Language of document : ECLI:EU:C:2011:796

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 1. decembra 2011 (*)

„Spoločná obchodná politika – Boj proti vstupu napodobenín a pirátskeho tovaru na územie Únie – Nariadenia (ES) č. 3295/94 a 1383/2003 – Colné uskladnenie a vonkajší tranzit tovaru pochádzajúceho z tretích štátov a predstavujúceho napodobeniny alebo kópie výrobkov chránených v Únii právami duševného vlastníctva – Opatrenie orgánov členských štátov – Podmienky“

V spojených veciach C‑446/09 a C‑495/09,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES a článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen (Belgicko) (C‑446/09) a Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo) (C‑495/09) zo 4. a 26. novembra 2009 a doručené Súdnemu dvoru 17. novembra a 2. decembra 2009, ktoré súvisia s konaniami:

Koninklijke Philips Electronics NV (C‑446/09)

proti

Lucheng Meijing Industrial Company Ltd,

Far East Sourcing Ltd,

Röhlig Hong Kong Ltd,

Röhlig Belgium NV

a

Nokia Corporation (C‑495/09)

proti

Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs,

za účasti:

International Trademark Association,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilešič (spravodajca), E. Levits a M. Berger,

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaniach z 18. novembra 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Koninklijke Philips Electronics NV, v zastúpení: C. De Meyer a C. Gommers, advocaten,

–        Far East Sourcing Ltd, v zastúpení: A. Kegels, advocaat,

–        Nokia Corporation, v zastúpení: J. Turner, QC, ktorého splnomocnila A. Rajendra, solicitor,

–        International Trademark Association, v zastúpení: N. Saunders, barrister, ktorého splnomocnili M. Harris a A. Carboni, solicitors,

–        belgická vláda (C‑446/09), v zastúpení: M. Jacobs a J.‑C. Halleux, splnomocnení zástupcovia,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: L. Seeboruth, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci T. de la Mare, barrister,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a K. Havlíčková, splnomocnení zástupcovia,

–        francúzska vláda (C‑495/09), v zastúpení: B. Beaupère‑Manokha, splnomocnená zástupkyňa,

–        talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Albenzio (C‑446/09) a W. Ferrante (C‑495/09), avvocati dello Stato,

–        poľská vláda (C‑495/09), v zastúpení: M. Szpunar, M. Laszuk a E. Gromnicka, splnomocnení zástupcovia,

–        portugalská vláda (C‑495/09), v zastúpení: L. Fernandes a I. Vieira Lopes, splnomocnení zástupcovia,

–        fínska vláda (C‑495/09), v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: W. Roels, B.‑R. Killmann (C‑446/09) a B.‑R. Killmann a R. Lyal (C‑495/09), splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. februára 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu nariadenia Rady (ES) č. 3295/94 z 22. decembra 1994, ktoré stanovuje opatrenia týkajúce sa vstupu do spoločenstva a exportu a reexportu zo spoločenstva tovaru porušujúceho niektoré práva duševného vlastníctva (Ú. v. ES L 341, s. 8; Mim. vyd. 02/005, s. 318), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 241/1999 z 25. januára 1999 (Ú. v. ES L 27, s. 1; Mim. vyd. 02/009, s. 148), ako aj nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili (Ú. v. EÚ L 196, s. 7; Mim. vyd. 02/013, s. 469).

2        Tieto návrhy boli podané v rámci sporov jednak medzi spoločnosťou Koninklijke Philips Electronics NV (ďalej len „Philips“) na jednej strane a spoločnosťami Lucheng Meijing Industrial Company Ltd, so sídlom vo Wenzhou (Čína) (ďalej len „Lucheng“), Far East Sourcing Ltd, so sídlom v Hong Kongu (Čína) (ďalej len „Far East Sourcing“), ako aj Röhlig Hong Kong Ltd a Röhlig Belgium NV (spoločne ďalej len „Röhlig“) na druhej strane vo veci vstupu tovaru, pri ktorom existuje podozrenie z porušenia dizajnov a autorských práv, ktorých majiteľom je spoločnosť Philips, na colné územie Európskej únie (C‑446/09), a jednak medzi spoločnosťou Nokia Corporation (ďalej len „Nokia“) na jednej strane a Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs (colné orgány Spojeného kráľovstva, ďalej len „Commissioners“) na druhej strane vo veci vstupu tovaru, pri ktorom existuje podozrenie z porušenia ochrannej známky, ktorej majiteľom je spoločnosť Nokia, na uvedené colné územie (C‑495/09).

 Právny rámec

 Colný kódex

3        Základné pravidlá Únie v colnej oblasti stanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), boli zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ L 145, s. 1).

4        Nariadenie č. 450/2008, pokiaľ ide o jeho ustanovenia, ktoré priznávajú právomoci na prijatie vykonávacích opatrení, nadobudlo účinnosť 24. júna 2008, pričom účinnosť ostatných ustanovení tohto nariadenia bola stanovená najskôr na 24. júna 2009 a najneskôr na 24. júna 2013. Vzhľadom na čas, kedy došlo ku skutkovým okolnostiam v sporoch vo veciach samých, sa preto tieto okolnosti posudzujú podľa pravidiel stanovených v nariadení č. 2913/92, zmenenom a doplnenom, pokiaľ ide o vec C‑446/09, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES L 311, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239), a pokiaľ ide o vec C‑495/09, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, s. 13) (ďalej len „colný kódex“).

5        Článok 4 colného kódexu stanovuje:

„Na účely tohto kódexu sa rozumie:

15.      ‚colným schváleným určením alebo použitím‘:

a)      prepustenie tovaru do colného režimu;

b)      umiestnenie tovaru do slobodného pásma alebo slobodného skladu;

c)      spätný vývoz tovaru z colného územia spoločenstva;

d)      zničenie tovaru;

e)      prenechanie tovaru v prospech štátu.

16.      ‚colným režimom‘:

a)      voľný obeh;

b)      tranzit;

c)      colné uskladňovanie;

d)      aktívny zošľachťovací styk;

e)      prepracovanie pod colným dohľadom;

f)      dočasné použitie;

g)      pasívny zošľachťovací styk;

h)      vývoz.

20.      ‚prepustením tovaru‘ úkon, ktorým colné orgány umožňujú nakladať s tovarom za podmienok stanovených pre colný režim, do ktorého bol tovar prepustený.

…“

6        Článok 37 tohto kódexu uvádza:

„1.      Tovar prepravený na colné územie spoločenstva podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územia spoločenstva….

2.      Tovar podlieha colnému dohľadu po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu, ak sa nejedná o tovar spoločenstva… do okamihu zmeny jeho colného štatútu, jeho umiestnenia do slobodného pásma alebo slobodného skladu, jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia…“.

7        Články 48 až 50 colného kódexu znejú takto:

Článok 48

Tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ktorý bol predložený colným orgánom, musí byť pridelené colne schválené určenie alebo použitie schválené pre takýto tovar.

Článok 49

1.      Pri tovare, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie, musia byť formality na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia splnené v týchto lehotách:

a)      45 dní odo dňa, kedy bolo podané predbežné colné vyhlásenie, v prípade tovaru prepravovaného po vodných cestách;

b)      20 dní odo dňa, kedy bolo vydané predbežné colné vyhlásenie, v prípade tovaru prepravovaného inak ako po vodných cestách.

Článok 50

Od predloženia tovaru colným orgánom až do okamihu pridelenia colne schváleného určenia alebo použitia, má tento tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru…“.

8        Článok 56 prvá veta colného kódexu stanovuje:

„Ak si to okolnosti vyžadujú, môžu dať colné orgány predložený tovar zničiť.“

9        Článok 58 uvedeného kódexu stanovuje:

„1.      Ak nie je ustanovené inak, môže byť tovaru kedykoľvek… za stanovených podmienok pridelené akékoľvek colne schválené určenie…

2.      Odsek 1 nevylučuje možnosť uplatnenia zákazov alebo obmedzení s cieľom ochrany verejnej mravnosti, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva.“

10      Článok 59 ods. 1 tohto kódexu spresňuje, že „všetok tovar určený na prepustenie do colného režimu musí byť uvedený v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim“.

11      Podľa článku 75 colného kódexu:

„Vykonajú sa všetky nevyhnutné opatrenia, vrátane zaistenia a predaja, vo vzťahu k tovaru, ktorý:

a)      nemôže byť prepustený, pretože:

–        doklady, ktoré musia byť predložené pred prepustením tovaru do navrhovaného režimu, neboli predložené; alebo,

–        podlieha zákazom alebo obmedzeniam;

…“

12      Článok 84 ods. 1 písm. 1 tohto kódexu stanovuje:

„V článkoch 85 až 90

a)      ‚režimom s podmienečným systémom [režimom s podmienečným oslobodením od cla – neoficiálny preklad]‘ sa v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, rozumie:

–        vonkajší tranzit;

–        colné uskladňovanie;

–        aktívny zošľachťovací styk…

–        prepracovanie pod colným dohľadom;

a

–        dočasné použitie“.

13      Článok 91 ods. 1 uvedeného kódexu stanovuje:

„Režim vonkajší tranzit umožňuje prepravu medzi dvoma miestami v rámci colného územia spoločenstva:

a)      tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva bez toho, aby tovar podliehal dovoznému clu alebo iným platbám alebo obchodno‑politickým opatreniam;

…“

14      Článok 92 tohto kódexu uvádza:

„1.      Režim vonkajšieho tranzitu končí a povinnosti držiteľa sú splnené, ak je tovar prepustený do určitého colného režimu a požadované dokumenty sú predložené colnému úradu určenia v súlade s ustanoveniami príslušného colného režimu.

2.      Colné úrady ukončia režim, ak majú možnosť sa presvedčiť na základe porovnania údajov, ktoré má k dispozícii úrad odoslania a tie, ktoré má k dispozícii colný úrad určenia, že sa colný režim skončil správne.“

15      Článok 98 ods. 1 Colného kódexu stanovuje:

„Režim colné uskladňovanie umožňuje uskladňovať v colnom sklade:

a)      tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam;

…“

 Nariadenia č. 3295/94 a 1383/2003

16      Nariadenie č. 3295/94 bolo s účinnosťou od 1. júla 2004 zrušené nariadením č. 1383/2003. Vzhľadom na čas, kedy došlo ku skutkovým okolnostiam, sa spor vo veci samej, pokiaľ ide o vec C‑446/09, posudzuje podľa nariadenia č. 3295/94, zmeneného a doplneného nariadením č. 241/1999. Naopak, pokiaľ ide o vec C‑495/09, sa spor vo veci samej posudzuje podľa nariadenia č. 1383/2003.

17      Druhé odôvodnenie nariadenia č. 3295/94 stanovovalo:

„keďže uvádzanie falšovaného [napodobenín – neoficiálny preklad] a pirátskeho tovaru na trh spôsobuje značné škody výrobcom a obchodníkom, ktorí dodržiavajú zákon, a nositeľom autorského práva alebo príbuzných práv [alebo s ním súvisiacich práv – neoficiálny preklad] a zavádza spotrebiteľov; keďže sa má zabrániť tomu, aby sa takýto tovar umiestňoval na trh a majú sa preto prijať opatrenia na efektívne riešenie tejto nezákonnej činnosti bez toho, aby sa bránila voľnosť legitímneho obchodovania [bez toho, aby došlo k obmedzeniu slobody legitímneho obchodu – neoficiálny preklad]…“.

18      Odôvodnenia č. 2 a 3 nariadenia č. 1383/2003 znejú nasledovne:

„(2)      obchodovanie [uvádzanie na trh – neoficiálny preklad]… tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva [spôsobuje] významnú ujmu… držiteľom [majiteľom – neoficiálny preklad] práv, ako aj klamanie a v niektorých prípadoch ohrozovanie zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Pokiaľ je to možné, takýto tovar by nemal vstúpiť na trh a mali by sa prijať opatrenia… bez toho, aby predstavovali prekážku pre slobodu legálneho obchodu. …

(3)      v prípadoch, keď napodobeniny, pirátsky tovar a vo všeobecnosti tovar porušujúci právo duševného vlastníctva pochádza alebo prichádza z tretích krajín, jeho dovoz na colné územie spoločenstva vrátane jeho prekládky, uvoľnenia [prepustenia – neoficiálny preklad] do voľného obehu v spoločenstve, umiestnenia na odkladný postup a umiestnenia do voľnej zóny alebo skladu [prepustenia do colného režimu s podmienečným oslobodením od cla a umiestnenia do slobodného pásma alebo slobodného skladu – neoficiálny preklad] by sa malo zakázať a mal by byť zriadený postup umožňujúci colným orgánom uplatňovanie tohto zákazu tak účinne ako je to len možné.“

19      Článok 1 nariadenia č. 1383/2003 uvádza:

„1.      Toto nariadenie ustanovuje podmienky pre konanie colných orgánov v prípade, ak sa tovar podozrivý z porušenia práva duševného vlastníctva nachádza v týchto situáciách:

a)      je prihlásený na prepustenie do voľného obehu, vývoz alebo spätný vývoz…

b)      zistí sa počas kontrol tovaru vstupujúceho alebo opúšťajúceho colné územie spoločenstva, v súlade s článkom 37 a 183 [colného kódexu], že tovar je umiestnený na odkladný postup [je prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením od cla – neoficiálny preklad] v zmysle článku 84 ods. 1 písm. a) tohto [kódexu], v procese spätného vývozu predmetom oznamovacej povinnosti… alebo umiestnený do voľnej zóny alebo voľného skladu [umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade – neoficiálny preklad]…

2.      Toto nariadenie tiež stanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať príslušnými orgánmi v prípade, ak sa zistí, že tovar uvedený v odseku 1 porušuje práva duševného vlastníctva.“

20      Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 3295/94 v znení nariadenia č. 241/1999 (ďalej len „nariadenie č. 3295/94“) uplatniteľného v spore vo veci samej, pokiaľ ide o vec C‑446/09, mal rovnaké znenie ako článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003.

21      Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003 na účely tohto nariadenia „tovar porušujúci právo duševného vlastníctva“ znamená:

„a)      ‚napodobenina‘, a to:

i)      tovar…, ktorý nesie bez oprávnenia obchodnú značku totožnú s obchodnou značkou [ochrannú známku totožnú s ochrannou známkou – neoficiálny preklad] platne registrovanou [zapísanou – neoficiálny preklad] pre rovnaký druh tovaru alebo tovar, ktorého hlavné znaky nemôžu byť rozlíšené od takejto obchodnej značky [ochrannej známky – neoficiálny preklad], a ktorý týmto porušuje práva držiteľa obchodnej značky [majiteľa ochrannej známky – neoficiálny preklad] podľa práva spoločenstva, ako sa stanovuje nariadením Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o obchodnej značke spoločenstva [o ochrannej známke spoločenstva – neoficiálny preklad] [(Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146)] alebo právom členského štátu, v ktorom sa žiada o konanie colných orgánov [v ktorom sa podáva žiadosť o prijatie opatrenia colných orgánov – neoficiálny preklad];

b)      ‚pirátsky tovar‘, ktorý je kópiou alebo obsahuje kópie vyrobené bez súhlasu držiteľa [majiteľa – neoficiálny preklad] autorského práva, príslušného práva [s ním súvisiaceho práva – neoficiálny preklad] alebo dizajnového práva…, ak by výroba týchto kópií predstavovala porušenie tohto práva podľa nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o priemyselných vzoroch spoločenstva [o dizajnoch spoločenstva – neoficiálny preklad] [(Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142)] alebo porušenie práva členského štátu, v ktorom sa žiada o colné konanie [alebo podľa práva členského štátu, v ktorom sa podáva žiadosť o prijatie opatrenia colných orgánov – neoficiálny preklad];

c)      tovar, ktorý je v členskom štáte, v ktorom sa žiada o colné konanie [ktorý v členskom štáte, v ktorom sa podáva žiadosť o prijatie opatrenia colných orgánov – neoficiálny preklad], porušuje:

i)      patent podľa práva členského štátu;

ii)      doplnkový ochranný certifikát…;

iii)      vnútroštátne právo rastlinnej odrody…;

iv)      označenia pôvodu alebo zemepisné označenia…;

v)      zemepisné určenia…“

22      Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 3295/94 mal rovnaké znenie ako článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003.

23      Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003 stanovuje:

„V každom členskom štáte môže držiteľ práva písomne požiadať príslušné colné oddelenie o konanie colných orgánov, ak sa zistí, že sa tovar nachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 1 odseku 1 (žiadosť o konanie [žiadosť o prijatie opatrenia – neoficiálny preklad]).“

24      Podľa článku 4 ods. 1 tohto nariadenia:

„Ak majú colné orgány, pred podaním žiadosti držiteľom práva alebo jej schválením a počas konania v jednej zo situácií uvedených v článku 1 odseku 1, dostatočné dôvody vedúce k podozreniu, že tovar porušuje právo duševného vlastníctva, môžu odložiť jeho uvoľnenie [prepustenie – neoficiálny preklad] alebo ho zadržať… na účel umožnenia držiteľovi práva predloženie žiadosti o konanie v súlade s článkom 5 [aby majiteľ práva mohol v súlade s článkom 5 podať žiadosť o prijatie opatrenia – neoficiálny preklad].“

25      Článok 3 ods. 1 a článok 4 nariadenia č. 3295/94 mali rovnaký obsah ako článok 5 ods. 1 a článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003.

26      Články 9 a 10 nariadenia č. 1383/2003, ktoré spadajú do jeho kapitoly III nazvanej „Podmienky upravujúce konanie colných orgánov a orgánu príslušného rozhodnúť o prípade“, stanovujú:

Článok 9

1.      Ak je colný úrad, ktorému sa… oznámilo držiteľom práva [majiteľom práva – neoficiálny preklad] rozhodnutie schvaľujúce žiadosť uspokojený, po porade so žiadateľom, ak je to potrebné, že tovar nachádzajúci sa v jednej zo situácií uvedených v článku 1 ods. 1 je podozrivý z porušovania práva duševného vlastníctva v pôsobnosti tohto rozhodnutia, odloží uvoľnenie [prepustenie – neoficiálny preklad] tovaru alebo ho zadrží.

3.      Vzhľadom na preukázanie, či sa právo duševného vlastníctva… porušilo…, colný úrad alebo oddelenie, ktoré žiadosť spracovalo informuje, na jeho požiadanie a ak je známy, držiteľa práva o menách a adresách príjemcu, odosielateľa, deklaranta alebo majiteľa tovaru [S cieľom zistiť, či právo duševného vlastníctva bolo porušené, colný úrad alebo oddelenie, ktoré rozhodovalo o žiadosti, oznámi majiteľovi práva – na jeho žiadosť a ak sú známe – mená a adresy príjemcu, dodávateľa, deklaranta alebo držiteľa tovaru – neoficiálny preklad].…

Článok 10

Právo platné v členskom štáte, na ktorého území sa tovar nachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 1 ods. 1, sa uplatňuje pri rozhodovaní, či sa právo podľa vnútroštátneho práva duševného vlastníctva porušilo.

…“

27      Článok 6 nariadenia č. 3295/94 rovnakým spôsobom stanovoval:

„1.      Ak colný úrad, ktorému sa… postúpilo rozhodnutie prijímajúce žiadosť nositeľa práva, je presvedčený, v prípade potreby po konzultácii so žiadateľom, že tovar zaradený do niektorej so situácií, ktoré sú uvedené v článku 1 (1) a), zodpovedá opisu tovaru uvedeného v článku 1 (2) a) zahrnutého do tohto rozhodnutia, odloží uvoľnenie [prepustenie – neoficiálny preklad] tovaru alebo ho zadrží.

… colný úrad alebo služba, ktorá sa zaoberala žiadosťou, [oznámi] nositeľovi práva na jeho žiadosť meno a adresu deklaranta a, ak je to známe, meno a adresu príjemcu, aby sa umožnilo majiteľovi práva požiadať kompetentné orgány, aby vydali konečné rozhodnutie…

2.      Právne predpisy platné v členskom štáte, na ktorého území sa tovar zaradí do niektorej zo situácií uvedených v článku 1 (1) a), sa uplatnia, pokiaľ ide o:

a)      podanie žiadosti orgánu, ktorý je príslušný vydať v predmetnej veci konečné rozhodnutie a okamžité upovedomenie colnej služby alebo úradu, ktoré sú uvedené v odseku 1 o tejto žiadosti…

b)      dosiahnutie rozhodnutia, ktoré má tento orgán vydať. V prípade absencie právnych predpisov spoločenstva v tejto súvislosti budú kritériá, ktoré sa majú použiť na dosiahnutie tohto rozhodnutia, také isté, ako sú tie, ktoré sa použili na určenie, či tovar vyrobený v príslušnom členskom štáte porušuje práva majiteľa.…“

28      Článok 16 nariadenia č. 1383/2003 stanovuje:

„Tovar, u ktorého sa na konci postupu ustanoveného v článku 9 zistilo, že porušuje právo duševného vlastníctva, nesmie:

–        vstúpiť na colné územie spoločenstva,

–        uvoľniť sa [byť prepustený – neoficiálny preklad] do voľného obehu,

–        odstrániť sa z colného územia spoločenstva,

–        vyviezť sa,

–        spätne sa vyviezť,

–        umiestniť sa na odkladný postup [byť prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením od cla – neoficiálny preklad], alebo

–      umiestniť sa do voľnej zóny alebo voľného skladu [byť prepustený do slobodného pásma alebo slobodného skladu – neoficiálny preklad].“

29      Článok 2 nariadenia č. 3295/94 rovnakým spôsobom stanovoval:

„Vstup, uvoľnenie [prepustenie – neoficiálny preklad] do voľného obehu, export, reexport, zaradenie do odkladného postupu alebo umiestnenie do bezcolnej zóny, alebo skladu [prepustenie do colného režimu s podmienečným oslobodením od cla alebo prepustenie do slobodného pásma alebo slobodného skladu – neoficiálny preklad] tovaru, ktorý sa považuje za tovar uvedený v článku 1 (2) a) pri splnení postupu uvedeného v článku 6, je zakázaný.“

30      Článok 18 nariadenia č. 1383/2003 stanovuje, že „každý členský štát zavedie uplatňovanie pokút v prípadoch porušenia tohto nariadenia. Takéto pokuty musia byť účinné, primerané a výstražné [s odstrašujúcim účinkom – neoficiálny preklad]“. Článok 11 nariadenia č. 3295/94 mal rovnaké znenie.

 Medzinárodná právna úprava

31      Dohoda o obchodných aspektoch práva duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“), ktorá tvorí prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísaná 15. apríla 1994 v Marakéši a schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), v článku 69 stanovuje:

„Členovia súhlasia so vzájomnou spoluprácou s cieľom odstrániť medzinárodný obchod s tovarom porušujúcim práva duševného vlastníctva. Na tento účel vytvoria a oznámia kontaktné miesta vo svojej štátnej správe a budú pripravení na vzájomnú výmenu informácií o obchode s tovarom porušujúcim práva. Predovšetkým podporia vzájomnú výmenu informácií a spoluprácu medzi colnými úradmi v oblasti obchodu s tovarom s falšovanými ochrannými známkami a tovarom porušujúcim autorské práva.“

 Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

 Vec C‑446/09

32      Dňa 7. novembra 2002 belgické colné orgány v prístave v Antverpách uskutočnili kontrolu nákladu elektrických holiacich strojčekov pochádzajúcich z Číny a podobajúcich sa dizajnom holiacich strojčekov vyvinutých spoločnosťou Philips. Vzhľadom na to, že tieto dizajny sú chránené na základe zápisov, ktoré spoločnosti Philips priznávajú vo viacerých štátoch, vrátane Belgického kráľovstva, výlučné právo, uvedené orgány nadobudli podozrenie, že kontrolované výrobky predstavujú pirátsky tovar. Z toho dôvodu v zmysle článku 4 nariadenia č. 3295/94 odložili prepustenie tovaru.

33      Dňa 12. novembra 2002 spoločnosť Philips podala v súlade s článkom 3 toho istého nariadenia žiadosť o prijatie opatrenia.

34      V nadväznosti na túto žiadosť, ktorej bolo vyhovené 13. novembra 2002, belgické colné orgány poskytli spoločnosti Philips niektoré informácie, vrátane fotografie uvedených holiacich strojčekov a totožnosti podnikov, ktoré sa podieľajú na ich výrobe a uvádzaní na trh, a to podnikov Lucheng, ktorý je výrobcom, Far East Sourcing, ktorý je prepravcom, ako aj Röhlig, ktorý je odosielateľom.

35      Dňa 9. decembra 2002 uvedené orgány tovar v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 3295/94 zadržali.

36      Spoločnosť Philips 11. decembra 2002 podala proti spoločnostiam Lucheng, Far East Sourcing a Röhlig žalobu na Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen (Súd prvého stupňa v Antverpách), ktorou sa domáha najmä určenia, že tieto podniky porušili výlučné právo priznané dizajnmi holiacich strojčekov spoločnosti Philips, ako aj niektoré autorské práva tejto spoločnosti. V rámci ostatných návrhov sa spoločnosť Philips jednak domáha, aby uvedeným spoločnostiam bolo uložené zaplatiť jej náhradu škody, a jednak, aby zadržaný tovar bol zničený.

37      V konaní na Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen bolo zistené, že uvedený tovar bol pôvodne predmetom predbežného colného vyhlásenia o vstupe, na základe ktorého mu bol priznaný štatút dočasne uskladneného tovaru, a 29. januára 2003 colného vyhlásenia podaného podnikom Röhlig, na základe ktorého tento podnik bez toho, aby s určitosťou poznal miesto určenia tohto tovaru, požiadal o jeho prepustenie do režimu colného uskladnenia.

38      Spoločnosť Philips v rámci konania na uvedenom súde tvrdí, že na účely určenia existencie porušenia uvedených práv duševného vlastníctva, je potrebné vychádzať z fikcie, že tovar, o aký ide v prejednávanej veci, ktorý bol prepustený do režimu colného uskladnenia na území Belgického kráľovstva a bol na tomto území zadržaný belgickými colnými orgánmi, možno považovať za tovar vyrobený v tomto členskom štáte. Na podporu tejto argumentácie sa spoločnosť Philips odvoláva na článok 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 3295/94.

39      Naopak spoločnosť Far East Sourcing, jediná žalovaná, ktorá sa zúčastnila pojednávania na Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen, v konaní na uvedenom súde tvrdí, že uvedený tovar nemožno zadržať a následne kvalifikovať ako tovar porušujúci právo duševného vlastníctva bez uvedenia akéhokoľvek dôkazu o tom, že je určený na predaj v Únii.

40      Za týchto okolností Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Predstavuje článok 6 ods. 2 písm. b) [nariadenia č. 3295/94] jednotné pravidlo práva Spoločenstva, ktoré musí súd členského štátu, na ktorý sa… obráti nositeľ práva, zohľadniť, a znamená toto pravidlo, že súd pri prijímaní rozhodnutia nemôže zohľadniť, že sa tovar nachádza v režime dočasného uskladnenia alebo tranzitu, ale musí vychádzať z fikcie, že tovar bol vyrobený v tomto členskom štáte, a následne musí na základe uplatnenia právnej úpravy tohto členského štátu rozhodnúť, či tento tovar porušuje predmetné vnútroštátne právo [duševného vlastníctva]?“

 Vec C‑495/09

41      V júli 2008 na letisku Londýn Heathrow (Spojené kráľovstvo) Commissioners vykonali kontrolu nákladu obsahujúceho mobilné telefóny, ako aj príslušenstvo k nim, pochádzajúceho z Hongkongu (Čína) a smerujúceho do Kolumbie. Tento tovar mal označenie, ktoré sa zhodovalo s ochrannou známkou Spoločenstva, ktorej majiteľom je spoločnosť Nokia.

42      Keďže Commissioners nadobudli podozrenie, že ide o napodobeniny, spoločnosti Nokia 30. júla 2008 zaslali vzorky. Po ich overení Nokia informovala Commissionners, že ide skutočne o napodobeninu a informovala sa u nich, či môžu podľa nariadenia č. 1383/2003 uvedený náklad zadržať.

43      Dňa 6. augusta 2008 Commissioners spoločnosti Nokia odpovedali, že vzhľadom na skutočnosť, že náklad smeroval do Kolumbie a že neexistuje dôkaz, ktorý by preukazoval, že by mal byť uvedený tovar presmerovaný na trh Únie, nemožno dospieť k záveru o existencii „napodobeniny“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1383/2003. Podľa nich nemohol byť náklad teda zadržaný.

44      Dňa 20. augusta 2008 spoločnosť Nokia podala v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia č. 1383/2003 žiadosť o poskytnutie mien a adries odosielateľa a príjemcu, ako aj všetkých dokumentov súvisiacich s dotknutým tovarom. Commissioners poskytli informácie, ktorými disponovali, ale spoločnosti Nokia sa po ich preskúmaní nepodarilo zistiť odosielateľa ani príjemcu tohto tovaru a usúdila, že oba subjekty prijali opatrenia na utajenie svojej totožnosti.

45      Dňa 24. septembra 2008 Nokia zaslala Commissioners výzvu, v ktorej ich informovala o svojom zámere podať žalobu proti rozhodnutiu o nezadržaní tohto nákladu. Commissioners 10. októbra 2008 odpovedali, že podľa ich praxe zavedenej v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2006 Montex Holdings (C‑281/05, Zb. s. I‑10881) tovar, pri ktorom existuje podozrenie, že porušuje právo duševného vlastníctva, nemožno v prípadoch, o aký ide v prejednávanej veci, zadržať, ak sa nepreukáže, že by dotknutý tovar mohol byť presmerovaný na trh Únie.

46      Dňa 31. októbra 2008 spoločnosť Nokia podala proti Commissioners žalobu na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division, ktorý ju rozsudkom z 29. júla 2009 zamietol. Spoločnosť Nokia podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd.

47      Vnútroštátny súd jednak konštatuje, že v prípade uvedených telefónov ide o napodobeniny výrobkov označených ochrannou známkou, ktorej majiteľom je spoločnosť Nokia, a jednak, že neexistuje nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné domnievať sa, že tento tovar bude uvedený na predaj v Únii. Vzhľadom na žalobu, ktorú za podobných okolností podala na Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen spoločnosť Philips, ako aj rozdiely vo výklade prijatom v judikatúre členských štátov, Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Môže tovar označený ochrannou známkou Spoločenstva, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a ktorý podlieha colnej kontrole v členskom štáte a nachádza sa v režime tranzitu z jedného štátu, ktorý nie je členom Európskej únie, do iného štátu, ktorý nie je členom Európskej únie, predstavovať ‚napodobeninu‘ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1383/2003, ak neexistujú žiadne dôkazy preukazujúce, že tento tovar bude uvedený na trh v Európskom spoločenstve, či už v súlade s colným režimom alebo prostredníctvom protiprávneho presmerovania?“

48      Uznesením predsedu prvej komory Súdneho dvora z 11. januára 2011 boli veci C‑446/09 a C‑495/09 spojené na spoločné konanie na účely prednesenia návrhov a vyhlásenia rozsudku.

 O prejudiciálnych otázkach

49      Vnútroštátne súdy sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýtajú, či tovar pochádzajúci z tretích štátov a predstavujúci napodobeninu výrobku chráneného v Únii právom z ochrannej známky alebo kópiu výrobku chráneného v Únii autorským právom, s ním súvisiacim právom alebo dizajnom, možno kvalifikovať ako „napodobeniny“ alebo „pirátsky tovar“ v zmysle nariadenia č. 1383/2003, a pred nadobudnutím jeho účinnosti v zmysle nariadenia č. 3295/94, len na základe skutočnosti, že vstúpil na colné územie Únie, pričom nedošlo k jeho prepusteniu do voľného obehu.

50      Podľa definície výrazov „napodobeniny“ a „pirátsky tovar“ nachádzajúcich sa v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 3295/94 a článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003, ktorá sa uplatňuje podľa právnej úpravy Únie alebo vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o prijatie opatrenia colných orgánov, tieto pojmy súvisia s porušením ochrannej známky, autorského práva, s ním súvisiaceho práva alebo dizajnu. Z toho vyplýva, že ide len o porušenia práv duševného vlastníctva, ktoré upravuje právo Únie a vnútroštátne právo členských štátov.

51      Vo veciach samých nie je spochybňovaná skutočnosť, že holiace strojčeky zadržané v Antverpách by nebolo možné kvalifikovať ako „pirátsky tovar“ v zmysle nariadenia č. 3295/94, ak by boli určené na predaj v Belgicku alebo v iných členských štátoch, v ktorých sú spoločnosti Philips priznané autorské práva a poskytnutá ochrana pre dizajny, ktorej sa domáha, ani skutočnosť, že mobilné telefóny kontrolované na letisku Londýn Heathrow sú porušením ochrannej známky Spoločenstva, na ktorú sa odvoláva Nokia, a teda v prípade, že by došlo k ich predaju v Únii, predstavujú „napodobeniny“ v zmysle nariadenia č. 1383/2003. Naopak účastníci konania vo veci samej, ako aj členské štáty, ktoré predložili Súdnemu dvoru pripomienky a Európska komisia sa nezhodujú v otázke, či uvedený tovar môže predstavovať porušenie uvedených práv duševného vlastníctva len preto, že na colnom území Únie boli predmetom colného vyhlásenia s cieľom získať jeden z režimov s podmienečným oslobodením od cla uvedených v článku 84 colného kódexu, a to colné uskladnenie vo veci C‑446/09 a vonkajší tranzit vo veci C‑495/09.

52      S poukázaním najmä na nebezpečenstvo podvodného presmerovania tovaru deklarovaného v režime s dočasným oslobodením od cla na spotrebiteľov v Únii, ako aj na ohrozenie zdravia a bezpečnosti, ktoré často tieto napodobeniny a kópie predstavujú, spoločnosti Philips, Nokia, belgická, francúzska, talianska, poľská, portugalská a fínska vláda, ako aj International Trademark Association, tvrdia, že napodobeniny a kópie objavené vo fáze uskladnenia alebo tranzitu v členskom štáte, musia byť zadržané, a prípadne odstránené z obchodu, pričom nie je potrebné disponovať dôkazmi, na základe ktorých sa možno domnievať alebo možno preukázať, že tento tovar je alebo bude predávaný v Únii. Keďže takéto dôkazy je vo všeobecnosti veľmi ťažké zhromaždiť, potreba zaobstarať ich by zbavila nariadenia č. 3295/94 a 1383/2003 ich potrebného účinku.

53      Na to, aby boli nariadenia č. 3295/94 a 1383/2003 účinne uplatnené, spoločnosť Philips a belgická vláda navrhujú pripustiť existenciu fikcie, podľa ktorej sa možno domnievať, že tovar deklarovaný v režime uskladnenia alebo tranzitu, na ktorý sa vzťahuje žiadosť o prijatie opatrenia v zmysle týchto nariadení, bol vyrobený v členskom štáte, kde bola táto žiadosť podaná, hoci je nepopierateľné, že k jeho výrobe došlo v treťom štáte (fikcia výroby).

54      Spoločnosť Far East Sourcing, vláda Spojeného kráľovstva a česká vláda, ako aj Komisia, hoci plne priznávajú problémy súvisiace s nelegálnym medzinárodným obchodom s napodobeninami a kópiami, zastávajú názor, že tovar nemožno kvalifikovať ako „napodobeniny“ či „pirátsky tovar“ v zmysle uvedených nariadení, pretože neexistuje nijaký dôkaz, na základe ktorého možno predpokladať, že dotknutý tovar bude určený na predaj v Únii. Opačný výklad by neprimerane rozšíril územnú pôsobnosť práv duševného vlastníctva, ktorú priznáva právo Únie, ako aj vnútroštátne právo členských štátov, a v mnohých prípadoch by mal za následok poškodzovanie legitímneho medzinárodného obchodu s výrobkami prechádzajúcimi územím Únie.

 O dočasnom zadržaní tovaru prepusteného do režimu s podmienečným oslobodením od cla

55      Režim tranzitu a režim colného uskladnenia sú charakteristické, ako to vyplýva z článkov 91, 92 a 98 colného kódexu, pohybom tovaru medzi colnými úradmi a uskladnením tovaru v sklade pod colným dohľadom. Tieto operácie zjavne nemožno ako také považovať za predaj tovaru v Únii (pokiaľ ide o operácie tranzitu v rámci Spoločenstva, pozri rozsudky z 23. októbra 2003, Rioglass a Transremar, C‑115/02, Zb. s. I‑12705, bod 27, ako aj Montex Holdings, už citovaný, bod 19).

56      Súdny dvor opakovane z tejto okolnosti vyvodil záver, že tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla, nemôže len z dôvodu tohto prepustenia, predstavovať porušenie práv duševného vlastníctva uplatniteľných v Únii (pozri najmä, pokiaľ ide o práva týkajúce sa dizajnov, rozsudok z 26. septembra 2000, Komisia/Francúzsko, C‑23/99, Zb. s. I‑7653, body 42 a 43, ako aj, pokiaľ ide o práva priznané ochrannými známkami, rozsudky Rioglass a Transremar, už citovaný, bod 27; z 18. októbra 2005, Class International, C‑405/03, Zb. s. I‑8735, bod 47, ako aj Montex Holdings, už citovaný, bod 21).

57      O porušenie uvedených práv môže naopak ísť, ak je tovar pochádzajúci z tretích krajín počas svojho prepustenia do režimu s dočasným oslobodením od cla na colnom území Únie, či dokonca pred jeho vstupom na toto územie, predmetom obchodnej operácie určenej spotrebiteľom v Únii, akou je predaj, ponuka na predaj alebo reklama (pozri rozsudky Class International, už citovaný, bod 61, ako aj z 12. júla 2011, L’Oréal a i., C‑324/09, Zb. s. I‑6011, bod 67).

58      Pokiaľ ide o nebezpečenstvo podvodného presmerovania tovaru uskladneného na colnom území Únie na jej spotrebiteľov, ktoré už Súdny dvor konštatoval (rozsudok zo 6. apríla 2000, Polo/Lauren, C‑383/98, Zb. s. I‑2519, bod 34), treba uviesť, že okrem existencie obchodnej operácie, ktorá je už určená týmto spotrebiteľom, aj iné skutočnosti môžu viesť colné orgány členských štátov k dočasnému zadržaniu tovaru predstavujúceho napodobeniny alebo kópie a deklarovaného v režime s dočasným oslobodením od cla.

59      Ako to zdôraznila aj francúzska, talianska a poľská vláda, prepustenie tovaru pochádzajúceho z tretích štátov do režimu s dočasným oslobodením od cla je často požadované v prípadoch, keď miesto určenia tovaru nie je známe, alebo je nespoľahlivo deklarované. Okrem toho vzhľadom na utajenú povahu činností nelegálnych obchodníkov s napodobeninami a kópiami, nemôže byť zadržanie tovaru identifikovaného ako napodobeniny alebo kópie zo strany colných orgánov podmieňované preukázaním, že tento tovar už bol predmetom predaja určeného spotrebiteľom Únie, alebo ponuky na predaj alebo reklamy určenej týmto spotrebiteľom, pretože inak by bol potrebný účinok nariadení č. 3295/94 a 1383/2003 oslabený.

60      Naopak colný orgán, ktorý zistil, že v režime uskladnenia alebo tranzitu sa nachádza tovar predstavujúci napodobeniny alebo kópie výrobku chráneného v Únii právom duševného vlastníctva, môže odôvodnene prijať opatrenie, ak má k dispozícii nepriame dôkazy, podľa ktorých jeden alebo viacero subjektov zapojených do výroby, odosielania alebo distribúcie tovaru, hoci ešte vôbec nenasmerovali tento tovar k spotrebiteľom v Únii, sa tak chystajú urobiť alebo taja svoje obchodné zámery.

61      Pokiaľ ide o nepriame dôkazy, ktoré uvedený orgán musí mať k dispozícii, aby mohol odložiť prepustenie tovaru alebo ho zadržať v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 3295/94 a článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003, stačí, ako to uviedol generálny advokát v bodoch 96 a 97, ako aj v bodoch 110 a 111 svojich návrhov, že existujú skutočnosti, ktoré svojou povahou môžu vytvárať podozrenie. Za takéto nepriame dôkazy možno považovať najmä skutočnosť, že miesto určenia tovaru nie je deklarované, hoci požadovaný režim s podmienečným oslobodením od cla tento údaj vyžaduje, neuvedenie presných alebo spoľahlivých informácií o totožnosti alebo adrese výrobcu alebo odosielateľa tovaru, nespolupracovanie s colnými orgánmi, či zaistenie dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa dotknutého tovaru, na základe ktorých sa možno domnievať, že môže dôjsť k presmerovaniu tohto tovaru na spotrebiteľov v Únii.

62      Ako uviedol aj generálny advokát v bode 106 svojich návrhov, takéto podozrenie musí v každom prípade vyplývať z okolností v danej veci. Ak by totiž mohlo uvedené podozrenie a z neho vyplývajúce prijatie opatrenia vychádzať z jednoduchej abstraktnej úvahy, že podvodné presmerovanie na spotrebiteľov v Únii nemožno z hypotetického hľadiska vylúčiť, akýkoľvek tovar, ktorý sa nachádza sa v režime vonkajšieho tranzitu alebo v režime colného uskladnenia, by bolo možné bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazu o nezrovnalosti zadržať. V takejto situácii by hrozilo, že by sa zásahy colných orgánov stali prehnanými a neprimeranými.

63      V tejto súvislosti treba konštatovať, že napodobeniny a kópie pochádzajúce z tretieho štátu a dopravené do iného tretieho štátu môžu byť v súlade s predpismi v oblasti duševného vlastníctva platnými v ktoromkoľvek z týchto dvoch štátov. Vzhľadom na prvoradý cieľ spoločnej obchodnej politiky uvedený v článku 131 ES, ako aj článku 206 ZFEÚ, ktorý spočíva v rozvoji svetového obchodu prostredníctvom postupného odstraňovania obmedzení medzinárodného obchodu, je dôležité, aby tento tovar mohol byť prepravený z jedného tretieho štátu do druhého cez Úniu bez toho, aby došlo k obmedzeniu tejto operácie, hoci aj dočasným zadržaním colnými orgánmi členských štátov. K vytvoreniu takejto prekážky by pritom došlo, ak by sa nariadenia č. 3295/94 a 1383/2003 vykladali v tom zmysle, že je oprávnené zadržať tovar nachádzajúci sa v režime tranzitu bez akéhokoľvek dôkazu, na základe ktorého sa možno domnievať, že by tento tovar mohol byť predmetom podvodného presmerovania na spotrebiteľov v Únii.

64      Túto úvahu potvrdzuje navyše druhé odôvodnenie uvedených nariadení, ktoré uvádza, že cieľom normotvorcu Únie je len zabrániť, aby sa tovar, ktorý poškodzuje práva duševného vlastníctva „umiestňoval na trh“ a prijať na tieto účely účinné opatrenia „bez toho, aby došlo k obmedzeniu slobody legitímneho obchodu“.

65      Nakoniec, pokiaľ ide o tovar, v prípade ktorého neexistuje nijaký dôkaz v zmysle bodu 61 tohto rozsudku, ale pri ktorom existuje podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva v treťom štáte predpokladaného určenia, treba uviesť, že colné orgány členských štátov, v ktorých sa tento tovar nachádza v režime vonkajšieho tranzitu, sú na základe článku 69 dohody TRIPS oprávnené spolupracovať s colnými orgánmi uvedeného tretieho štátu, aby bol tovar prípadne odstránený z medzinárodného obchodu.

66      S prihliadnutím na predchádzajúce spresnenia prislúcha Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) pri posúdení, či odmietnutie žiadosti spoločnosti Nokia zo strany Commissioners je v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003, preskúmať, či Commissioners majú k dispozícii nepriame dôkazy, na základe ktorých by mohlo vzniknúť podozrenie v zmysle tohto ustanovenia, v dôsledku čoho sú povinné na základe tohto nariadenia odložiť prepustenie tovaru alebo ho zadržať, pokiaľ vo veci samej nebude príslušným orgánom prijaté rozhodnutie. Skutkové okolnosti, na ktoré sa odvoláva spoločnosť Nokia a ktoré sú uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, týkajúce sa najmä nemožnosti zistenia totožnosti odosielateľa dotknutého tovaru, sú v tomto prípade, ak sa preukážu ako správne, relevantné.

 O rozhodnutí prijatom v nadväznosti na dočasné zadržanie tovaru prepusteného do režimu s podmienečným oslobodením od cla

67      Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen bude musieť vo veci začatej na podnet spoločnosti Philips, na rozdiel od Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division), ktorý má rozhodnúť o spore medzi spoločnosťou Nokia a Commissioners vo veci ich odmietnutia zadržať tovar, v súlade s článkom 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 3295/94, teraz s článkom 10 prvým odsekom nariadenia č. 1383/2003, určiť, či tovar, ktorý už bol colnými orgánmi zadržaný v zmysle odseku 1 uvedeného článku 6, skutočne predstavuje porušenie uvedených práv duševného vlastníctva.

68      Na rozdiel od rozhodnutia colných orgánov dočasne zadržať tovar prostredníctvom zadržania podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 3295/94 a článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1383/2003, nemožno však rozhodnutie vo veci samej v zmysle článku 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 3295/94 a článku 10 prvého odseku nariadenia č. 1383/2003 prijať na základe podozrenia, ale musí vychádzať z preskúmania otázky, či existuje dôkaz o porušení uplatňovaného práva.

69      V tejto súvislosti treba konštatovať, že v prípade, že súdny alebo iný orgán príslušný na rozhodovanie vo veci samej dospeje k záveru, že uplatňované právo duševného vlastníctva bolo porušené, zničenie alebo prepadnutie dotknutého tovaru predstavujú jediné colne schválené určenia, ktoré pripadajú do úvahy. Vyplýva to z článku 2 nariadenia č. 3295/94 a článku 16 nariadenia č. 1383/2003 v spojení s článkami 4 colného kódexu, a jednak s článkom 11 nariadenia a článkom 18 nariadenia uvedených nariadení, ktoré navyše spresňujú, že je potrebné prijať účinné a odstrašujúce sankcie za porušenia, ktoré boli konštatované na základe týchto nariadení. Je nepopierateľné, že dotknuté subjekty nemôžu byť postihnuté takýmto zabavením tovaru a týmito sankciami len na základe hrozby podvodu alebo na základe fikcie, ktorú navrhujú spoločnosť Philips a belgická vláda.

70      Preto, ako oprávnene tvrdí vláda Spojeného kráľovstva a česká vláda, ako aj Komisia, orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, nemôže kvalifikovať ako „napodobeniny“ a „pirátsky tovar“, alebo všeobecnejšie ako „tovar porušujúci právo duševného vlastníctva“ tovar, v súvislosti s ktorým colné orgány majú podozrenie, že ide o porušenie práva duševného vlastníctva uplatniteľného v Únii, ale v súvislosti s ktorým sa po preskúmaní veci samej nepreukázalo, že sú určené na predaj v Únii.

71      Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, musí mať k dispozícii, aby mohol konštatovať, že napodobeniny alebo kópie, ktoré vstúpili na colné území Únie bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, môžu predstavovať porušenie práva duševného vlastníctva uplatniteľného v Únii, je potrebné uviesť, že za takýto dôkaz možno považovať najmä predaj tovaru zákazníkovi v Únii, jeho ponuku na predaj alebo reklamu určenú spotrebiteľom v Únii, alebo tiež existenciu dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa dotknutého tovaru a preukazujúcich, že sa plánuje presmerovanie tohto tovaru na spotrebiteľov Únie.

72      Výklad uvedený v predchádzajúcom bode v súvislosti s dôkazným bremenom, ktoré prináleží orgánu, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, nemožno vyvrátiť ani pripomienkami, ktoré Súdnemu dvoru predložili niektorí účastníci konania a niektoré vlády, podľa ktorých akékoľvek nevykonanie zničenia napodobenín alebo kópii objavených na colnom území Únie vyplývajúceho z tejto požiadavky týkajúcej sa dôkazného bremena poškodzuje potrebný účinok nariadení č. 3295/94 a 1383/2003 a navyše nerešpektuje skutočnosť, že v mnohých obchodných odvetviach, vrátane odvetvia týkajúceho sa elektrických spotrebičov, takýto tovar ohrozuje zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.

73      Na jednej strane, čo sa týka potrebného účinku uvedených nariadení, treba konštatovať, že účinnosť boja proti nelegálnemu obchodu nie je oslabená skutočnosťou, že colný orgán, ktorý zadržal tovar, je povinný toto opatrenie ukončiť zakaždým, keď orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, konštatuje, že nebolo náležité preukázané, že tovar je určený na predaj v Únii.

74      V tejto súvislosti treba uviesť, že upustenie od zadržania tovaru v zmysle nariadení č. 3295/94 a 1383/2003 vôbec neznamená, že sa tento tovar okamžite vyhne colnému dohľadu. Z článku 37 colného kódexu a ustanovení, ktorým sa vykonáva, totiž vyplýva, že každá fáza režimu s podmienečným oslobodením od cla musí byť prísne a neustále pod dohľadom colných orgánov členských štátov a že každé zjavné neuvedenie údajov v colnom vyhlásení môže v súvislosti s tovarom viesť k prijatiu opatrenia zo strany uvedených orgánov.

75      Boj proti nelegálnemu obchodu nemôže narušiť ani skutočnosť, už konštatovaná Súdnym dvorom, že majiteľ práva duševného vlastníctva sa nemôže obrátiť na orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, ak subjekty zodpovedné za prítomnosť dotknutého tovaru na colnom území Únie utajili svoju totožnosť (rozsudok zo 14. októbra 1999, Adidas, C‑223/98, Zb. s. I‑7081, bod 27). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že colné právo Únie zakotvuje zásadu, podľa ktorej všetok tovar určený na prepustenie do colného režimu musí byť uvedený v colnom vyhlásení (rozsudok z 15. septembra 2011, DP grup, C‑138/10, Zatiaľ ešte neuverejnený v Zbierke, bod33). Ako vyplýva aj z článku 59 colného kódexu a jeho vykonávacích ustanovení, colné vyhlásenie, ktoré je neidentifikovateľné z dôvodu, že v ňom nie je uvedené meno alebo adresa deklaranta alebo iných príslušných subjektov, bude mať za následok, že nebude môcť platne dôjsť k povoleniu prepustenia tovaru na účely stanovené žiadaným colným režimom. Navyše ak pretrváva neuvedenie spoľahlivých informácií týkajúcich sa totožnosti alebo adresy zodpovedných subjektov, tovar sa musí na základe článku 75 tohto kódexu zabaviť.

76      Na druhej strane, pokiaľ ide o ohrozenie zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, ktoré môžu niekedy predstavovať napodobeniny a kópie, zo spisu, ako aj z odôvodnenia č. 2 nariadenia č. 1383/2003 vyplýva, že táto hrozba je dostatočne zdokumentovaná a že jej existencia bola uznaná normotvorcom Únie. Navyše, ako to uviedli najmä spoločnosť Nokia a portugalská vláda, hľadiská obozretnosti môžu svedčiť v prospech okamžitého zaistenia tovaru, pri ktorom sa zistilo, že predstavuje takúto hrozbu, a to nezávisle od colného režimu, v ktorom sa tento tovar nachádza. Otázka, či subjekty zodpovedné za výrobu a distribúciu tohto tovaru smerujú tento tovar na spotrebiteľov v Únii alebo v tretích štátoch je totiž za takýchto okolností irelevantná.

77      Je však potrebné konštatovať, že nariadenia č. 3295/94 a 1383/2003, o ktorých výklad žiadajú vnútroštátne orgány, sa vzťahujú len na boj proti vstupu tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva do Únie. V záujme správnej úpravy ohrozenia zdravia bezpečnosti spotrebiteľov je nutné spresniť, že práva a povinnosti colných orgánov členských štátov v prípade tovaru, ktorý predstavuje takúto hrozbu, treba posúdiť na základe iných ustanovení práva Únie, akými sú články 56, 58 a 75 colného kódexu.

78      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať, že nariadenia č. 2395/94 a 1383/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–        tovar pochádzajúci z tretích štátov a predstavujúci napodobeninu výrobku chráneného v Únii právom z ochrannej známky alebo kópiu výrobku chráneného v Únii autorským právom, s ním súvisiacim právom alebo dizajnom nemožno kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“ v zmysle uvedených nariadení len na základe skutočnosti, že vstúpil na colné územie Únie v režime s podmienečným oslobodením od cla,

–        tento tovar však môže predstavovať porušenie uvedeného práva a možno ho teda kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“, ak sa preukáže, že je určený na predaj v Únii, pričom o takýto dôkaz ide najmä vtedy, ak sa preukáže, že uvedený tovar bol predmetom predaja zákazníkovi v Únii alebo ponuky na predaj, či reklamy určenej spotrebiteľom v Únii, alebo ak z dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa tohto tovaru vyplýva, že sa plánuje presmerovanie tohto tovaru na spotrebiteľov Únie,

–        aby mohol orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, účinne preskúmať existenciu takéhoto dôkazu a ostatných skutočností predstavujúcich porušenie uplatňovaného práva duševného vlastníctva, colný orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o prijatie opatrenia, akonáhle disponuje nepriamymi dôkazmi umožňujúcimi podozrenie o existencii uvedeného porušenia, musí odložiť prepustenie tovaru alebo ho zadržať, a

–        medzi tieto nepriame dôkazy môže patriť najmä skutočnosť, že miesto určenia tovaru nie je deklarované, hoci požadovaný režim s podmienečným oslobodením od cla taký údaj vyžaduje, ďalej neuvedenie presných alebo spoľahlivých informácií o totožnosti alebo adrese výrobcu alebo odosielateľa tovaru, nespolupracovanie s colnými orgánmi či zaistenie dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa dotknutého tovaru, na základe ktorých sa možno domnievať, že môže dôjsť k presmerovaniu tohto tovaru na spotrebiteľov v Únii.

 O trovách

79      Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Nariadenie Rady (ES) č. 3295/94 z 22. decembra 1994, ktoré stanovuje opatrenia týkajúce sa vstupu do spoločenstva a exportu a reexportu zo spoločenstva tovaru porušujúceho niektoré práva duševného vlastníctva, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 241/1999 z 25. januára 1999 a nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–        tovar pochádzajúci z tretích štátov a predstavujúci napodobeninu výrobku chráneného v Európskej únii právom z ochrannej známky alebo kópiu výrobku chráneného v Únii autorským právom, s ním súvisiacim právom alebo dizajnom nemožno kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“ v zmysle uvedených nariadení len na základe skutočnosti, že vstúpil na colné územie Únie v režime s podmienečným oslobodením od cla,

–        tento tovar však môže predstavovať porušenie uvedeného práva a možno ho teda kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“, ak sa preukáže, že je určený na predaj v Európskej únii, pričom o takýto dôkaz ide najmä vtedy, ak sa preukáže, že uvedený tovar bol predmetom predaja zákazníkovi v Únii alebo ponuky na predaj, či reklamy určenej spotrebiteľom v Únii, alebo ak z dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa tohto tovaru vyplýva, že sa plánuje presmerovanie tohto tovaru na spotrebiteľov Únie,

–        aby mohol orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, účinne preskúmať existenciu takéhoto dôkazu a ostatných skutočností predstavujúcich porušenie uplatňovaného práva duševného vlastníctva, colný orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o prijatie opatrenia, akonáhle disponuje dôkazmi umožňujúcimi podozrenie o existencii uvedeného porušenia, musí odložiť prepustenie tovaru alebo ho zadržať, a

–        medzi tieto nepriame dôkazy môže patriť najmä skutočnosť, že miesto určenia tovaru nie je deklarované, hoci požadovaný režim s podmienečným oslobodením od cla taký údaj vyžaduje, ďalej neuvedenie presných alebo spoľahlivých informácií o totožnosti alebo adrese výrobcu alebo odosielateľa tovaru, nespolupracovanie s colnými orgánmi či zaistenie dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa dotknutého tovaru, na základe ktorých sa možno domnievať, že môže dôjsť k presmerovaniu tohto tovaru na spotrebiteľov v Európskej únii.

Podpisy


* Jazyky konania: holandčina a angličtina.