Language of document : ECLI:EU:C:2013:478

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 18. júla 2013 (*)

„Odvolanie – Televízne vysielanie – Smernica 89/552/EHS – Článok 3a – Opatrenia prijaté Spojeným kráľovstvom, ktoré sa týkajú udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte – Majstrovstvá sveta vo futbale – Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia vyhlasujú za zlučiteľné s právom Únie – Odôvodnenie – Články 43 ES, 49 ES a 86 ES – Právo vlastniť majetok“

Vo veci C‑205/11 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. apríla 2011,

Fédération internationale de football association (FIFA), v zastúpení: A. Barav a D. Reymond, advokáti,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia, v zastúpení: E. Montaguti a N. Yerrell, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci M. Gray, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: C. Pochet a J.‑C. Halleux, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Joachimowicz a J. Stuyck, advocaten,

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: S. Ossowski a J. Beeko, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. de la Mare, QC,

vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, vykonávajúca funkciu predsedníčky tretej komory, sudcovia K. Lenaerts, E. Juhász, J. Malenovský (spravodajca) a D. Šváby,

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: A. Impellizzeri, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. septembra 2012,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. decembra 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojím odvolaním sa Fédération internationale de football association (FIFA) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. februára 2011, FIFA/Komisia (T‑68/08, Zb. s. II‑349, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým bol zamietnutý jej návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/730/ES zo 16. októbra 2007 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré má prijať Spojené kráľovstvo podľa článku 3a ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, s právnymi predpismi Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 295, s. 12, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

 Právny rámec

2        Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321, ďalej len „smernica 89/552“), obsahovala článok 3a vložený poslednou uvedenou smernicou, ktorý stanovoval:

„1.      Každý členský štát môže uskutočniť opatrenia v súlade s právnymi predpismi spoločenstva, aby sa zabezpečil[o], že prevádzkovatelia vysielania, na ktorých sa vzťahuje [jeho] právomoc, nebudú vysielať na základe výlučnosti udalosti, ktoré tento členský štát považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť takým spôsobom, že zbavia podstatnú časť verejnosti v tomto členskom štáte možnosti sledovať takéto udalosti prostredníctvom priameho prenosu (naživo) alebo prostredníctvom nepriameho prenosu (zo záznamu) [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad]. Ak tak príslušný členský štát koná, vypracuje zoznam stanovených vnútroštátnych alebo nie vnútroštátnych udalostí, ktoré považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Vypracuje ho zrozumiteľným [jasným – neoficiálny preklad] a prehľadným spôsobom s dostatočným časovým predstihom [vo vhodnom a účelnom čase – neoficiálny preklad]. Pri takom konaní [Súčasne – neoficiálny preklad] dotknutý členský štát taktiež určí, či tieto udalosti budú dostupné prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, ak je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, úplného alebo čiastočného nepriameho prenosu.

2.      Členské štáty ihneď oznámia Komisii akékoľvek uskutočnené opatrenia alebo opatrenia, ktoré sa musia uskutočniť podľa odseku 1. Do troch mesiacov od oznámenia Komisia potvrdí, že takéto opatrenia sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva a oznámi ich ostatným členským štátom. Požiada o stanovisko výbor zriadený v súlade s článkom 23a. Uskutočnené opatrenia bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a aspoň raz do roka uverejní úplný zoznam opatrení uskutočnených členskými štátmi.

3.      Členské štáty vhodnými prostriedkami zabezpečia, v rámci svojho právneho poriadku, aby si prevádzkovatelia vysielania spadajúci pod ich jurisdikciu [právomoc – neoficiálny preklad] neuplatňovali výlučné práva, ktoré títo prevádzkovatelia vysielania zakúpili po dátume uverejnenia tejto smernice, takým spôsobom, že podstatná časť verejnosti v inom členskom štáte je zbavená možnosti na sledovanie udalostí, ktoré tento druhý členský štát ustanovil v súlade s predchádzajúcim odsekom, prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, kde je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, celého alebo čiastočného nepriameho prenosu na nezávislej televízii [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad], ako tento druhý členský štát ustanovil v súlade s odsekom 1 [podľa toho, aké opatrenia členský štát v súlade s odsekom 1 prijal – neoficiálny preklad].“

3        Odôvodnenia 18 až 22 smernice 97/36 znejú:

„(18) keďže je potrebné, aby členské štáty mohli podniknúť opatrenia na ochranu práva na informácie a na zabezpečenie prístupu širokej verejnosti k televíznym vysielaniam národných alebo nenárodných [medzinárodných – neoficiálny preklad] udalostí, ktoré majú veľký význam pre spoločnosť, ako sú olympijské hry, svetový pohár [majstrovstvá sveta – neoficiálny preklad] vo futbale a majstrovstvá Európy vo futbale; keďže členské štáty si preto ponechajú právo na podniknutie opatrení, ktoré sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva, ktorých cieľom je usmerňovanie uplatňovania výlučných práv na vysielanie takýchto udalostí prevádzkovateľmi vysielania spadajúcimi pod ich súdnu právomoc [patriacich do ich právomoci – neoficiálny preklad];

(19)      keďže je nevyhnutné urobiť opatrenia v rámci štruktúry spoločenstva, aby sa zabránilo možnej právnej neistote a narušeniam trhu a aby sa zosúladil voľný pohyb televíznych služieb s potrebou na zabránenie možnosti obchádzania vnútroštátnych opatrení chrániacich oprávnené všeobecné záujmy;

(20)      keďže je obzvlášť vhodné ustanoviť v tejto smernici ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov vysielaní uplatňujúcich výlučné práva na vysielanie, ktoré mohli zakúpiť, pre udalosti, ktoré sú považované za veľmi významné pre spoločnosť v inom členskom štáte ako je ten, ktorý má súdnu právomoc nad televíznou organizáciou [do ktorého právomoci patria prevádzkovatelia televízneho vysielania – neoficiálny preklad]…

(21)      keďže udalosti veľkého významu pre spoločnosť majú na účely tejto smernice spĺňať určité kritériá, ako je napríklad výnimočnosť udalostí, ktoré sa tešia záujmu všeobecnej verejnosti v Európskej únii alebo v danom členskom štáte, alebo vo významnej časti daného členského štátu a sú zorganizované vopred organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv vzťahujúcich sa na túto udalosť;

(22)      keďže na účely tejto smernice ‚televízia bez hraníc‘ [‚voľne prístupná televízia‘ – neoficiálny preklad] znamená vysielanie programov, a to buď na verejnom, alebo komerčnom televíznom kanáli, ktoré sú dostupné verejnosti bezodplatne, okrem spôsobov financovania televíznych vysielaní, ktoré široko prevažujú v každom členskom štáte (ako sú licenčné poplatky a/alebo základný účastnícky poplatok pre káblovú televíznu sieť)“.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

4        Skutkové okolnosti sú v bodoch 6 až 16 napadnutého rozsudku uvedené takto:

„6      [FIFA] je združením zloženým z 208 národných futbalových zväzov a predstavuje riadiacu inštitúciu svetového futbalu. Jej cieľom je predovšetkým celosvetová podpora futbalu a organizovanie medzinárodných súťaží. Predaj práv na televízne vysielanie záverečnej fázy majstrovstiev sveta FIFA (ďalej len [,záverečná fáza majstrovstiev sveta‘]), ktorých organizáciu zabezpečuje, predstavuje hlavný zdroj jej príjmov.

7      Rozhodnutím z 25. júna 1998 minister kultúry, médií a športu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len ,minister‘) stanovil na základe časti IV Broadcasting Act 1996 (zákon o vysielaní z roku 1996) zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť v [tomto členskom štáte] vrátane [záverečnej fázy] majstrovstiev sveta.

8      Prijatiu tohto zoznamu predchádzali konzultácie so 42 rôznymi orgánmi, začaté ministrom v júli 1997, týkajúce sa kritérií, podľa ktorých by sa mala posudzovať dôležitosť rôznych udalostí pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Tento postup vyústil do prijatia zoznamu kritérií uvedeného v dokumente ministerstva kultúry, médií a športu z novembra 1997, ktorý ministerstvo uplatňovalo na účely vytvorenia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Podľa tohto dokumentu udalosť spĺňa podmienky na zapísanie do zoznamu predovšetkým vtedy, ak vyvoláva osobitný ohlas na celoštátnej úrovni, nielen medzi tými, ktorí zvyčajne sledujú predmetnú športovú disciplínu. Podľa toho istého dokumentu možno za takú udalosť považovať aj vnútroštátnu alebo medzinárodnú športovú udalosť, ktorá je výnimočná alebo zahŕňa národný tím alebo športovcov zo Spojeného kráľovstva. Medzi udalosťami, ktoré spĺňajú tieto kritériá, majú väčšie šance na zapísanie do zoznamu tie, ktoré priťahujú množstvo televíznych divákov alebo ktoré sa zvyčajne vysielajú naživo na bezplatných televíznych kanáloch. Okrem toho minister pri svojom rozhodovaní rovnako zohľadnil ostatné činitele týkajúce sa dôsledkov pre dotknutý šport, ako je príležitosť ponúknuť živé vysielanie udalosti ako celku, dopad na tržby v oblasti predmetného športu, následky pre trh vysielania a existencia okolností zaručujúcich prístup k udalosti prostredníctvom televízneho alebo rozhlasového vysielania zo záznamu.

9      Minister následne v súlade s článkom 97 Broadcasting Act 1996 začal proces konzultácií týkajúcich sa jednotlivých udalostí, ktoré mali byť zapísané v zozname. V rámci tejto konzultácie si minister vyžiadal stanovisko viacerých dotknutých orgánov a prevádzkovateľov, ako aj držiteľov práv na televízne vysielanie, ako je FIFA. Okrem toho poradná komisia menovaná ministrom nazvaná ‚Advisory Group on listed events‘ (Poradný výbor k udalostiam zapísaným do zoznamu) prijala stanovisko k udalostiam, ktoré sa mali zapísať, pričom pokiaľ išlo o [záverečnú fázu majstrovstiev sveta], navrhla zapísanie finále, semifinále a zápasov, ktorých sa zúčastňovali národné tímy zo Spojeného kráľovstva.

10      V zmysle článku 98 Broadcasting Act 1996 v znení Television Broadcasting Regulations 2000 (nariadenia z roku 2000 o televíznom vysielaní) sa organizácie televízneho vysielania delia do dvoch kategórií. Prvá kategória zahŕňa organizácie poskytujúce službu bezplatne, ktorú môže okrem toho zachytiť 95 % obyvateľstva Spojeného kráľovstva [ďalej len ‚vysielatelia prevádzkujúci voľne prístupné kanály‘]. Druhá kategória zahŕňa organizácie, ktoré tieto podmienky nespĺňajú [a patria do nej najmä vysielatelia prevádzkujúci spoplatnené kanály].

11      Okrem toho v zmysle článku 101 Broadcasting Act 1996 v znení Television Broadcasting Regulations 2000 môže vysielateľ televíznych programov patriaci do jednej z týchto dvoch kategórií naživo vysielať celú udalosť zaradenú do zoznamu alebo jej časť iba vtedy, ak vysielateľ patriaci do druhej z týchto kategórií nadobudol právo vysielať uvedenú časť rovnakej udalosti alebo celú rovnakú udalosť naživo na rovnakom alebo v podstate na rovnakom území. Ak táto podmienka nie je splnená, musí organizácia, ktorá chce naživo vysielať celú predmetnú udalosť alebo jej časť, získať predchádzajúci súhlas Office of Communications (Úrad pre komunikácie).

12      Podľa článku 3 Code on Sports and Other Listed Events (Zákonník o športových a iných udalostiach zapísaných do zoznamu) platného v roku 2000 sú udalosti zapísané do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť rozdelené do dvoch skupín. ‚Skupina A‘ zahŕňa udalosti, ktoré nemôžu byť exkluzívne pokryté naživo, ak nie sú splnené určité kritériá. ‚Skupina B‘ zahŕňa udalosti, ktoré môžu byť exkluzívne vysielané naživo len vtedy, ak boli prijaté opatrenia na zabezpečenie opakovaného vysielania zo záznamu.

13      Podľa článku 13 Code on Sports and Other Listed Events môže byť povolenie Office of Communications vydané pre udalosti patriace do ‚skupiny A‘ zoznamu, medzi ktoré [patrí záverečná fáza majstrovstiev sveta], ak s nimi spojené vysielacie práva boli otvorene ponúknuté za rovnakých a rozumných podmienok všetkým organizáciám televízneho vysielania a nijaká organizácia patriaca do druhej kategórie neprejavila záujem o ich nadobudnutie.

14      Listom z 25. septembra 1998 zaslalo Spojené kráľovstvo v zmysle článku 3a ods. 2 smernice 89/552 Komisii Európskych spoločenstiev zoznam udalostí vypracovaný ministrom, ako aj ďalšie informácie o právnej úprave tohto členského štátu prijatej v súlade článkom 3a ods. 1 rovnakej smernice. Po výmene korešpondencie medzi Spojeným kráľovstvom a Komisiou a novom oznámení opatrení, ktoré sa uskutočnilo 5. mája 2000, generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva (DG) Komisie ‚Vzdelávanie a kultúra‘ informoval Spojené kráľovstvo listom z 28. júla 2000, že Komisia nevzniesla námietky proti opatreniam tohto členského štátu, ktoré boli preto následne uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

15      Rozsudkom z 15. decembra 2005, Infront WM/Komisia (T‑33/01, Zb. s. II‑5897) Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie obsiahnuté v liste z 28. júla 2000 z dôvodu, že toto rozhodnutie predstavovalo rozhodnutie v zmysle článku 249 ES, ktoré malo byť prijaté samotným plénom členov Komisie (rozsudok Infront WM/Komisia, už citovaný, bod 178).

16      V nadväznosti na [uvedený rozsudok] prijala Komisia [sporné] rozhodnutie…“

 Sporné rozhodnutie

5        Článok 1 sporného rozhodnutia uvádza:

„Opatrenia, ktoré Spojené kráľovstvo prijalo a oznámilo Komisii 5. mája 2000 podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552], ako boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev sérii C 328 z 18. novembra 2000, sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva.“

6        Uvedené rozhodnutie sa v súlade so svojím článkom 3 „uplatňuje od 18. novembra 2000“.

7        Odôvodnenia 3 až 6, 18 až 21, ako aj 24 a 25 sporného rozhodnutia znejú takto:

„(3)      Pri svojom preskúmaní Komisia zohľadnila údaje o mediálnej scéne Spojeného kráľovstva.

(4)      Zoznam podujatí veľkého spoločenského významu zahrnutý do opatrení Spojeného kráľovstva bol zostavený zrozumiteľne [jasne – neoficiálny preklad] a transparentne a v [tomto členskom štáte] sa začal rozsiahly proces konzultácií.

(5)      Komisia vyjadrila spokojnosť s tým, že podujatia uvedené v opatreniach Spojeného kráľovstva spĺňajú aspoň dve z týchto kritérií, ktoré sa považujú za spoľahlivé ukazovatele významu podujatí pre spoločnosť: i) mimoriadny všeobecný [osobitný – neoficiálny preklad] ohlas v členskom štáte a nielen význam pre tých, ktorí zvyčajne sledujú príslušnú činnosť alebo šport; ii) všeobecne uznávaný, osobitý kultúrny význam pre obyvateľstvo členského štátu, najmä ako katalyzátor [prvok – neoficiálny preklad] kultúrnej identity; iii) účasť národného družstva na príslušnom podujatí v kontexte súťaže alebo turnaja medzinárodného významu a iv) skutočnosť, že podujatie tradične [vždy – neoficiálny preklad] vysiela[la] voľne prístupná televízia a priláka[lo] množstvo televíznych divákov.

(6)      Významný počet podujatí uvedených v opatreniach Spojeného kráľovstva vrátane letných a zimných olympijských hier, ako aj finále svetového pohára a futbalových zápasov majstrovstiev Európy [majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy – neoficiálny preklad], patrí do kategórie podujatí, ktoré sa tradične považujú za podujatia s veľkým významom pre spoločnosť, ako sa výslovne uvádza v odôvodnení 18 smernice [97/36]. Tieto podujatia majú mimoriadny všeobecný [osobitný – neoficiálny preklad] ohlas v Spojenom kráľovstve v celom svojom rozsahu, pretože sa tešia veľkej obľube u širokej verejnosti (bez ohľadu na štátnu príslušnosť účastníkov) a nielen u tých [televíznych divákov – neoficiálny preklad], ktorí zvyčajne sledujú [sledujú v televízii – neoficiálny preklad] športové podujatia.

(18)      Uvedené podujatia vrátane tých, ktoré sa majú brať do úvahy ako celok a nie v ich jednotlivých častiach, tradične vysiela [vždy vysielala – neoficiálny preklad] voľne prístupná televízia a prilákajú [prilákali – neoficiálny preklad] veľké množstvo televíznych divákov. Ak to výnimočne neplatí (zápasy Svetového pohára v krikete uvedené v zozname), zapísanie do zoznamu je limitované (keďže zahŕňa finále, semifinále a zápasy, na ktorých sa zúčastňujú národné družstvá) a vyžaduje len primerané sekundárne spravodajstvo a v každom prípade splnenie dvoch kritérií z tých, ktoré sa považujú za spoľahlivé ukazovatele významu podujatí pre spoločnosť…

(19)      Opatrenia Spojeného kráľovstva sa javia ako primerané, pokiaľ ide o odôvodnenie výnimky zo základnej slobody poskytovania služieb vyplývajúcej zo Zmluvy o ES na základe naliehavého dôvodu verejného záujmu [spočívajúceho v zabezpečení prístupu širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí s veľkým významom pre spoločnosť].

(20)      Opatrenia Spojeného kráľovstva sú zlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže [Európskeho spoločenstva], pokiaľ sa definícia kvalifikovaných vysielateľov, ktorí môžu vysielať uvedené podujatia, opiera o objektívne kritériá, ktoré umožňujú skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž pri získavaní vysielacích práv na tieto podujatia. Okrem toho počet uvedených podujatí nie je neprimeraný a nenaruší hospodársku súťaž na trhoch s voľne prístupným a s plateným televíznym vysielaním.

(21)      Proporcionalitu opatrení Spojeného kráľovstva podporuje aj skutočnosť, že niekoľko podujatí uvedených v zozname vyžaduje len primerané sekundárne spravodajstvo [zodpovedajúce opakované vysielanie zo záznamu – neoficiálny preklad].

(24)      Z [už citovaného] rozsudku [Všeobecného súdu Infront WM/Komisia] vyplýva, že vyhlásenie, že opatrenia prijaté podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552] sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva, predstavuje rozhodnutie, ktoré musí byť z toho dôvodu prijaté v náležitej forme. Preto je potrebné v tomto rozhodnutí vyhlásiť, že opatrenia oznámené Spojeným kráľovstvom sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva. Opatrenia s konečnou platnosťou prijaté Spojeným kráľovstvom a uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu by mali [musia – neoficiálny preklad] byť uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice [89/552].

(25)      Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať [S cieľom zabezpečiť právnu istotu toto rozhodnutie nadobudne účinnosť – neoficiálny preklad] od dátumu prvého uverejnenia opatrení, ktoré oznámilo Spojené kráľovstvo, v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev [Európskej únie neoficiálny preklad].

 Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

8        FIFA podala proti spornému rozhodnutiu na Všeobecný súd žalobu z dôvodu, že Komisia v tomto rozhodnutí schválila označenie celej záverečnej fázy majstrovstiev sveta ako udalosti veľkého významu a súhlasila tak s tým, aby boli všetky zápasy tohto turnaja zapísané do zoznamu udalostí veľkého významu zostavenom ministrom. Podľa FIFA mohol tento minister za také udalosti označiť len zápasy nazývané „vrcholné“ alebo „gala“, čiže finále, semifinále a zápasy družstiev Spojeného kráľovstva (ďalej len „zápasy ,gala‘“). Tento zoznam teda nemal zahŕňať iné zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta (ďalej len „zápasy ,nie gala‘“).

9        Na podporu svojho návrhu na čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia FIFA uviedla šesť žalobných dôvodov. Tieto žalobné dôvody boli založené po prvé na nedostatočnom odôvodnení tohto rozhodnutia, po druhé na porušení článku 3a ods. 1 smernice 89/552, po tretie na porušení jej práva vlastniť majetok, po štvrté na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb, po piate na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže a po šieste na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa.

10      Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol každý zo žalobných dôvodov uvedených na podporu žaloby FIFA a túto žalobu zamietol ako celok.

11      Zamietol aj návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktorým sa FIFA domáhala toho, aby Všeobecný súd vyzval Komisiu na predloženie viacerých dokumentov.

 O odvolaní

 Úvodné pripomienky

12      V prvom rade treba uviesť, že v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 normotvorca Únie povolil členským štátom označiť určité udalosti za udalosti veľkého významu pre spoločnosť dotknutého členského štátu (ďalej len „udalosť veľkého významu“), a že tým výslovne pripustil v rámci voľnej úvahy, ktorú mu zveruje Zmluva, obmedzenia slobodného poskytovania služieb, slobody usadiť sa, voľnej hospodárskej súťaže a práva vlastniť majetok, ktoré sú neodvratným dôsledkom tohto označenia. Ako vyplýva z odôvodnenia 18 smernice 97/36, normotvorca usúdil, že takéto obmedzenia sú odôvodnené cieľom ochrany práva na informácie a zabezpečenia prístupu širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu uvedených udalostí.

13      Legitimitu sledovania takéhoto cieľa už uznal aj Súdny dvor, ktorý uviedol, že exkluzívne vysielanie udalostí vyvolávajúcich veľký záujem verejnosti môže značným spôsobom obmedziť prístup verejnosti k informáciám o týchto udalostiach. V demokratickej a pluralitnej spoločnosti má však právo na informácie osobitný význam, ktorý je v prípade takýchto udalostí ešte zreteľnejší (pozri rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich, C‑283/11, body 51 a 52).

14      V druhom rade treba spresniť, že podľa článku 3a ods. 1 smernice 89/552 určenie udalostí veľkého významu prislúcha jedine členským štátom, ktoré majú v tejto súvislosti veľkú mieru voľnej úvahy.

15      Smernica 89/552 totiž namiesto toho, aby harmonizovala zoznam takýchto udalostí, vychádza z predpokladu, že v rámci Únie existujú značné rozdiely zo sociálneho a kultúrneho hľadiska v súvislosti s ich významom pre širokú verejnosť. Článok 3a ods. 1 tejto smernice v dôsledku toho stanovuje, že každý členský štát zostaví zoznam určených udalostí, „ktoré… považuje za udalosti veľkého významu“ pre svoju spoločnosť. Odôvodnenie 18 smernice 97/36 takisto zdôrazňuje túto voľnú úvahu členských štátov tým, že stanovuje, že je „potrebné“, aby mohli podniknúť opatrenia na ochranu práva na informácie a na zabezpečenie prístupu širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu.

16      Dôležitosť uvedenej voľnej úvahy je navyše vyjadrená skutočnosťou, že smernice 89/552 a 97/36 nevymedzujú rámec jej uplatňovania presným nástrojom. Jediné kritériá, ktoré stanovujú na to, aby dotknutý členský štát mohol vymedziť udalosť ako udalosť veľkého významu, sú totiž uvedené v odôvodnení 21 smernice 97/36, podľa ktorého musí ísť o výnimočnú udalosť, ktorá sa teší záujmu všeobecnej verejnosti v Únii alebo v danom členskom štáte a je organizovaná vopred organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv vzťahujúcich sa na túto udalosť.

17      Vzhľadom na relatívnu nepresnosť týchto kritérií prislúcha každému členskému štátu, aby im dal konkrétnu povahu a posúdil význam dotknutých udalostí pre širokú verejnosť vzhľadom na sociálne a kultúrne osobitosti svojej spoločnosti.

18      V treťom rade treba uviesť, že podľa článku 3a ods. 2 smernice 89/552 má Komisia právomoc kontrolovať zákonnosť vnútroštátnych opatrení, ktorými boli určené udalosti veľkého významu, pričom táto právomoc jej umožňuje odmietnuť opatrenia, ktoré nie sú zlučiteľné s právom Únie.

19      V rámci tohto preskúmania je Komisia povinná najmä preveriť, či boli splnené tieto podmienky:

–        dotknutá udalosť bola zapísaná do zoznamu stanoveného v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 na základe jasného a prehľadného konania vo vhodnom a účelnom čase,

–        takúto udalosť možno platne považovať za udalosť veľkého významu,

–        označenie dotknutej udalosti za udalosť veľkého významu je zlučiteľné so všeobecnými zásadami práva Únie, ako sú zásady proporcionality a nediskriminácie, so základnými právami, so zásadami slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, ako aj s pravidlami voľnej hospodárskej súťaže.

20      Takáto kontrolná právomoc je však obmedzená, a to najmä pokiaľ ide o skúmanie druhej a tretej podmienky, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode.

21      Z dôležitosti voľnej úvahy členských štátov uvedenej v bode 14 tohto rozsudku totiž na jednej strane vyplýva, že kontrolná právomoc Komisie musí byť obmedzená na zjavne nesprávne posúdenie zo strany členských štátov pri označení udalostí veľkého významu. Na overenie, či došlo k takémuto nesprávnemu posúdeniu, musí Komisia predovšetkým skontrolovať, či dotknutý členský štát starostlivo a nestranne preskúmal všetky relevantné okolnosti danej veci, ktoré podopierajú z nich vyvodené závery (pozri analogicky rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14, a z 22. decembra 2010, Gowan Comércio Internacional e Serviços, C‑77/09, Zb. s. I‑13533, body 56 a 57).

22      Na druhej strane, pokiaľ ide konkrétnejšie o tretiu podmienku uvedenú v bode 19 tohto rozsudku, nemalo by sa nezohľadniť to, že platné označenie udalosti za udalosť veľkého významu prináša neodvratné obmedzenia slobodného poskytovania služieb, slobody usadiť sa, voľnej hospodárskej súťaže a práva vlastniť majetok, ktoré normotvorca Únie zamýšľal, pričom usúdil, ako bolo uvedené v bode 12 tohto rozsudku, že ich odôvodňuje cieľ všeobecného záujmu chrániť právo na informácie a zabezpečiť prístup širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu uvedených udalostí.

23      Na zabezpečenie potrebného účinku článku 3a smernice 89/552 preto treba konštatovať, že ak dotknutý členský štát platne označil udalosť za udalosť veľkého významu, Komisia je povinná preskúmať iba dôsledky tohto označenia na slobodné poskytovanie služieb, slobodu usadiť sa, voľnú hospodársku súťaž a právo vlastniť majetok, ktoré idú nad rámec dôsledkov, ktoré sú nevyhnutne spojené so zaradením týchto udalostí do zoznamu uvedeného v odseku 1 tohto článku 3a.

 O prvom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

24      Prvý odvolací dôvod v podstate obsahuje šesť častí. V prvej časti FIFA tvrdí, že úvaha Všeobecného súdu obsahovala nezrovnalosti, pokiaľ ide o skutočnú povahu záverečnej fázy majstrovstiev sveta z jej pohľadu.

25      V druhej časti toho istého odvolacieho dôvodu sa uvádza, že sa zdá, že Všeobecný súd prijal nekoherentné a nezlučiteľné stanoviská, keď tvrdil na jednej strane, že majstrovstvá sveta majú jednotnú povahu ako udalosť, a na druhej strane, že osobitné okolnosti môžu preukázať, že to tak nie je.

26      Tretia časť uvedeného odvolacieho dôvodu sa týka bodu 113 napadnutého rozsudku, podľa ktorého oznamujúci členský štát nemusí poskytnúť osobitné dôvody na zahrnutie celej záverečnej fázy majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu. Všeobecný súd takýmto rozhodnutím údajne zabránil Komisii intenzívne preveriť a dôkladne skúmať zlučiteľnosť oznámených opatrení s právom Únie.

27      V rámci štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu FIFA namieta, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z napadnutého rozsudku, prináleží Komisii, aby pred Všeobecným súdom odôvodnila svoje tvrdenie, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta predstavujú jednu udalosť veľkého významu. Neprináleží teda ani FIFA, ani žiadnej inej zainteresovanej osobe osobitnými dôkazmi preukázať, že to tak nie je.

28      Piatou časťou prvého odvolacieho dôvodu FIFA tvrdí, že Všeobecný súd uvedením dôvodov, ktoré nie sú obsiahnuté v spornom rozhodnutí, zašiel nad rámec medzí súdneho preskúmania, ktoré má vykonávať.

29      Podľa šiestej časti uvedeného odvolacieho dôvodu Všeobecný súd nesprávne usúdil, že Komisia dostatočne odôvodnila zápis celej záverečnej fázy majstrovstiev sveta do zoznamu udalostí veľkého významu Spojeného kráľovstva.

30      Komisia, Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo popierajú dôvodnosť prvého odvolacieho dôvodu, ktorý uvádza FIFA na podporu svojho odvolania.

 Posúdenie Súdnym dvorom

31      Vzhľadom na význam konštatovaní uvedených v bode 113 napadnutého rozsudku pre úvahu Všeobecného súdu je vhodné najprv skúmať tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu.

–       O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu

32      Najprv treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 70 napadnutého rozsudku uviedol, že majstrovstvá sveta sú súťažou, ktorú možno rozumne viac považovať za jednu udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na zápasy „gala“ a na zápasy „nie gala“. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 6 napadnutého rozsudku, pojem „majstrovstvá sveta“, na ktorý odkazuje odôvodnenie 18 smernice 97/36, chápal v tom zmysle, že zahŕňa iba záverečnú fázu tejto súťaže.

33      Nijaké z odôvodnení ani nijaký iný prvok smernice 89/552 alebo smernice 97/36 však neobsahuje zmienku, ktorá by mohla viesť k záveru, že pojem „majstrovstvá sveta“ sa vzťahuje výlučne na záverečnú fázu tejto súťaže. Tento pojem sa preto v zásade musí vzťahovať aj na úvodnú fázu týchto majstrovstiev, čiže na všetky vyraďovacie zápasy. Je pritom nesporné, že vyraďovacie zápasy pred záverečnou fázou vo všeobecnosti nie sú schopné vzbudiť záujem širokej verejnosti členského štátu, ktorý by bol porovnateľný so záujmom, ktorý táto verejnosť prejavuje v priebehu záverečnej fázy. Takýto záujem totiž môžu vzbudiť iba určité konkrétne vyraďovacie zápasy, najmä tie, v ktorých vystupuje národný tím dotknutého členského štátu, alebo zápasy ostatných tímov kvalifikačnej skupiny, do ktorej patrí tento tím.

34      Okrem toho by nemali byť rozumné pochybnosti o tom, že význam zápasov „gala“ je vo všeobecnosti vyšší ako význam, ktorý sa pripisuje zápasom záverečnej fázy majstrovstiev sveta, ktoré im predchádzajú, čiže zápasom v základných skupinách. Preto by sa nemalo a priori tvrdiť, že význam pripisovaný tejto poslednej uvedenej skupine zápasov je rovnaký ako v prípade prvej skupiny zápasov a že preto všetky zápasy v základných skupinách bez rozdielu sa považujú za jednu udalosť veľkého významu rovnako ako zápasy „gala“. Označenie každého zápasu za udalosť veľkého významu sa preto môže líšiť v závislosti od členského štátu.

35      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že normotvorca Únie nezamýšľal uviesť, že pojem „majstrovstvá sveta vo futbale“ v zmysle odôvodnenia 18 smernice 97/36 sa vzťahuje len na ich záverečnú fázu a že predstavuje jednu nedeliteľnú udalosť. Naopak, majstrovstvá sveta sa musia považovať za udalosť, ktorú v zásade možno rozdeliť na rôzne zápasy alebo fázy, pričom vymedzenie ako udalosti veľkého významu sa nemusí nevyhnutne vzťahovať na všetky z nich.

36      Treba však spresniť, že takýto nesprávny výklad odôvodnenia 18 smernice 97/36 a najmä pojmu majstrovstvá sveta Všeobecným súdom nemal vplyv na prejednávanú vec.

37      Pokiaľ ide najprv o vylúčenie vyraďovacích zápasov z definície majstrovstiev sveta, stačí pripomenúť, že belgické orgány nezaradili tieto zápasy do zoznamu udalostí veľkého významu a že sporné rozhodnutie sa preto netýka takýchto zápasov.

38      Následne treba konštatovať, že Všeobecný súd v bodoch 120 až 129 napadnutého rozsudku preskúmal na základe dôkazov, ktoré predložila FIFA, a vzhľadom na konkrétne vnímanie verejnosti Spojeného kráľovstva, či všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta skutočne vyvolávajú v tejto verejnosti dostatočný záujem na to, aby mohli byť súčasťou udalosti veľkého významu. Keďže Všeobecný súd dospel k záveru, že to tak je, mohol konštatovať, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta sa v Spojenom kráľovstve mohli považovať za jednu udalosť veľkého významu. Za týchto okolností je teda jeho posúdenie v súlade s tým, čo vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku.

39      Napokon z odôvodnení uvedených v bode 67 tohto rozsudku vyplýva, že nesprávny výklad odôvodnenia 18 smernice 97/36 nemal vplyv na záver Všeobecného súdu, že odôvodnenie sporného rozhodnutia je v súlade s podmienkami stanovenými v článku 253 ES.

40      Všeobecný súd pritom v súlade s odôvodnením uvedeným v bode 32 tohto rozsudku dospel k zisteniu uvedenému v bode 113 napadnutého rozsudku, podľa ktorého nijaký členský štát nie je povinný oznámiť Komisii osobitné dôvody, prečo bola záverečná fáza majstrovstiev sveta ako celok označená za jednu udalosť veľkého významu v dotknutom členskom štáte.

41      Vzhľadom na to, že záverečná fáza majstrovstiev sveta nemôže byť platne zaradená ako celok do zoznamu udalostí veľkého významu bez ohľadu na záujem, ktorý vyvolávajú zápasy v dotknutom členskom štáte, však tento štát nie je oslobodený od povinnosti oznámiť Komisii dôvody, ktoré umožňujú domnievať sa, že v súvislosti s osobitosťami spoločnosti tohto štátu záverečná fáza majstrovstiev sveta predstavuje jednu udalosť, ktorá sa ako celok musí považovať za udalosť veľkého významu pre uvedenú spoločnosť, skôr ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na zápasy s rôznymi úrovňami záujmu.

42      Všeobecný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 113 napadnutého rozsudku usúdil, že Komisia nemohla považovať zapísanie zápasov záverečnej fázy majstrovstiev sveta za úkon v rozpore s právom Únie z dôvodu, že dotknutý členský štát jej neoznámil osobitné dôvody opodstatňujúce ich povahu udalosti veľkého významu pre spoločnosť tohto štátu.

43      Za týchto okolností treba preskúmať, či vzhľadom na toto pochybenie treba zrušiť napadnutý rozsudok.

44      V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nesprávne právne posúdenie Všeobecného súdu nemôže viesť k neplatnosti napadnutého rozsudku, ak sa jeho výrok javí opodstatnený z iných právnych dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 47, ako aj z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C‑352/09 P, Zb. s. I‑2359, bod 136).

45      V prejednávanej veci treba v prvom rade uviesť, že na to, aby Komisia mohla vykonať svoju kontrolnú právomoc, môže byť odôvodnenie, ktoré viedlo členský štát k označeniu udalosti za udalosť veľkého významu, stručné, pod podmienkou, že je relevantné. Preto najmä nemožno vyžadovať, aby členský štát uviedol v samotnom oznámení dotknutých opatrení podrobné číselné údaje, pokiaľ ide o každý prvok alebo časť udalosti, ktorá je predmetom oznámenia Komisii.

46      V tejto súvislosti treba spresniť, že ak Komisia na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, vyjadrí pochybnosti v súvislosti s označením udalosti za udalosť veľkého významu, prislúcha jej, aby členský štát, ktorý takto označil udalosť, požiadala o objasnenie (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko, C‑505/09 P, bod 67).

47      V tejto veci najmä z oznámenia opatrení prijatých ministrom, ktoré boli doručené Komisii 5. mája 2000 a ktoré tvoria prílohu sporného rozhodnutia, vyplýva, že tento minister označil celú záverečnú fázu majstrovstiev sveta ako udalosť veľkého významu z dôvodov, že všetky tieto zápasy, teda vrátane zápasov „nie gala“, vyvolávajú osobitný ohlas na celoštátnej úrovni a majú zvláštny význam aj pre iné osoby ako tie, ktoré zvyčajne sledujú futbal, že množstvo televíznych divákov je bezpochyby významné a že tento celok sa tradične vysielal v priamom prenose na voľne prístupných kanáloch.

48      Takéto informácie oznámené Spojeným kráľovstvom v súlade s požiadavkami článku 3a ods. 2 smernice 89/552 umožňovali Komisii uskutočniť kontrolu a v prípade, ak by to považovala za nevyhnutné alebo vhodné, vyžiadať si od tohto členského štátu dodatočné vyjasnenie alebo predloženie iných dôkazov, ako sú tie, ktoré boli súčasťou jeho oznámenia.

49      V druhom rade nič nenasvedčuje tomu, že by Komisia neuskutočnila takúto kontrolu, ktorá má obmedzenú povahu, a že by vzhľadom na dôvody uvedené v bode 47 tohto rozsudku nepreskúmala, či sa minister nedopustil zjavne nesprávneho právneho posúdenia, keď všetky zápasy tvoriace záverečnú fázu majstrovstiev sveta označil za udalosť veľkého významu.

50      V tejto súvislosti z odôvodnenia 6 sporného rozhodnutia najprv vyplýva, že Komisia skutočne preverila, či celá záverečná fáza majstrovstiev sveta, teda vrátane zápasov „nie gala“, má v Spojenom kráľovstve osobitný ohlas, čiže či boli zápasy tohto turnaja veľmi populárne u širokej verejnosti a nielen u televíznych divákov, ktorí vo všeobecnosti sledujú v televízii futbalové zápasy. Z odôvodnenia 18 tohto rozhodnutia rovnako vyplýva, že Komisia zohľadnila skutočnosť, že uvedený turnaj ako celok, čiže vrátane zápasov „nie gala“, bol vždy vysielaný na voľne prístupných televíznych kanáloch a že pritiahol množstvo televíznych divákov.

51      Zo spisu ďalej vyplýva, že účastníci konania pred Všeobecným súdom pripojili k svojim vyjadreniam viacero dokumentov s číselnými údajmi, z ktorých Komisia vychádzala pri preverovaní zákonnosti opatrení oznámených Spojeným kráľovstvom, vrátane dokumentov, ktoré pochádzali z tohto členského štátu. Tieto dokumenty okrem iného uvádzali percentá sledovanosti zápasov záverečných fáz majstrovstiev sveta z roku 1994 a z roku 1998, pričom uvádzali priemerné percentá sledovanosti a ako príklad spomínali percentá sledovanosti viacerých zápasov „gala“ a „nie gala“. Uvedené dokumenty ďalej oznámili výsledky prieskumu, podľa ktorého 76 % obyvateľov Spojeného kráľovstva usudzovalo, že vysielanie záverečnej fázy majstrovstiev sveta by sa malo uskutočniť na voľne prístupnom televíznom kanáli.

52      FIFA nespochybnila, že takéto dokumenty tvorili základ sporného rozhodnutia.

53      Napokon FIFA nemôže účinne tvrdiť, že údajne nedostatočná povaha kontroly uskutočnenej Komisiou vyplýva zo skutočnosti, že uvedené dokumenty s číselnými údajmi sa týkajú obdobia spred roka 2000, a že Komisia nezohľadnila údaje týkajúce sa obdobia rokov 2000 – 2007, hoci mala pri spornom rozhodnutí vychádzať z údajov, ktoré boli k dispozícii v čase jeho prijatia, čiže 16. októbra 2007.

54      V tejto súvislosti treba uviesť, že takáto výhrada nebola v prvom stupni predložená. FIFA sa totiž pred Všeobecným súdom obmedzila na kritiku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pričom tvrdila, že toto rozhodnutie neobsahuje informácie o povahe a dátume údajov o „mediálnej scéne Spojeného kráľovstva“, ktoré Komisia zohľadnila. FIFA teda nenapadla údajne nedostatočnú povahu kontroly uskutočnenej Komisiou, čo by bola výhrada vzťahujúca sa na vec samu. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že ak by sa účastníkovi konania v konaní pred Súdnym dvorom umožnilo po prvýkrát uviesť dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Všeobecným súdom, umožnilo by sa mu tým predložiť Súdnemu dvoru spor v širšom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Všeobecný súd posúdil žalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané (pozri rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C‑628/10 P a C‑14/11 P, bod 111 a citovanú judikatúru). Preto treba uvedenú výhradu zamietnuť ako neprípustnú.

55      V treťom rade mohla FIFA pred Všeobecným súdom preukázať, že Komisia mala dospieť k záveru, že minister vychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď označil všetky zápasy tvoriace záverečnú fázu majstrovstiev sveta za udalosť veľkého významu.

56      Na tento účel FIFA predložila Všeobecnému súdu najmä údaje týkajúce sa percent sledovanosti záverečných fáz majstrovstiev sveta z rokov 1994 až 2006, pričom uviedla, že tieto dôkazy preukazujú, že zápasy „nie gala“ nemajú v Spojenom kráľovstve osobitný ohlas u televíznych divákov, ktorí pravidelne nesledujú dianie vo futbale.

57      Všeobecný súd skúmal tieto údaje v bodoch 122 až 129 napadnutého rozsudku, ale nepotvrdil závery, ktoré navrhla FIFA.

58      V bodoch 130 a 134 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že FIFA nepreukázala, že zistenia uvedené v odôvodneniach 6 a 18 sporného rozhodnutia a zopakované v bode 50 tohto rozsudku sú postihnuté pochybením, a v dôsledku toho ani to, že Komisia mala dospieť k záveru, že minister vychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď označil všetky zápasy tvoriace záverečnú fázu majstrovstiev sveta za udalosť veľkého významu.

59      Z uvedeného vyplýva, že nesprávne právne posúdenie, z ktorého vychádzal Všeobecný súd, nie je takej povahy, že by spôsobovalo neplatnosť napadnutého rozsudku, keďže jeho výrok sa javí opodstatnený z iných právnych dôvodov. V dôsledku toho musí byť tretia časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako neúčinná.

–       O ostatných častiach prvého odvolacieho dôvodu

60      Pokiaľ ide o prvú a druhú časť prvého odvolacieho dôvodu, je vhodné pripomenúť, že otázka, či je odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu rozporuplné, naozaj predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa možno dovolávať v rámci odvolania, keďže z odôvodnenia rozsudku musia byť jasne a nepochybne zrejmé úvahy Všeobecného súdu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. novembra 2011, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑235/11 P, body 29 a 30, ako aj rozsudok z 19. decembra 2012, Komisia/Planet, C‑314/11 P, body 63 a 64).

61      Táto povinnosť nerozpornosti odôvodnenia však nepredstavuje cieľ sám osebe, ale sleduje najmä to, aby sa dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenie Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citované, bod 30, a rozsudok Komisia/Planet, už citovaný, bod 64).

62      V tejto veci treba uviesť, že dôvody spochybňované v rámci prvej a druhej časti majú v napadnutom rozsudku podopierať konštatovania uvedené v bodoch 70 a 113 tohto rozsudku. Súdny dvor však v nadväznosti na to, že v bodoch 32 až 42 tohto rozsudku dospel k záveru, že tieto konštatovania sú chybné, pristúpil k nahradeniu dôvodov spôsobilých odôvodniť prijaté rozhodnutie.

63      Uvedené dôvody teda vzhľadom na to, že sú akcesorickými prvkami konštatovaní, ktoré Súdny dvor považuje za chybné, a na to, že ich Súdny dvor nahradil, nie sú už základom prijatého rozhodnutia a nie je teda potrebné skúmať ich údajnú rozpornosť.

64      S cieľom odpovedať na štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu treba pripomenúť, že sporné rozhodnutie a vnútroštátne opatrenia, ktoré k nemu boli pripojené, uviedli dôvody, pre ktoré boli všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta označené za udalosť veľkého významu. Vzhľadom na domnienku zákonnosti, ktorá sa spája s aktmi inštitúcií Únie (rozsudok z 20. septembra 2007, Komisia/Španielsko, C‑177/06, Zb. s. I‑7689, bod 36), a vzhľadom na obmedzenú povahu preskúmania, ktoré vykonávajú Komisia a Všeobecný súd, teda prináležalo FIFA, aby tieto dôvody napadla pred Všeobecným súdom a preukázala, že Komisia mala dospieť k záveru, že orgány Spojeného kráľovstva sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia tým, že všetky tieto zápasy zahrnuli do zoznamu udalostí veľkého významu. Napokon, FIFA sa aj neúspešne pokúsila uvedené dôvody napadnúť (pozri body 55 až 58 tohto rozsudku).

65      Štvrtá časť uvedeného odvolacieho dôvodu teda nemôže uspieť.

66      Pokiaľ ide o piatu časť toho istého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že FIFA nevysvetlila presné dôvody, pre ktoré usudzuje, že Všeobecný súd zašiel nad rámec súdneho preskúmania, ktoré ma vykonávať. Okrem iného neuviedla presné body napadnutého rozsudku, v ktorých sú uvedené spochybňované dôvody. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa musí táto časť zamietnuť ako neprípustná (pozri rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C‑202/07 P, Zb. s. I‑2369, bod 55, a uznesenie z 2. februára 2012, Elf Aquitaine/Komisia, C‑404/11 P, bod 15).

67      Pokiaľ ide o šiestu časť prvého odvolacieho dôvodu, zo všeobecných úvah uvedených v bodoch 107 až 111 rozsudku z dnešného dňa, UEFA/Komisia (C‑201/11 P), vyplýva, že odôvodnenie sporného rozhodnutia je v súlade s podmienkami stanovenými v článku 253 ES. Z hľadiska týchto úvah totiž stačí, že odôvodnenia 6 a 18 tohto rozhodnutia stručne uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta mohli byť platne zapísané do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť Spojeného kráľovstva, keďže tieto dôvody umožňujú FIFA oboznámiť sa s odôvodneniami prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie, pokiaľ ide o opodstatnenosť tohto posúdenia.

68      Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť prvý odvolací dôvod ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

 O druhom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

69      Druhý odvolací dôvod v podstate obsahuje dve časti. Prvou časťou FIFA tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil konštatovanie Komisie, že zaradenie zápasov „nie gala“ do zoznamu udalostí veľkého významu Spojeného kráľovstva bolo vykonané jasným a prehľadným postupom. FIFA osobitne tvrdí, že na rozdiel od toho, čo rozhodol Všeobecný súd, skutočnosť, že niektoré úrady alebo niektoré poradné orgány v rámci svojich úloh navrhli ministrovi zaradiť do tohto zoznamu len zápasy „gala“, má za následok povinnosť vysvetliť, prečo sa minister nedopustil nesprávneho posúdenia, keď zaujal odlišné stanovisko.

70      Podľa druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu nemohol Všeobecný súd rozhodnúť, že Komisia mala právo dospieť k záveru, že tento zápis bol vykonaný jasným a transparentným postupom, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo vo svojom oznámení Komisii z 5. mája 2000 odôvodnilo zápis zápasov „nie gala“ do svojho zoznamu udalostí veľkého významu, vykonaný 25. júna 1998, aj odkazom na percentá sledovanosti, ktoré boli k dispozícii až od 12. júla 1998. Podľa FIFA mala síce Komisia právo zohľadniť okolnosti, ktoré nastali po dátume vypracovania uvedeného zoznamu, nemohla však usúdiť, že Spojené kráľovstvo mohlo z takýchto okolností vychádzať pri odôvodnení svojej voľby, ktorú vykonalo 25. júna 1998.

71      Komisia, Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo popierajú dôvodnosť druhého odvolacieho dôvodu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

72      Pokiaľ ide o druhú časť druhého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že povinnosť jasnosti a prehľadnosti, ktorú ukladá článok 3a ods. 1 tretia veta smernice 89/552, preberá judikatúru Súdneho dvora, ktorá chce zabrániť tomu, aby postup príslušných vnútroštátnych orgánov zbavil ustanovenia práva Únie týkajúce sa základnej slobody ich potrebného účinku. Z hľadiska tejto judikatúry sa označenie nejakej udalosti ako udalosti veľkého významu musí vykonať na základe objektívnych a vopred známych kritérií, čím sa výkon právomoci voľnej úvahy týchto orgánov rámcovo vymedzí, aby ju nevykonávali svojvoľne (pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2007, United Pan‑Europe Communications Belgium a i., C‑250/06, Zb. s. I‑11135, body 45 a 46).

73      Z tých istých dôvodov musia vnútroštátne normy vopred určiť orgán poverený uvedeným označením a stanoviť podmienky, za akých mu dotknuté osoby alebo v prípade potreby určité poradné orgány môžu predložiť pripomienky predtým, ako prijme svoje rozhodnutie. V tejto súvislosti vzhľadom na dosah takéhoto rozhodnutia na vysielacie práva týkajúce sa udalosti je dôležité najmä to, aby mali dotknutí vysielatelia a držitelia týchto práv možnosť predložiť tomuto orgánu svoje pripomienky.

74      Podmienka jasnosti a prehľadnosti však pritom vyžaduje, aby uvedené dotknuté osoby a poradné orgány mohli vyjadriť len pripomienky týkajúce sa podstatných podkladov, na základe ktorých má uvedený orgán prijať svoje rozhodnutie. Nič preto nebráni členskému štátu, aby neskôr predložil Komisii doplňujúce podklady, ktoré toto rozhodnutie potvrdzujú a ktoré sa môžu vzťahovať aj na obdobie nasledujúce po dátume prijatia zoznamu udalostí veľkého významu.

75      V tomto prípade však šlo práve o takýto postup.

76      Za týchto podmienok treba druhú časť druhého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

77      Pokiaľ ide prvú časť uvedeného odvolacieho dôvodu, z bodu 14 tohto rozsudku vyplýva, že vnútroštátny orgán poverený označením udalosti za udalosť veľkého významu má veľkú mieru voľnej úvahy. Z toho vyplýva, že nie je povinný riadiť sa stanoviskami poradných orgánov, na ktoré sa tento orgán obrátil pred prijatím svojho rozhodnutia. Je zjavné, že nemá ani povinnosť riadiť sa stanoviskami určitých úradníkov štátnej správy.

78      Pokiaľ ide o dôvody, prečo uvedený orgán nerešpektoval takéto stanoviská, je pravda, že podobne ako v prípade toho, čo sa vyžaduje od autorov aktov Únie (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, Zb. s. I‑4951, bod 166), musí tento orgán uviesť dôvody, prečo bola udalosť označená za udalosť veľkého významu, tak, aby jednak dotknutým osobám umožnil poznať dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatniť svoje práva, a jednak Komisii a príslušným súdom umožnil ich preskúmanie.

79      Na rozdiel od toho, čo tvrdí FIFA, však na splnenie tohto cieľa nie je nevyhnutné, aby uvedený orgán uviedol osobitné dôvody, prečo sa neriadil stanoviskami predloženými určitými poradnými orgánmi alebo úradníkmi, pričom ani nebol povinný riadiť sa nimi. V tejto súvislosti je nepodstatné, že tieto stanoviská pochádzajú od viacerých poradných orgánov alebo úradníkov, ktoré majú rovnaký názor.

80      Za týchto okolností treba vylúčiť prvú časť druhého odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho zamietnuť ho ako nedôvodný.

 O treťom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

81      Tretí odvolací dôvod v podstate obsahuje štyri časti. Prvou časťou FIFA tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia z dôvodu, že neuviedol, či sa zákonnosť sporného rozhodnutia musí posudzovať z hľadiska skutkového stavu a okolností existujúcich k 16. októbru 2007, čo je dátum prijatia tohto rozhodnutia, alebo k 28. júlu 2000, čo je dátum prijatia prvého rozhodnutia Komisie v danej oblasti, ktoré bolo zrušené už citovaným rozsudkom Infront WM/Komisia a nahradené o sedem rokov neskôr sporným rozhodnutím.

82      Všeobecný súd mal podľa FIFA dospieť k záveru, že pojmy „údaje o mediálnej scéne Spojeného kráľovstva“ spomenuté v odôvodnení 3 sporného rozhodnutia nespĺňajú požiadavku primeraného a dostatočného odôvodnenia, pretože neumožňujú identifikovať ani povahu, ani dátum informácií, ktoré Komisia podľa vlastných tvrdení zohľadnila pri prijatí tohto rozhodnutia.

83      Podľa druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu sa Všeobecný súd v bodoch 70 a 117 napadnutého rozsudku oprel o dôvody, ktoré sa neobjavujú nikde v spornom rozhodnutí, keď rozhodol, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta sa môžu považovať za jednu udalosť a že Komisia nebola povinná poskytnúť iné dôvody na odôvodnenie svojho rozhodnutia schváliť zápis tohto turnaja do zoznamu udalostí veľkého významu Spojeného kráľovstva.

84      Treťou časťou tohto istého odvolacieho dôvodu FIFA vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol priznať akúkoľvek dôležitosť praxi iných členských štátov, ktoré nezahrnuli zápasy „nie gala“ do zoznamu udalostí veľkého významu.

85      Štvrtá časť tretieho odvolacieho dôvodu sa týka výkladu a uplatnenia kritérií, na základe ktorých bol konštatovaný veľký význam všetkých zápasov tvoriacich záverečnú časť majstrovstiev sveta. FIFA na jednej strane uvádza, že Všeobecný súd neprávom schválil konštatovanie Komisie, že v Spojenom kráľovstve všetky tieto zápasy spĺňali kritérium „osobitného ohlasu“, a usúdil, tiež chybne, že Komisia toto konštatovanie dostatočne a správne odôvodnila. Z tohto hľadiska najmä Všeobecný súd pripodobnil kritérium „osobitného ohlasu“ podujatia kritériu jeho obľúbenosti. „Obľúbenosť“ podujatia však nie je relevantným kritériom a nestačí na to, aby sa považovalo za „výnimočnú udalosť“ v súlade s odôvodnením 21 smernice 97/36. Okrem toho Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 253 ES, keď usúdil, že Komisia dostatočne a správne odôvodnila svoje konštatovanie týkajúce sa „osobitného ohlasu“.

86      Na druhej strane sa Všeobecný súd dopustil pochybení, keď schválil konštatovania Komisie, podľa ktorých všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta spĺňali požiadavky kritéria spomenutého v odôvodnení 18 sporného rozhodnutia, týkajúceho sa tradičného vysielania tohto celku v minulosti a veľkého množstva televíznych divákov, ktorých prilákali zápasy „nie gala“. Podľa FIFA sú konštatovania Všeobecného súdu neopodstatnené a skutkový stav im protirečí. Okrem toho Všeobecný súd údajne nesprávne usúdil, že Komisia dostatočne a správne odôvodnila svoj záver, podľa ktorého boli tieto požiadavky splnené.

87      V tejto súvislosti Všeobecný súd údajne najmä predložil percento sledovanosti nereprezentatívnej vzorky týchto zápasov a zatajil zápasy, pri ktorých boli zaznamenané nižšie percentá sledovanosti. Okrem toho bol údajne povinný konštatovať, že priemerné percentá sledovanosti zápasov „nie gala“ v Spojenom kráľovstve nepredstavujú veľkú sledovanosť a ešte menej „výnimočne veľkú sledovanosť“. Rovnako sa dopustil chýb, pokiaľ ide o vysvetlenie slabých percent sledovanosti určitých zápasov „nie gala“.

88      Podľa Komisie je tretí odvolací dôvod čiastočne neprípustný a čiastočne neúčinný. Okrem toho je tento odvolací dôvod ako celý neopodstatnený, pričom tento záver zdieľajú aj Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo.

 Posúdenie Súdnym dvorom

89      Pokiaľ ide o prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Všeobecný súd nie je povinný vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. V dôsledku toho môže byť odôvodnenie Všeobecného súdu implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré neprijal ich tvrdenia, a že poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol uskutočniť svoje preskúmanie. Všeobecnému súdu najmä neprislúcha, aby odpovedal na tvrdenia uvedené účastníkom konania, ktoré nie sú dostatočne jasné a presné, pokiaľ nie sú nijako osobitne rozvedené a nesprevádza ich osobitná argumentácia na ich podporu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, Zb. s. I‑6513, body 91 a 96, ako aj z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, Zb. s. I‑5853, bod 64).

90      V tejto veci FIFA pred Všeobecným súdom neuviedla dostatočne jasným a presným spôsobom samostatný žalobný dôvod založený na nezákonnosti sporného rozhodnutia spočívajúcej v tom, že Komisia buď prijala toto rozhodnutie z hľadiska skutkového stavu existujúceho v roku 2000, hoci mala vychádzať zo skutkového stavu existujúceho v roku 2007, alebo že prijala uvedené rozhodnutie z hľadiska skutkového stavu existujúceho v roku 2007, hoci mala vychádzať zo skutkového stavu existujúceho v roku 2000. Ako totiž bolo konštatované v bode 54 tohto rozsudku, FIFA tento aspekt spomenula v rámci dôvodu týkajúceho sa odôvodnenia sporného rozhodnutia, pričom tvrdila, že toto rozhodnutie neobsahuje informácie o povahe a dátume údajov o mediálnej scéne Spojeného kráľovstva, ktoré Komisia zohľadnila.

91      Za týchto podmienok nebol Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nutne povinný spresniť, či sa zákonnosť sporného rozhodnutia mala posudzovať z hľadiska skutkového stavu existujúceho v roku 2000 alebo v roku 2007.

92      Pokiaľ ide ďalej o žalobný dôvod uvedený pred Všeobecným súdom a vychádzajúci z uvedenia typu a dátumov údajov zohľadnených v spornom rozhodnutí, z úvah uvedených v bode 67 tohto rozsudku vyplýva, že Komisia nebola povinná v tomto rozhodnutí spresniť typ a dátumy takýchto údajov.

93      Za týchto podmienok nie je potrebné skúmať, podobne ako bolo rozhodnuté v bodoch 60 až 63 tohto rozsudku, či Všeobecný súd dostatočne odpovedal na tvrdenie FIFA o uvedení typu a dátumov uvedených údajov.

94      Prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu preto nemožno vyhovieť.

95      Pokiaľ ide o druhú časť uvedeného odvolacieho dôvodu, treba pripomenúť, že v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ Všeobecný súd nemôže nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením, ani nemôže svojím vlastným odôvodnením vyplniť medzeru v odôvodnení tohto aktu, lebo jeho preskúmanie by sa nevzťahovalo na nijaké posúdenie uvedené v tomto akte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, body 87 až 90 a citovanú judikatúru).

96      V tejto veci však úvahy uvedené v bode 70 napadnutého rozsudku nevypĺňajú medzeru v odôvodnení sporného rozhodnutia, ale sledujú určenie požadovanej úrovne tohto odôvodnenia z hľadiska požiadaviek právnej úpravy Únie uplatniteľnej v danej veci. Pokiaľ ide o úvahy uvedené v bode 117 uvedeného rozsudku, vzťahujú sa na posúdenie obsiahnuté v odôvodnení 6 toho istého rozhodnutia. Všeobecný súd teda nenahradil odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením, ale obmedzil sa na vykonanie preskúmania jeho zákonnosti v súlade s úlohou, ktorá mu prináleží.

97      Druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

98      Pokiaľ ide o tretiu časť toho istého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že FIFA pred Všeobecným súdom neuviedla dôvod založený na tom, že na posúdenie, či majú zápasy „nie gala“ veľký význam pre spoločnosť Spojeného kráľovstva, treba zohľadniť prax iných členských štátov. FIFA sa totiž v žalobe obmedzila na spomenutie tejto praxe bez tvrdenia, že sporné rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že minister a Komisia nepripísali takejto praxi žiadnu dôležitosť.

99      V súlade s judikatúrou citovanou v bode 54 tohto rozsudku sa teda táto časť tretieho odvolacieho dôvodu musí zamietnuť ako neprípustná.

100    V rámci štvrtej časti uvedeného dôvodu FIFA najprv uviedla sériu tvrdení, ktorými chce preukázať, že parametre zápasov „nie gala“ nespĺňajú kritériá uvedené v odôvodneniach 6 a 18 sporného rozhodnutia, ktoré stanovil minister na účely označenia udalostí veľkého významu.

101    FIFA však týmito tvrdeniami v skutočnosti chce dosiahnuť to, aby Súdny dvor nahradil posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Všeobecný súd, svojím vlastným posúdením, pričom nepreukázala skreslenie skutkových okolností a dôkazov predložených Všeobecnému súdu. V súlade s ustálenou judikatúrou preto musia byť tieto tvrdenia zamietnuté ako neprípustné (pozri rozsudky z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C‑397/03 P, Zb. s. I‑4429, bod 85, ako aj ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, už citovaný, bod 180).

102    Ďalej pokiaľ ide o tvrdenie založené na údajnom pripodobnení kritéria „osobitného ohlasu“ podujatia kritériu jeho obľúbenosti, treba uviesť, že FIFA neuviedla takýto dôvod pred Všeobecným súdom. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 54 tohto rozsudku treba toto tvrdenie zamietnuť ako neprípustné.

103    Napokon čo sa týka výhrad o nedostatočnosti formálneho odôvodnenia sporného rozhodnutia, v skutočnosti zodpovedajú šiestej časti prvého odvolacieho dôvodu, a preto ich treba zamietnuť z dôvodov uvedených v bode 67 tohto rozsudku.

104    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretí odvolací dôvod zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

 O štvrtom odvolacom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

105    Štvrtý odvolací dôvod v podstate obsahuje sedem častí. Prvou časťou FIFA tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 161 a 162 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď na základe dôvodov, ktoré sám uviedol, usúdil, že sporné rozhodnutie preukázalo proporcionálnosť obmedzení slobodného poskytovania služieb a práva usadiť sa, ktoré vyplývajú z oznámených opatrení. Podľa FIFA však skúmanie takýchto obmedzení neprináležalo Všeobecnému súdu, ale Komisii. Všeobecný súd teda nemohol rozhodnúť, že keďže záverečná fáza majstrovstiev sveta má „povahu jednej udalosti“, Komisia, ktorá nevychádzala z takejto údajnej povahy tohto podujatia, bola oslobodená od povinnosti preukázať, že obmedzenia spôsobené sporným rozhodnutím boli potrebné, vhodné a proporcionálne.

106    Podľa druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď v bodoch 51, 52 a 158 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že cieľ zabezpečiť široký prístup verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu a právo na informácie odôvodňujú obmedzenia spôsobené sporným rozhodnutím. Široký prístup verejnosti totiž nemožno zamieňať s jej právom na neobmedzený prístup. Právo na informácie teda neznamená právo sledovať vo voľne prístupnej televízii všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta a neodôvodňuje zákaz vysielania niektorého z týchto zápasov výlučne iným prevádzkovateľom vysielania, ako sú prevádzkovatelia kanálov voľne prístupnej televízie.

107    Treťou časťou uvedeného odvolacieho dôvodu FIFA usudzuje, že Všeobecný súd mal určiť, že Komisia mala povinnosť skúmať otázku, či zabezpečenie uskutočnenia cieľa sledovaného článkom 3a smernice 89/552 umožňovali aj menej obmedzujúce opatrenia, ako sú opatrenia schválené sporným rozhodnutím.

108    Štvrtou časťou tretieho odvolacieho dôvodu FIFA tvrdí, že Komisia nemohla vykonať obmedzené preverenie zlučiteľnosti oznámených opatrení s právom Únie. Všeobecný súd mal rozhodnúť, že bola povinná pristúpiť k intenzívnemu prevereniu a dôkladnému skúmaniu.

109    Podľa piatej časti toho istého odvolacieho dôvodu Všeobecný súd nesprávne určil, že Komisia dostatočne odôvodnila svoj záver týkajúci sa proporcionality obmedzení slobody poskytovať služby.

110    Šiestou časťou uvedeného odvolacieho dôvodu FIFA tvrdí, že Všeobecný súd mal usúdiť, že Komisia mala povinnosť skúmať otázku, či zabezpečenie uskutočnenia cieľa sledovaného článkom 3a smernice 89/552 umožňovali aj opatrenia menej zasahujúce do práva vlastniť majetok, ako sú opatrenia schválené v spornom rozhodnutí. Pokiaľ sú totiž dotknuté dve základné práva, obmedzenia výkonu niektorého z týchto práv musia podliehať vzájomnému zváženiu predmetných práv, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí nepristúpila a ktorému sa nevenoval ani Všeobecný súd v napadnutom rozsudku.

111    Siedmou časťou uvedeného odvolacieho dôvodu FIFA tvrdí, že Všeobecný súd pri usúdení, že zásahy do slobodného poskytovania služieb, slobody usadiť sa a práva vlastniť majetok sú odôvodnené, vychádzal z nedostatočného odôvodnenia.

112    Ôsmou časťou toho istého odvolacieho dôvodu FIFA vytýka Všeobecnému súdu, že pri analýze pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

113    Na jednej strane vychádzal Všeobecný súd v bode 173 napadnutého rozsudku z nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že vzhľadom na to, že účinky opatrení oznámených Spojeným kráľovstvom sú nevyhnutným dôsledkom obmedzení slobodného poskytovania služieb, ktoré Všeobecný súd posúdil ako odôvodnené, Komisia nemusela vykonať hlbšiu analýzu ako tú, ktorá sa týkala týchto dôsledkov, a teda nepochybila, keď dospela k záveru, že uvedené opatrenia sú v súlade s právom hospodárskej súťaže Únie, hoci nebol určený žiadny relevantný trh. Podľa FIFA Všeobecný súd porušil právo hospodárskej súťaže, pretože posúdenie obmedzení výkonu slobody poskytovania služieb a obmedzení pravidiel práva hospodárskej súťaže sú dva rôzne úkony.

114    Na druhej strane FIFA vytýka Všeobecnému súdu, že určil, že opatrenia oznámené Spojeným kráľovstvom neposkytli BBC ani ITV osobitné práva v zmysle článku 86 ods. 1 ES. Toto konštatovanie je údajne založené na čisto formálnych a teoretických úvahách. Všeobecný súd mal zohľadniť skutkové okolnosti a ekonomickú realitu a mal dospieť k záveru, že pokiaľ uvedené opatrenia, tak, ako boli schválené v spornom rozhodnutí, v skutočnosti znamenali postavenie BBC a ITV do zvýhodnenej situácie v porovnaní s ich konkurentmi, nutne tak boli týmto dvom podnikom priznané osobitné práva.

115    Podľa Komisie, Belgického kráľovstva a Spojeného kráľovstva je štvrtý odvolací dôvod nedôvodný.

 Posúdenie Súdnym dvorom

116    Prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu spočíva na nesprávnom chápaní bodov 161 a 162 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd totiž neusúdil, že sporné rozhodnutie preukázalo proporcionalitu obmedzení slobodného poskytovania služieb a práva usadiť sa, ktoré vyplývajú z opatrení oznámených Spojeným kráľovstvom. Všeobecný súd zamietol dôvod FIFA ako vychádzajúci z nesprávneho predpokladu, lebo bol založený na tom, že na splnenie podmienky proporcionality sa mal zoznam udalostí veľkého významu obmedziť na zápis zápasov „gala“, keďže len tieto zápasy mali veľký význam pre spoločnosť Spojeného kráľovstva. Všeobecný súd však bol oprávnený rozhodnúť tak, ako to urobil, keďže v bodoch 116 a 134 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že na všetky zápasy záverečnej časti majstrovstiev sveta možno hľadieť tak, že majú veľký význam pre spoločnosť Spojeného kráľovstva.

117    Za týchto podmienok treba prvú časť uvedeného odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

118    Pokiaľ ide o druhú časť uvedeného odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 51, 52 a 158 napadnutého rozsudku nedospel k záveru, že cieľ zabezpečiť široký prístup verejnosti k televíznym vysielaniam udalostí veľkého významu a právo na informácie odôvodňujú osobitné obmedzenia spôsobené sporným rozhodnutím. K tejto otázke sa vyjadril vo všeobecných súvislostiach, pričom určil, že pokiaľ sa opatrenia uvedené v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 týkajú udalostí veľkého významu, možno ich odôvodniť uvedeným cieľom a právom na informácie pod podmienkou, že sú spôsobilé zabezpečiť ich uskutočnenie a nezachádzajú nad rámec toho, čo je na ich dosiahnutie nevyhnutné. Vzhľadom na zásady uvedené v bodoch 12 a 13 tohto rozsudku nemožno toto konštatovanie spochybňovať.

119    Okrem tohto z úvah uvedených v bodoch 12, 22 a 23 tohto rozsudku vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia FIFA nebol Všeobecný súd povinný zosúladiť uvedené ciele s požiadavkami týkajúcimi sa slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa.

120    Za týchto podmienok nemôže druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu uspieť.

121    Pokiaľ ide o tretiu časť toho istého odvolacieho dôvodu, z odôvodnenia 19 sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia skúmala, či sú opatrenia oznámené Spojeným kráľovstvom proporcionálne. Takéto skúmanie proporcionality nutne zahŕňa preverenie otázky, či možno ciele všeobecného záujmu dosiahnuť opatreniami menej obmedzujúcimi uvedené slobody pohybu. Za týchto podmienok FIFA nemôže tvrdiť, že Komisia úplne opomenula preveriť existenciu možnosti využiť takéto opatrenia. V tejto súvislosti nie je relevantná skutočnosť, že odôvodnenie sa obmedzuje na spomenutie slobodného poskytovania služieb, keďže preverenie proporcionality nie je pri obmedzeniach slobody usadiť sa spôsobených oznámenými opatreniami zásadne odlišné a keďže tieto opatrenia obmedzia túto slobodu len výnimočne.

122    Preto musí byť tretia časť uvedeného odvolacieho dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.

123    Pokiaľ ide o štvrtú časť toho istého odvolacieho dôvodu, z bodov 20 a 23 tohto rozsudku vyplýva, že Komisii prináleží vykonať obmedzenú kontrolu, pokiaľ schvaľuje vnútroštátne opatrenia označujúce udalosti veľkého významu. Z toho vyplýva, že FIFA nesprávne usudzuje, že Všeobecný súd mal rozhodnúť, že Komisia bola povinná pristúpiť k „intenzívnemu“ prevereniu a vykonať „dôkladné skúmanie“ zlučiteľnosti oznámených opatrení s právom Únie.

124    Štvrtej časti štvrtého odvolacieho dôvodu teda nemožno vyhovieť.

125    Pokiaľ ide o piatu časť uvedeného odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, že vzhľadom na všeobecné úvahy uvedené v bodoch 107 až 111 už citovaného rozsudku UEFA/Komisia je odôvodnenie sporného rozhodnutia dostatočné, čiže túto časť treba zamietnuť ako nedôvodnú.

126    Čo sa týka šiestej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, z úvah uvedených v bodoch 12, 22 a 23 tohto rozsudku na jednej strane vyplýva, že obmedzenie práva FIFA vlastniť majetok vyplýva už z článku 3a smernice 89/552 a že toto obmedzenie môže byť v zásade odôvodnené cieľom spočívajúcim v ochrane práva na informácie a zabezpečení širokého prístupu verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu. Na druhej strane vzhľadom na to, že všetky zápasy záverečnej fázy majstrovstiev sveta boli ministrom platne označené ako udalosť veľkého významu, Komisia bola povinná skúmať iba dôsledky tohto označenia pre právo FIFA vlastniť majetok, ktoré zachádzali nad rámec dôsledkov nevyhnutne spojených so zapísaním tejto udalosti do zoznamu udalostí označených týmito orgánmi.

127    V tomto prípade však FIFA nepredložila Všeobecnému súdu žiadny dôkaz, ktorý by mu umožnil určiť, že dôsledky označenia všetkých zápasov záverečnej fázy majstrovstiev sveta ako udalosti veľkého významu na právo FIFA vlastniť majetok majú takúto nadmernú povahu.

128    Za týchto podmienok musí byť šiesta časť uvedeného odvolacieho dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.

129    Pokiaľ ide o siedmu časť toho istého odvolacieho dôvodu, stačí uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 140 až 146 a 156 až 163 napadnutého rozsudku poskytol dostatočné odôvodnenie, ktoré umožnilo FIFA oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré nevyhovel jej tvrdeniam a Súdnemu dvoru dať k dispozícii dostatočné podklady na výkon jeho súdneho preskúmania.

130    Uvedenej časti preto nemožno vyhovieť.

131    Pokiaľ ide o prvé tvrdenie ôsmej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, z úvah uvedených v bodoch 22 a 23 tohto rozsudku vyplýva, že ak je udalosť platne označená za udalosť veľkého významu, Komisia je povinná skúmať iba dôsledky tohto označenia na voľnú hospodársku súťaž, ktoré idú nad rámec dôsledkov, ktoré sú nevyhnutne spojené so zaradením dotknutej udalosti do zoznamu označených udalostí. V tomto prípade však FIFA nepredložila Všeobecnému súdu žiadny dôkaz, ktorý by mu umožnil určiť, že dôsledky označenia všetkých zápasov záverečnej fázy majstrovstiev sveta ako udalosti veľkého významu na voľnú hospodársku súťaž majú takúto nadmernú povahu.

132    Pokiaľ ide o druhé tvrdenie ôsmej časti toho istého odvolacieho dôvodu, je nesporné, že znenie článkov 98 a 101 zákona o vysielaní z roku 1996, zmeneného a doplneného nariadením o televíznom vysielaní z roku 2000, nijako nerozlišuje medzi jednotlivými kategóriami vysielateľov a najmä nepriznáva vysielateľom prevádzkujúcim voľne prístupné kanály ochranu, ktorá by nebola priznaná vysielateľom prevádzkujúcim platené kanály, keďže všetci títo vysielatelia môžu predovšetkým slobodne nadobudnúť práva na neexkluzívne vysielanie udalostí veľkého významu a vysielať ich neexkluzívnym spôsobom.

133    Isto nemožno vylúčiť, že v praxi iba niektorí vysielatelia prevádzkujúci voľne prístupné kanály, ako sú BBC a ITV, budú nakoniec na základe súhlasu Office of Communications vysielať všetky zápasy záverečnej fázy EURO v Spojenom kráľovstve, lebo vysielatelia prevádzkujúci platené kanály mali záujem iba o exkluzívne vysielanie a z toho dôvodu nepodali ponuky na nadobudnutie príslušných práv.

134    Ako však Všeobecný súd v podstate konštatoval v bode 180 napadnutého rozsudku, takýto dôsledok je výsledkom obchodnej stratégie vysielateľov prevádzkujúcich platené kanály, ktorí sa rozhodli pre druh podnikania zdôrazňujúci exkluzivitu, v dôsledku čoho sú menej pripravení súhlasiť s neexkluzívnym vysielaním udalostí veľkého významu ako vysielatelia prevádzkujúci voľne prístupné kanály. Tento dôsledok tak v zásade vyplýva zo slobodnej obchodnej voľby tejto prvej skupiny vysielateľov, a preto ho nemožno pripisovať právnej úprave Spojeného kráľovstva.

135    Za týchto okolnosti je potrebné zamietnuť ôsmu časť štvrtého odvolacieho dôvodu.

136    Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť tento odvolací dôvod ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

137    Keďže ani jednému zo štyroch odvolacích dôvodov, ktoré uviedla FIFA na podporu svojho odvolania, nemožno vyhovieť, odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

138    Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať FIFA na náhradu trov konania a FIFA nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov tohto konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      Fédération internationale de football association (FIFA) je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.