Odvolanie podané 2. mája 2017: Holistic Innovation Institute S.L.U. proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 16. februára 2017 vo veci T-706/14, Holistic Innovation Institute/REA

(vec C-241/17 P)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Holistic Innovation Institute S.L.U. (v zastúpení: J.J. Marín López, advokát)

Ďalší účastník konania: Výkonná agentúra pre výskum (REA)

Návrhy odvolateľa

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 16. februára 2017, Holistic Innovation Institute/REA, T-706/14, EU:T:2017:89,

zrušiť rozhodnutie riaditeľa Výkonnej agentúry pre výskum z 24. júla 2014 [ARES(2014) 2461172], ktorou sa ukončili rokovania s Holistic Innovation Institute, S.L.U. a zamietla účasť žalobcu na európskych projektoch Inachus a ZONeSEC,

priznať Holistic Innovation Institute, S.L.U. náhradu škody tak ako je uvedené v bode 177 odvolania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Nesprávne právne posúdenie v tom, že napadnutý rozsudok uvádza, že REA mala právomoc a neprekročila obmedzenia pre úlohy, ktoré jej boli zverené vo vzťahu k správe siedmeho rámcového programu pri posúdení kapacít Holistic Innovation Institute a pri jeho vylúčení z rokovaní v rámci projektov Inachus a ZONeSEC (bod 39 napadnutého rozsudku).

Nesprávne právne posúdenie pri výklade časti 2.2.2, prvého odseku rozhodnutia 2012/838 v zmysle, ktorý umožňuje REA vylúčiť Holistic Innovation Institute z rokovaní v rámci projektov Inachus a ZONeSEC (bod 126 napadnutého rozsudku).

Nesprávne právne posúdenie v tom, že napadnutým rozsudkom sa sporné rozhodnutie považovalo za odôvodnené (bod 67 napadnutého rozsudku) napriek tomu, že pri spornom rozhodnutí sa odkazuje ako na neoddeliteľnú časť jeho odôvodnenia na jednej strane, na rozhodnutie Komisie z 13. marca 2014 [ARES (2014) 710158], ktorým bol žalobca vylúčený z účasti na projekte eDIGIREGION (body 57 a 60 až 62 napadnutého rozsudku) a, na druhej strane na konečné informácie auditov 11-INFS-025 a 11-BA119-016 (body 63 a 64 napadnutého rozsudku), pričom citované rozhodnutie Komisie z 13. marca 2014 [ARES (2014) 710158], ako aj konečné informácie z auditov 11-INFS-025 a 11-BA119-016 boli predmetom žalôb o zrušenie.

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok skreslil posúdenie dôkazov vykonaných na preukázanie skutočnosti, že REA „pri viacerých príležitostiach“ požiadala odvolateľa o určitú informáciu (bod 75 napadnutého rozsudku), že „opakovala svoju žiadosť“ prostredníctvom písomného podania zo 14. mája 2014 (bod 78 napadnutého rozsudku) a že došlo k „viacerým výmenám písomností medzi REA a žalobcom“ (bod 118 napadnutého rozsudku).

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok skreslil posúdenie dôkazov vykonaných pri odkaze na neexistujúci dokument neuvádzaný v podaniach, v jeho bodoch 8, 77 a 78.

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok považoval za odôvodnené sporné rozhodnutie (body 80, 84, 94, 108 a 127 napadnutého rozsudku), pričom sporné rozhodnutie porušuje časť 2.2.2 prílohy rozhodnutia 2012/838, keď sa odchyľuje od kladného hodnotenia nezávislých externých hodnotiteľov o operačnej schopnosti žalobcu bez „dôkladného a riadne podloženého odôvodnenia“.

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku pri uvedení tvrdenia, že „žalobca neuviedol žiadny údaj, ktorý by umožnil spochybniť odôvodnenie [REA]“ (bod 58 napadnutého rozsudku) a že jeho písomné podanie z 2. júna 2014 predložené ako príloha A26 žaloby, „reprodukovalo časť informácie uvedenej vo vysvetľujúcom dokumente spomenutom v bode 8 vyššie, bez predloženia špecifickej informácie, ktorú od neho požadovala REA, uvedenej v bodoch 7, 9 a 10 vyššie“ (bod 78 napadnutého rozsudku).

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok uvádza záver, že kalendár uvedený vo výzve na rokovania „indikatívne“ zakladá ukončenie rokovaní (bod 130 napadnutého rozsudku).

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok nesprávne konštatuje, že z dôvodu prijatia sporného rozhodnutia nie je potrebné priznať náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy (body 147, 148 a 150 napadnutého rozsudku).

____________