ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
zo 7. marca 2013 (*)
„Odvolanie – Zahraničné vzťahy – Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave – Nariadenie (EHS) č. 2408/92 – Prístup leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva – Články 8 a 9 – Pôsobnosť – Výkon prepravných práv – Rozhodnutie 2004/12/ES – Nemecké opatrenia týkajúce sa priblíženia sa k letisku Zürich – Povinnosť odôvodnenia – Zákaz diskriminácie – Proporcionalita – Dôkazné bremeno“
Vo veci C‑547/10 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 19. novembra 2010,
Švajčiarska konfederácia, v zastúpení: S. Hirsbrunner, Rechtsanwalt,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: T. van Rijn, K. Simonsson a K.‑P. Wojcik, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
ktorú v konaní podporujú:
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci T. Masing, Rechtsanwalt,
Landkreis Waldshut, v zastúpení: M. Núñez Müller, Rechtsanwalt,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), vykonávajúca funkciu predsedníčky tretej komory, sudcovia K. Lenaerts, E. Juhász, T. von Danwitz a D. Šváby,
generálny advokát: N. Jääskinen,
tajomník: M.‑A. Gaudissart, vedúci sekcie,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. apríla 2012,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 13. septembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa Švajčiarska konfederácia domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 9. septembra 2010, Švajčiarsko/Komisia (T‑319/05, Zb. s. II‑4265, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie 2004/12/ES z 5. decembra 2003 týkajúceho sa uplatnenia článku 18 ods. 2 prvej vety dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave a nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 (vec TREN/AMA/11/03 – Nemecké opatrenia týkajúce sa približovania sa k letisku Zürich) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 4, 2004, s. 13, ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Právny rámec
Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave
2 Článok 1 dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, podpísanej 21. júna 1999 v Luxemburgu, schválenej v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom o dohode o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou (Ú. v. ES L 114, s. 1; Mim. vyd. 11/041, s. 89) (ďalej len „dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave“), stanovuje:
„1. Táto dohoda stanovuje pravidlá pre zmluvné strany v oblasti civilného letectva. Tieto ustanovenia sa nedotýkajú ustanovení obsiahnutých v Zmluve o založení ES, konkrétne existujúcich právomocí spoločenstva podľa pravidiel hospodárskej súťaže, vykonávacích predpisov k týmto pravidlám ani príslušných právnych predpisov spoločenstva, ktoré sú uvedené v prílohe tejto dohody.
2. Za týmto účelom sa uplatňujú ustanovenia tejto dohody ako aj nariadenia a smernice uvedené v prílohe za nižšie uvedených podmienok. Keďže sú tieto ustanovenia v súlade s príslušnými pravidlami zo Zmluvy o [ES] a v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli vydané s cieľom vykonávania Zmluvy o [ES], musia byť tieto ustanovenia s ohľadom na ich vykonávanie a uplatňovanie interpretované v súlade s príslušnými rozhodnutiami a uzneseniami Súdneho dvora a Komisie Európskych spoločenstiev, ktoré boli vydané pred podpísaním tejto dohody. Rozhodnutia a uznesenia prijaté po podpise tejto dohod[y] budú oznámené Švajčiarsku. Na žiadosť niektorej zo zmluvných strán budú dôsledky posledne menovaných rozhodnutí a uznesení s ohľadom na riadne vykonávanie tejto dohody definované spoločným výborom.“
3 Článok 2 dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave znie takto:
„Ustanovenia tejto dohody a jej prílohy platia v rozsahu, v akom sa dotýkajú leteckej dopravy alebo záležitostí súvisiacich s leteckou dopravou, ako je to uvedené v prílohe tejto dohody.“
4 Článok 3 tejto dohody stanovuje:
„V oblasti pôsobnosti tejto dohody je bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia, zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.“
5 Článok 15 ods. 1 uvedenej dohody znie:
„S výhradou ustanovení nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 [z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 240, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 420)], uvedených v prílohe tejto dohody platí, že:
– leteckým dopravcom Spoločenstva a švajčiarskym dopravcom sa poskytujú prepravné práva medzi akýmkoľvek bodom vo Švajčiarsku a akýmkoľvek bodom na území Spoločenstva,
...“
6 V zmysle článku 18 tej istej dohody:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2 a ustanovenia kapitoly druhej, bude každá zmluvná strana na vlastnom území zodpovedná za riadne vykonávanie tejto dohody a najmä nariadení a smerníc uvedených v prílohe.
2. V prípadoch, ktoré môžu mať dopad na letové služby, na ktoré sa udeľuje povolenie podľa článku 3, majú orgány spoločenstva oprávnenia, ktoré na ne boli prevedené na základe nariadení a smerníc uvedených v prílohe. V prípadoch, v ktorých Švajčiarsko prijalo alebo plánuje prijať opatrenia na ochranu životného prostredia podľa článku 8 ods. 2 alebo 9 [nariadenia č. 2408/92], rozhodne spoločný výbor na základe žiadosti niektorej zo zmluvných strán o tom, či sú tieto opatrenia v súlade s touto dohodou.
...“
7 Na základe článku 20 dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave všetky otázky súvisiace s platnosťou rozhodnutí a uznesení orgánov spoločenstva, ktoré boli prijaté na základe ich pôsobnosti podľa tejto dohody, spadajú do výlučnej pôsobnosti Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.
8 Podľa prílohy uvedenej dohody vo všetkých prípadoch, v ktorých sa v tejto prílohe nachádza odkaz na členské štáty Európskeho spoločenstva alebo požiadavka na prepojenie s týmto odkazom, musí byť tento odkaz na účely tejto dohody vykladaný tak, že znamená aj Švajčiarsku konfederáciu alebo požiadavku na prepojenie s ňou.
9 Táto príloha sa týka najmä nariadenia č. 2408/92.
Nariadenie č. 2408/92
10 Článok 2 nariadenia č. 2408/92 znie takto:
„Na účely tohto nariadenia:
...
f) ‚prepravné právo‘ znamená právo leteckého dopravcu prepravovať cestujúcich, náklad a/alebo poštu v rámci leteckej dopravnej služby medzi dvoma letiskami spoločenstva;
...“
11 Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:
„Pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak, príslušné členské štáty udelia leteckým dopravcom spoločenstva prepravné práva na trasách v rámci spoločenstva.“
12 Článok 8 ods. 1 až 3 uvedeného nariadenia stanovuje:
„1. Toto nariadenie sa netýka práva členského štátu regulovať rozloženie prevádzky medzi jednotlivými letiskami v rámci systému letísk bez diskriminácie leteckého dopravcu na základe jeho štátnej príslušnosti alebo totožnosti.
2. Výkon prepravných práv podlieha uverejneným pravidlám spoločenstva, štátu, regionálnym alebo miestnym pravidlám o bezpečnosti leteckej prevádzky, ochrane životného prostredia a prideľovaní prevádzkových intervalov.
3. Na žiadosť členského štátu alebo na základe svojho vlastného podnetu Komisia preverí použitie odsekov 1 a 2 do jedného mesiaca od obdržania žiadosti a po porade s výborom podľa článku 11 rozhodne, či môže členský štát pokračovať v používaní opatrení. Komisia oznámi svoje rozhodnutie Rade a členským štátom.“
13 Článok 9 toho istého nariadenia stanovuje:
„1. Ak existuje vážne prehustenie prepravy a/alebo existujú environmentálne problémy, môže zodpovedný členský štát pokiaľ tento článok neustanovuje inak uložiť podmienky obmedzenia alebo odmietnutia uplatňovania prepravných práv, najmä ak dokážu iné druhy dopravy poskytnúť uspokojivú úroveň služieb.
2. Opatrenia prijaté členským štátom v súlade s odsekom 1:
– nesmú diskriminovať na základe štátnej príslušnosti alebo totožnosti leteckých dopravcov,
– platia obmedzenú dobu, najviac však tri roky, následne sa opäť vyhodnotia,
– neovplyvnia závažne ciele tohto nariadenia,
– nadmerne záporne neovplyvnia hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami,
– nebudú obmedzovať v miere väčšej, než je nutné s cieľom riešenia problémov.
3. Ak členský štát rozhodne, že opatrenie podľa odseku 1 je nevyhnutné, najmenej tri mesiace pred nadobudnutím účinnosti opatrenia informuje ostatné členské štáty a Komisiu, pričom poskytne adekvátne zdôvodnenie jeho prijatia. Opatrenie sa môže uplatniť, pokiaľ voči nemu príslušný členský štát do jedného mesiaca od obdržania informácie nenamieta alebo ho Komisia v súlade s odsekom 4 nedá preskúmať.
4. Na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu preskúma Komisia opatrenia podľa odseku 1. Ak dá Komisia do jedného mesiaca od obdržania informácie podľa odseku 3 opatrenie preskúmať, zároveň sa vyjadrí, či sa opatrenie môže úplne alebo čiastočne zaviesť počas preverovania; pritom zoberie do úvahy predovšetkým možnosť nezvratných dôsledkov. Po prekonzultovaní s výborom podľa článku 11, Komisia do jedného mesiaca po obdržaní všetkých potrebných informácií rozhodne o tom, či sú opatrenia vhodné a v zhode s týmto nariadením a či nie sú nejakým spôsobom v rozpore s právom spoločenstva. Komisia poskytne svoje rozhodnutie Rade a členským štátom. Počas rozhodovania môže Komisia rozhodnúť o dočasných opatreniach vrátane pozastavenia, a to časti aj celku, berúc do úvahy predovšetkým možnosť nezvratných dôsledkov.
...“
Skutkové okolnosti
14 Letisko Zürich sa nachádza v Klotene (Švajčiarsko), na severovýchod od mesta Zürich (Švajčiarsko) a približne 15 km na juhovýchod od hranice medzi Švajčiarskom a Nemeckom. Má tri dráhy: a to západo‑východnú (10/28), severo‑južnú (16/34) pretínajúcu západo-východnú a severozápado‑juhovýchodnú (14/32), ktorá je nezávislá od dvoch predchádzajúcich dráh. Väčšina vzletov počas dňa sa koná na západo‑východnej dráhe smerom na západ, kým ráno a neskoro večer sa väčšina vzletov vykonáva na severo-južnej dráhe smerom na sever. Lietadlá pri pristávaní používajú najmä severozápado‑juhovýchodnú dráhu, pričom nalietavajú smerom zo severovýchodu. Vzhľadom na blízkosť nemeckej hranice všetky lety pristávajúce v Zürichu zo severu alebo severozápadu musia pri pristávaní využiť nemecký vzdušný priestor.
15 Využívanie nemeckého vzdušného priestoru na priblíženie sa a opustenie letiska Zürich sa riadilo bilaterálnou dohodou medzi Švajčiarskou konfederáciou a Spolkovou republikou Nemecko zo 17. septembra 1984, ktorú Spolková republika Nemecko vypovedala 22. marca 2000 s účinnosťou k 31. máju 2001, a to v nadväznosti na problémy jej vykonávania.
16 Spolková republika Nemecko a Švajčiarska konfederácia 18. októbra 2001 podpísali novú dohodu, ktorá však nebola ratifikovaná.
17 Dňa 15. januára 2003 nemecké spolkové orgány pre letectvo uverejnili 213. vykonávacie nariadenie k nemeckej právnej úprave v oblasti leteckej dopravy, ktoré stanovilo postupy pre pristávanie a vzlety pomocou prístrojov na letisku Zürich. Toto 213. vykonávacie nariadenie stanovilo od 18. januára 2003 určitý počet obmedzujúcich opatrení pri približovaní sa k letisku Zürich.
18 Dňa 4. apríla 2003 nemecké spolkové orgány pre letectvo uverejnili prvé nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa toto 213. vykonávacie nariadenie (ďalej len „213. VN v znení zmien a doplnení“). Táto zmena nadobudla platnosť 17. apríla 2003.
19 Cieľom opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení bolo v podstate zabrániť za normálnych meteorologických podmienok tomu, aby medzi 21. a 7. hodinou v pracovné dni a medzi 20. a 9. hodinou počas víkendov a vo sviatok dochádzalo k preletom v nízkej výške nad nemeckým územím blízko hranice so Švajčiarskom, na účely zníženia hluku, ktorému je vystavené miestne obyvateľstvo. V dôsledku toho dve priblíženia sa zo severu, ktoré predtým predstavovali najviac využívané priblíženia lietadlami pristávajúcimi na letisku Zürich, už neboli počas týchto hodín možné.
20 Okrem toho 213. VN v znení zmien a doplnení obsahovalo dve iné opatrenia určené na zníženie obťažovania hlukom v okolí hranice medzi Nemeckom a Švajčiarskom.
21 Po prvé, pokiaľ ide o priblíženie sa k letisku z východu, článok 2 ods. 6 druhý pododsek 213. VN v znení zmien a doplnení stanovil určité minimálne letové výšky, ktoré sa majú dodržiavať počas vyššie uvedených hodín.
22 Po druhé článok 3 213. VN v znení zmien a doplnení stanovil, že vzlet v smere na sever sa má vykonať tak, aby v okamihu vstupu do nemeckého vzdušného priestoru boli dodržané minimálne letové výšky, ktoré sú rôzne v závislosti od okamihu vzletu. Ak teda stroj vzlietal počas vyššie uvedených hodín, musel zatočiť pred nemeckou hranicou tak, aby vstúpil na nemecké územie až po dosiahnutí stanovenej minimálnej letovej výšky.
23 Dňa 10. júna 2003 Švajčiarska konfederácia predložila Komisii sťažnosť a požiadala ju o prijatie rozhodnutia, ktorým:
– by sa Spolkovej republike Nemecko zakázalo ďalšie uplatňovanie 213. VN v znení zmien a doplnení,
– by sa Spolkovej republike Nemecko nariadilo pozastavenie uplatňovania 213. VN v znení zmien a doplnení až do prijatia rozhodnutia zo strany Komisie.
24 Dňa 20. júna 2003 Komisia požiadala nemecké orgány, aby predložili svoje pripomienky k tejto sťažnosti.
25 Listom z toho istého dňa Komisia požiadala švajčiarske orgány, aby poskytli dodatočné informácie.
26 Dňa 26. júna 2003 nemecké a švajčiarske orgány uzavreli dohodu o rôznych otázkach súvisiacich s uplatňovaním 213. VN v znení zmien a doplnení.
27 Dňa 27. júna 2003 švajčiarske orgány oznámili Komisii túto dohodu, pričom spresnili, že nemá nijaký vplyv na uvedenú sťažnosť.
28 Listom z 30. júna 2003 Spolková republika Nemecko takisto oznámila Komisii uvedenú dohodu, pričom uviedla, že z nej vyvodzuje, že sťažnosť je nulitná a že očakáva, že Komisia ukončí začaté konanie.
29 V nadväznosti na výmenu viacerých listov medzi švajčiarskymi a nemeckými orgánmi Komisia 14. októbra 2003 týmto orgánom zaslala oznámenie o výhradách a vyzvala ich, aby jej predložili svoje pripomienky.
30 Spolková republika Nemecko predložila svoje pripomienky 20. októbra 2003 a Švajčiarska konfederácia 21. októbra 2003.
31 Listom z 27. októbra 2003 Komisia oznámila návrh rozhodnutia, ku ktorému mohla Švajčiarska konfederácia predložiť pripomienky počas zasadnutia konzultačného výboru „Prístup k trhu (letecká doprava)“ 4. novembra 2003.
32 Dňa 5. decembra 2003 Komisia vydala sporné rozhodnutie.
33 Podľa článku 1 tohto rozhodnutia Spolková republika Nemecko môže naďalej uplatňovať 213. VN v znení zmien a doplnení.
34 V súlade s článkom 2 uvedeného rozhodnutia je Spolková republika Nemecko adresátom tohto rozhodnutia.
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
35 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 13. februára 2004 Švajčiarska konfederácia podala žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia.
36 Uznesením z 21. júla 2004 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu na vstup Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.
37 Uznesením zo 14. júla 2005, Švajčiarsko/Komisia (C‑70/04), bola táto vec postúpená Súdnym dvorom Súdu prvého stupňa.
38 Uznesením zo 7. júla 2006, Švajčiarsko/Komisia (T‑319/05, Zb. s. II‑2073), Súd prvého stupňa vyhovel návrhu Landkreis Waldshut na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.
39 Pojednávanie sa konalo 9. septembra 2009.
40 Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podanú Švajčiarskou konfederáciou bez toho, aby sa vyjadril k jej prípustnosti. Všeobecný súd najmä rozhodol, že Komisii nemožno vytýkať, že sa po prvé domnievala, že opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení nepatria do pôsobnosti článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92, po druhé, že pri skúmaní týchto opatrení v kontexte dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave a na základe článku 8 ods. 3 tohto nariadenia nezohľadnila práva prevádzkovateľa letiska Zürich a obyvateľov jeho okolia a po tretie, že rozhodla, že uvedené opatrenia sú v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality.
Návrhy účastníkov konania
41 Svojím odvolaním Švajčiarska konfederácia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil sporné rozhodnutie a v súlade s článkom 122 prvým odsekom Rokovacieho poriadku Súdneho dvora zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní na prvom stupni, a
– subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu a aby tento súd rozhodol o trovách konania neskôr.
42 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– zaviazal Švajčiarsku konfederáciu na náhradu trov konania.
43 Nemecká vláda navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– zaviazal Švajčiarsku konfederáciu na náhradu trov konania.
44 Landkreis Waldshut navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– potvrdil jej návrh na zamietnutie žaloby podaný na prvom stupni,
– subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a žalobu Švajčiarskej konfederácie zamietol ako neprípustnú a
– zaviazal Švajčiarsku konfederáciu na náhradu trov konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní na prvom stupni, a mimosúdnych nákladov Landkreis Waldshut.
O vzájomnom odvolaní
45 Vo svojom vzájomnom odvolaní Landkreis Waldshut tvrdí, že žalobu o neplatnosť, ktorú podala Švajčiarska konfederácia, mal Všeobecný súd zamietnuť ako neprípustnú.
46 Podľa Landkreis Waldshut Švajčiarska konfederácia nemôže byť v postavení členského štátu a nie je sporným rozhodnutím osobne dotknutá v zmysle článku 263 štvrtého pododseku ZFEÚ.
47 V tejto veci Súdny dvor považuje za potrebné rozhodnúť najskôr vo veci samej (rozsudok z 23. októbra 2007, Poľsko/Rada, C‑273/04, Zb. s. I‑8925, bod 33).
O odvolaní
48 Na podporu svojho odvolania uvádza Švajčiarska konfederácia šesť odvolacích dôvodov založených na porušení článku 9 ods. 1 a článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92, povinnosti odôvodnenia, zásad slobodného poskytovania služieb, rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena.
O prvom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
49 Svojím prvým odvolacím dôvodom Švajčiarska konfederácia tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 74 až 91 napadnutého rozsudku rozhodol, že článok 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92 nie je uplatniteľný na opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení, z právneho hľadiska nesprávne vyložil a uplatnil toto ustanovenie.
50 Podľa Švajčiarskej konfederácie sa totiž uvedený článok vzťahuje nielen výlučne na formálne zákazy výkonu prepravných práv, ale alternatívne aj na materiálne obmedzenia alebo zákazy, hoci aj čiastočné, to znamená na opatrenia, ktoré majú za následok obmedzenie tohto výkonu.
51 V tejto súvislosti sa Švajčiarska konfederácia domnieva, že článok 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92 sa uplatňuje na opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení, pretože tieto opatrenia jasne obmedzujú výkon prepravných práv pri priblížení a odlete z letiska Zürich a tento výkon podriaďujú podmienkam, teda dodržiavaniu týchto obmedzení, čo má za následok nemožnosť priblíženia sa k tomuto letisku zo severu počas hodín zákazu preletov v nízkej výške.
52 Podľa Švajčiarskej konfederácia tak uvedené opatrenia predstavujú prinajmenšom z materiálneho hľadiska podmienečný alebo čiastočný zákaz výkonu prepravných práv, na ktoré sa vzťahuje článok 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92.
53 Komisia, nemecká vláda a Landkreis Waldshut spochybňujú argumentáciu Švajčiarskej konfederácie.
Posúdenie Súdnym dvorom
54 Treba pripomenúť, že v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 2408/92 výkon prepravných práv podlieha najmä uverejneným pravidlám štátu, regionálnym alebo miestnym pravidlám o bezpečnosti, ochrane životného prostredia a prideľovaní prevádzkových intervalov.
55 Ako uviedol Všeobecný súd v bodoch 75, 76 a 80 napadnutého rozsudku, článok 9 tohto nariadenia sa týka konkrétnejšej kategórie prevádzkových pravidiel uplatniteľných na výkon prepravných práv, teda podľa odseku 1 tohto článku prevádzkových pravidiel, ktoré stanovujú podmienky a obmedzujú alebo zakazujú tento výkon.
56 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Všeobecný súd napadnutým rozsudkom nijako neobmedzil uplatniteľnosť uvedeného článku 9 na opatrenia formálne zakazujúce výkon prepravných práv, ale v bodoch 75 a 88 tohto rozsudku rozhodol, že opatrenia uvedené v tom istom článku 9 v podstate zahŕňajú prinajmenšom podmienečný alebo čiastočný zákaz uvedeného výkonu.
57 V tomto kontexte Všeobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku správne uviedol, že okolnosť, že členský štát podriaďuje výkon prepravných práv uverejneným prevádzkovým vnútroštátnym, regionálnym alebo miestnym pravidlám, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia, sa nerovná uloženiu podmienky v zmysle článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92 na účely výkonu týchto práv.
58 Ak by to tak totiž bolo, článok 8 ods. 2 tohto nariadenia by bol zbavený svojho obsahu.
59 Z toho vyplýva, že pri posúdení Všeobecného súdu v bodoch 75 a 88 napadnutého rozsudku týkajúceho sa dosahu opatrení uvedených v článku 9 uvedeného nariadenia nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
60 Ako totiž uviedol Všeobecný súd v bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku, z odôvodnení 1 až 6 a 44 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení neznamenajú v rámci doby ich uplatňovania zákaz, či už podmienečný alebo čiastočný, preletu cez nemecký vzdušný priestor pre lety z alebo na letisko Zürich, ale jednoduchú zmenu trasy predmetných letov po vzlete alebo pred pristátím na tomto letisku.
61 Ako totiž zdôraznil Všeobecný súd v uvedenom bode 87, tieto opatrenia v podstate iba bránia v uvedenom čase preletom v nízkej výške ponad časť nemeckého územia blízko hranice so Švajčiarskom, zatiaľ čo prelet nad tým istým územím vo vyššej výške zostal naďalej možný.
62 V dôsledku toho sa Všeobecný súd tým, že rozhodol, že uvedené opatrenia nepatria do pôsobnosti článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.
63 Za týchto podmienok musí byť prvý odvolací dôvod zamietnutý.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
64 Svojím druhým odvolacím dôvodom Švajčiarska konfederácia tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bode 84 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o neuplatniteľnosť článku 9 nariadenia č. 2408/92 na opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení, ako aj tým, že zohľadnil nahradenie dôvodov predložené Komisiou v priebehu konania na prvom stupni, z právneho hľadiska nesprávne vyložil povinnosť odôvodnenia uvedenú v článku 296 ZFEÚ.
65 Podľa Švajčiarskej konfederácie malo byť sporné rozhodnutie vzhľadom na chýbajúce odôvodnenie týkajúce sa vylúčenia uvedených opatrení z pôsobnosti článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92 zrušené z dôvodu porušenia podstatných formálnych náležitostí.
66 Komisia, nemecká vláda a Landkreis Waldshut spochybňujú argumentáciu Švajčiarskej konfederácie.
Posúdenie Súdnym dvorom
67 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie požadované článkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umožnilo pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať toto opatrenie (pozri najmä rozsudky zo 6. marca 2003, Interporc/Komisia, C‑41/00 P, Zb. s. I‑2125, bod 55, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, Zb. s. I‑8947, bod 147).
68 V danom prípade je potrebné konštatovať, že Švajčiarska konfederácia nijako neobjasnila, v akom rozsahu jej údajne nedostatočné odôvodnenie sporného rozhodnutia neumožnilo pochopiť dôvody jeho prijatia a účinne brániť svoje práva.
69 Okrem toho z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že Všeobecný súd mohol na základe dôvodov uvedených v spornom rozhodnutí vykonať jeho preskúmanie.
70 Ako totiž Všeobecný súd konštatoval, z odôvodnení 1 až 6, 32 a 44 sporného rozhodnutia jasne a jednoznačne vyplýva, že Komisia zastávala názor, že opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení nepatria do pôsobnosti článku 9 nariadenia č. 2408/92, a to z dôvodu, že na jednej strane tieto opatrenia neboli oznámené podľa odseku 3 tohto článku 9 a že na druhej strane uvedené opatrenia v čase ich uplatňovania znamenali nie zákaz výkonu prepravných práv, ale len zmenu trasy letov z alebo na letisko Zürich.
71 Pokiaľ ide o údajné nahradenie dôvodov sporného rozhodnutia, ktoré mala počas konania vykonať Komisia, postačuje skonštatovať, že aj keby už z tohto rozhodnutia jasne vyplývali dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že článok 9 nariadenia č. 2408/92 sa neuplatňuje na opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení, Švajčiarska konfederácia neuvádza, v čom spočívalo nové odôvodnenie poskytnuté Komisiou v rámci konania na Všeobecnom súde, ani v akom rozsahu nahrádzalo dôvody uvedeného rozhodnutia.
72 V dôsledku toho Všeobecný súd z právneho hľadiska správne rozhodol, že sporné rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené.
73 Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
74 Svojím tretím odvolacím dôvodom Švajčiarska konfederácia poukazuje na z právneho hľadiska nesprávny výklad a uplatnenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 z dôvodu, že Všeobecný súd v bodoch 118 až 132 napadnutého rozsudku nezohľadnil práva prevádzkovateľa letiska Zürich a obyvateľov jeho okolia a v bodoch 193 až 199 tohto rozsudku vhodným spôsobom neoveril zlučiteľnosť týchto opatrení so slobodným poskytovaním služieb, ako aj so zásadami proporcionality a dodržiavania základných práv, ktoré sú súčasťou tohto voľného pohybu.
75 Švajčiarska konfederácia tvrdí, že zohľadnenie práv tohto prevádzkovateľa a uvedených obyvateľov jeho okolia by nevyhnutne viedlo Všeobecný súd k záveru o neprimeranej povahe opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení, pretože tieto opatrenia uvedeného prevádzkovateľa nútia k nákladnej reorganizácii jeho operačného systému a veľmi citeľne zvyšujú hlukovú záťaž spôsobenú lietadlami, ktorej sú vystavení obyvatelia okolia letiska Zürich na švajčiarskom území.
76 V dôsledku toho uvedené opatrenia nemajú takú povahu, aby umožnili realizáciu nimi sledovaného cieľa, t. j. znížiť hlukovú záťaž spôsobenú lietadlami, a predstavujú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti nezlučiteľnú s článkom 3 dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave.
77 Komisia, nemecká vláda a Landkreis Waldshut spochybňujú argumentáciu Švajčiarskej konfederácie.
Posúdenie Súdnym dvorom
78 Na úvod treba pripomenúť, že dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave je súčasťou série siedmich sektorových dohôd medzi tými istými stranami dohody, ktoré boli podpísané 21. júna 1999 po tom, čo Švajčiarska konfederácia 6. decembra 1992 odmietla pristúpiť k Dohode o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) a svojím odmietnutím sa nepripojila k plánu integrovaného hospodárskeho celku s jednotným trhom, ktorý sa zakladá na spoločných pravidlách medzi jeho členmi, ale uprednostnila v presne vymedzených oblastiach usporiadanie dvojstrannými dohodami s Európskou úniou a jej členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2009, Grimme, C‑351/08, Zb. s. I‑10777, body 26 a 27, ako aj z 11. februára 2010, Fokus Invest, C‑541/08, Zb. s. I‑1025, bod 27).
79 Švajčiarska konfederácia sa teda nezačlenila do vnútorného trhu Únie, ktorý má za cieľ odstrániť všetky prekážky na vytvorenie priestoru úplnej slobody pohybu podobného tomu, ktorý poskytuje vnútroštátny trh zahŕňajúci najmä slobodné poskytovanie služieb (pozri rozsudky Grimme, už citovaný, bod 27, ako aj z 15. júla 2010, Hengartner a Gasser, C‑70/09, Zb. s. I‑7233, bod 41).
80 V dôsledku toho sa výklad ustanovení práva Únie o tomto vnútornom trhu nemôže automaticky použiť na výklad dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, s výnimkou výslovných ustanovení, ktoré táto dohoda na tieto účely ustanovuje (pozri v tomto zmysle rozsudky Grimme, už citovaný, bod 29; Fokus Invest, už citovaný, bod 28, ako aj Hengartner a Gasser, už citovaný, bod 42).
81 Treba konštatovať, že dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave neobsahuje nijaké osobitné ustanovenie, podľa ktorého by mali dotknutí leteckí dopravcovia požívať výhody ustanovení práva Únie o slobodnom poskytovaní služieb. Z toho vyplýva, že výklad týchto ustanovení nemôže byť prenesený na uvedenú dohodu.
82 Vzhľadom na tieto okolnosti, keďže sa slobodné poskytovanie služieb nemôže uplatniť v rámci dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, Všeobecný súd v bodoch 193 až 198 napadnutého rozsudku z právneho hľadiska správne rozhodol, že Komisia sporným rozhodnutím neporušila zásadu slobodného poskytovania služieb.
83 To isté platí aj v prípade porušenia zásad proporcionality a dodržiavania základných práv, ktoré sú súčasťou tohto voľného pohybu, na ktoré poukazuje Švajčiarska konfederácia.
84 Okrem toho Všeobecný súd rozhodnutím, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď pri skúmaní opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92 nezohľadnila prípadné práva prevádzkovateľa letiska Zürich a obyvateľov jeho okolia, správne vyložil a uplatnil toto ustanovenie.
85 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 15 ods. 1 dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave sa s výhradou ustanovení nariadenia č. 2408/92 leteckým dopravcom Únie a Švajčiarskej konfederácie poskytujú prepravné práva medzi akýmkoľvek bodom vo Švajčiarsku a akýmkoľvek bodom na území Únie.
86 Ako vyplýva najmä z článku 2 písm. f) a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2408/92, toto nariadenie upravuje udeľovanie a výkon prepravných práv leteckých dopravcov.
87 V tomto kontexte článok 8 ods. 2 toho istého nariadenia podriaďuje výkon uvedených práv najmä uverejneným pravidlám štátu, regionálnym alebo miestnym pravidlám o bezpečnosti, ochrane životného prostredia a prideľovaní prevádzkových intervalov. Preskúmanie uvedené v odseku 3 tohto článku 8, ktorý sa týka uplatnenia odsekov 1 a 2 uvedeného článku, sa teda môže týkať len podmienok výkonu tých istých práv na dotknutých leteckých trasách so zohľadnením uplatnenia týchto pravidiel alebo opatrení uvedených v odseku 1.
88 V dôsledku toho Všeobecný súd správne rozhodol, že prípadné práva prevádzkovateľov letísk alebo obyvateľov ich okolia nemôžu byť zohľadnené pri preskúmaní podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92.
89 Vzhľadom na tieto okolnosti musí byť tretí odvolací dôvod zamietnutý.
O štvrtom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
90 Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Švajčiarska konfederácia Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 133 až 192 napadnutého rozsudku nekonštatoval porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.
91 Na úvod sa Švajčiarska konfederácia domnieva, že Všeobecný súd sa tým, že v rámci preskúmania zlučiteľnosti opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení so zásadou zákazu diskriminácie uvedenou v článku 3 dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave nezohľadnil práva prevádzkovateľa letiska Zürich a obyvateľov jeho okolia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení tohto ustanovenia.
92 Ďalej Švajčiarska konfederácia Všeobecnému súdu vytýka, že v bodoch 146 až 153 napadnutého rozsudku v rámci preskúmania dôvodnosti a proporcionálnosti opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení uznal, že turistický charakter oblasti dotknutej týmito opatreniami a neexistencia právomoci Spolkovej republiky Nemecko vo vzťahu k letisku Zürich predstavujú objektívne okolnosti odôvodňujúce tieto opatrenia.
93 Na jednej strane totiž Všeobecný súd tým, že rozhodol, že blízkosť letiska Zürich k turistickej oblasti Švajčiarska konfederácia nespochybňovala, skreslil jej argumentáciu, podľa ktorej táto oblasť nebola „dôležitá“ a „nevyznačovala sa výnimočnou turistickou aktivitou“. V každom prípade ekonomické dôvody nemôžu odôvodňovať diskrimináciu vyplývajúcu z uvedených opatrení.
94 Na druhej strane uznanie neexistencie právomoci nemeckých orgánov vo vzťahu k letisku Zürich ako objektívnej okolnosti odôvodňujúcej opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení malo za následok zabránenie zásahu Komisie.
95 V tomto kontexte sa Švajčiarska konfederácia domnieva, že ako vyplýva z bodu 149 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd odmietol preskúmať uvedené opatrenia z hľadiska ich nevyhnutnosti.
96 Napokon Švajčiarska konfederácia tvrdí, že zistenia, ku ktorým Všeobecný súd dospel v bode 156 napadnutého rozsudku, sú z právneho hľadiska nesprávne z dôvodu, že sú založené na skreslení dôkazov, nedostatočnom objasnení skutkových okolností a nerešpektovaní rozsahu jeho právomoci preskúmania, práva byť vypočutý a povinnosti odôvodnenia.
97 Komisia, nemecká vláda a Landkreis Waldshut spochybňujú argumentáciu Švajčiarskej konfederácie.
Posúdenie Súdnym dvorom
98 Pokiaľ ide po prvé o nesprávne právne posúdenie, ktorého sa podľa Švajčiarskej konfederácie dopustil Všeobecný súd tým, že rozhodol, že v rámci preskúmania zlučiteľnosti opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení so zásadou zákazu diskriminácie uvedenou v článku 3 dohody medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave nebolo potrebné zohľadniť práva prevádzkovateľa letiska Zürich a obyvateľov jeho okolia, stačí pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 84 až 88 tohto rozsudku, táto dohoda a nariadenie č. 2408/92 neupravujú zohľadnenie týchto práv, ale týkajú sa len výkonu prepravných práv leteckými dopravcami.
99 Okrem toho treba pripomenúť, že podľa článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností a hodnotenie dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (pozri najmä rozsudky z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, C‑214/05 P, Zb. s. I‑7057, bod 26; z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, Zb. s. I‑10053, bod 68, a z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, Zb. s. I‑7989, bod 49).
100 Takéto skreslenie musí zrejmým spôsobom vyplývať z obsahu spisu bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (pozri najmä rozsudky Les Éditions Albert René/ÚHVT, už citovaný, bod 69; z 3. septembra 2009, Moser Baer India/Rada, C‑535/06 P, Zb. s. I‑7051, bod 33, a Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, už citovaný, bod 50).
101 Pokiaľ teda ide o turistický charakter oblasti dotknutej opatreniami uvedenými v 213. VN v znení zmien a doplnení, treba konštatovať, že hoci Švajčiarska konfederácia poukazuje na skreslenie skutkových okolností zo strany Všeobecného súdu, obmedzuje sa na spochybňovanie posúdenia skutkových okolností zo strany tohto súdu bez toho, aby poskytla konkrétne údaje na preukázanie existencie ich skreslenia.
102 V každom prípade je potrebné uviesť, že Všeobecný súd tým, že konštatoval blízkosť letiska Zürich k turistickej oblasti, túto oblasť nekvalifikoval ako „dôležitú“, ani nepotvrdil, že sa „vyznačuje výnimočnou turistickou aktivitou“.
103 Okrem toho opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení nezodpovedajú čisto ekonomickým dôvodom, ale úvahám spojeným s ochranou osôb a životného prostredia, pretože ich cieľom je znížiť hlukovú záťaž spôsobenú lietadlami v časti nemeckého územia, na ktorom sa uplatňujú tieto opatrenia.
104 Pokiaľ ide o neexistenciu právomoci orgánov Spolkovej republiky Nemecko vo vzťahu k letisku Zürich, stačí konštatovať, že predstavuje nepopierateľnú objektívnu okolnosť, ktorej uznanie Komisii nebránilo vykonať preskúmanie uvedených opatrení podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92.
105 Pokiaľ ide o tvrdenie Švajčiarskej konfederácie o údajnom zamietnutí preskúmať nevyhnutnosť opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení zo strany Všeobecného súdu, treba uviesť, že toto tvrdenie vychádza zo zjavne nesprávneho výkladu bodu 149 napadnutého rozsudku, ktorý treba chápať vzhľadom na jeho kontext (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, C‑294/95 P, Zb. s. I‑5863, body 48 a 49). Všeobecný súd totiž v uvedenom bode 149 len konštatoval, že nemecké orgány boli oprávnené prijať takéto opatrenia. Z bodu 154 a nasl. napadnutého rozsudku však vyplýva, že týmto konštatovaním Všeobecný súd nemal v úmysle akokoľvek obmedziť svoju právomoc preskúmania proporcionality uvedených opatrení. Všeobecný súd najmä v bode 163 a nasl. tohto rozsudku presne a podrobne preskúmal otázku, či existujú menej náročné opatrenia umožňujúce Spolkovej republike Nemecko dosiahnuť cieľ sledovaný ustanoveniami 213. VN v znení zmien a doplnení.
106 Napokon zistenia Všeobecného súdu uvedené v bode 156 napadnutého rozsudku sa týkajú posúdenia skutkových okolností a dôkazov zo strany Všeobecného súdu, a teda, ako sa uvádza v bode 99 tohto rozsudku, s výnimkou prípadu skreslenia nemôžu byť predmetom preskúmania zo strany Súdneho dvora v rámci odvolania.
107 Švajčiarska konfederácia však nepredložila konkrétne údaje, na základ ktorých by bolo možné preukázať existenciu skreslenia skutkových okolností a dôkazov, a navyše toto prípadné skreslenie nevyplýva z písomností predložených Súdnemu dvoru. Rovnako sa nezdá, že by uvedené zistenia vychádzali z nedostatočného objasnenia skutkových okolností alebo že by Všeobecný súd nerešpektoval rozsah svojej právomoci súdneho preskúmania, právo byť vypočutý a povinnosť odôvodnenia.
108 Okrem toho Všeobecný súd v bode 157 napadnutého rozsudku jasne uviedol dôvod, pre ktorý je úroveň predmetnej hlukovej záťaže dostatočná na odôvodnenie prijatia opatrení, ktoré sú uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení.
109 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.
O piatom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
110 Svojím piatym odvolacím dôvodom Švajčiarska konfederácia poukazuje na svojvoľný výklad pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena, ako aj povinnosti spolupráce a dôkaznej povinnosti z dôvodu, že v bode 158 napadnutého rozsudku jej Všeobecný súd vytýka, že nespresnila nižšie letové výšky, ktoré mohli byť stanovené bez toho, aby došlo k zvýšeniu hlukovej záťaže v oblasti nemeckého územia dotknutej opatreniami uvedenými v 213. VN v znení zmien a doplnení.
111 Podľa nej totiž Všeobecný súd požaduje dôkaz, ktorý je pre ňu nemožné predložiť, hoci autorovi uvedených opatrení prináleží preukázať ich nevyhnutnosť.
112 Komisia, nemecká vláda a Landkreis Waldshut spochybňujú argumentáciu Švajčiarskej konfederácie.
Posúdenie Súdnym dvorom
113 Skutočnosť, že Švajčiarska konfederácia odkazuje len na svojvoľný výklad pravidiel v oblasti dôkazného bremena, nemôže stačiť na spochybnenie posúdenia Všeobecného súdu uvedeného v bode 158 napadnutého rozsudku.
114 Keďže totiž sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok obsahujú podrobnú analýzu odôvodnenosti a proporcionality opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení, Švajčiarskej konfederácii prináleží presne uviesť tvrdenia, na základe ktorých môže byť podľa nej táto analýza spochybnená.
115 V tejto súvislosti Všeobecný súd správne rozhodol, že tvrdenie Švajčiarskej konfederácie, podľa ktorého niektoré minimálne letové výšky stanovené na základe 213. VN v znení zmien a doplnení boli príliš vysoké a stanovenie nižších výšok by nemalo nijaký dopad na hlukovú záťaž v oblasti dotknutej týmito opatreniami, je nedostatočné, ak tento štát na podporu tohto tvrdenia nespresnil nižšie letové výšky, ktoré mohli byť takto stanovené.
116 Piaty odvolací dôvod preto musí byť zamietnutý.
O šiestom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
117 Svojím šiestym odvolacím dôvodom Švajčiarska konfederácia Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že vylúčil existenciu menej obmedzujúcich opatrení, než sú opatrenia uvedené v 213. VN v znení zmien a doplnení z dôvodu, že Švajčiarska konfederácia neuviedla žiadny predchádzajúci prípad množstva hluku stanoveného výlučne pre niektoré hodiny dňa alebo niektoré dni týždňa.
118 Toto tvrdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 171 napadnutého rozsudku je totiž v zjavnom rozpore s bodom 105 toho istého rozsudku, podľa ktorého naopak Švajčiarska konfederácia uviedla, že existuje množstvo hluku počas nočných hodín stanovené od leta 2002 pre letisko Frankfurt nad Mohanom.
119 Komisia, nemecká vláda a Landkreis Waldshut spochybňujú argumentáciu Švajčiarskej konfederácie.
Posúdenie Súdnym dvorom
120 Treba uviesť, že Švajčiarska konfederácia sa vo svojom šiestom odvolacom dôvode obmedzuje na spochybnenie tvrdenia Všeobecného súdu uvedeného v bode 171 napadnutého rozsudku, podľa ktorého tento štát neuviedol žiadny predchádzajúci prípad týkajúci sa množstva hluku stanoveného výlučne pre niektoré hodiny dňa alebo niektoré dni týždňa, ktorý by uspokojivo fungoval v praxi.
121 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Švajčiarska konfederácia, však toto konštatovanie nie je v zjavnom rozpore s bodom 105 uvedeného rozsudku, pretože v tomto bode Všeobecný súd uvádza len to, že tento členský štát sa zmienil o existencii množstva hluku počas nočných hodín stanoveného od leta 2002 pre letisko Frankfurt nad Mohanom, pričom nespresnil, či toto množstvo uspokojivo funguje v praxi.
122 V každom prípade treba konštatovať, že v bode 171 a nasl. napadnutého rozsudku Všeobecný súd zakladá záver o proporcionalite opatrení uvedených v 213. VN v znení zmien a doplnení na viacerých dôvodoch a že tento záver je možné odôvodniť nezávisle každým z týchto dôvodov.
123 V dôsledku toho aj za predpokladu, že by bol šiesty odvolací dôvod dôvodný, nemá takú povahu, aby mal za následok neplatnosť napadnutého rozsudku, a musí byť zamietnutý ako neúčinný, pretože uvedený záver sa naďalej zakladá na iných dôvodoch (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, Zb. s. I‑3569, bod 41, a z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia, C‑221/10 P, bod 110).
124 Z uvedeného vyplýva, že šiesty odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako neúčinný.
125 Keďže odvolanie nie je dôvodné v žiadnom zo svojich odvolacích dôvodov, musí byť zamietnuté ako celok.
O trovách
126 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Švajčiarsku konfederáciu na náhradu trov konania a Švajčiarska konfederácia nemala úspech vo svojich dôvodov, je opodstatnené zaviazať ju, aby okrem svojich vlastných trov konania znášala všetky trovy konania Komisie tak v prvostupňovom, ako aj v tomto odvolacom konaní.
127 Článok 184 ods. 4 druhá veta rokovacieho poriadku stanovuje, že ak sa vedľajší účastník prvostupňového konania na odvolacom konaní zúčastnil, Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník bude znášať vlastné trovy konania. V súlade s týmto ustanovením treba rozhodnúť, že Spolková republika Nemecko a Landkreis Waldshut znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Švajčiarska konfederácia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii tak v prvostupňovom konaní, ako aj v tomto odvolacom konaní.
3. Spolková republika Nemecko a Landkreis Waldshut znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy