ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
zo 7. júla 2011 (*)
„Zahraničné vzťahy – Dohody o pridružení – Vnútroštátna právna úprava, ktorá pred pristúpením Bulharskej republiky k Európskej únii vylučovala bulharských štátnych príslušníkov zo zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov – Zlučiteľnosť takejto právnej úpravy so zákazom diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, ktorý stanovuje dohoda o pridružení medzi ES a Bulharskom, pokiaľ ide o pracovné podmienky“
Vo veci C‑101/10,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberste Berufungs‑ und Disziplinarkommission (Rakúsko) z 18. januára 2010 a doručený Súdnemu dvoru 23. februára 2010, ktorý súvisí s konaním:
Genčo Pavlov,
Gregor Famira
proti
Ausschuss der Rechtsanwaltskammer Wien,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia L. Bay Larsen (spravodajca), C. Toader, A. Prechal a E. Jarašiūnas,
generálny advokát: P. Mengozzi,
tajomník: K. Malaček, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. januára 2011,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– G. Pavlov a G. Famira, v zastúpení: R. Keisler a S. Werinos, Rechtsanwälte,
– rakúska vláda, v zastúpení: E. Riedl a G. Holley, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher a G. Braun, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. marca 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 38 ods. 1 prvej zarážky Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na strane druhej, uzavretej a schválenej v mene Spoločenstiev rozhodnutím Rady a Komisie 94/908/ESUO, ES, Euratom z 19. decembra 1994 (Ú. v. ES L 358, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/059, s. 201, ďalej len „dohoda o pridružení s Bulharskou republikou“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi G. Pavlovom, bulharským štátnym príslušníkom, a G. Famirom, advokátom so sídlom vo Viedni, na jednej strane a Ausschuss der Rechtsanwaltskammer Wien (Predsedníctvo Viedenskej advokátskej komory) na strane druhej vo veci žiadosti týkajúcej sa jednak zápisu G. Pavlova do zoznamu advokátskych koncipientov, jednak vydania legitimačnej listiny G. Pavlovovi.
Právny rámec
Právo Únie
Dohoda o pridružení s Bulharskou republikou
3 Článok 7 ods. 1 dohody o pridružení s Bulharskou republikou stanovuje, že „pridruženie zahŕňa prechodné obdobie s maximálnou dĺžkou trvania 10 rokov rozdelené do dvoch po sebe nasledujúcich etáp, z ktorých každá trvá päť rokov. Prvá etapa sa začína nadobudnutím platnosti dohody“. Uvedená dohoda o pridružení vstúpila do platnosti 1. februára 1995.
4 Článok 38 ods. 1 dohody o pridružení s Bulharskou republikou, ktorý sa nachádza v časti IV nazvanej „Pohyb pracovníkov, sloboda usadiť sa a poskytovanie služieb“ v kapitole I venovanej pohybu pracovníkov, stanovuje:
„S výhradou podmienok a spôsobov uplatniteľných v každom členskom štáte:
– zaobchádzanie poskytované pracovníkom bulharskej národnosti legálne zamestnaným na území členského štátu nesmie vykazovať žiadnu diskrimináciu založenú na národnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie alebo prepúšťanie, v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi.
…“
5 Článok 42 ods. 1 uvedenej dohody o pridružení stanovuje:
„Berúc do úvahy situáciu na trhu práce v členskom štáte, na základe jeho legislatívy a dodržiavania pravidiel platných v danom členskom štáte pre oblasť mobility pracovníkov:
– existujúce možnosti prístupu k zamestnanosti pre bulharských pracovníkov poskytované členskými štátmi na základe bilaterálnych dohôd majú zostať zachované, a pokiaľ možno, majú sa zlepšovať,
– ostatné členské štáty posúdia priaznivo možnosť uzatvárania podobných dohôd.“
6 Článok 45 ods. 1 tej istej dohody o pridružení, ktorý sa nachádza v časti IV kapitole II nazvanej „Právo usadiť sa“, stanovuje:
„Každý členský štát poskytuje od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody pre usadenie bulharských spoločností a štátnych príslušníkov a pre činnosť bulharských spoločností a štátnych príslušníkov usadených na svojom území zaobchádzanie, ktoré nebude menej priaznivé v porovnaní so zaobchádzaním poskytovaným svojim vlastným spoločnostiam a štátnym príslušníkom, okrem záležitostí uvedených v prílohe XVa.“
7 Článok 47 tej istej dohody o pridružení, ktorý sa nachádza tiež v kapitole II, stanovuje:
„S cieľom uľahčiť štátnym príslušníkom Spoločenstva a bulharským štátnym príslušníkom začatie a vykonávanie regulovaných odborných činností v Bulharsku, respektíve v Spoločenstve, asociačná rada preskúma, aké kroky je potrebné prijať na ustanovenie vzájomného uznávania kvalifikácie. Na tento účel môže prijať akékoľvek nevyhnutné opatrenia.“
8 Článok 59 ods. 1 dohody o pridružení, ktorý sa nachádza v časti IV kapitole IV nazvanej „Všeobecné ustanovenia“, stanovuje:
„Na účely hlavy IV nič v tejto dohode nebráni zmluvným stranám v uplatňovaní ich zákonov a nariadení týkajúcich sa vstupu a pobytu, práce a pracovných podmienok a zamestnávania fyzických osôb a poskytovania služieb, za predpokladu, že ich neuplatňujú spôsobom, ktorý ruší alebo naruší výhody vyplývajúce pre ktorúkoľvek zmluvnú stranu podľa podmienok osobitného ustanovenia tejto dohody. …“
Vnútroštátna právna úprava
9 Predpisy upravujúce povolanie advokáta a prístup k tomuto povolaniu sa nachádzajú jednak v zákone o advokátskych skúškach (Rechtsanwaltsprüfungs‑gesetz, BGBl. 556/1985, v znení uverejnenom v BGBl. 71/1999, uplatniteľnom na tento spor, ďalej len „RAPG“), jednak v rakúskom advokátskom poriadku (Österreichische Rechtsanwaltsordnung, RGBl. 96/1868, v znení uverejnenom v BGBL. 128/2004, uplatniteľnom na spor vo veci samej, ďalej len „RAO“).
RAPG
10 Znenie ustanovení RAPG relevantných vo veci samej je takéto:
㤠1
Advokátska skúška má preukázať schopnosti a vedomosti kandidáta potrebné na vykonávanie povolania advokáta, najmä jeho schopnosť začať a uskutočňovať úkony verejnej a súkromnej povahy zverené advokátovi, ako aj jeho spôsobilosť na vyhotovenie právnych dokumentov a právnych stanovísk a pri riadnom písomnom a ústnom predstavení právneho a skutkového stavu veci.
§ 2
1. Advokátska skúška sa môže zložiť po dosiahnutí titulu doktora práv (Doktorat der Rechte), alebo pokiaľ ide o absolventov vysokoškolského štúdia (Diplomstudium) v zmysle zákona z 2. marca 1978… o štúdiu práva, po ukončení magisterského štúdia práva (Magisterium der Rechtswissenschaften) a po absolvovaní trojročnej praxe, z toho minimálne deväť mesiacov na súde a minimálne dva roky u advokáta.
…“
RAO
11 Ustanovenia RAO, ktoré sú so zreteľom na spor vo veci samej relevantné, majú takéto znenie:
㤠1
1. Na výkon činnosti advokáta [v Rakúsku] sa nevyžaduje úradné vymenovanie, ale postačuje len preukázanie splnenia nasledujúcich požiadaviek a zápis do zoznamu advokátov (§ 5 a § 5a).
…
2. Ide o tieto požiadavky:
a) rakúska štátna príslušnosť;
…
d) prax, ktorej spôsob a dĺžku stanovuje zákon;
e) úspešné absolvovanie advokátskej skúšky;
…
3. S rakúskou štátnou príslušnosťou je rovnocenná štátna príslušnosť členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie.
§ 2
1. Prax potrebná na vykonávanie povolania advokáta musí pozostávať z právnickej činnosti na súde alebo prokuratúre alebo u advokáta… Prax u advokáta je započítateľná iba vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva v rámci hlavného zamestnania a jej výkon nesúvisí s výkonom inej profesijnej činnosti…
2. Prax v zmysle odseku 1 má trvať päť rokov. Z tejto doby sa v tuzemsku musí minimálne deväť mesiacov absolvovať na súde alebo prokuratúre a minimálne tri roky u advokáta.
…
§ 15
1. Pokiaľ zákon vyžaduje zastúpenie advokátom, môže sa advokát na vlastnú zodpovednosť nechať zastupovať pred súdmi a úradmi aj advokátskym koncipientom, ktorý je oprávnený na zastupovanie a vykonáva u neho prax; je však neprípustné, aby advokátsky koncipient podpisoval písomnosti určené súdom a úradom.
2. Na zastupovanie je oprávnený advokátsky koncipient, ktorý úspešne zložil advokátsku skúšku. …
3. Pokiaľ zákon nevyžaduje zastúpenie advokátom, môže sa advokát na vlastnú zodpovednosť nechať zastupovať pred súdmi a úradmi aj iným advokátskym koncipientom, ktorý u neho vykonáva prax; je však neprípustné, aby advokátsky koncipient podpisoval písomnosti určené súdom a úradom.
4. Predsedníctvo advokátskej komory vydá advokátskym koncipientom vykonávajúcim prax u advokáta legitimačné listiny, z ktorých vyplýva oprávnenie na právne zastupovanie podľa odseku 2 (große Legitimationsurkunde) alebo oprávnenie na zastupovanie podľa odseku 3 (kleine Legitimationsurkunde).
…
§ 30
1. Na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov je potrebné oznámiť predsedníctvu začatie praxe u advokáta spolu s preukázaním rakúskej štátnej príslušnosti, ako aj splnením požiadaviek stanovených na výkon súdnej praxe, pričom táto prax sa začne počítať až odo dňa doručenia tohto oznámenia.
…
4. Účastníci konania majú právo sa proti zamietnutiu zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov, proti vyčiarknutiu z tohto zoznamu a proti zamietnutiu potvrdenia získania advokátskej praxe odvolať na Oberste Berufungs‑ und Disziplinarkommission für Rechtsanwälte und Rechtsanwaltsanwärter (najvyššia odvolacia a disciplinárna advokátska komisia)…
5. S rakúskou štátnou príslušnosťou je rovnocenná štátna príslušnosť členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12 G. Pavlov skončil štúdium práva vo Viedni v roku 2002. Od roku 2004 je zamestnaný ako zamestnanec v advokátskej kancelárii G. Famiru, advokáta so sídlom vo Viedni. G. Pavlov je držiteľom povolenia usadiť sa v Rakúsku a pracovného povolenia, ktoré mu v zmysle rakúskeho práva dovoľuje na celom rakúskom území uchádzať sa o prácu a vykonávať ju. G. Famira je držiteľom povolenia vydaného úradom práce, ktoré mu povoľuje zamestnávať G. Pavlova ako advokátskeho koncipienta na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2004.
13 Dňa 2. januára 2004 G. Famira a G. Pavlov podali žiadosť o zápis G. Pavlova do zoznamu advokátskych koncipientov. Súčasne požiadali, aby bola G. Pavlovi vydaná legitimačná listina (kleine Legitimationsurkunde) podľa § 15 ods. 3 RAO.
14 Uznesením zo 6. apríla 2004 druhá sekcia Ausschuss der Rechtsanwaltskammer Wien zamietla uvedenú žiadosť z dôvodu, že G. Pavlov nespĺňa podmienku štátnej príslušnosti stanovenú v § 30 ods. 1 a 5 RAO. Dňa 15. júna 2004 plenárne zasadnutie Ausschuss zamietlo námietku podanú proti tomuto uzneseniu.
15 Uznesením z 1. augusta 2006 Oberste Berufungs- und Disziplinarkommission zamietla odvolanie G. Pavlova a G. Famiru podané proti uzneseniu z 15. júna 2004 s odôvodnením, že povolanie advokáta je regulovaným povolaním, pričom táto regulácia má účinky aj vo vzťahu k advokátskym koncipientom. Komisia rozhodla, že v zmysle dohody o pridružení s Bulharskou republikou sa diskriminácia zakazuje len v prípade pracovných podmienok, ale čo sa týka prístupu k regulovaným povolaniam, štáty, ktoré túto dohodu uzavreli, si ponechali možnosť zaviesť obmedzenia.
16 Dňa 8. októbra 2007 Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd) zrušil uznesenie z 1. augusta 2006 a vrátil vec Oberste Berufungs- und Disziplinarkommission s odôvodnením, že táto komisia nepoložila Súdnemu dvoru Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania otázku v súvislosti s výkladom relevantných ustanovení uvedenej dohody o pridružení, čím porušila právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces zaručené ústavou.
17 Uznesením zo 17. apríla 2008 Oberste Berufungs- und Disziplinarkommission zrušila uznesenia Ausschuss der Rechtsanwaltskammer Wien zo 6. apríla a z 15. júna 2004 vzhľadom na zmenu právnej situácie vyplývajúcej z pristúpenia Bulharskej republiky k Európskej únii s účinnosťou 1. januára 2007. Keďže sa uvedená komisia domnievala, že počnúc týmto dňom boli podmienky stanovené v článku 30 ods. 1 a 5 RAO splnené, vrátila vec Ausschuss, aby doplnilo konanie a rozhodlo vo veci.
18 Dňa 2. júla 2009 Verfassungsgerichtshof zrušil uznesenie zo 17. apríla 2008 s odôvodnením, že pristúpenie Bulharskej republiky k Únii nič nezmenilo na skutočnosti, že pre G. Pavlova sú rozhodujúce roky 2004 až 2006, pretože advokátske skúšky na prístup k advokátskemu povolaniu môže vykonať, len ak absolvoval najmenej dvojročnú prax u advokáta, a na zápis do zoznamu advokátov je potrebné preukázať minimálne trojročnú prax u advokáta. Pokiaľ ide teda o otázku v súvislosti s obdobím rokov 2004 až 2006, bolo potrebné v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu z 8. októbra 2007 obrátiť sa na Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania so žiadosťou o výklad článku 38 dohody o pridružení s Bulharskou republikou.
19 Za týchto podmienok Oberste Berufungs- und Disziplinarkommission rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Mal sa v období od 2. januára 2004 do 31. decembra 2006 na konanie o zápise bulharského štátneho príslušníka do zoznamu advokátskych koncipientov priamo uplatniť článok 38 ods. 1 [dohody o pridružení s Bulharskou republikou]?
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
2. Bránil článok 38 ods. 1 [dohody o pridružení s Bulharskou republikou] jednak uplatneniu § 30 ods. 1 a 5 [RAO], v zmysle ktorého jednou z požiadaviek na zápis je aj preukázanie rakúskej štátnej príslušnosti alebo inej rovnocennej štátnej príslušnosti na žiadosť o zápis do zoznamu rakúskych advokátskych koncipientov podanú 2. januára 2004 bulharským štátnym príslušníkom, ktorý pracuje u rakúskeho advokáta, a na udelenie legitimačnej listiny podľa § 15 ods. 3 [RAO], jednak zamietnutiu tejto žiadosti len na základe štátnej príslušnosti, a to aj napriek splneniu ostatných podmienok a udelenému povoleniu usadiť sa a pracovnému povoleniu?“
O prejudiciálnych otázkach
20 Vnútroštátny súd sa svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či zásada zákazu diskriminácie uvedená v článku 38 ods. 1 prvej zarážke dohody o pridružení s Bulharskou republikou bránila pred pristúpením tohto štátu k Únii právnej úprave členského štátu, o akú ide v § 30 ods. 1 a 5 RAO, v zmysle ktorej sa bulharský štátny príslušník z dôvodu podmienky súvisiacej so štátnou príslušnosťou, ktorú táto právna úprava ukladá, nemohol zapísať do zoznamu advokátskych koncipientov, a teda ani získať legitimačnú listinu.
21 Zo znenia článku 38 ods. 1 prvej zarážky dohody o pridružení s Bulharskou republikou vyplýva, že zákaz, ktorý toto ustanovenie stanovuje, bráni akejkoľvek diskriminácii založenej na štátnej príslušnosti, ktorá by sa mohla dotýkať už legálne zamestnanej osoby v súvislosti s jej pracovnými podmienkami, odmenou alebo prepúšťaním.
22 G. Pavlov v tejto súvislosti uvádza, že zápis do zoznamu advokátskych koncipientov sa týka pracovných podmienok tohto povolania a že zamietnutie zápisu do uvedeného zoznamu odôvodnené štátnou príslušnosťou podľa § 30 ods. 1 a 5 RAO v jeho prípade predstavuje diskrimináciu, ktorú článok 38 ods. 1 prvá zarážka dohody o pridružení s Bulharskou republikou zakazuje.
23 Z informácií, ktoré Súdnemu dvoru poskytol vnútroštátny súd, vyplýva, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy vo veci samej prístup k odbornej praxi nevyhnutne súvisí so zápisom do zoznamu advokátskych koncipientov a že tento zápis je podmienkou prístupu k advokátskemu povolaniu. Než sa dotknutá osoba zapíše do uvedeného zoznamu, môže legálne pracovať len ako právnik a nie ako advokátsky koncipient.
24 Treba dodať, že výkon činností advokátskym koncipientom, ktoré môžu vyplývať z pracovného pomeru, ako je to vo veci samej, predstavuje tiež praktickú časť vzdelania nevyhnutného na prístup k regulovanému advokátskemu povolaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2003, Morgenbesser, C‑313/01, Zb. s. I‑13467, bod 51).
25 Z toho možno vyvodiť, že uvedený zápis do zoznamu advokátskych koncipientov predstavuje podmienku prístupu k regulovanému advokátskemu povolaniu, o akú ide vo veci samej.
26 Je preto potrebné zistiť, či sa zákaz diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti stanovený v článku 38 ods. 1 prvej zarážke dohody o pridružení s Bulharskou republikou vzťahuje takisto na právne predpisy upravujúce prístup k regulovanému advokátskemu povolaniu, o aké ide vo veci samej.
27 Treba uviesť, že dohoda o pridružení s Bulharskou republikou neobsahuje nijakú skutočnosť, ktorá by umožňovala z článku 38 ods. 1 prvej zarážky tejto dohody alebo z jej iných ustanovení vyvodiť vôľu zmluvných strán vylúčiť akúkoľvek diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o prístup bulharských štátnych príslušníkov k regulovaným povolaniam. V tejto súvislosti je potrebné tiež zohľadniť skutočnosť, že toto ustanovenie je začlenené do časti IV kapitoly I uvedenej dohody s názvom „Pohyb pracovníkov“, zatiaľ čo tá istá dohoda uvádza regulované povolania v článku 47, ktorý sa nachádza v kapitole II upravujúcej právo usadiť sa a prístup k regulovaným povolaniam, pričom v tejto súvislosti neukladá nijakú podmienku zákazu diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti.
28 Z toho vyplýva, že zásada zákazu diskriminácie uvedená v článku 38 ods. 1 prvej zarážke dohody o pridružení s Bulharskou republikou sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje prístup k regulovanému advokátskemu povolaniu. Zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, ktorý, ako bolo uvedené v bode 25 tohto rozsudku, predstavuje podmienku prístupu k regulovanému advokátskemu povolaniu, preto nemožno považovať za pracovnú podmienku v zmysle uvedeného článku 38 ods. 1 prvej zarážky.
29 Pokiaľ ide o povolenie na pobyt a pracovné povolenie, na ktoré poukazuje G. Pavlov s tým, že mu umožňujú prístup k advokátskej praxi, stačí konštatovať, že vnútroštátnemu súdu prislúcha zistiť, či tieto povolenia, ktoré vydali orgány hostiteľského členského štátu, podľa vnútroštátnej právnej úpravy predstavujú rozhodnutia, ktoré majú uvedenú pôsobnosť a ktoré samy osebe umožňujú prístup k advokátskemu povolaniu.
30 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na otázky položené vnútroštátnym súdom treba odpovedať, že zásada zákazu diskriminácie uvedená v článku 38 ods. 1 prvej zarážke dohody o pridružení s Bulharskou republikou sa má vykladať v tom zmysle, že pred pristúpením tohto štátu k Únii nebránila takej právnej úprave členského štátu, o akú ide v § 30 ods. 1 a 5 RAO v znení platnom v spore vo veci samej, na základe ktorej bulharský štátny príslušník z dôvodu podmienky súvisiacej so štátnou príslušnosťou, ktorú táto právna úprava ukladá, nemohol byť zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov, a teda ani získať legitimačnú listinu.
O trovách
31 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Zásada zákazu diskriminácie uvedená v článku 38 ods. 1 prvej zarážke Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na strane druhej, uzavretej a schválenej v mene Spoločenstiev rozhodnutím Rady a Komisie 94/908/ESUO, ES, Euratom z 19. decembra 1994, sa má vykladať v tom zmysle, že pred pristúpením Bulharskej republiky k Európskej únii nebránila takej právnej úprave členského štátu, o akú ide v § 30 ods. 1 a 5 rakúskeho advokátskeho poriadku (Österreichische Rechtsanwaltsordnung) v znení platnom v spore vo veci samej, na základe ktorej bulharský štátny príslušník z dôvodu podmienky súvisiacej so štátnou príslušnosťou, ktorú táto právna úprava ukladá, nemohol byť zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov, a teda ani získať legitimačnú listinu.
Podpisy