Language of document : ECLI:EU:C:2013:467





Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) z 11. júla 2013 – Luca

(vec C‑430/12)

„Článok 99 rokovacieho poriadku – Sociálne zabezpečenie – Slobodné poskytovanie služieb – Nariadenie (EHS) č. 1408/71 – Článok 22 – Zdravotné poistenie – Nemocničná starostlivosť poskytnutá v inom členskom štáte – Predchádzajúce schválenie – Výška náhrady priznanej poistencovi“

1.                     Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Nevyhnutnosť predložiť Súdnemu dvoru dostatočne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte (článok 267 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 94) (pozri body 17 – 19)

2.                     Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Zdravotné poistenie – Vecné dávky poskytnuté v inom členskom štáte – Článok 22 ods. 1 písm. c) bod i) nariadenia č. 1408/71 – Neopodstatnené zamietnutie schválenia – Povinnosť nahradiť náklady na nemocničnú starostlivosť podľa režimu členského štátu poistenca – Výška náhrady určená na základe právnej úpravy štátu poskytujúceho služby – Možnosť dodatočnej náhrady v prípade rozdielu medzi čiastkami – Obmedzenie náhrady len do výšky zaručenej systémom zdravotného poistenia poistenca v prípade opodstatneného zamietnutia schválenia [článok 56 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1408/71, článok 22 ods. 1 písm. c) bod i)] (pozri body 26 – 29, 34 a výrok)

3.                     Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Zdravotné poistenie – Vecné dávky poskytnuté v inom členskom štáte – Vnútroštátna právna úprava bez výnimky vyžadujúca predchádzajúce schválenie príslušným orgánom na náhradu nemocničnej starostlivosti poskytnutá v inom členskom štáte – Neprípustnosť (článok 56 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1408/71, článok 22 ods. 2 druhý pododsek) (pozri body 21 – 25, 30, 34 a výrok)

Predmet

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Curtea de Apel Bacău – Výklad článku 56 ZFEÚ a článku 22 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35) v znení zmien a doplnení – Vnútroštátna právna úprava vyžadujúca predchádzajúce schválenie na náhradu celkovej sumy výdavkov na lekársku starostlivosť v zahraničí – Stanovenie výšky náhrady výdavkov vynaložených v inom členskom štáte v prípade neexistencie predchádzajúceho schválenia podľa kritérií stanovených členským štátom, v ktorom je poistenec poistený

Výrok

Článok 49 ES a článok 22 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 592/2008 zo 17. júna 2008, v podstate nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá podmieňuje nárok na úplnú náhradu výdavkov vynaložených na nemocničnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte získaním predchádzajúceho schválenia. Tieto články však bránia uvedenej právnej úprave vykladanej v tom zmysle, že vo všetkých prípadoch vylučuje, aby príslušný orgán nahradil túto starostlivosť v plnej výške, pokiaľ bola poskytnutá bez predchádzajúceho schválenia.

Ak zamietnutie náhrady nákladov vynaložených na nemocničnú starostlivosť v inom členskom štáte a uhradených poistencom len z dôvodu neexistencie predchádzajúceho schválenia, nie je vzhľadom na konkrétne okolnosti opodstatnené, musí byť uvedená starostlivosť tomuto poistencovi nahradená príslušným orgánom vo výške stanovenej právnymi predpismi tohto členského štátu. Pokiaľ je táto čiastka nižšia ako čiastka, ktorá by vyplynula z právnych predpisov platných v členskom štáte bydliska v prípade hospitalizácie v tomto členskom štáte, musí uvedený príslušný orgán priznať dodatočnú náhradu zodpovedajúcu rozdielu medzi týmito čiastkami, a to až do výšky skutočne vynaložených výdavkov.

Ak je toto zamietnutie opodstatnené, môže poistenec na základe článku 49 ES požadovať náhradu nemocničnej starostlivosti len do výšky náhrady zaručenej systémom zdravotného poistenia, v ktorom je poistený.