/2006, zameriam sa na otázku časovej pôsobnosti článku 10 tohto nariadenia.
B – Subsidiárne a predbežne: o pojme „zdravotné tvrdenia“
1. Široký výklad pojmu „zdravotné tvrdenia“
38. Podľa článku 2 ods. 2 bodu 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006 pojem „zdravotné tvrdenie“ označuje „každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím“.
39. Tento pojem bol prvýkrát predmetom výkladu Súdneho dvora v už citovanom rozsudku Deutsches Weintor. Podľa tohto rozsudku „zo znenia článku 2 ods. 2 bodu 5 nariadenia č. 1924/2006 vyplýva, že ‚zdravotné tvrdenie‘ v zmysle uvedeného nariadenia je definované na základe súvislosti, ktorá musí existovať medzi potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím“.(13)
40. Súdny dvor vzhľadom na neexistenciu presnejších údajov v nariadení konštatoval, že „uvedená definícia neposkytuje nijakú informáciu o tom, či táto súvislosť má byť priama alebo nepriama, ani o jej intenzite alebo trvaní [a za] týchto okolností je namieste chápať pojem ‚súvislosť‘ v širokom zmysle“.(14)
41. Predtým ako sa budem zaoberať uplatnením tejto definície na sporný slogan, uvediem ešte dva svoje postrehy.
42. Po prvé právna veda tento, ak nie rozširujúci, tak prinajmenšom široký výklad pojmu zdravotné tvrdenie nespochybnila.(15)
43. Po druhé Súdny dvor nedávno potvrdil svoj prístup k pojmu zdravotné tvrdenie vo svojom rozsudku Green – Swan Pharmaceuticals CR.(16)
44. V tejto veci mal Súdny dvor vyložiť pojem „tvrdenie o znížení rizika ochorenia“, ktoré článok 2 ods. 2 bod 6 nariadenia č. 1924/2006 definuje ako „každé zdravotné tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že konzumácia nejakej kategórie potravín, potraviny alebo jednej z jej zložiek vo významnej miere znižuje rizikový faktor výskytu ochorenia u ľudí“.
45. Napriek tomu, že definícia obsahuje slovo „významne“ Súdny dvor usúdil, že „z použitia slovies ‚naznačuje alebo vyvoláva dojem‘ vyplýva, že kvalifikácia ako ‚tvrdenie o znížení rizika ochorenia‘ v zmysle uvedeného ustanovenia nevyžaduje, aby takéto tvrdenie výslovne uvádzalo, že konzumácia určitej potraviny vo významnej miere znižuje rizikový faktor výskytu ochorenia u ľudí. Stačí, keď takéto tvrdenie môže u priemerného bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa vyvolať dojem, že zníženie rizikového faktora je významné.“(17)
2. Uplatnenie definície na sporný slogan
46. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spoločnosť Ehrmann vyrába ovocný tvaroh s názvom „Monsterbacke“. Tento výrobok sa predáva v baleniach, pozostávajúcich zo šiestich 50‑gramových kelímkov. Na vrchnej strane každého balenia je uvedený reklamný slogan „Tak dôležitý ako pohár mlieka denne!“.
47. Tento slogan teda vyjadruje myšlienku, že dotknutý výrobok má pre každodenné stravovanie rovnaký význam ako pohár mlieka.
48. V tejto súvislosti predovšetkým súhlasím s názorom vnútroštátneho súdu, že priemerný spotrebiteľ vychádza z domnienky, ktorú potvrdzuje aj vedecká komunita,(18) že mlieko má na zdravie, najmä zdravie detí, pozitívny účinok. Aj samotná Európska únia vytvorila „Školský mliečny program“, ktorý od roku 1977 ponúka subvencie za poskytnutie mliečnych výrobkov školám za znížené ceny.(19) Tento program, rovnako ako „Program podpory konzumácie ovocia v školách“ sleduje dvojitý cieľ stabilizácie trhu a podpory zdravého stravovania. Súd audítorov vo svojej osobitnej správe č. 10/2011 venovanej posúdeniu uvedených programov zdôrazňuje, že „Komisia konkrétne v prípade školského mliečneho programu, ktorý bol pôvodne koncipovaný ako opatrenie na predaj, postupne prezentovala ako jeho hlavný cieľ výživu“.(20)
49. Ak by takáto domnienka neexistovala, bolo by otázne, aký význam má pre výrobcu umiestnenie uvedeného sloganu na každý kelímok tvarohu, ktorý má v úmysle predávať.
50. Ďalej z použitia výrazu „tak dôležitý ako“ nevyhnutne vyplýva, že existuje súvislosť medzi výrobkom, na ktorom je uvedený slogan a informáciou na spornom výrobku, teda každodennou konzumáciou mlieka.
51. Slovami rozsudku Green – Swan Pharmaceuticals CR teda zo sporného sloganu vyplýva, že môže „u priemerného bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa vyvolať dojem“,(21) že konzumácia tohto ovocného tvarohu má rovnako ako mlieko prínos pre zdravie. Inak povedané tento slogan naznačuje súvislosť medzi propagovanou potravinou a zdravím spotrebiteľov, najmä detí.
52. Podľa definície zdravotného tvrdenia v článku 2 ods. 2 bode 5 nariadenia, tak ako ho vykladá Súdny dvor v už citovanom rozsudku Deutsches Weintor, akákoľvek súvislosť, ktorá naznačuje zlepšenie zdravotného stavu vďaka konzumácii potraviny, či už je priama alebo nepriama, malá alebo výrazná, krátkodobá alebo dlhodobá, spadá do pôsobnosti nariadenia,(22) a preto sa domnievam, že sporný slogan spadá do vecnej pôsobnosti tohto nariadenia ako zdravotné tvrdenie.
53. O takúto situáciu by nešlo v prípade sloganu ako napríklad „radosť, ktorá poteší“ uvedeného na krabičke s nálevovými sáčkami zeleného čaju alebo „to najlepšie z mlieka a obilnín“ na čokoládovej tyčinke. Odhliadnuc od toho, že prvý z uvedených sloganov je pleonazmus, keďže prirodzeným prejavom radosti je potešiť sa, neobsahuje nijaký z nich odkaz na zdravie. Prvý slogan odkazuje na dojem všeobecnej spokojnosti, kým druhý naznačuje, že pri výrobe dotknutého výrobku sa použili tie najlepšie z dvoch ingrediencií, ktoré ho tvoria (mlieko a obilniny).
54. Toto stanovisko má okrem toho oporu vo výklade Súdneho dvora týkajúceho sa výrazov „naznačuje“ alebo „vyvoláva dojem“ nachádzajúcich sa v definícii tvrdení o znížení rizika ochorenia.
55. Ako som už uviedol, Súdny dvor usúdil, že „z použitia slovies ‚naznačuje alebo vyvoláva dojem‘ vyplýva, že kvalifikácia ako ‚tvrdenie o znížení rizika ochorenia‘ v zmysle [článku 2 ods. 2 bodu 6 nariadenia č. 1924/2006] nevyžaduje, aby takéto tvrdenie výslovne uvádzalo, že konzumácia určitej potraviny vo významnej miere znižuje rizikový faktor výskytu ochorenia u ľudí. Stačí, keď takéto tvrdenie môže u priemerného bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa vyvolať dojem, že zníženie rizikového faktora je významné“.(23)
56. Nariadenie pritom používa výrazy „naznačuje“ alebo „vyvoláva dojem“ aj pri definícii zdravotných tvrdení. Preto ak použijeme výklad Súdneho dvora týkajúci sa týchto dvoch pojmov v už citovanom rozsudku Green – Swan Pharmaceuticals CR, znamená to, že aby bolo tvrdenie považované za zdravotné v zmysle nariadenia, stačí, aby u priemerného spotrebiteľa vyvolalo dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím.
57. Keďže je zrejmé, že ako bolo uvedené vyššie, sporný slogan môže u priemerného spotrebiteľa vyvolať dojem, že konzumácia tvarohu, na ktorom je tento slogan uvedený, má prínos pre zdravie, pretože je tak dôležitý ako pohár mlieka denne, zodpovedá definícii zdravotného tvrdenia podľa článku 2 ods. 2 bodu 5 nariadenia.
58. Napokon bola na pojednávaní 10. októbra 2013 spomenutá možnosť, že takáto definícia zdravotného tvrdenia môže viesť k rozdrobeniu trhu, ktoré nie je európskemu hospodárstvu na prospech. Nemyslím si, že je to tak.
59. Po prvé skutočnosť, že slogan je označený ako zdravotné tvrdenie v zmysle nariadenia č. 1924/2006 neznamená, že je zakázaný. Môže byť na území Únie naďalej používaný, ak označenie výrobku dodržiava podmienky stanovené nariadením, najmä v článku 10.
60. Po druhé, aj keď sa môžu objaviť rozdiely v posúdení podľa miesta konzumácie výrobku, tieto nevyhnutne vyplývajú z rozhodnutia normotvorcu zvoliť si ako kritérium posúdenia „v súlade so zásadou proporcionality a s cieľom umožniť účinné uplatňovanie zamýšľaných ochranných opatrení… priemerného spotrebiteľa, ktorý je primerane dobre informovaný, primerane všímavý a obozretný a ktorý berie do úvahy sociálne, kultúrne a jazykové faktory…“(24). Vzhľadom na túto voľbu sa nemusí nevyhnutne jednať o priemerného spotrebiteľa, ktorý je jednotný pre celú Úniu. „Test priemerného spotrebiteľa nie je štatistickým testovaním.(25) Vnútroštátne súdy a orgány budú musieť samy na základe vlastného posúdenia a so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora určiť typickú reakciu priemerného spotrebiteľa v danom prípade.“(26)
61. Po tretie je možné, že výrobok alebo jedna z jeho zložiek nevyvoláva z hľadiska zdravia všeobecne pozitívnu odozvu. Ak ho v takomto prípade výrobca chce uvádzať v celej Únii na trh, sám sa rozhodne, či bude výrobok predávať v rôznych obaloch podľa krajiny alebo nebude dotknutý slogan používať, a to bez toho, aby to vyplývalo z nariadenia č. 1924/2006 alebo z definície zdravotného tvrdenia, ktorú toto nariadenie obsahuje.
62. Podľa mňa teda sporný slogan predstavuje zdravotné tvrdenie v zmysle nariadenia č. 1924/2006. Moja analýza preto ďalej smeruje k skúmaniu prejudiciálnej otázky položenej vnútroštátnym súdom. Ak Súdny dvor s mojím stanoviskom nesúhlasí a usúdi, že sporný slogan nespadá do pôsobnosti nariadenia č. 1924/2006, prejudiciálna otázka sa stane hypotetickou a Súdny dvor by na ňu nemal odpovedať.
C – Časová pôsobnosť článku 10 nariadenia č. 1924/2006
1. Uplatnenie článku 10 ods. 3 nariadenia č. 1924/2006?
63. Predovšetkým je potrebné, tak ako uvádza Komisia, odpovedať na otázku, či je v prípade, že sporný slogan skutočne predstavuje zdravotné tvrdenie, uplatniteľným ustanovením skôr odsek 3 článku 10, a nie odsek 2.
64. Posúdiť či sporný slogan odkazuje v zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia na „na všeobecný a nešpecifický prínos živiny alebo potraviny pre celkové zdravie alebo dobrý zdravotný stav“(27) je zjavne úlohou vnútroštátneho súdu.
65. Ak je odpoveď kladná, slogan je v rozpore s nariadením č. 1924/2006, keďže článok 10 ods. 3 tohto nariadenia nadobudol účinnosť 1. júla 2007 a vyžaduje, aby zoznamy uvedené v článkoch 13 a 14 boli zverejnené, čo v čase skutkových okolností veci samej nebolo splnené.
66. V opačnom prípade by mala odpoveď na prejudiciálnu otázku pre vnútroštátny súd úžitok.
2. Podmienky článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 a uvedené tézy.
67. Článok 10 nariadenia č. 1924/2006 stanovuje, že zdravotné tvrdenia sú zakázané. Aby boli v súlade s nariadením, musia spĺňať tri podmienky:
– byť v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v kapitole II (články 3 až 7) nariadenia č. 1924/2006,
– dodržať osobitné požiadavky uvedené v kapitole IV (články 10 až 19) nariadenia č. 1924/2006,
– byť povolené v súlade s nariadením č. 1924/2006 a zahrnuté do zoznamov povolených tvrdení ustanovených v článkoch 13 a 14 tohto nariadenia.
68. Podľa vnútroštátneho súdu je prvá z uvedených troch podmienok súladu zdravotných tvrdení s nariadením splnená. Zastáva však názor, že tretia podmienka ani nemohla byť splnená, pretože zoznamy ustanovené v článkoch 13 a 14 nariadenia č. 1924/2006 v čase skutkových okolností veci samej ešte neboli prijaté. Napokon pokiaľ ide o druhú podmienku, vyplýva z nej predbežná otázka, či ustanovenie článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 bolo uplatniteľné už v roku 2010, teda v čase relevantnom pre vyriešenie sporu.
69. V tejto súvislosti na seba vzájomne narážajú tri tézy vnútroštátneho súdu:
– podľa prvej z nich, ktorú podporuje Komisia, je článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 uplatniteľný rovnako ako celé nariadenie od 1. júla 2007, teda od dátumu určeného v jeho článku 29 ods. 2,
– podľa druhej tézy, ktorú podporuje spoločnosť Ehrmann, sa povinnosti uvedenia informácií podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 uplatňujú až od chvíle, kedy je schválený samotný zoznam povolených zdravotných tvrdení v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia, pričom tieto zoznamy sú uvedené v odseku 1 predmetného článku 10,
– napokon podľa tretej tézy sa ustanovenia článku 10 ods. 2 písm. a), c) a d) nariadenia č. 1924/2006 uplatňujú od 1. júla 2007, kým ustanovenia článku 10 ods. 2 písm. b) sa uplatňujú, až keď existuje zoznam povolených zdravotných tvrdení.
3. Posúdenie
70. Prikláňam sa k stanovisku Komisie podporujúcemu prvú tézu.
71. Po prvé, ak vychádzam len z textu nariadenia, podľa článku 29 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006 nadobudol tento právny akt účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a v zmysle odseku 2 uvedeného článku sa uplatňuje od 1. júla 2007.
72. Ako zdôrazňuje Komisia, uvedený dátum, od ktorého sa nariadenie uplatňuje, platí pre tento právny akt v celom jeho rozsahu; neexistuje nijaká výnimka.
73. Preto konštatujem, že nijaké z prechodných ustanovení v článku 28 nariadenia neustanovuje výnimku z článku 10 ods. 2 tohto nariadenia.
74. Článok 28 ods. 1 a 2 sa týka jednak potravín, ktoré boli uvedené na trh alebo označené pred 1. júlom 2007, a jednak výrobkov označených ochrannými známkami alebo obchodnými značkami, ktoré existovali pred 1. januárom 2005. V prejednávanej veci nejde ani o jednu z týchto dvoch situácií.
75. Neuplatňujú sa ani odseky 3 a 4, pretože sa týkajú výhradne výživových tvrdení.
76. Odseky 5 a 6 sa vzťahujú na zdravotné tvrdenia, ale na sporný slogan sa uplatňuje iba odsek 5, pretože sa zameriava na tvrdenia v zmysle článku 13 ods. 1 písm. a), teda na zdravotné tvrdenia ktoré opisujú alebo odkazujú na úlohu živiny alebo inej látky pri raste, vývoji a telesných funkciách.(28)
77. Podľa tohto ustanovenia však takéto zdravotné tvrdenia možno uvádzať od nadobudnutia účinnosti nariadenia, a až do prijatia zoznamu uvedeného v článku 13 ods. 3, na zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a pod podmienkou súladu s nariadením.
78. Nesúhlasím s analýzou spoločnosti Ehrmann, podľa ktorej má článok 28 ods. 5 nariadenia č. 1924/2006 za následok dočasné pozastavenie podmienky povolenia uvedenej v článku 10 ods. 1 a následne aj všetkých povinností, ktoré stanovuje, vrátane konkrétnych a podrobných informácií uvedených v odseku 2.
79. Naopak, vzhľadom na to, že článok 28 ods. 5 nariadenia č. 1924/2006 je jednak zameraný práve na obdobie predchádzajúce prijatiu zoznamu povolených tvrdení a jednak výslovne pripomína, že zdravotné tvrdenie použité počas tohto prechodného obdobia musí byť v súlade s nariadením ako celkom, nevidím nijaké dôvody, ktoré by mohli vylúčiť povinnosti stanovené v článku 10 ods. 2 nariadenia a už vôbec nie jednu z nich [ako je článok 10 ods. 2 písm. b) nariadenia v tretej téze uvedenej vnútroštátnym súdom].
80. Tvrdenie založené na povinnosti upraviť po prijatí jedného zo zoznamov uvedených v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006 označenie výrobku, ktoré bolo počas prechodného obdobia v súlade s článkom 10 ods. 2, sa mi tiež nezdá byť presvedčivé.
81. Ak by totiž malo byť uplatnenie článku 10 ods. 2 nariadenia prerušené, bola by úprava označenia po uplynutí prechodného obdobia aj tak nevyhnutná, pretože by sa tvrdenie od tejto chvíle buď nachádzalo na zozname povolených tvrdení a výrobca by tak musel doplniť informácie z článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 alebo by toto tvrdenie nebolo povolené a výrobca by ho musel z označenia používaného počas prechodného obdobia odstrániť. V oboch prípadoch by bola nevyhnutná úprava. Z toho vyplýva, že uplatnenie článku 10 ods. 2 nariadenia od 1. júla 2007 len s časovým predstihom predpokladá v prípade povolenia neodvratný zápis informácií, ktoré obsahuje.
82. Po druhé cieľmi nariadenia sú podľa jeho odôvodnenia 1 zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a uľahčenie ich výberu týkajúceho sa potravín.
83. Uvedenie povinných informácií na označení prispieva k naplneniu týchto cieľov. Ako správne poznamenáva Komisia, tieto informácie nemajú pre spotrebiteľa prvoradý význam len v prípade, že potravina je predmetom reklamy využívajúcej zdravotné tvrdenie, ktoré sa už nachádza na zozname povolených tvrdení v súlade s článkami 13 a 14 nariadenia, ale aj v prípade, a dokonca ešte vo väčšej miere, že zdravotné tvrdenie sa používa na základe prechodných ustanovení článku 28 ods. 5 a 6 nariadenia predtým, ako je prípadne povolené pre celé územie Európskej únie.
84. Okrem toho, že výklad článku 10 ods. 2 nariadenia, podľa ktorého sa v ňom stanovené povinnosti uvedenia informácií uplatňujú od 1. júla 2007, dodržiava znenie nariadenia, je teda aj v súlade so zámermi normotvorcu.
85. Po tretie aj systematický výklad dotknutého textu podporuje predpoklad uplatnenia článku 10 ods. 2 nariadenia v roku 2010.
86. Podľa článku 10 ods. 1 nariadenia je východiskovou zásadou zákaz zdravotných tvrdení. Aby bolo možné uplatniť z tejto zásady výnimku, zdravotné tvrdenia musia byť v súlade so všeobecnými požiadavkami kapitoly II nariadenia, ďalej v súlade s osobitnými požiadavkami kapitoly IV, a napokon musia byť povolené v súlade s nariadením a byť zahrnuté do zoznamov ustanovených v článkoch 13 a 14.
87. Článok 10 ods. 1 teda upravuje súbor podmienok, ktoré, ak nie je uvedený opak, zrejme majú rovnakú váhu a sú kumulatívne.
88. Usmernenia, ktoré sú prílohou vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/63/EÚ z 24. januára 2013, ktorým sa prijímajú usmernenia na vykonávanie osobitných podmienok v prípade zdravotných tvrdení ustanovených v článku 10 nariadenia to potvrdzujú, pričom v súvislosti s uplatnením článku 10 nariadenia upresňujú, že „aj schválené zdravotné tvrdenia sa môžu použiť len vtedy, ak je ich použitie v plnej miere v súlade so všetkými požiadavkami nariadenia. Preto aj v prípade, ak je tvrdenie schválené a zahrnuté do zoznamu povolených zdravotných tvrdení, vnútroštátne orgány by mali podniknúť opatrenia, ak ich použitie nie je v súlade so všetkými požiadavkami nariadenia“.(29)
89. Z tretej podmienky vyplývajúcej z článku 10 ods. 1, teda, že tvrdenia sú povolené a sú „zahrnuté do zoznamov povolených tvrdení ustanovených v článkoch 13 a 14“, nemožno vyvodiť, že článok 10 ods. 2 sa uplatňuje len v prípade, že tieto zoznamy existujú.
90. Článok 10 ods. 2 nariadenia totiž upresňuje požiadavky, ktoré musia byť splnené pri konkrétnom použití zdravotného tvrdenia. Niektoré zdravotné tvrdenia pritom môžu byť použité na základe prechodných ustanovení článku 28 ods. 5 a 6 predtým, ako sú povolené v rámci štruktúr Únie, a teda nie výhradne po ich povolení a zápise do zoznamov povolených tvrdení.
91. Preto sa pripájam k stanovisku Komisie v jej písomných pripomienkach, podľa ktorého nariadenie prostredníctvom týchto ustanovení zohľadňuje skutočnosť, že zdravotné tvrdenia už boli používané v rámci označenia potravín v členských štátoch v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia, pričom uvedený právny akt stanovuje primerané prechodné opatrenia „aby sa prevádzkovateľom potravinárskych podnikov umožnilo prispôsobiť sa požiadavkám… nariadenia“(30) majúc pritom na zreteli záujem spotrebiteľa.
92. Najmä tvrdenia v zmysle článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia je možné podľa článku 28 ods. 5 použiť od nadobudnutia jeho účinnosti a až do prijatia zoznamu uvedeného v článku 13 ods. 3, ak sú v súlade s požiadavkami nariadenia, medzi ktoré patrí článok 10 ods. 2.
93. Keďže článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006 stanovuje pravidlo zákazu zdravotných tvrdení a pravidlo výnimky ich povolení, prechodné opatrenie umožňujúce ich použitie napriek tomu, že nie sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 10 ods. 1 nariadenia, sa môže vykladať len zužujúco. Preto vzhľadom na to, že článok 28 ods. 5 rovnakého nariadenia sa vzťahuje len na existenciu zoznamu uvedeného v článku 13, nemožno jeho pôsobnosť vzťahovať na osobitné podmienky článku 10 ods. 2, a to ani čiastočne (ako je to v tretej téze formulovanej vnútroštátnym súdom). Skutočnosť, že výrobca nepozná podmienky používania stanovené v článku 13 nariadenia podľa mňa nebráni tomu, aby sa určilo „množstvo potraviny a spôsob konzumácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tvrdeného pozitívneho účinku“, čo je jediná požiadavka článku 10 ods. 2 písm. b) (ktorá je podľa tretej tézy vnútroštátneho súdu uplatniteľná až od 1. júla 2007).
94. V rámci systematického výkladu nariadenia preto nemožno izolovane analyzovať vzťah medzi odsekmi 1 a 2 článku 10. Naopak je potrebné zohľadniť skutočnosť, že použitie zdravotných tvrdení, ktoré sú na základe článku 10 ods. 2 podmienené povinnosťou uvedenia osobitných informácií, je dovolené v zmysle iných ustanovení nariadenia.
95. Okrem toho článok 19 nariadenia stanovuje, že žiadateľ alebo používateľ tvrdenia uvedeného v jednom zo zoznamov podľa článkov 13 a 14 môže požiadať o zmenu príslušného zoznamu.
96. Z tohto článku vyplýva, že zoznamy uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia nie sú po svojom prijatí stanovené s konečnou platnosťou, ale môžu sa vyvíjať.
97. Uvedená možnosť vývoja zoznamov povolených tvrdení z hľadiska nariadenia ako celku tiež svedčí v prospech časového uplatnenia článku 10 ods. 2, ktoré je nezávislé od prijatia zoznamov uvedených v odseku 1. Bolo by totiž nekonzistentné a tiež v rozpore s cieľom ochrany spotrebiteľa, ktorý nariadenie č. 1924/2006 sleduje, pozastaviť povinnosť uvedenia osobitných informácií uvedenú v článku 10 ods. 2 nariadenia až do prijatia zoznamov povolených tvrdení napriek tomu, že tieto zoznamy sa ešte samé budú vyvíjať.
4. Zhrnutie
98. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a v súlade s gramatickým, teleologickým a systematickým výkladom článku 10 ods. 1 a 2, článku 28 ods. 5 a článku 29 nariadenia č. 1924/2006 sa domnievam, že jeho článok 10 ods. 2 a článok 28 ods. 5 sa majú vykladať v tom zmysle, že povinnosti uvedenia informácií stanovené v článku 10 ods. 2 sa musia dodržiavať od 1. júla 2007.
V – Návrh
99. Preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku Bundesgerichtshof odpovedal takto:
Článok 10 ods. 2 a článok 28 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, zmenené a doplnené nariadením Komisie (EÚ) č. 116/2010 z 9. februára 2010, sa majú vykladať v tom zmysle, že povinnosti uvedenia informácií stanovené v článku 10 ods. 2 sa musia dodržiavať od 1. júla 2007.